Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csr/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211004
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617211004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: Q. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX H., občan SR, zastúpený JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec , proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., , IČO:35807598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 22.06.2017 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava,
zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15,
Bratislava, IČO:45 744 971.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž pod sp.zn. SRSAspA
XXXXX/XX zo dňa 22.06.2017. Žalobu odôvodnil tým, že Stály rozhodcovský súd rozhodol dňa
22.06.2017 rozhodcovským rozsudkom tak, že žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie žalobcovi
tam uvedených súm. Dňa 30.05.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o

spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX a súčasne s ňou mala byť toho dňa uzatvorená aj Rozhodcovská
zmluva. V zmluvnom vzťahu založenom Zmluvou o úvere vystupoval žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný
ako poskytovateľ úveru, mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa. Preto je potrebné Zmluvu
o úvere posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca podanie žaloby odôvodňuje s poukazom na §
45 ods. 1 písm. i) a l) zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Napadnutý
rozhodcovský rozsudok prevzal právny zástupca žalobcu dňa 07.07.2017. Žalobca namieta neplatnosť
rozhodcovskejzmluvyatozdôvodujejneprijateľnosti.Vsúvislostisustanovenímbodu1Rozhodcovskej

zmluvy t.j. možnosťou voľby zmluvných strán spôsobu, ktorým budú pripadané spory medzi účastníkmi
riešené, či cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní má žalobca za to, že táto možnosť
voľby je len iluzórna a dočasná. Spotrebiteľ v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský
súd stráca reálne možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň riešením sporu
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde dochádza k obchádzaniu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca teda je toho
názoru, že Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka z dôvodu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa ako taká je neplatná, v dôsledku čoho nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu. V prípade Rozhodcovskej zmluvy ide o formulárový typ zmluvy. Žalobca nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť jej obsah a mohol ju ako celok iba odmietnuť alebo podpísať. Okolnosti podpisunasvedčujú tomu, že žalobca nebol oboznámený s významom a obsahom Rozhodcovskej zmluvy,
pričom na druhej strane možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalobca v postavení spotrebiteľa
si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Žalobca

poukazuje na článok 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa“. Takisto poukazuje na
článok 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Z uvedeného dôvodu žiada
žalobca, aby boli naplnené ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa
nekalépodmienkynezaväzovali.Žalobcataktiežpoukazujenarozhodnutiaslovenskýchsúdov,zktorých
vyplýva, že rozhodcovské zmluvy sa považujú za neprijateľné zmluvné podmienky. Súdy Slovenskej
republiky svojou judikatúrou ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca poukazuje na odplatu dodávateľa dojednanú v Zmluve o úvere vo výške 968,--Eur, ktorá
predstavuje úroky vo výške 391,50 Eur a administratívne náklady vo výške 576,50 Eur vyjadrenú ako
RPMN vo výške 96,80 %, ktorú považujú v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonným znením
§ 53 os. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Za odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu sa považuje údaj RPMN uvedený na webovej stránke ministerstva,
ktorý v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bol vo výške 49,13 % a teda dojednanie odplaty v Zmluve
o úvere vyjadrenej ročným percentom vo výške 96,80 % považuje žalobca za dojednané v rozpore s
dobrými mravmi, resp. priamo v rozpore so zákonným znením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Odplata, ktorá prevyšuje výšku odplaty obvyklej o viac ako 47 % je podľa názoru žalobcu jednoznačne

odplatou podstatne prevyšujúcou odplatu obvyklú. Ak dobrým mravom alebo zákonu odporuje zmluva
v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti stiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto
prípade predmetná zmluva o úvere ako celok. Predmetnú Zmluvu o úvere je nutné vyhodnotiť ako
absolútne neplatnú. Ako sekundárnu argumentáciu žalobca uvádza, že rozhodcovský súd pochybil,
keď sa nezaoberal obligatórnymi náležitosťami Zmluvy o úvere, ktoré v Zmluve o úvere absentujú,

resp. rozhodcovský súd len jednoducho skonštatoval, že Zmluva o úvere obsahuje všetky požadované
náležitosti. Absentujúcimi náležitosťami v predmetnej zmluve je úroková sadzba spotrebiteľského úveru.
V čase poskytnutia predmetného úveru t.j. v máji 2013 bola obvyklá úroková miera pre obdobné
typy úverov v priemere vo výške 12,19 % a z tohto hľadiska dohodnutá úroková sadzba v Zmluve o
úvere 39,15 % podstatne (viac ako trojnásobne) prevyšuje úrokové sadzby uplatňované v obchodnej

činnosti komerčných bánk. Takisto žalobca dáva do pozornosti, že úroková sadzba uvedená v zmluve
podľa ich názoru nezodpovedá realite, pretože úroková sadzba bola v skutočnosti ešte vyššia než
je uvedená v Zmluve o úvere. Ďalej tam absentuje ročná percentuálna miera nákladov a výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe uvedeného má žalobca za to,
že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere je potrebné posúdiť ako bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
dôsledku čoho nemá žalovaná spoločnosť ako dodávateľ nárok na odplatu za poskytnutý úver. Takisto
administratívnenákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyospotrebiteľskomúverevovýške576,50
Eur sú neprimerane vysoké vzhľadom k výške požičanej sumy 1.000,--Eur, kedy predstavujú až 57,65
% z istiny poskytnutého úveru. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku v takejto výške je podľa

názoru žalobcu neprijateľnou zmluvou podmienkou z dôvodu neprimeranej výšky, neproporcionalosti a
nevyváženosti tohto poplatku k reálnym nákladom žalovaného. Plnenie plynúce žalovanému v súvislosti
s týmto poplatkom je v zásadnom nepomere vo vzťahu k protiplneniu poskytovanému spotrebiteľovi, čím
sa zakladá hrubý nepomer medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a zo strany žalovaného
sa jedná len o cielený nástroj na dosiahnutie vyššieho zisku. Náklady na administráciu dojednané v takej

výške ako ich dojednal žalovaný slúžili ako prostriedok na obchádzanie skutočnej výšky úrokov a tak
dosiahnutie vyššieho protiplnenia oproti protiplneniu, ktoré by žalovaný inkasoval len z úrokov formálne
uvedených v zmluve. Na základe uvedeného žalobca žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu súhrnné informácie o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2013, výpis z Obchodného
registra žalovanej, Rozhodcovský rozsudok č.k. I. XXXXX/XX zo dňa 22.06.2017, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2013, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 30.05.2013.3. Dňa 28.09.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal na ustanovenie § 46
ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a preto z daného dôvodu žalovaný požaduje,
aby súd preskúmal, či žaloba bola podaná včas. Čo sa týka dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy,

tátobolauzatvorenánasamostatnomlistepapieraatedaniejeneprijateľnoupodmienkou.Priuzatváraní
zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo
strany uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle
ustanovenia § 3 a nasl. zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný má za to, že žalobca
v čase uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne

oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť potvrdil aj vlastnoručným podpisom. Zároveň
žalobca vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil aj
svojvlastnoručnýpodpis.VzmysleRozhodcovskejzmluvysažalobcasožalovanýmdohodliriešiťvšetky
spory buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Teda rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne

uplatní svoje právo, pričom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.14NcC/90/2011
zo dňa 30.05.2011. Žalovaný odmieta argumenty, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná, nakoľko rozhodcovská doložka, či rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť
mimosúdneho riešenia sporov zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č.258/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v)
zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré jednoznačne
umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo
znenia aktuálne účinnej Smernice č.2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty

zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú Zmluvy
o úvere. Žalovaný je presvedčený, že Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle platných
právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o legitímnosti a taktiež nemožno mať
pochybnosti o spôsobilosti rozhodcovského rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola
založená rozhodcovskou zmluvou. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa.

Niet pochýb o tom, že žalobca je priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval
priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia
znaleckého posudku či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“. Takisto žalovaný poukazuje na to,
že nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný
poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006 sp.zn. C-361/04 vo veci Claude Ruis -

Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo
chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie“. Keby civilný
súd rozhodcovský rozsudok zrušil, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre
žalovaného. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť.

Žalovaný sa viacerými spôsobmi pokúšal o mimosúdne usporiadanie sporu, avšak vždy bezúspešne.
Žalovaný písomne vyzval žalobcu ako spotrebiteľa pred podaním žaloby na príslušnom rozhodcovskom
súde, aby zo zoznamu uvedenom Ministerstvom spravodlivosti označil stály rozhodcovský súd, alebo
rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením, s poučením, že inak žalovaný vyberie sám
rozhodcovský súd. Vzhľadom na to, že žalobca ignoroval výzvu žalovaného, žalovaný vybral príslušný

rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej zmluvy. K samotnej zmluve žalovaný uvádza, že výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V zmluve č.XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené: „spotrebiteľ sa zaväzuje
zaplatiť celkovú čiastku 1.968,--Eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.05.2014 na účet špecifikovaný vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa

zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nastane dňa 25.05.2014. Následne sa v dohode o plnení v splátkach zmluvné
strany dohodli, že žalovaný bude hradiť svoj dlh v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške
164,--Eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 25.06.2013. Žalobca uzatvoril zmluvuslobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim
podpisom. Podľa zmluvy spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 96,80 %. Dohoda o splátkach

oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorázovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere),
na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN stanovená v Zmluve o úvere
je vypočítaná pre prípad splácania úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 304,10 %
dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal
o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade.

4. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva klamlivé uvádzanie
RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Zákon č.129/2010
Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN,

ktorá je uvedená nesprávne, alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov
nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný si splnil všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Slovenská právna
úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatkov vyslovene nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch
totiž výslovne spomína niektoré poplatky za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru,

poplatok za vedenie účtu atď. Je teda zrejmé, že slovenské právo, slovenský zákonodarca poplatok
za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Je potrebné teda zopakovať, že v
čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden Všeobecný záväzný predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca. Neprijateľnosť

poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný odmieta,
že zmluvná podmienka t.j. administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je
neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný poukazuje na článok 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS z
05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré bolo do nášho právneho

poriadku implementované prostredníctvom ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Priamo
na prednej strane zmluvy sa uvádza nasledovné: „dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí
s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a vyhlasuje,
že informácie, ktoré poskytol veriteľovi pred uzatvorením tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sú
pravdivé a že má právnu spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok tejto zmluvy. “ Vzhľadom
na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.10.2017 uviedol, že východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ nachádza vo fakticky nerovnom postavení k odborne pripravenému
dodávateľovi. Pri danej problematike je nevyhnutné poukázať na zásadu rovnosti subjektov
súkromnoprávnych vzťahov, ktorá je založená na rovnosti formálne. Právna úprava v podobe právnych

predpisov prijatých v kontexte zvýšenej ochrany spotrebiteľa, má aspoň čiastočne viesť k nastoleniu
rovnováhy v dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch. Ďalšou významnou zásadou je zásada poctivosti,
ktorá v oblasti ochrany spotrebiteľa je založená na tzv. princípe dôvery. V kontexte zásady rovnosti a
princípu dôvery je na mieste, aby si dodávateľ plnil svoje zákonné povinnosti a súčasne pristupoval k
spotrebiteľovi poctivo, v súlade so slušnosťou a morálkou. Formulácia viacerých tvrdení žalovaného z

jeho vyjadrenia však svedčí o pravom opaku v prístupe ku spotrebiteľovi, než bol prístup naznačený
vyššie. Žalobca poukazuje predovšetkým na zásadné skutočnosti pri riešení sporov vyplývajúcich
zo spotrebiteľských zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorých právomoc bola založená rozhodcovskou
zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou, a to obchádzanie dôležitého prvku unijného práva, ktorýpredstavuje ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a absenciu individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktoré
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že spotrebiteľ pristupoval v tomto prípade ľahkovážne, avšak je
to právne dodávateľ, ktorý pripravuje zmluvnú dokumentáciu a fakticky zo svojej pozície ovláda celý
proces uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy a pokiaľ dôjde k zneužitiu tejto pozície nemožno hovoriť o
ľahkovážnom spotrebiteľovi. Ako už uviedol žalobca v rámci svojej žaloby, odplatu, ktorú požadoval
žalovaný za poskytnutie peňažných prostriedkov hodnotia ako jednoznačne rozpornú s dobrými

mravmi, ktorá navyše priamo odporuje zákonnému zneniu. Odplata vyjadrená výškou RPMN 96,80 %,
celkom zrejme podstatne prevyšuje odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných
prostriedkov požadovať. Žalobca má za to, že odplata, ktorú požadoval žalovaný z predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere 96,80 % alebo 304,10 % je neobhájiteľná a jednoznačne rozporná s dobrými
mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi. Dojednanie odplaty preto nie je, ani nemôže byť neobmedzené, pretože v
opačnom prípade by sa akceptoval a legitimoval fakt, že určité subjekty môžu dosahovať na úkor iného
neprimerané, neproporcionálne a neadekvátne plnenia v porovnaní s plnením, ktoré sami poskytujú.
Dojednanieoodplatemusíbyťpodnásledkomabsolútnejneplatnostivsúladesozákonnýmimperatívom
dobrých mravov. Odplatu požadovanú žalovaným nie je možné pomenovať inak, ako konanie priečiace

sa dobrým mravom. Z toho vyplýva absolútna neplatnosť dojednania o odplate bez nároku žalovaného
na ňu, a to jednak z dôvodu, že takýto právny úkon výslovne odporuje zákonu a súčasne, že taká odplata
nie je aj v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka údaja o RPMN, ktorý je obligatórnou náležitosťou
zmluvy, žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/188/2017 zo dňa
06.06.2017,kdeodvolacísúdkonštatuje,žetým,žehodnotaRPMNvsamotnejzmluveahodnotaRPMN

v dohode o splátkach uzatvorenej v ten istý deň ako Zmluva o úvere sú rozdielne, znemožnil žalobca
spotrebiteľovi získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.
Takýto postup žalobcu pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco, mätúco. Nesprávne uvedenie
údaja o RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj
nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

6. Vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2017 žalovaný uviedol, že Rozhodcovská zmluva sa nachádza na
samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Rozhodcovskú zmluvu.
Takisto žalovaný poukazuje, že nešlo o prvú zmluvu žalobcu uzavretú so žalovaným, preto nie je na

mieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca má lepšiu
vedomosť v porovnaní s bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti ako aj
náležitosti zmlúv o úvere. V prípade žalobcu sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na
úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako jazykové
vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal. Žalobca navyše nebol k podpisu

Rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku.
Žalobca svoju vôľu uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca
dodatočne usúdil, že Rozhodcovská zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná, ešte nezakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť
Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu

dojednaniu a z tohto dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že
žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu - spotrebiteľa.

7. Dňa 13. decembra 2017 bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil sa
však jeho právny zástupca. Takisto bol neprítomný žalovaný, ktorý však ospravedlnil svoju neprítomnosť
z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v
jeho neprítomnosti. Z daného dôvodu súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako
aj v neprítomnosti žalovaného.

8. Na pojednávaní právny zástupca uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu, poukazoval najmä na
to, že rozhodcovský súd nesprávne posúdil svoju právomoc vec prejednať, a rozhodnúť nakoľko majú
za to, že rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože je neprijateľná z dôvodu, žeobchádza dôležitý prvok unijového práva a to je ex offo súdna kontrola. Taktiež rozhodcovský súd
nesprávne posúdil odplatu zo zmluvy o úvere, keď mal za to, že táto je v súlade s dobrými mravmi. Podľa
názoru právneho zástupcu, táto odplata podstatne prevyšuje odplatu obvyklú požadovanú v danom

období za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Taktiež rozhodcovský súd nesprávne posúdil
obsahovénáležitostiZmluvyoúvere,najmäpoukazujenato,žeúrokovásadzbaniejevzmluveuvedená
v správnej výške s poukazom na to, že žalovaný dojednal tzv. administratívny poplatok, ktorý podľa
ich názoru predstavuje obchádzanie skutočnej výšky úrokov. Taktiež je nesprávna aj výška RPMN.
Vychádza pritom z vyjadrenia žalovaného, ktorý tvrdí, že súčasne so zmluvou bola uzatvorená aj zmluva

o splátkach a v rámci tohto vyjadrenia je uvedená RPMN cez 300 %. Žalobca síce túto listinu súdu
nepreložil a taktiež právny zástupca nerozporuje, že k takejto dohode medzi zmluvnými stranami došlo.
V zmluve by pritom mala byť uvedená správna hodnota RPMN cez 300 %. Takéto konanie žalovaného
je zavádzajúce a mätúce, pretože je zjavné, že už v deň, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere,
došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o splátkach a teda mala byť RPMN uvedená už priamo v zmluve. Takisto
poukazuje na to, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s charakterom administratívneho poplatku,

ktorý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorý podstatne prevyšuje náklady na plnenie, ktoré boli
vykonávané v prospech spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností trvá na tom, že rozhodcovský
súd nesprávne vec posúdil a rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a
právny stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to dňa 30.05.2013 na základe ktorej
sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 1.000,--

Eur a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady vo výške 968,--Eur t.j.
zaplatiť celkovú čiastku 1.968,--Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje sumu 391,50 Eur
a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 576,50 Eur. Spotrebiteľ sa uvedenú čiastku zaviazal

splatiť do 25.05.2014. Zmluvné strany sa tak dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti nastane dňa 25.05.2014. Spotrebiteľ bral na vedomie, že výška ročnej
percentuálnejmierynákladovjevovýške96,80%.Takistobralnavedomie,ževýškapriemernejhodnoty,
ročnejRPMNjevovýške39,20%.Súčasnetohoistéhodňažalobcauzavrelsožalovanýmrozhodcovskú
zmluvu, v ktorej sa v zmysle článku 2 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere

č.XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 30.05.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z tejto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15. kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

10. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so
sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž
sp.zn. I. XXXXX/XX zo dňa 22.06.2017 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu

146,--Eur, úrok v sume 520,15 Eur, úrok z omeškania v sume 25,17 Eur, poplatok v sume 576,50
Eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 146,-Eur od 15.01.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 146,--Eur od 15.01.2015 do zaplatenia. Žalovaného taktiež
zaviazal povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,--Eur, trovy mediačného konania vo výške
279,42 Eur a poplatok za upomienku vo výške 10,--Eur a zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo

výške 286,83 Eur. Zároveň bolo žalobcovi umožnené zaplatiť uvedené nároky v mesačných splátkach vo
výške 100,--Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa
stala splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného
zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplateniačo i len jednej splátky riadne a včas. Vo svojom odôvodnení rozhodcovský súd uviedol, že preskúmal
zmluvu o úvere, pričom dospel k tomu, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom. Stály rozhodcovský súd mal za to, že účastníci konania časť obsahu Zmluvy o úvere určili

odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Stály rozhodcovský súd mal
za preukázané, že Zmluva o úvere obsahuje podstatné údaje vyžadované zákonom slúžiace dlžníkovi
pre zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru, teda údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, takisto posúdil dohodnutý úrok vo výške
39,15 % ročne vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu ako aj jeho zabezpečenie za

primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období by podstatným spôsobom neprevyšoval
výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektami, resp.
nebankami pri istom druhu finančných produktov. Takisto považoval výšku administratívneho poplatku
za nepriečiacu sa právnym predpisom, najmä s ohľadom na skutočnosť, že táto bola od počiatku
žalovanému známa.

11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 45 ods. 2 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak
spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne

a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 46 ods. 1 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku14. Podľa § 46 ods. 2 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku

1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 46 ods. 3 zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za

podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

16.PredmetomsporubolozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvydanéhoStálymrozhodcovskýmsúdom
zriadenom pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž sp.zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 22.06.2017 z dôvodov
uvedených v § 45 ods. 1 písm. i) a l) zákona č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 07.07.2017, pričom žaloba
bola na tunajší súd podaná dňa 19.09.2017 a teda lehota na podanie žaloby bola zachovaná.

17. Čo sa týka otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa § 73 ods. 3 zákona č.335/2014 Z.z.
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 3

až 5 zákona č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
na samostatnom tlačive, kde žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.
V tomto návrhu bol žalobca podrobne poučený o rozhodcovskom konaní a jeho podstate. Zároveň
bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že spory ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú
riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky

a teda bola daná možnosť výberu medzi dvoma subjektmi. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda žalobca mal možnosť
slobodne túto zmluvu podpísať, zároveň v zmysle článku 2 odseku 3 rozhodcovskej zmluvy mal žalobca
právo od tejto zmluvy aj odstúpiť a to v lehote 10 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Žalobca nepreukázal
súdu, že bol nútený túto zmluvu podpísať a teda podľa názoru súdu ju podpísal slobodne a vážne.

Všetky skutočnosti ohľadom rozhodcovského konania mu boli vysvetlené, pritom mal právo od zmluvy
odstúpiť. Z rozhodcovského spisu bolo zároveň zistené, že žalovaný vyzval žalobcu a to listom zo
dňa 27.02.2015, aby vybral Stály rozhodcovský súd zo zoznamu vedeného ministrom spravodlivosti,
resp. aby odmietol rozhodcovské konanie. Žalobca zostal v tomto prípade nečinný, súd preto uvedenú
rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za neplatnú.

18. Čo sa týka dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. i) zákona č.335/2014 Z.z. súd konštatuje, že
došlo k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle predmetného ustanovenia.
Rozhodcovskému súdu musí byť známa rozhodcovská prax všeobecných súdov, ako aj odvolacích
súdov v spotrebiteľských sporoch a teda, že súdy skúmajú, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti

vyžadované v zákone v § 9 ods. 1 a 2 zákona č.129/2010 Z.z., pričom nedodržanie niektorej z
týchto ustanovení sankcionuje bezúročnosťou a bezodplatnosťou v zmysle § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia rozhodcovského súdu je zrejmé, že Stály rozhodcovský súd
preskúmal zmluvu o úvere ako aj všeobecné obchodné podmienky a štandardné Európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, pričom Zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu, ktorá obsahuje všetky náležitosti

požadované zákonom najmä v § 9 ods. 2 zákona č.129/2010. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že
zmluva obsahuje výšku úroku 39,15 %, ktorý súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa Judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo/26/2011) pri dojednávaní úrokov
pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s

dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimeranéažúžerníckeúroky.Neprimeranáapretoodporujúcadobrýmmravom,jetakávýškaúrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú sadzbu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov, alebo pôžičiek. Úroková
sadzba, ktorá bola dojednaná v zmluve vo výške 39,15 % ročne podľa názoru súdu nezodpovedá
požiadavkám stanovených Najvyšším súdom na určenie úrokovej sadzby pôžičky, pretože predstavujeviac ako štyri a pol násobné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze oproti pôžičkám
poskytovaných bankami. V relevantnom čase sa priemerné úrokové sadzby z úverov v trvaní do jedného
roka pohybovali vo výške 8,46 % ročne. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že

dohoda o takejto úrokovej sadzbe je neplatná, nakoľko sa prieči dobrým mravom. S poukazom na rozpor
úrokov z dobrými mravmi súd má za to, že úroky neboli uvedené v zmluve a teda zmluva neobsahuje
náležitosť vyžadovanú ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň súd preskúmal aj výšku
RPMN. Táto je v Zmluve o úvere uvedená vo výške 96,80 %. Takáto výška RPMN je vzhľadom na
skutočnosť, že v čase poskytnutia úveru sa obvyklá výška odplaty za poskytnutie úveru pohybovala

vo výške 49,13 % neprimeraná. I tu teda možno konštatovať, že žalovaný konal v rozpore s dobrými
mravmi. Súd následne pristúpil ku kontrole výšky RPMN, kde kontrolným výpočtom zistil, že v zmysle
údajov uvedených v zmluve by mala byť výška RPMN 96,44 %, čo v danej situácii znamená, že údaj bol
v zmluve nesprávne uvedený. Z daného dôvodu to má za následok, akoby výška RPMN nebola v zmluve
vôbec dohodnutá (obdobný názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
13Co/188/2017 zo dňa 06.06.2017) a teda ide o absenciu ďalšej obligatórnej náležitosti v zmysle ust. § 9

ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Súd sa nezaoberal tvrdeniami žalovaného, že po podpise zmluvy
bola uzavretá dohoda o splátkach, kde bola určená RPMN až vo výške cez 300 % a to z dôvodu, že
skutočnosť, že došlo k uzavretiu takejto dohody nebolo súdu preukázané, išlo len o tvrdenie žalovaného
a zároveň súdu nie sú známe údaje, z ktorých žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN a teda nie je
možné podrobiť tento údaj súdnej kontrole. Avšak výška RPMN cez 300 % je vzhľadom na poskytnutie

peňažných prostriedkov 1000 Eur, ktoré mal žalovaný vrátiť do 1 roka v hrubom nepomere so zákonnými
ustanoveniaminaochranuspotrebiteľa.Čosatýkatvrdeniažalobcu,žezmluvaneobsahujevýšku,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd udáva, že v zmluve bola dohodnutá splatnosť dlhu
v jednej splátke a teda z logického výkladu zmluvy si aj samotný žalobca musel vedieť vyvodiť aká suma
ide na istinu, na úroky a poplatky. Nedodržanie obligatórnych ustanovení podľa § 9 ods. 2 písm. i) a j)

zákona č.129/2010 Z.z. zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezodplatnosťou úveru v zmysle § 11 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

19. Čo sa týka dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. l) zákona č.335/2014 o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní je daný i tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovský

súd nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie administratívnych poplatkov, zmluvnej
pokuty, poplatku za upomienku a trov mediačného konania. Súd uvádza, že ani zo žaloby ani zo
samotného dokazovania vykonaného rozhodcovským súdom, dokonca ani z odôvodnenia samotného
rozhodcovského rozsudku nevyplýva na základe akých skutočností si žalovaný účtoval všetky uvedené
poplatky a zároveň na základe akého právneho základu mu boli aj priznané, keďže fakticky ich ani

nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. V rozhodcovskom spise sa nenachádzajú žiadne
dokladyotom,žebyžalovanýskutočnedoručilžalobcovinejakúupomienku,taktiežabsentujúakékoľvek
dôkazy, ktoré by preukazovali že vôbec došlo k mediačnému konaniu a aj keby k nemu došlo, dôkaz o
tom,žežalovanýskutočnevynaložilnamediačnékonanieuvádzanúsumu.Čosatýkaadministratívneho
poplatku, zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva z čoho tento poplatok pozostáva je označený

len ako poplatok spojený s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s
administratívou, pričom táto nie je bližšie špecifikovaná. Stály rozhodcovský súd vo svojom odôvodnení
len všeobecne zdôvodnil, že administratívny poplatok bol dohodnutý zmluvnými stranami v zmluve
o úvere a jeho výšku nepovažoval za výšku priečiacu sa právnym predpisom najmä s ohľadom na
skutočnosť, že táto bola od počiatku žalovanému známa. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že

žalobca sa nachádza v pozícii slabšej zmluvnej strany pri uzatváraní zmluvy a teda podľa názoru
súdu nemohol ovplyvniť výšku poplatku, ktorá bola zahrnutá do tohto označenia administratívneho
poplatku, takisto nie je známe či bol žalobca oboznámený čo tento poplatok tvorí. Samotná výška
administratívneho poplatku tvorí viac ako 50 % zo sumy úveru, pričom tento je v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom poukazuje na to, že v rozhodovacej praxe súdov bola táto

zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú (porovnaj napríklad rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 14C/181/2013-182 zo dňa 21.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14CO/740/2015-241 zo dňa 23.08.2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 20C/185/2013-122 zo dňa 16.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 16Co/773/2015-182 zo dňa 06.04.2017). V súvislosti so samotnou zmluvnou pokutou táto nespĺňa

zákonnú požiadavku písomnej formy podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda je podľa §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovský súd taktiež nesprávne vyhodnotil právo
žalovaného na úroky po splatnosti úveru, nakoľko tieto nemožno považovať za náhradu škody ako
to zdôvodnil rozhodcovský súd. Z ustálenej praxe súdov je zrejmé, že veriteľ má nárok na úroky lendo splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/98)

20. Podľa § 47 ods. 2 zákona č.335/2014, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako
je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne
opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového
prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v
plnej miere úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).