Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224750
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112224750.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.EduardomValenčinomvprávnejvecižalobcu:CASHCOLLECTORS

SK s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36
856 584, proti žalovaným v 1. rade: V. V., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., v 2. rade: P.
V., T.. R., N.. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ján
Lemeš, advokát so sídlom Žižkova 19, Košice, v konaní o zaplatenie 5.000 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 13.8.2012 navrhol žalobca uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu
sumu 5.000 EUR, vyúčtované úroky 8.199,07 EUR, vyúčtované úroky z omeškania 1.766,75 EUR,
vyúčtované bankové poplatky 90,32 EUR, riadny úrok vo výške 3,8 % ročne zo sumy 11.837,85 EUR
od 15.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 20.127,24 EUR od
15.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaní uzatvorili
dňa 7.11.2005 s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Istrobanka, a.s. zmluvu o úvere, na
základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 21.244,10 EUR. Žalovaní sa zaviazali úver splácať do

10.11.2012 formou anuitných splátok vo výške 142,10 EUR vždy k 10. dňu v mesiaci. Účelom úveru bola
kúpa nehnuteľnosti, ktorá zároveň slúžila aj na zabezpečenie úveru a na tento účel uzatvorili žalovaní
dňa 7.11.2005 samostatnú zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Keďže
žalovaní riadne úver nesplácali, boli v omeškaní so splátkou viac ako 180 dní, Istrobanka, a.s. úver
k 13.8.2008 zosplatnila vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Za účelom uspokojenia pohľadávky
bolo realizované záložné právo dobrovoľnou dražbou, z ktorej výťažok predstavoval sumu 9.200 EUR,
pričom po odpočítaní nákladov dražby a uspokojení prednostného záložného veriteľa vo výške 7.695,98

EUR bol zostatok zúčtovaný prednostne na istinu úveru, aby sa čo najviac znížilo úrokové zaťaženie
žalovaných.

2. Súd v predmetnej veci vydal dňa 31.1.2013 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel a voči ktorému
podali obaja žalovaní odpor, v rámci ktorého žalovaní poukázali na to, že dňa 17.11.2005 uzavreli zmluvu
o hypotekárnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 21.224,10
EUR. Žalovaní však poukázali na to, že pri uzatváraní zmluvy boli uvedený do omylu J.. Q. K., ktorý tento

úver spolu s ďalšími úvermi sprostredkoval a zabezpečil aj to, že bol úver schválený, pričom tvrdil, že na
týchto nehnuteľnostiach, na ktorých kúpu bol úver schválený, postaví rodinné domy. J.. K. a zrejme aj
pracovníci banky, cestou ktorých úver sprostredkoval, mali vedomosť o tom, že výstavbu nezabezpečí a
teda nebude mať finančné prostriedky na splácanie úveru, ktorého splácanie prisľúbil. Keby boli žalovanío tom vedeli, tak by neboli uzatvárali zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru, pretože pozemok v
Kvetoslavove pri Bratislave nepotrebovali. J.. K. tvrdil, že všetko zabezpečí firma MOSO, s.r.o., avšak
výstavbu rodinných domov nikdy nezačal a finančné prostriedky zrejme potreboval na krytie svojich

predchádzajúcich záväzkov. Žalovaní ani žiadne splátky neuhrádzali, pretože J.. K. mal u seba doklady
od všetkých 7 subjektov, ktorí uzatvorili zmluvy na kúpu pozemkov v Kvetoslavove a stále tvrdil, že
všetko je v poriadku. Žalovaní zároveň poukázali aj na to, že právny predchodca žalobcu nevynaložil
maximálne úsilie pri predaji nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, pretože nehnuteľnosť, ktorá je vlastne
stavebným pozemkom v zaujímavej lokalite, bola predaná pod cenu, čím si neuspokojil vo väčšej miere

splnenie dlhu žalovaných. Žalovaní taktiež namietali výšku uplatňovaných úrokov v pomere k uplatnenej
istine a vzniesli námietku premlčania.

3. Žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa 26.8.2015 poukázal na to, že zmluva o hypotekárnom úvere sa
bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom a nie je na ňu možné vzťahovať
ustanovenia zákona 258/2001 Z.z., keďže z § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona vyplýva, že zákon sa

nevťahuje na zmluvy o poskytovaní úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, pričom
nakoľko predmetná zmluva o hypotekárnom úvere bola uzavretá za účelom kúpy stavebného pozemku,
nie je možné posudzovať tento vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Žalobca taktiež poukázal na to, že na
predmetnú vec sa nevzťahuje zákon 634/1992 Zb., ktorý bol zrušený a nahradený zákonom 250/2007,

z ktorého vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o hypotekárnom úvere.

4. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 cit. zákona, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

5. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa§54ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvy,vpochybnostiachoobsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. Vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal posúdením,

či je táto námietka dôvodná. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že vznesená námietka premlčania
nie je dôvodná, keďže žalobca uplatnil svoj nárok v rámci plynutia všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty
v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade bola uzavretá zmluva o hypotekárnom
úvere, ktorá sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom v zmysle § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalovaní na druhej strane tvrdili, že na predmetnú vec sa

vzťahuje ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto je namieste aplikovať trojročnú
všeobecnú premlčaciu lehotu a nárok žalobcu je teda premlčaný. Žalobca zároveň argumentoval tým, že
na posúdenie zmluvy uzavretej stranami sporu nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia zákona
č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, resp. Občiansky zákonník a je potrebné aplikovať zákon 258/2001,z ktorého vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností. Súd sa v tomto ohľade nestotožňuje s argumentáciou
žalobcu, teda že pokiaľ zákon 258/2001 Z.z. v rámci negatívneho vymedzenia stanovuje, že tento

zákon sa nevzťahuje úvery poskytnuté na účely nadobudnutia nehnuteľnosti, tak že v takomto prípade
nemožno aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a súd práve vychádzal z ustanovenia §
23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom je nepochybné, že takýto typ zmluvy sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a je na ňu teda
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj ustanovenia týkajúce sa premlčania a
dĺžky premlčacích lehôt.

8. V súvislosti s ustanovením § 52 ods. 2, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby

mali byť použité normy obchodného práva, poukazuje súd na to, že novela Občianskeho zákonníka
neobsahuje prechodné ustanovenia, pričom z rozhodnutí Najvyššieho súdu (napr. 3 MCdo 12/2014)
vyplýva, že na túto situáciu je možné aplikovať uvedenú úpravu aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred
účinnosťou novely Občianskeho zákonníka (zákon č. 102/2014 Z.z.)

9. Pokiaľ by aj súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka účinných ku dňu uzavretia zmluvy,
tak z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa
tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky
typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia.

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné
považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ
ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. S uplatnením Obchodného

zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom
(trojročná) premlčacia doba. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej
republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č.
150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).

10. Žalovaní vzniesli námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, preto bolo potrebné
skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do

úvahy v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca resp. jeho právny predchodca mohol svoje právo
vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska požiadať o splnenie dlhu. Na
základevykonanéhodokazovaniasúddospelkjednoznačnémuzáveru,žežalobcamoholprávovykonať
po prvý raz minimálne 14.8.2008, t.j. nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a od

tohto dátumu už uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota dňom 14.8.2011, pričom keďže žaloba
bola podaná dňa 13.8.2012, súd z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

žalovaným, ktorí boli úspešní v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).