Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202551
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616202551.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak

Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti
žalovanému: D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. G. XXX/XX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie
722,33 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 292,56 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 249,06 eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 39,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 08. 04. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 722,33 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,10 % ročne zo sumy 678,83
eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 678,83
od 28. 03. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril
dňa 21. 02. 1983 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou D. D., a.s., Bratislava Zmluvu o
sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu vedeného formou bežného účtu. Zmluva o
sporožírovom účte bola modifikovaná Dodatkom k Zmluve o sporožírom účte zo dňa 21. 09. 1983, zo

dňa 03. 09. 1991, zo dňa 07. 11. 1994, zo dňa 16. 03. 2007. Dodatkom k Zmluve o bežnom účte zo
dňa 16. 03. 2007 bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie k účtu, a to po splnení podmienok
uvedených v Obchodných podmienkach D. D. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01. 02. 2006. D. D. poskytla
žalovanému v zmysle Dodatku povolené prečerpanie vo výške 497,91 eur a to Oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 21. 03. 2007. D. D. uzatvorila so žalovaným dňa 10. 12. 2008 Zmluvu o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. V zmysle § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. bol

kontokorentný úver/povolené prečerpanie na bežný účet vyňatý z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských
úveroch, preto zmluva neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov. D. D. uzatvorila so
žalovaným dňa 11. 02. 1998 Zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu.
Zmluva o vydaní a používaní kariet zo dňa 11. 02. 1998 bola modifikovaná Zmluvou zo dňa 07. 02. 2002.
D. D. umožnila žalovanému čerpať úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod
alebo výbery v hotovosti žalovaného a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči
D. D. z účtu žalovaného, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu

žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaného. V zmysle Zmluvy, Oznámenia, Všeobecných
obchodných podmienok a úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby ako odplaty
za poskytnutý úver vo výške 16,10 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá
a platná v deň podpisu zmluvy. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od D. D., avšak podmienky presplácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. D. D.Ľ. listom zo dňa 08. 04. 2013
uplatnila právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. D. D.
vznikla pohľadávka voči žalovanému na sumu 722,33 eur, pričom pozostáva z istiny úveru po splatnosti

vo výške 678,83 eur, vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,19 eur, debetného úroku z nepovoleného
prečerpania vo výške 10,71 eur, zákonného úroku vo výške 32,60 eur vyčísleného od prvého dňa
omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 27.
03. 2014. D. D. oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému. Oznámením zo dňa 01. 04. 2014, ktorým
zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu pohľadávky.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 4C/91/2016-71 zo dňa 14. 06. 2016
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 210,39 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom
z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 210,39 eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, bol uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/314/2016-110 zo dňa

27. 10. 2016 zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konania. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej,
odvolací súd ponechal rozsudok nedotknutý.

3. Predmetom sporu tak zostalo uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 511,94 eur so zmluvným
úrokom 16,10 % ročne zo sumy 678,73 eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 468,44 eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia.

4. Súd podľa § 180 ods. 1 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie
predvolania vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP.

5. Právny zástupca žalobcu v špecifikácii žalovanej sumy ako aj ústnom prednese na pojednávaní trval
na podanej žalobe. Uviedol, že v tom prípade sa nejednalo o kreditnú kartu, ale povolené prečerpanie k
bežnému účtu, čiže o kartu debetnú, ktorá bola viazaná k bežnému účtu. Kreditná karta môže byť aj bez
zriadenia bežného účtu. Žalovaný bol písomne informovaný o výške úverového limitu, o výške úrokovej
sadzby ako o tom svedčí podpis v doklade zo dňa 21. 03. 2007. Pokiaľ sa týka poplatkov, Sadzobník

poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o bežnom účte. Poplatky sa účtovali v aktuálnej sadzbe
ku dňu vykonania účtovnej operácie. Aj v Oznámení o povolení čerpania sa uvádza odkaz na Sadzobník
poplatkov. Majú za to, že žalovaný bol o ich výške informovaný. Sadzobník poplatkov je dokument, ktorý
je verejne prístupný.

6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z
Obchodného registra na žalobcu (č.l. 5 spisu), s kópiou Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 21. 02. 1983
vrátane dodatkov, s kópiou Zmluvy o vydaní, používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu zo
dňa 11. 02. 1998 (č.l. 13 spisu), s kópiou Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (č.l. 14
spisu), s Dodatkom k Zmluve o bežnom účte zo dňa 16. 03. 2007, s kópiou Zmluvy o poskytnutí balíka

produktov a služieb pre fyzické osoby (č.l. 16 spisu), s Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania
zo dňa 21. 03. 2007 (č.l. 17 spisu), so Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 18 a nasl. spisu), s
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 04. 2014 (č.l. 44 spisu), s výpisom z účtu žalovaného
(č.l. 55 a nasl. spisu).

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou D. D., a.s. Bratislava
a žalovaným bola dňa 21. 02. 1983 uzatvorená Zmluva o sporožírovom účte, dňa 11. 02. 1998 Zmluva

o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu a dňa 06. 03. 2002 Zmluva o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty. Dňa 10. 12. 2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou D. D., a.s. Bratislava a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby. Listom zo dňa 21. 03. 2007 (č.l. 17 spisu) pôvodný veriteľ oznámil žalovanému
poskytnutie povoleného prečerpania do výšky 15.000 Sk, ktoré povolené prečerpanie bolo úročené

úrokovou sadzbou vo výške 16,10 % ročne, tip premenlivá. Povolené prečerpanie bude poskytnuté do
25. 07. 2018. Uvedené oznámenie žalovaný prevzal dňa 21. 03. 2007, ako o tom svedčí jeho podpis
na predmetnej listine.9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte (§
708).

11. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť

od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úverov a pôžičkách
pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2008 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
12. 2008 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 3 ods. 6.

16. Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 01. 2013 ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti
tohto rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou D. D., a.s., Bratislava a žalovaným bola uzavretá

Zmluva o bežnom účte a poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, žalovanému bolo
poskytnuté povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach.
Výška povoleného prečerpania, ako aj výška úrokovej sadzby bola žalovanému oznámená listom zo
dňa 21. 03. 2007, ktorý si žalovaný prevzal. Žalovaný ako spotrebiteľ bol tak písomne informovaný o
úverovom limite a o výške ročnej úrokovej sadzby. V zmysle § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy bol kontokorentný úver/povolené prečerpanie na bežný účet vyňatý z
pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu. Napriek tomu uvedenú zmluvu žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Súd mal v konaní preukázané, že
žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný aj výške o úverového limitu aj o výške ročnej úrokovej sadzby.

Súd dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami neboli individuálne dojednané poplatky za povolené
prečerpanie. Nakoľko sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, dojednanie o povinnosti platiť uvedené poplatky
nemôže byť súčasťou Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, resp. Sadzobníkov poplatkov, ale
samostatnej spotrebiteľskej zmluvy. Dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou
stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Za individuálnu, so

spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom
rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom
obidvoch zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní. Pokiaľ sa tak podanou žalobou žalobca
domáhalzaplateniapoplatku,ktorýsivyčíslilvovýške219,38eur,súdvtejtočastižalobuakonedôvodnú
zamietol. Súdom priznaná suma tak predstavuje 292,56 eur, ktorú súd uložil žalovanému zaplatiť

žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

21. Ďalej sa podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku zo sumy 678,83 eur
vo výške 16,10 % ročne od 28. 03. 2014 do zaplatenia. Súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len

za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ust. § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa poskytnuté
peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto splátky. Keďže
k vypovedaniu zmluvy došlo pôvodným veriteľom listom zo dňa 08. 04. 2013, k tomuto dňu sa stali
splatné úroky, preto už žalobcovi po tomto dátume zmluvné úroky neprislúchajú. Po vyhlásení celého

úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty doby splatnosti. Po lehote
splatnosti už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytuje (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 7Co/475/2015 zo dňa 09. 09. 2015).

22. Súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania zo sumy čistej istiny vo výške 8,25 % ročne,

t.j. zo sumy 249,06 eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade
s vyššie citovaným ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu omeškania. Podanou žalobou si žalobca uplatnil
úroky z omeškania zo sumy pôvodne 678,83 eur, v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie boli
žalobcovi priznané úroky z omeškania zo sumy 210,39 eur. Keďže súd žalobu zamietol v časti do

zaplatenia poplatkov vo výške 219,38 eur, súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok ani na zaplatenie
príslušenstva (úroku z omeškania) z tejto sumy.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal
prevažnýúspechvoveci(69,63%),náhradutrovkonaniavčasti,vktorejjehoúspechprevyšovalúspech

žalovaného (30,37 %), rozdiel predstavuje 39,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.