Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204908
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204908.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu N. N. s.r.o., so sídlom P. XXX/X, K.,
XXX XX V., IČO: 26429705, proti žalovaným 1. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2. X. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 963,01 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z 27. februára 2014, č. k. 20C/183/2013-61

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s dedičmi po poručiteľke E. U., naposledy bytom Z. XXX, nar. XX.X.XXXX,
zomr.XX.X.XXXX, a to:

X. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX,
X. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX (dcéry poručiteľa).

P r i p ú š ť aspäťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zrušuje rozsudok
z 27. februára 2014, č.k. 20C/183/2013-61 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie z a
s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
pôvodne proti žalovanej E. U. (zomrela XX.X.XXXX) zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 963,01 Eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.083,01 Eur od 10.3.2011 do 18.5.2011, zo sumy
1.043,01 Eur od 19.5.2011 do 19.6.2011, zo sumy 1.003,01 Eur od 20.6.2011 do 14.11.2011, zo sumy
963,01 Eur od 15.11.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.083,01 Eur

od 2.5.2011 do 18.5.2011, zo sumy 1.043,01 Eur od 19.5.2011 do 19.6.2011, zo sumy 1.003,01 Eur
od 20.6.2011 do 14.11.2011, zo sumy 963,01 Eur od 15.11.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 3,61 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 23.9.2010 na zmenkovú sumu 1.083,01 Eur.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto žalobca žiadal,
aby ho súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zaviazal

zaplatiť mu vyššie uvedenú zmenkovú sumu, zmenkový úrok 0,25 % denne, 6 % ročný úrok a zmenkovú
odmenu.2. Zo zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že listina je označená ako zmenka k číslu zmluvy:
900300717, vystavená v Michalovciach dňa 23.9.2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad P., s.r.o., IČO : 35 807 598, P. XX, XXX XX V.“. Do zmenky bola vpísaná suma 1.083,01 Eur a

zmenkovýúrok0,25%denneod10.3.2011.Zozmenkyďalejvyplynulo:Splatné:P.,s.r.o.,P.XX,XXXXX
V. s doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom
bola žalovaná. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na
žalobcu.

3. Súd uvedenú zmenku posúdil v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový a
konštatoval, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi
údajov na zmenke, a to „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad“ (t.j. splatnosť na videnie) a
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ (t.j. splatnosť na určitý čas). Súd nepovažoval
uvedený údaj za predĺženie lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., nakoľko tento údaj

vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Podľa názoru súdu, ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu
predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od
vystavenia“. Súd mal preto za to, že na predmetnej zmenke ide o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť
postupnú, čo v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. spôsobuje neplatnosť zmenky. Poukázal
pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 26. januára 2011, sp. zn. 1Obdo 59/2010.

4. Súd uplatnený nárok žalobcu posúdil aj v súlade s právnou úpravou viažucou sa na ochranu
spotrebiteľa, teda v súlade s ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že právny
predchodcažalobcu(spoločnosťP.,s.r.o.)zneužilsvojepostavenievočižalovanejtým,žemuselvystaviť
predmetnú zmenku, inak by mu úver poskytnutý nebol, pričom právne účinky zmenky jej nemohli byť

vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva ako spotrebiteľovi známe a jasné.
Uvedenú praktiku právneho predchodcu žalobcu súd považoval za nekalú praktiku zneužívajúcu núdzu
a pocit bezmocnosti spotrebiteľa a zo strany tejto spoločnosti došlo k zneužitiu odkázanosti spotrebiteľa
na to, či úver bude alebo nebude poskytnutý a diktátom za akých podmienok a teda aj vystavením
a podpísaním zmenky zo strany spotrebiteľa. Súd mal za to, že vystavenie zmenky treba považovať

za neprijateľnú obchodnú praktiku právneho predchodcu žalobcu, ktorej nemožno poskytnúť súdnu
ochranu, keďže neprijateľným spôsobom využil nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu
pri vystavení zmenky a zneužil tým svoje postavenie. V danom konaní, keďže ide o konanie vyplývajúce
zo zaplatenia zmenky, sa právny predchodca žalobcu chcel vyhnúť povinnosti predložiť zmluvu o
poskytnutom úvere, pretože vedel, že zmluva bude preskúmaná aj v súvislosti s právnymi normami

upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu súd vyhodnotil ako
konanie, ktoré obchádza zákon, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je vo svojich dôsledkoch
absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dodal tiež, že postup právneho predchodcu je
v rozpore so zákonom aj z toho dôvodu, že zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v
prospech právneho predchodcu žalobcu zmenku na rad, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah‚ ktorý iba zabezpečuje základný vzťah založený medzi
účastníkmi a ak niet základného úverového vzťahu, niet ani akcesorického vzťahu. Samotná zmenka
teda nemôže brániť súdnemu prieskumu nekalých doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

5.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1zákonač.99/963Zb.Občianskysúdnyporiadok,platný

a účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
keďže táto si náhradu trov konania neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., navrhol

rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé rozhodnutie, čo
predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplynula zo skutočnosti, že žalovaná
uplatnenýnároknepoprela,nonapriektomusúduplatnenýnárokzamietol,alenajmävyplynulazrozporu
napadnutého rozhodnutia s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú

žalobca poukázal v odvolaní a ktorá mala byť súdu prvej inštancie známa. Namietal správnosť záveru
súdu, v zmysle ktorého je zmenka neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Poukázal na to, že jedným zo
spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie, ide o tzv. vistazmenku. Zákon explicitne neudáva,
akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je zaužívaným pri vistazmenkách používať na označenieúdaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri
predložení“, „na videnie“. Je preto nesporné, že údaj uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti
„pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej

na videnie. Zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, avšak vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie
sa na zmenke musí uviesť. V zákone nie je explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp.
skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby údaj bol dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti
o zameniteľnosti s iným údajom. V prejednávanej veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v

lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka má byť teda predložená počas obdobia štyroch rokov od
vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy do kedy (od vystavenia
do uplynutia štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený údaj teda
zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s článkom I. §
34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas
ktoréhomábyťzmenkapredloženánaplatenie,predĺžené,čosastaloajvtomtoprípadetým,žeobdobie

bolo predĺžené na štyri roky. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s
údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje
s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý
údaj určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska
zročnosti (v tomto prípade vistazmenka) a druhý údaj určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka

predložená na platenie. Záver súdu o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj splatnosti je preto nesprávny
a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V závere poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.11.2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

10. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia

žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.083,01 Eur od 10.3.2011 do
18.5.2011, zo sumy 1.043,01 Eur od 19.5.2011 do 19.6.2011, zo sumy 1.003,01 Eur od 20.6.2011 do
14.11.2011, zo sumy 963,01 Eur od 15.11.2011 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v tejto časti a konanie zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, výrok o zamietnutí
žaloby a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacíchdôvodov[§205ods.2písm.a),b),f)O.s.p.vspojenísust.§470ods.2prvejvetyCSP,vCSP
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 20. decembra 2017 o
12.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené 14. decembra 2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

13. V rámci odvolacieho konania bolo z uznesenia Okresného súdu Michalovce z 18. januára 2016, č.
k. 21D/621/2015 zistené, že žalovaná E.G. U., rod. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v Z. XXX,

zomrela XX.X.XXXX ako nemajetná. V zápisnici o predbežnom šetrení dedičstva sú ako dedičia po
poručiteľke uvedené dcéry poručiteľky F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, X. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX.14. Krajský súd, ako súd odvolací, rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po poručiteľke - žalovanej,
a to v zmysle § 63 ods. 2 CSP.

15. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

16. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

17. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.

f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), h), t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna

vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

21. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

22. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby na zistení, že na predloženej vlastnej zmenke sú uvedené dve možnosti splatnosti, čo
spôsobuje jej neplatnosť, ako aj na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, (obsiahnutá vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Z neplatnej
dohody nie je preto možné priznať žalobou uplatnené zmenkové nároky.

23. Predovšetkým sa však odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
tom, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na Spoločné
stanovisko k postupu súdov nižšej inštancie vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahukochranespotrebiteľa,prijatédňa20.10.2015občianskoprávnymaobchodnoprávnymkolégiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v nasledujúcom znení :

a. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :
b. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
c. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah apovahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
d. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
e. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

25. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.9.2010.

26. Obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaná nemohla ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo
so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o
úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.

27. Práva uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto

ich nemožno žalobcovi priznať.

28. Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky z vyššie uvedených dôvodov (pre rozpor so
zákonom č. 258/2001 Z.z.) sú bez právneho významu úvahy súdu o neplatnosti zmenky z dôvodu jej
neurčitosti, lebo (ne)správnosť týchto úvah nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

29. Odvolacími námietkami viažucimi sa k týmto dôvodom zamietnutia žaloby sa preto odvolací súd
nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci v prospech žalobcu vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom.

30. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

31. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života

odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti

Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.32. Ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva

len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z
hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice č. 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich

súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

33. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia síce
ustanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“, to však ešte neznamená, že žalobe

musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

34. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

35. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

36. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č.
492/2009 Z.z.

37. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č.438/2015 Z.z. v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex
offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania

začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa
nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

39. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že
žalovanou uplatnený nárok nebol popretý, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach v tejto veci č. k. 4NCb/408/2013-20 z 26. júna 2013, ktorým súd rozhodoval
o námietke nepríslušnosti, vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už

z tohto uznesenia žalobcovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa
zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho žalobca
mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa 27.2.2014, na ktoré bol riadne a
včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil, pričom nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s
ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej

došlo k zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, nemá preto nárok na
náhradu trov konania. Úspešným žalovaným trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).