Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010597
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915010597.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2017, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., o
odvolaní obžalovaných J. Z., S.. J. R., S.. R. R. a J. T. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 4T/98/2015 zo dňa 06.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v e c v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní J. Z., S.. J. R., S.. R. R. a J. T. uznaní vinnými
z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zák., spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 16.01.2015 asi o 23.15 h v X. časť Y. po predchádzajúcej dohode v podnapitom stave prišli k
rodinnému domu č. XX, kde zaklopali na uzamknuté vchodové dvere a ohlásili sa ako „Mestská polícia“,
na čo im dvere z vnútra odomkol K. Q. a po otvorení dverí všetci štyria sa vtlačili do chodby rodinného
domu, odkiaľ prešli do izby, kde ležali J. R. a S. H. na posteli, následne obž. S.. R. R. obidvomi rukami

chytil stojaceho J. R. a sotil ho na posteľ, kde mu obž. J. T. dal 2 facky na líce a následne ho obž. S.. R.
R. udrel päsťou do brucha, potom obž. J. T. prešiel k S. H., ktorá ležala na posteli, strhol z nej paplón a
za vlasy ju vytiahol z postele a potom povedal S. H. a J. R., aby si kľakli a ospravedlnili sa J. Z., čo aj
urobili a obž. S.. R. R. im povedal, aby sa to viackrát neopakovalo, lebo ich pozabíja, pričom obž. J. Z.
a S.. J. R. sledovali priebeh udalosti a potom všetci štyria odišli z domu preč.
Obžalovaný J. Z. bol za to odsúdený podľa § 194 ods. 2, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. k trestu

odňatia slobody na 1 rok.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. bol tento obžalovaný zaradený pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaní S.. J. R., S.. R. R. a J. T. boli odsúdení podľa § 194 ods. 2, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1 Tr. zák.
k peňažnému trestu, každý vo výmere 500,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovaným pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovený každému z nich náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania všetci obžalovaní a to i prostredníctvom
obhajcu.

Obžalovaní v písomnom odvolaní uviedli, že žalovaný skutok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
navyše dokazovanie bolo vykonané v rozpore so zákonom, keďže celé spočívalo len na vyjadreniach

jednej strany. Skutok sa nikdy nestal, je to výmyslom Rómov, ktorých výpovede sú vymyslené. Skutkový
stav bol zistený len z výpovede jednej skupiny svedkov. Súd odignoroval bez adekvátneho zdôvodneniaich výpovede ako obžalovaných. Obžalovaní tiež spochybňujú kedy malo dôjsť k predmetnému skutku
a tiež ich opilosť. Na dvere klopali ale nepredstavovali sa ako mestská polícia, len svojimi menami.
Spochybňovali tiež, že sa mali natlačiť do malej chodby vedenej k izbe poškodených. Podľa ich názoru

poškodený R. vypovedal rozporne a nie je pravda, aby ho fackovali. Poškodenému sa nevyhrážali
zabitím. Svedkovia sami otvorili dvere domu, počas ich pobytu ich nikto nevyzýval, aby obydlie opustili a
súd toto zotrvanie ani neskúmal. Napokon nie poškodení boli fyzicky napadnutí, ale naopak ich napadli
Rómovia, keď už sa nachádzali mimo obydlia. Považujú za absurdné, že oni boli preukázateľne fyzicky
napadnutíaboliimspôsobenéporanenia,cigáni,ktoríichprepadli,bolivybavenívpriestupkovomkonaní

a oni ako obžalovaní sú trestne stíhaní za niečo, k čomu nedošlo. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, kde by mal súd obstarať aj priestupkový spis.

Obžalovaní S.. J. a R. R. doplnili odvolanie aj prostredníctvom obhajcu. V doplnení uvádzajú, že nemohli
plne uplatniť svoje právo na obhajobu, keďže neboli o úkonoch prípravného konania vyrozumení. Ďalej
poukazujú na to, že prvostupňový súd prečítal výpovede niektorých svedkov bez toho, aby uviedol,

podľa ktorého ustanovenia tak postupoval, pričom absentuje v zápisnici ich súhlas s čítaním výpovedí
týchto svedkov. Poukazujú tiež na to, že svedkyňa V. H. bola vypočutá len jedenkrát pred vznesením
obvinenia. Poškodená S. H. bola vypočutá tiež pred vznesením obvinenia, v súvislosti s jej výpoveďou
poukazujú na znalecký posudok vo vzťahu k mentálnym predpokladom tejto svedkyne. Ak v danom
prípade pravdepodobná verzia obžaloby, ako aj verzia obvinených sa ďalšími dôkazmi nedá reálne

objasniť, ktorá z nich je pravdepodobnejšia, je potrebné postupovať v duchu zásady pochybnostiach v
prospech obžalovaného. Podľa nich existujú dôvodné a závažné pochybnosti o priebehu skutkového
deja. S poukazom na kvalitu vykonaných dôkazov o priebehu skutkového deja sa nemožno uspokojiť s
tým, že boli v rodinnom dome, pričom použitie násilia z ich strany nebolo bezpečne preukázané. Navrhli
na základe ich absencie s čítaním výpovedí svedkov a absencie náležitého odôvodnenia rozsudku tento

rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolania nemožno označiť za dôvodné. Je potrebné uviesť, že namietaný postup
vyšetrovateľa, ktorý neoznámil obžalovaným plánované úkony tak, aby sa k nim mohli vyjadriť, či klásť

im otázky, nemožno akceptovať.
Podľa § 213 Tr. por. policajt môže povoliť účasť obžalovaného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť
klásť vypočúvaným otázky. Postupuje tak najmä vtedy, keď obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva
vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vypočuť pred súdom,
iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo prítomnosť mohli ohroziť vykonanie týchto úkonov. V

danomprípadejeisté,žeobvinenívprípravnomkonanínemaliobhajcu,alenadruhejstranevyšetrovateľ
môže ale nemusí povoliť ich účasť na úkonoch. Účasť obvineného pri výsluchu bude možná najmä
vtedy, ak svedok trpí závažnými zdravotnými problémami a je predpoklad, že ho nebude možné vypočuť
pred súdom. Vtedy je možné vykonať výsluch takýchto svedkov iba v prípade, ak by zabezpečovanie
účasti obvineného ohrozilo tento úkon. Dodržanie tohto ustanovenia umožňuje potom použiť výpoveď

vykonanúvprípravnomkonaníakodôkazvkonanípredsúdom.Vdanejvecivšakotakútosituáciunešlo,
preto vyšetrovateľ nemusel umožniť účasť obvinených na ďalších úkonoch. Nezodpovedá skutočnosti
to, čo namietali najmä obžalovaní R., že svedkyňa mal. V. H. a poškodená S. H. boli vypočuté pred
vznesením obvinenia, boli vypočuté v ten deň, ako bolo vznesené obvinenie.
Iná situácia je však vo vytýkanom prípade, keď sa čítali výpovede svedkov, ktoré súd použil v

dokazovaní. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. (ktorého citácia v zápisnici chýba), možno namiesto výsluchu
svedka na hlavnom pojednávaní čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým
súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. V zmysle zápisníc z
konania pred súdom takýto súhlas obžalovaných absentuje a svedecké výpovede súd v takom prípade
čítať nemohol a nemohol z nich ani vychádzať. Aj podľa zvukového záznamu z priebehu hlavného

pojednávania pred okresným súdom takýto súhlas chýba. Toto pochybenie bude musieť okresný súd
napraviť. Navyše je potrebné uviesť, že v danej veci stáli proti sebe dve skupiny dôkazov, ktoré sa
vzájomne vylučovali a súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, prečo uveril tvrdeniu jednej strany
a tvrdenie druhej skupiny a dôkazov neakceptoval.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie (ako je tomu aj v danom prípade),

súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázanéskutočnosti podľa príslušných ustanovení. V danom prípade v odôvodnení rozsudku chýba, prečo súd
uveril poškodeným a ďalším svedkom vypovedajúcim proti obžalovaným a naopak prečo neakceptoval
obhajobu obžalovaných.

V rozsudku sa tiež uvádza, že bol prečítaný znalecký posudok a listinné dôkazy, avšak vôbec nevyplýva,
aký je obsah znaleckého posudku a prečítaných dôkazov a aké závery z nich súd urobil, ak ich
posudzoval jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Z uvedeného vyplýva, že všetky aj vykonané dôkazy
nenašli adekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí, mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie
námietky obžalovaného. Na dokreslenie veci bude potrebné obstarať aj priestupkový spis, ktorý bol OO

PZ Hnúšťa sp. zn. ORPZ-RS-OPP4-24/2015-P predložený Okresnému úradu v Rimavskej Sobote pre
konanie, ktoré by mohlo vykazovať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.