Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204620
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217204620.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Alektum s.r.o., so

sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 721 587, zastúpený: Hudec s.r.o, so sídlom Lazaretská 23,
Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému: N. D., nar. X.X.XXXX, bytom I. č. XXX, občan SR, o
zaplatenie 136,71 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 136,71 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,57
eur od 17.3.2014 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,57 eur od 17.4.2014 do
zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,57 eur od 17.5.2014 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.3.2017 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 136,71 Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že jeho
právnypredchodca(OTPBankaa.s.)sožalovanýmuzatvorildňa16.7.2010zmluvuorýchlompoistenom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0313 3005 10 RSU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 1287 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach
po 45,57 Eur s dobou splácania 46 mesiacov. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky, listom zo

dňa 31.12.2011 bol vyzvaný na zaplatenie celého zostatku úveru. Titulom náhrady trov konania žiadal
žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o úvere, všeobecných obchodných

podmienok, výzvy k úhrade a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhodujelenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

5. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2
CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.
1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Z úverovej zmluvy zo dňa 16.7.2010 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1287
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi 46-mi mesačnými splátkami vo výške 45,57 Eur.
RPMN bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ustálená vo výške 38,36 %. Celková čiastka splatná
spotrebiteľom bola 2280,68 Eur. Pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným (z dôvodu omeškania

s úhradou záväzkov) žalobca zosplatnil celý záväzok žalovaného a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy. Zo
špecifikácie uplatneného nároku vyplynulo, že dlžná suma pozostáva z mesačných splátok od 16.3.2014
do 16.5.2014, t.j. 3 x 45,57 Eur. Dňa 17.1.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, preto ani
bankové poplatky si neuplatňoval žalobca.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa

§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Súd vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy a na daný vzťah aplikoval aj ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov
spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na
poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol

záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo strany žalobcu bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel. Listom zo dňa 18.1.2013
OTP banka oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu, následne dňa 23.1.2013 bolo žalovanému
oznámené, že je povinný zaplatiť celkom sumu 2370,31 Eur (istina, úroky, poplatky). Listom zo dňa
31.12.2011 bol žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 868,43 Eur najneskôr do 15.1.2012. Preto si uplatňuje

len 3 splátky od 16.3.2014 do 16.5.2014 po 45,57 Eur, celkom 136,71 Eur. Súd žalobu považoval za
dôvodnú . Podľa názoru súdu zmluva obsahovala údaje, ktoré zmluva má obsahovať v zmysle zák. č.
129/2010 Z.z., bola uzavretá v zmysle zákona, súd nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky, preto
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania. Za omeškanie žalovaného žalobcovi v
súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok
na úrok z omeškania.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej i „CSP“) o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci úspech
v 100% . O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným

uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.