Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223285
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116223285.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach,
Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, proti žalovaným: 1/. M.Á. Y., G.. XX.X.XXXX, K. I. XXX, 2/ B. T., G..
XX.X.XXXX, bytom K. XXX, 3/ I. M., G.. XX.X.XXXX, bytom v C., W. XX, všetci zastúpení Advokátskou
kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mojmírova 12, IČO: 50 164 988, o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku č.k. 19C/199/2016-75
zo dňa 24.3.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom IV.výroku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví určil, že žalobca je
spoluvlastníkom pozemku parcely registra E parc. č. 236 o výmere 14.682 m2, druh pozemku: orná
pôda, v katastrálnom území C., U. C. - C.Č., okres C. T., vo výške spoluvlastníckeho podielu 9/1296
zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 18 (výrok I.).
Určil, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku parcely registra E parc. č. 236 o výmere 14.682 m2, druh
pozemku: orná pôda, v katastrálnom území C., U. C. - C., okres C. T., vo výške spoluvlastníckeho podielu

9/1296 zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 34.(výrok II.).
Určil, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku parcely registra E parc. č. 236 o výmere 14.682 m2, druh
pozemku: orná pôda, v katastrálnom území C., U. C. - C., okres C. T., vo výške spoluvlastníckeho podielu
9/1296 zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 35. (výrok III.).
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania
(výrok IV.).

2.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou voči žalovaným domáhal určenia, že žalobca
je spoluvlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalovaní písomným podaním uznali nárok
uplatnený žalobcom v celom rozsahu. Žiadali priznať náhradu trov konania s odôvodnením, že nedali
príčinu na začatie súdneho konanie, nakoľko neboli zo strany žalobcu vyzvaní na zmierlivé riešenie
a žalobca si sám zapríčinil, že sa musel svojho práva domáhať na súde s tým, že on, resp. jeho

právny predchodca nevykonali úkony potrebné k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Vzhľadom na to, že žalovaní uznali nárok uplatnený žalobcom, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie
nároku, nakoľko žalobca navrhol tento osobitný procesný postup.

3.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom spore bol úspešný v celom
rozsahu žalobca, preto by mal právo na náhradu trov konania; žalobca však výslovne uviedol, že

vzhľadom na uznávací prejav žalovaných si náhradu trov konania neuplatňuje. Súčasne žalovaní v
konaní neboli úspešní, preto žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania; aplikáciu ust. § 256 ods.2 CSP považoval v danom prípade za vylúčenú, pretože trovy podľa ust. § 256 ods. 2 CSP sú tzv.
separátne trovy, ktoré vznikajú procesným zavinením protistrany a ktoré sú odlišné od trov konania.
Okolnosti uvádzané žalovanými v podaní došlom súdu dňa 2.1.2017 ( okolnosť, že neboli zo strany

žalobcu vyzvaní na zmierlivé riešenie prejednávanej veci a že žalobca si sám zapríčinil, že sa musel
domáhať svojho práva na súde ) by mohli byť okolnosťami odôvodňujúcimi postup podľa ust. § 257 CSP,
ktorého použitie v prejednávanej veci je bezpredmetné vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa vyjadril,
že si náhradu trov konania neuplatňuje.

4.V zákonnej lehote proti výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania žalovaných podali
odvolanie žalovaní a navrhli zmeniť uznesenie v napadnutom výroku a priznať im náhradu trov konania.
Mali za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli, pričom náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale sa má interpretovať vo vzťahu príčinnej

súvislosti - príčinou je správanie sa strany spory (aj jej prejav vôle) a dôsledkom je vznik trov protistrany.
Pojem „procesné zavinenie“ sa pri tom má nevyhnutne vykladať komplexne a extenzívne. Strana sporu
zodpovedá za trovy konania, ktoré druhej strane sporu zbytočne zavinila svojim správaním. Keďže
žalobca nevyzval žalovaných k zmierlivému riešeniu veci, tým preukázateľne spôsobil vznik konania
spojených s uskutočnením súdneho konania, ktoré by inak neboli vznikli, nakoľko žalovaní nikdy nárok

žalobcu nepopieral ani len z časti.

5.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že možnosť domáhať sa súdnej
ochrany svojich práv a právom chránených záujmov mu vyplýva priamo z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods.2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10.Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania konštatoval, že žalovaní v konaní neboli úspešní,

preto žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov by vznikol v súlade s ust.
§ 255 ods.1 CSP žalobcovi, avšak ten si náhradu neuplatnil . Taktiež vylúčil aplikáciu ust. § 256 ods. 2
CSP a ust. § 257 CSP. Odvolací súd sa s týmto postupom stotožňuje.

11.V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,

ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Ani v prípade, ak bolo
neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú
poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

12.Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať za aplikácie § 257 CSP, účelom ktorého je umožniť súdu zmierniť

dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Civilný sporový poriadok však vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva,
aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Judikatúra tiež
konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnúmožnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné

vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

13.Odvolací súd však zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 umožňuje iba nepriznať celkom alebo v
časti náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, ale nedovoľuje súdu, aby priznal trovy konania

účastníkovi, ktorý v spore podľahol, voči účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech ( ani aby účastníka,
ktorý mal v konaní úspech, zaviazal v takom prípade nahradiť trovy štátu) .

14.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2016 domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uznali nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu s
tvrdením, že nedali príčinu na začatie súdneho konania a neboli žalobcom ani vyzvaný na zmierlivé

riešenie sporu .Tieto skutočnosti žalobca vo vyjadrení k tomuto podaniu žalovaných nepoprel. Súd prvej
inštancie uvedené zohľadnil v miere v akej mu to dovoľuje zákon, t.j. aj v prípade ak by si úspešný
žalobca uplatnil náhradu trov ,tieto by mu neboli priznané ( neboli vynaložené účelne keďže žalobca
pred podaním žaloby žalovaných nevyzval na mimosúdne, resp. zmierlivé riešenie sporu, nepostupoval
tak v zmysle zásady procesnej ekonómie a teda zavinil, že spor sa musel riešiť súdnou cestou). Ani

aplikácia ustanovenia § 257 CSP však súdu neumožnila zaviazať úspešného žalobcu na povinnosť
nahradiť neúspešným žalovaným trovy konania.

15.Prvoinštančný súd zároveň správne vylúčil možnosť aplikácie ust.§ 256 ods.2 CSP, ktoré sa vzťahuje
na tzv. separátne trovy. Zavinenie predpokladané týmto ustanovením môže spočívať napríklad v

neodôvodnenom nedostavení sa na pojednávanie a súd rozhoduje o týchto trovách spravidla osobitným
uznesením, pričom o týchto trovách už nebude rozhodovať v rámci náhrady trov konania pri skončení
konania.

16.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnutýrozsudokvovýrokuonárokunanáhradetrovkonania

potvrdil .

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalobcovi trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

18.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).