Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/155/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010650

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného V.
A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní dňa 21. 06. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný V. A., nar. XX. XX. XXXX vo D., trvale bytom A., F.Á. L. XX/X,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 15. 07. 2016 v čase od 10.20 h do 10.40 h v okolí obce A., v časti zvanej W. F., okres D. vyhrážal
sa J.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že kričal naňho, že ho zabije, že ho zajebe a následne
aj na zvýraznenie svojich vyhrážok ho železným predmetom o dĺžke 60 cm fyzicky napadol, čím vzbudil

u J.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. dôvodnú obavu o svoj život a fyzickým
útokom mu boli spôsobené zranenia a to povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy a pomliaždenie
pleca a ramena, ktoré zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť,

teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobú v trvaní 14 (štrnásť)

mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 06. 12. 2016 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/335/16/6611 obžalobu na V. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný V. A. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že bol na druhom
koncichotára,vracalsanatraktore,videl,akoviedolpoškodenýkravynaúzemie,kdejechránenýbiotop,
kde bol na ich pozemku, v podstate im to bolo jedno, teda jemu a otcovi, ale videl, ako tam poškodený

s tými kravami ide. Tieto kravy boli v štádiu choroby očí, nič nevideli, držali sa spolu. Aj predtým, keď
svedok V. chodil do krčmy, tak obžalovaný vždy počkal, keď boli pripití, a vysvetľoval im, aby nechodili s
kravami za kolíky, pretože tam je chránený biotop, pretože keď jemu príde kontrola, bude mať problémy.
Vtedy teda išiel domov, vyložil veci, a šiel sa tam pozrieť. Išiel to tam skontrolovať, prišiel na hranicu
oplôtku, a v tom vyšiel z krovia poškodený, v rukách mal palicu, a išiel smerom k nemu, pričom šiel

oproti nemu bez slova, a keď už bol blízku pri ňom, tak naňho obžalovaný skríkol že kde sú tie kravy,
palica vtedy poškodenému vyletela z ruky, s obžalovaným tam bol vtedy aj jeho pes, a poškodený sa
potom zvrtol a utekal preč. On sa poškodeného ani nedotkol, ani mu nič nevravel. Zranenia mu mohli
spôsobiť napríklad aj tie kravy, alebo tie trnky v kríkoch. Celé si to vysvetlil tak, že to naňho tvrdia zo
zákernosti, aby mu očiernili meno.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že poškodený sa zľakol najviac asi psa, a keď skríkol, pretože
nevedel, čo sa poškodený chystá urobiť. Keď sa s poškodeným približovali, tak to bolo také vzájomné.
Všetkosatoudialonapozemkuobžalovaného.Obžalovanýtamneregistrovalžiadnychsvedkov,alekeď
prichádzal, videl na horizonte kopca kravy a pri nich nejakého človeka. Na záver uviedol, že poškodený

najprv popisoval nejakú pásovinu, potom nejakú tyč, jeden tvrdil, že ho strčil, druhý, že ho sekol, proste
to tam nesedí, taktiež mal poškodenému priložiť železo na krk a potom povoliť, ale minimálne by mal
zlomený ohryzok, alebo modriny na krku, keďže on má sto kilo.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený J.. W. Q., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že

pokaľ vypovedal v prípravnom konaní, tak vypovedal pravdu, na tej výpovedi zotrval, uviedol ale, že s
odstupom času si na všetko nepamätá, ale asi to bolo dňa 15.07.2016, bol namiesto jedného ich pastiera
so svedkom V. s kravami na paši, volal mu tam pán V., pastier, na miesto ktorého tam bol poškodený,
že mu volal obžalovaný, že kravy sú pri jeho oplôtku a aby išli odtiaľ preč. On mu na to povedal, že
kravy pasú pri fotobunke, teda boli inde, ale povedal si, že sa tam pôjde pozrieť. Pozemky obžalovaného

boli až ďalej, zrejme tam má spravený aj oplôtok, išiel sa teda pozrieť ku oplôtku, tam ich kravy neboli,
a keď už chcel odísť, videl, ako prichádza ku oplôtku obžalovaný na traktore. Zvrtol sa späť, že sa s
ním teda porozpráva, keď bol asi 5 metrov od oplôtku, obžalovaný zastal, z jednej časti vybehol pes,
z druhej obžalovaný, vybehol s kusom železa, kričal „zajebem ťa, zabijem ťa“, on si najprv myslel, že
si robí srandu, ale keď prišiel k nemu, zahnal sa tým železom naňho, on mal v ruke drevenú palicu na

poháňanie kráv, tou úder vykryl, ale poškodený ho trafil do boku hlavy, štrajchol ho po hlave a udrel
do ruky, kde mal modrinu, pri tom sa zlomila palica, a poškodený sa dal na útek. Buď sa mohol brániť,
alebo utiecť, on zvolil útek. Obžalovaný mu pripadal ako zmyslov zbavený, ako utekal, otočil sa, či ide
ešte obžalovaný za ním, pri tom sa potkol, a poškodený sa dal štvornožky naňho, pritlačil ho tou tyčou
na krk, stále mu nadával, vravel, že mu dojebal celoživotné dielo, kričal „zajebem ťa“, on sa ho snažil

učičíkať, a po čase tlak povolil. Potom poškodený vstal, obžalovaný mu ešte povedal, že na tejto stranepásť nebude, a poškodený potom išiel preč. Celé to sledoval z kopca svedok V., on tam bol, keď k nemu
poškodený prišiel, tak mu len V. povedal, že nevedel, či má volať políciu, záchranku alebo pohrebníctvo.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že netuší, čo myslel obžalovaný tým, že mu mal dojebať
celoživotné dielo. Počas pasenia bol poškodený pri kravách, preto hneď vedel povedať, že tam nie sú,
boli cca 50 až 100 metrov od oplôtku, keďže tam ale boli, išiel sa tam pre istotu pozrieť, keďže mal byť
takýto problém. Čiže hranica medzi tým, kde nemali byť, bola cca 50 až 100 metrov. Prvýkrát sa naňho
obžalovaný zahnal zospodu, z hora a smerom na hlavu, on sa samozrejme uhýnal do strany, palicou

úder vykrýval, tá sa zlomila, keď sa s ňou reflexívne bránil, a to zrejme odklonilo dráhu železa, všetko to
boli zlomy sekundy, palica sa zlomila, tú nechal tam. Počas toho tam pes stál, keď obžalovaný bežal k
poškodenému, pes bol pri oplôtku, nevenoval psovi vôbec pozornosť. Incident sa odohral na obecnom
pozemku, nebol to pozemok ani obžalovaného, ani jeho. Obžalovaný ho škrtil asi jednu minútu, možno
dve, nepočítal to, bežalo mu hlavou len to, že musí obžalovaného ukľudniť. Obžalovaný na ňom kľačal,
bol to kus železa, kus ho to škrtilo, ale našťastie sa nič iné nestalo.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to taký kvalitný výmysel.

Svedok V. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že pokiaľ vypovedal v
prípravnom konaní, tak vypovedal pravdu, v ten deň pracoval s poškodeným, pásli dobytok, boli v

neďalekej blízkosti, cca 100 metrov od pozemku obžalovaného. Poškodený sa rozhodol, že ide pozrieť
oplotenie, bol zvedavý pokiaľ má pozemky obžalovaný. V tom videl prichádzať traktor, z jednej strany
vystúpil obžalovaný, z druhej strany pes, obžalovaný poškodeného zhodil na zem, a v ruke mal niečo,
čo on videl ako hranol, v tom momente sa otočil a začal zaháňať dobytok preč, pretože dostal strach
z obžalovaného a z jeho psa. Obžalovaný sa začal zaháňať, konkrétny útok ale svedok nevidel, to mu

potom povedal poškodený, že sa uhol, že by to inak schytal do hlavy. Svedok chcel zavolať nejaké
záchranné zložky, ale potom za ním prišiel poškodený, začal mu vysvetľovať, že dostal ranu do ruky,
videl, že má modrinu na ruke. Poškodený vravel, že obžalovaný sa správal agresívne, že bol naňho
naštvaný, nespomenul si ale na to, čo mu mal hovoriť. Poškodený tam bol v ten deň kvôli tomu, pretože
jeho kolega mal voľno. Pokiaľ si spomenul, tak počas pasenia svedok volal tomu kolegovi, ale presne

si na to už nepamätal. Čo sa týka toho psa, ten tam pribehol, ale nevidel, čo konkrétne robil. Svedok
neviem o žiadnych iných konfliktoch ohľadne pasenia, on s obžalovaným konflikt nemal. Ešte v ten deň
šiel potom poškodený sám na chirurgiu.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že poškodený šiel k oplôtku preto, lebo mali s obžalovaným medzi

sebou zlý stav, on to neriešil, podľa neho mali nejaké konflikty kvôli pozemkom, toto bolo vyvrcholenie
nezhôdmedzinimi,nevedelsaktomubližšievyjadriť,tobolomedzinimi.Útoknapoškodenéhoprebehol
tak, že obžalovaný dobehol ku poškodenému, v oboch rukách držal hranol, a zhodil tým poškodeného
na zem, potom videl nejaké to zaháňanie. Koniec konfliktu nevidel, bol už dosť ďaleko na to, aby niečo
videl alebo počul. Poškodený nechcel žiadny konflikt, ten urobil obžalovaný, a to už nevedel uviesť, či

poškodený utiekol, alebo ako sa dostal z tej bitky von.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedok vypovedal, že mal
poškodeného zhodiť na zem, poškodený ale uviedol, že ho mal seknúť, čiže toto tam nesedí, a taktiež
mu nesedí, že mal utekať, keď mal byť pri kravách, nie je možné len tak zrazu premiestniť 100 kráv.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi
poškodenej V.. V. Ž.ovej z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení v podstate uviedla,
že poškodený J.. W. Q. je poistencom ich poisťovne, k samotnému skutku uviedla, že poškodený
bol ošetrený po napadnutí v Nemocnici Zvolen. Škodu si za poisťovňu neuplatnila, pretože im vznikla

minimálna škoda.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: správy na obžalovaného a odpise registra trestov obžalovaného (č.l.
76 - 81).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začiatku trestného stíhania svoju vinu popiera, je ale usvedčovaný výpoveďou
poškodeného, aj svedka V. V.. Obžalovaný nepopiera, že sa s poškodeným stretol, že naňho skríkol

že kde sú tie kravy, ale poprel, že by sa poškodenému vyhrážal, a že ho fyzicky napadol. Poškodený
ale zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal o priebehu skutku, ako celý konflikt prebehol, že to
bol obžalovaný, ktorý ho najprv slovne, a potom fyzicky napadol. Podstatné skutočnosti potvrdil aj
svedok V. V., ktorý ale sám uviedol, že nevidel celý priebeh skutku, pretože keď začal obžalovaný útočiť
na poškodeného, zo strachu odišiel a potom sa len s poškodeným rozprával bezprostredne po tom,

ako konflikt medzi ním a obžalovaným skončil. Svedok teda zhodne s poškodeným potvrdil začiatok
konfliktu, a tiež potvrdil, že keď po konflikte za ním poškodený prišiel, vide, že má modrinu na ruke, a
že v ten istý deň šiel poškodený na ošetrenie. Zranenia poškodeného potvrdzuje aj lekárska správa.
Súd potom nemal dôvod neuveriť výpovediam poškodeného a svedka, preto aj odmietol návrh na
doplnenie dokazovania, pretože ako uviedol obžalovaný, jeho matka mohla len potvrdiť to, kde sa mali
nachádzať kravy, ale samotný skutok nemohla vidieť. Taktiež skutočnosti týkajúce sa farby a plemena

psa obžalovaného sú podľa názoru s poukazom na predmet konania a prejednávaný skutok irelevantné,
keďže pes obžalovaného do konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným nijako nezasiahol, a ani nie
je uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby. Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k
záveru, že v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili obhajobu obžalovaného, práve
naopak, súd preto uznal jeho vinu v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa
odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §

138 písm. a) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti
najmä tým, že napadol iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na

uvedené je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, trestná sadzba trestu
odňatia slobody sa preto nijakým spôsobom neupravovala, a v prejednávanom prípade predstavuje 6
mesiacov až 3 roky.

Obžalovaný je hodnotený všeobecne, pričom z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že

doposiaľ nebol súdne trestaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov, teda dva mesiace nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkové podstaty dvoch trestných

činov. Súd zároveň po splnení zákonných podmienok rozhodol o podmienečnom odklade uloženého
trestu a určil skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu
na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevenciepostačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

V adhéznom konaní si poškodení neuplatnili nárok na náhradu škody, súd preto o škode nijakým
spôsobom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.