Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010436
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116010436.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.02.2018, v trestnej
veci proti obž. M. Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaniach okresného
prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/23/2016 zo dňa 23.10.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a poškodenej R. T., zastúpenej
splnomocnenkyňou M.. M. R..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obž. M. Y. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
- 24.04.2015 v čase o 18.10 hod. v Ruskej Novej Vsi, okr. Prešov, viedol v smere do Prešova

osobné motorové vozidlo značky P. Y., I.: A.-XXXES, v pravotočivej zákrute v dôsledku neprimeranej
rýchlosti vedenie vozidla nezvládol, prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho vozidla značky O.
V., I.: A.-Q., ktoré viedla R. T., nar. XX.XX.XXXX, pričom R. T. utrpela pomliaždenie temennej oblasti
hlavy s vytvorením masívneho podkožného krvácania, pomliaždenie bočnej plochy hrudníka vpravo,
pomliaždenie bočnej plochy pravého kolena a kožnú odreninu ľavého predlaktia s dobou liečenia a
práceneschopnosťou 38-40 dní a B. W., nar. XX.XX.XXXX pomliaždenie pravého ramena a pravého

lakťa s dobou liečenia a práceneschopnosťou 38-40 dní. Obvinený porušil ustanovenie § 16 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Za to mu podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 ods. 1 písm. j/, písm.
l/ Tr. zákona , § podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere 300,- eur.
Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona obvinenému uložil povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v desiatich po
sebe idúcich mesačných splátkach po 30,-Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, uložil mu aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásili odvolanie okresný prokurátor a splnomocnenec poškodenej.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený peňažný trest považuje
za primeraný. Má však za to, že obžalovanému bolo potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť opakovaniu trestného činu v doprave a jeho
uloženie je odôvodnené hlavne vtedy, ak páchateľ vykoná trestný čin porušenie dôležitej povinnosti,
resp. závažnejším spôsobom konania, čo sa tak stalo aj v uvedenom prípade. Z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie pri trestnej činnosti na úseku cestnej dopravy páchateľom, ktorí ako vodiči

porušia dôležitú povinnosť, je potrebné ukladať aj trest zákazu činnosti, lebo len týmto druhom trestu
sa naplní účel trestu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste auložil obžalovanému M. Y. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozové vozidlá všetkých druhov na
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, za súčasného zachovania peňažného trestu, ktorý
súd uložil.

Poškodená R. T. v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23.10.2017 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý vo výrokovej časti neobsahoval výrok o
náhrade škody, a preto podáva toto odvolanie. Tvrdí, že k uplatneniu škody došlo v súlade so zákonom
a s právnou praxou ešte v prípravnom konaní a malo všetky predpísané náležitosti. Uplatnenie nároku

na náhradu škody zo dňa 12.2.2016 sama spolu s prílohami doručila Okresnému riaditeľstvu PZ, ODI,
Prešov a súčasne na Okresnú prokuratúru Prešov. Až dňa 15.3.2016 bolo splnomocnencovi poškodenej
doručené oznámenie Okresnej prokuratúry v Prešove o tom, že dňa 7.3.2016 bola podaná obžaloba
na obž. M. Y.. Poškodená si v rámci trestného konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 6T/23/2016 uplatnila nárok na náhradu škody už v prípravnom konaní, a to podaním zo dňa
12.2.2016. V predmetnom podaní je presne špecifikovaná škoda čo do výšky, istiny, z pripojených

príloh vyplýva odôvodnenie výšky nároku. Poškodená si teda riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
škody v trestnom konaní. Žalovaný bol uznaný v trestnom konaní vinným, no nebola mu uložená
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Vo výroku súdu úplne absentuje akýkoľvek výrok týkajúci sa
náhrady škody. Na základe uvedeného žiada, aby krajský súd rozhodol podľa § 322 ods. 2 Tr. por. a
vrátil vec súdu prvého stupňa s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok

doplnil. Alternatívne, aby odvolací súd rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por., teda aby odvolací súd sám
rozhodol rozsudkom o uplatnenom nároku poškodenej na náhradu škody.

Na základe odvolaní okresného prokurátora a poškodenej krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania
okresného prokurátora a poškodenej nie sú dôvodné.

Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v
§ 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona. Prihliadol
na skutočnosť, že obžalovaný M. Y. doposiaľ viedol riadny život a ku skutku sa priznal a tento oľutoval,
čo posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona. Z priťažujúcich
okolností nezistil žiadnu. Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Konštatoval, že obžalovaný má
vyštudovanú Hotelovú školu a dosiahnuté Pedagogické minimum a toho času je dôchodca s čistým
mesačným príjmom 400,- eur, je ženatý, v mieste bydliska má dobrú povesť, jeho chovanie na verejnosti
je na dobrej úrovni a nestretáva sa so záujmovými osobami polície, a teda jeho pomery súd vyhodnotil
ako usporiadané a možnosti jeho nápravy za priaznivé. Pri ukladaní trestu zohľadnil aj údaje vyplývajúce

z EKV, z ktorého je zrejmé, že od udelenia vodičského oprávnenia sa nedopustil žiadneho priestupku
na úseku cestnej premávky a takisto nie je evidovaný žiadny trestný čin a nebol mu zadržaný vodičský
preukaz a to ani v súvislosti s prečinom, kde súd vzal do úvahy aj jeho nedbanlivostnú povahu.
Súd vzal do úvahy aj zdravotný stav obžalovaného a jeho manželky. S prihliadnutím na uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí „len“ zásah

do majetkovej sféry obžalovanej vo výške 300,- eur a súčasne náhradný trest odňatia slobody pre prípad
úmyselného zmarenia peňažného trestu v trvaní 2 mesiacov, kde takýto trest považoval za primeraný,
vzhľadom na povahu prečinu, kritický vzťah obžalovaného k svojmu prečinu a jeho usporiadané pomery.

K nároku poškodenej R. T. na náhradu škody uviedol, že tento nárok bol uplatnený po skončení

vyšetrovania, a teda nebol uplatnený riadne včas. Argumentáciu, že nárok bol uplatnený až po skončení
vyšetrovania, teda po záverečnom preštudovaní spisu, podopiera aj skutočnosť, že samotnú plnú moc
poškodená R. T. udelila splnomocnenkyni dňa 9.2.2015, ktorá ju týmto dňom prijala. Z uvedeného
dôvodu rozhodnutie neobsahuje výrok o náhrade škody poškodenej R. T..

Krajský súd v posudzovanej veci nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z
dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto svoju prieskumnú činnosť obmedzil na napadnutý
výrok, teda výrok o treste.Napriek námietkam prezentovaným v odvolaní okresného prokurátora považuje krajský súd trest, ktorý
prvostupňový súd obžalovanému uložil, za trest uložený v súlade so zásadami pre ukladanie trestov
upravenými v § 34 Tr. zák. a druh a výmera trestu podľa názoru krajského súdu zodpovedá kritériám

uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd sa uvedenými zásadami riadil.
Poukázal na všetky konkrétne skutočnosti, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

V zhode so záverom okresného súdu má aj krajský súd za to, že pre splnenie účelu trestu nie je v danom
prípade potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejším trestom, a to či už peňažným alebo iným trestom,

ani trestom zákazu činnosti. Obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku na úseku cestnej
premávky, žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča nemá. To svedčí o tom, že v osobe obžalovaného
ide o vodiča disciplinovaného, ktorý rešpektuje a dodržiava pravidlá cestnej premávky a zavinenie v
súdenom prípade bolo skutočne ojedinelé a pramenilo ani nie z vedomého porušenia pravidiel cestnej
premávky, ako skôr z toho, že nesprávne a nedostatočne vyhodnotil situáciu, ktorá v mieste dopravnej

nehody vznikla.

Pri úvahách o potrebe uloženia trestu zákazu činnosti aj odvolací súd vzal do úvahy zdravotný stav
obžalovaného a vážne zdravotné problémy jeho manželky, ktorej obžalovaný zabezpečuje každodennú
starostlivosť.

S poukazom na všetky okolnosti uvedené vyššie, ako aj vzhľadom na samotnú osobu obžalovaného,
ktorý doposiaľ viedol a vedie riadny život, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, nebol trestne
stíhaný a nie je zrejmé, že by sa bol dokonca dopustil čo i len priestupku, v mieste bydliska požíva dobrú
povesť, dospel odvolací súd k záveru, že obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur
so stanovením náhradného trestu v trvaní 2 mesiacov, je potrebné považovať za trest primeraný a

zodpovedajúci kritériám a zásadám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 Tr. zák., teda za trest, ktorým
sa splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom. Rozhodnutie prvostupňového súdu je preto správne
a v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o odvolanie podané poškodenou prostredníctvom svojej splnomocnenkyne, v tejto súvislosti

je nutné uviesť, že podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený si musí uplatniť svoj nárok na náhradu škody
voči obžalovanému najneskôr do skončenia vyšetrovania, pričom z jeho uplatnenia musí byť zrejmé, z
akého dôvodu a v akej výške si svoj nárok uplatňuje. Pokiaľ ide o dôvod, postačí ak poškodený aspoň
uvedie, že si uplatňuje škodu, ktorá mu bola spôsobená skutkom, pre ktorý sa trestné konanie vedie,
no len konštatovanie, že si poškodený bude uplatňovať náhradu škody, ako to uviedla poškodená v

prejednávanej veci, na vyjadrenie dôvodu uplatnenia nároku na náhradu škody nestačí. V prípade, že
si poškodený nárok na náhradu škody neuplatní riadne a včas, súd o takomto nároku nerozhoduje, a
to ani odkázaním na občianske súdne konanie.

V prejednávanej veci poškodená R. T. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 28.12.2015 uviedla, že si

bude uplatňovať náhradu škody. Po skončení vyšetrovania poverený príslušník PZ postupom podľa §
208 ods. 1 Tr. por. umožnil poškodenej preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania. Poškodená oznámenie o možnosti preštudovať spis prevzala dňa 2.1.2016,
svoje právo na preštudovanie spisu však nevyužila. Následne poverený príslušník PZ predložil dňa
15.1.2016 spis Okresnej prokuratúre Prešov spolu s návrhom na podanie obžaloby. Poškodená podala

listiny, ktorými si uplatnila nárok na náhradu škody, na Okresnú prokuratúru Prešov až dňa 11.2.2016,
teda až po skončení vyšetrovania (nie v lehote stanovenej § 46 ods. 3, § 208 ods. 1 prvá veta Tr. por.).
Preto správne postupoval prvostupňový súd, ak o jej nároku na náhradu škody vôbec nerozhodoval.
Vzhľadom na to, že odvolaniu poškodenej s ohľadom na vyššie uvedené nebolo možné vyhovieť, krajský
súd jej odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolania okresného prokurátora a poškodenej R. T. ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.