Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227964
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112227964.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I vo veci navrhovateľa: Š. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, G.Á. Š., právne

zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, IČO 36
868 221 a odporcu: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 38.651,09 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.298,37 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.08.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu pôvodne označeného ako Generálna prokuratúra SR k úhrade čiastky
38.651,09 eur a k náhrade trov konania titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Uznesením ORPZ v Žiari nad Hronom zo dňa 13.05. 2010

ČVS ORP- 288/OVK-ZH-2010 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre zločin pokusu ublíženia na zdraví
podľa §14 ods. 1 TZ. Uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 08.04.2011
bolo podľa §215 ods. 1 TP trestné stíhanie zastavené, pretože skutok uvedený v uznesení o vznesení
obvinenia nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Pred vznesením obvinenia navrhovateľ požíval dobrú povesť, ako na pracovisku, tak i v mieste trvalého
pobytu. V dôsledku trestného stíhania bola navrhovateľovi spôsobená škoda na majetku vo výške

8.651,09 eur.

Kauza trestného stíhania navrhovateľa bola značne medializovaná, čím došlo k výraznému zásahu do
osobnosti navrhovateľa poškodením jeho dobrého mena a povesti v mieste bydliska, čo viedlo aj k
zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Jeho osoba je aj naďalej spájaná s uvedeným trestným stíhaním,
tento zásah spôsobil ujmu v jeho pracovnom živote, v postavení v spoločnosti, v rodinnom živote, v
susedských vzťahoch o to viac, že navrhovateľ je profesionálny vojak, od ktorého sa očakávajú nielen

odborné ale aj morálne predpoklady a bezúhonnosť. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
si preto navrhovateľ uplatňuje aj nemajetkovú ujmu v sume 30.000,- eur. Uvedená suma je primeraná
okolnostiam, keďže kauza navrhovateľa bola medializovaná, mala dopad na zníženie vážnosti jeho
osoby v pracovnom živote, nemajetková ujma vznikla navrhovateľovi samotným trestným stíhaním.V odôvodnení rozhodnutia Vojenskej obvodnej prokuratúry zo dňa 08.04.2011, ktorým bolo trestné
stíhanie navrhovateľa zastavené sa uvádza, že v konaní navrhovateľa nejde o trestný čin, pretože
neboli naplnené základné znaky skutkovej podstaty trestného činu v konaní obvineného a v úmysle

obvineného. Z uvedeného je zrejmé, že trestné stíhanie navrhovateľa bolo do počiatku nezákonné, čo
zakladá právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ v zmysel ustanovenia §15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. požiadal listom zo dňa 30.01.2012 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Odporca posúdil žiadosť ako nedôvodnú.

Odporca sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.10.2012. Namietal v ňom neurčitosť
žaloby, má za to, že z jej obsahu nie je zrejmé, ktoré úkony prokuratúry navrhovateľ považuje
za nezákonné rozhodnutie, prípadne za nesprávny úradný postup, preto nie je možné sa k nemu
kvalifikovane vyjadriť.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.08.2013 podal navrhovateľ návrh na vstup ďalšieho

účastníka do konania na strane odporcu a to Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou
SR, zároveň žalobu voči odporcovi označenom ako Generálna prokuratúra SR vzal v celom rozsahu
späť. Tunajší súd uznesením zo dňa 27.01.2014 pripustil vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu a
toSlovenskúrepublikuzastúpenúGenerálnouprokuratúrouSR,zároveňzastavilkonanievočiodporcovi
označenom ako Generálna prokuratúra SR.

V ďalšom písomnom vyjadrení datovanom dňa 17.03.2015 (čl.152 a nasl.) odporca poukázal na
posun v ustálenej judikatúre týkajúcej sa titulu pre nárok na náhradu škody pokiaľ titulom malo
byť nezákonné rozhodnutie v rozsahu uznesenia o vznesení obvinenia s poukazom na Nález
ústavného súdu SR vedený pod sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.11.2013. Z odôvodnenia

označenéhonálezu ÚstavnéhosúduSRjepodľaprocesnéhozástupcuodporcunesporné,žeuznesenie
o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady
a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť v spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych

dôvodov nepotvrdila. Z obsahu odôvodnenia uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská
Bystrica sp. zn. OPv 97/10-36 vyplýva. „ Na základe ustáleného skutkového a právneho stavu sa
považuje teda za preukázané, že O.. Š. G. po predchádzajúcom verbálnom a fyzickom útoku zo strany
svedka poškodeného S. tohto dva krát udrel . V tomto smere je teda nutné uviesť, že po formálnej
stránke obvinený desiatnik G. svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty predmetných prečinov,

nakoľkoinémuúmyselneublížilnazdravíainéhoverejnefyzickynapadol.Priposudzovanípredmetného
skutkusomprihliadolnaokolnosť,žeuvedenékonanieobvinenéhodesiatnikaG.ubolovlastnouobranou
na konanie svedka - poškodeného S., ktorý ho verbálne a fyzicky napadol, čím útočil na záujmy
chránené Trestným zákonom. Konanie obvineného des. Borošku, ktorého s tento dopustil som v zmysle
ustanovenia §25 ods. 1 TZ vyhodnotil ako nutnú obranu proti útoku zo strany svedka - poškodeného

S.Q., nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady na takéto vyhodnotenie konania obvineného
des. G.Š..

Z citovaného nálezu ústavného súdu SR a v súvislosti s citovaným závermi prokurátora, ktorý zastavil
trestné stíhanie je nesporné, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydanie uznesenia o

vznesení obvinenia ako aj na zamietnutie sťažnosti proti predmetného uzneseniu, a teda v súlade s
citovaným nálezom ústavného súdu nie je možné predmetné uznesenie bez ďalšieho považovať za
nezákonné. Je nesporné, že navrhovateľ skutok spáchal, t.j. nenastal ani stav predpokladaný nálezom,
ale až na základe následného dokazovania prokurátor dospel k záveru, že uvedený skutok nemôže byť
trestným činom, lebo navrhovateľ aplikoval tzv. nutnú obranu.

Procesný zástupca odporcu ďalej vzniesol námietku premlčania, keď má za to, že SR zastúpená GP
sa účastníkom nestal už úkonom - návrhom na pristúpenie nového účastníka do konania na strane
odporcu dňa 02.08.2013, ale až právoplatným rozhodnutím súdu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka
na strane odporcu dňa 05.12.2014, pričom týmto dňom bol nárok na náhradu škody už premlčaný.

Procesný zástupca odporcu namietal aj navrhovateľom uplatnenú škodu, a to nielen v časti uplatnenej
nemajetkovej ujmy, ale aj v časti majetkovej škody. Odporca rozporoval trovy právneho zastúpenia
ako celok, osobitne namietal najmä úkon právnej pomoci označený ako „Výsluch zo dňa 21.06.2010“vyúčtovaný ako dva úkony v sume 180,34 eur, pričom právny zástupca navrhovateľa mal nárok na
odmenu len za jeden úkon právnej pomoci , ďalej namietal úkon „Konfrontácia zo dňa 03.09.2010“, kedy
boli tiež účtované dva úkony namiesto jedného úkonu právnej pomoci, a obdobne tak úkon „výpoveď

zo dňa 17.09. 2010“, kedy boli takisto účtované úkony dva, pričom právnemu zástupcovi navrhovateľa
vznikol nárok len na odmenu v hodnote jedného úkonu právnej pomoci. Odporca v tejto súvislosti
rozporoval aj vyúčtované cestovné náklady.

Procesnýzástupcaodporcutiežnamietalnároknanáhraduškodyvrozsahuškodyvzniknutejvdôsledku

neschopnosti splácať úver /poistenie a rôzne druhy sankčných úrokov, či poplatkov. Tieto náklady
považuje za absolútne nepreukázané, bez existencie príčinnej súvislosti medzi prípadným nezákonným
rozhodnutím a danou škodou. K otázke vzniku škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť v dôsledku
predaja osobného automobilu poukazuje na hypotetickosť škody a jej výšku a túto rozporuje v celom
rozsahu.

K otázke uplatnenia dane z príspevku na bývanie, ako aj úhrady zdravotného poistenia z toho príspevku
zástupca odporcu poukazuje na to, že škoda navrhovateľovi vôbec nevznikla, keďže došlo k aplikácii
platnej právnej úpravy. Štát nenesie a ani nemôže niesť zodpovednosť za aplikáciu platnej právnej
úpravy, keď predmetný postup zo strany Vojenského útvaru Zvolen nebol v priamej príčinnej súvislosti
s rozhodnutím orgánov verejnej moci.

Záveromodporcanamietalnavrhovateľomuplatnenúnemajetkovúujmuvovýške30.000,-eur.Poukázal
na správu o povesti Obecného úradu obce Beluj zo dňa 22.08.2010, ktorá je súčasťou trestného spisu
ČVS: ORP- 288/OVK - ZH-2010. K otázke nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená
článkom v novinách (Štiavnické noviny) odporca uviedol, že navrhovateľ mal právo sa brániť proti

takémuto zásahu v súlade s ustanovenia zákona č. 167/2008 Z.z. a v súlade s ustanoveniami zákona
č. 40/1964 Zb. Z uvedených dôvodov, podľa odporcu, neexistuje príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek
rozhodnutím orgánov verejnej moci a nemajetkovou ujmou, ktorej vznik sa navrhovateľ snaží preukázať
publikáciou člnku a teda nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie takejto nemajetkovej ujmy.
Vzhľadom na uvedené preto odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 123 O.s.p. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie v rámci dôkaznej aktivity procesných strán sporu, a
to výsluchom navrhovateľa, procesného zástupcu odporcu, oboznámením s obsahom pripojeného
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom ČVS: ORP - 288/OVK-ZH-2010,
výsluchom svedkov Márie Boroškovej, a Branka Borošku, oboznámením aktuálnej správy Obecného

úradu Beluj o povesti navrhovateľa, oboznámením aktuálneho hodnotenia navrhovateľa Vojenského
útvaru Močiar a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:Navrhovateľ je profesionálnym vojakom podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl SR na VÚ 3030 Močiar.

Dňa 07.04.2010 bol na Útvar vojenskej polície v Banskej Bystrici doručené trestné oznámenie zo
spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktoré podala na navrhovateľa starostka obce Beluj N.
U., a to na základe sťažnosti podanej na obecný úrad M. S. na navrhovateľa, podľa ktorej mal dňa
27.03.2010 napadnúť a kladivom dobiť jej syna N. S..

Uznesením vydaným útvarom Vojenskej polície Banská Bystrica, ČVS ÚVPBB-49/OOaDTČ-2010 zo
dňa 23.04.2010 bolo začaté trestné stíhanie za prečin „ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 TZ
spáchanom v jednočinnom súbehu s prečinom „výtržníctva“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ. Uznesenie
bolo zrušené rozhodnutím Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica č. OPv 97/10-4 zo dňa
28.04.2010 pre nezákonnosť.

Uznesením ORPZ v Žiari nad Hronom ČVS: ORP-288/OVK-ZH-2010 zo dňa 13.05.2010 bolo začaté
trestné stíhanie desiatnika Štefana Borošku ako obvineného zo zločinu pokus ublíženia na zdraví podľa
§14 ods. 1 TZ k § 155 ods. 1 TZ a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ, lebo na podklade
zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.03.2010 v presne nezistenom čase
okolo obeda na ulici pred bytovkou č. 57 v obci Beluj po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol

N. S. a to ta, že ho jeden krát udrel s kladivom do spánkovej oblasti na ľavej strane hlavy, čím mu spôsobil
dobu liečenia a PN v dobe od 27.03.2010 do 23.04.2010.

Navrhovateľ podal dňa 18.05.2010 voči tomuto uzneseniu sťažnosť. Uznesením Vyššej vojenskej
prokuratúry Trenčín č.k. VPt 77/10-2 zo dňa 07.06.2010 bola sťažnosť zamietnutá, pretože bola podaná

nedôvodne.

Dňa 20.05.2010 navrhovateľ udelil v trestnej veci ČVS: 288/OVK-ZH-2010 plnomocenstvo advokátovi
JUDr. Rudolfovi Turanskému.

Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4718 zo dňa 23.07.2010 bol
navrhovateľ dňom 13.08.2010 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu začatia trestného
stíhania podľa §65 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z., a to do doby jeho právoplatného skončenia.

Dňa 03.09.2010 bola v trestnej veci navrhovateľa vykonaná rekognícia veci.

Dňa 20.10.2010 bol v trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok č. 52/2010 súdnym znalcom
MUDr. Jozefom Šimkom, ktorého úlohou bolo objasniť mechanizmus zranenia poškodeného N. S..
Znalec konštatoval, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť tak ako to uvádza obvinený, ale znalec
pripúšťa aj možnosť úderu kladivom, za predpokladu jeho zošmyknutia po ráme okuliarov. Priamy náraz

kladiva znalec vylučuje.

Dňa 03.12.2010 bola v trestnej veci obvineného navrhovateľa vykonaná rekonštrukcia za čelom
objasnenia priebehu skutkových okolností trestného činu zo dňa 27.03.2010 pred bytovkou č. 57 v obci
Beluj.

Dňa 14.12.2010 bol v trestnom konaní za účelom objasnenia mechanizmu vzniku zranení u
poškodeného dovypočutý znalec MUDr. Šimko. Znalec vylúčil, že by poškodený mal zasiahnuté
dôležité orgány pre život. Znalec tiež vylúčil úder kladivom, aj priamy úder päsťou do spánkovej oblasti a
priklonil sa k názoru, že poškodený mal okuliare na očiach ako tvrdí obvinený a zranenia boli spôsobené

úderom do rámu okuliarov.

Dňa 18.02.2011 bol ORPZ Žiar nad Hronom vypracovaný návrh na podanie obžaloby des. Š. G.. Spis
bol predložený Vojenskej obvodnej prokuratúre Banská Bystrica.

Uznesením OPv 97/10-36 zo dňa 08.04.2011, právoplatným dňa 13.05.2011 bolo zastavené trestné
stíhanie obvineného navrhovateľa, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. Prokurátor v odôvodnení uznesenia uvádza, že : „ Na základe ustáleného skutkového a právneho
stavu sa považuje teda za preukázané, že des. Š. G.dňa 27.03.2010 po predchádzajúcom verbálnoma fyzickom útoku zo strany svedka poškodeného S. tohto dva krát udrel do oblasti tváre a spôsobil mu
tým zranenie s práceneschopnosťou v trvaní 26 dní a verejne fyzicky napadol iného, podľa znaleckého
posudku s práceneschopnosťou do 10 dní a obmedzením na bežnom spôsobe život do 10 dní.

„ V tomto smere je teda nutné uviesť, že po formálnej stránke obvinený desiatnik G.H. svojim konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty predmetných prečinov, nakoľko inému úmyselne ublížil na zdraví a
iného verejne fyzicky napadol. Pri posudzovaní predmetného skutku som prihliadol na okolnosť, že
uvedené konanie obvineného desiatnika G. bolo vlastnou obranou na konanie svedka - poškodeného

S., ktorý ho verbálne a fyzicky napadol, čím útočil na záujmy chránené Trestným zákonom. Konanie
obvineného des. G., ktorého s tento dopustil som v zmysle ustanovenia §25 ods. 1 TZ vyhodnotil ako
nutnú obranu proti útoku zo strany svedka - poškodeného S., nakoľko boli splnené všetky zákonné
predpoklady na takéto vyhodnotenie konania obvineného des. G..

„Obrana obvineného des. G. bola primeraná k útoku a okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka,

ako aj miesta času a útoku.“

Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 5989 z 08.07.2011 bolo zrušené dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby, a to dňom 22.07.2011.

Listom zo dňa 30.01.2012 požiadal navrhovateľ Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu v konaní v ktorom vykonávala dozor
Vojenská obvodná prokuratúra Banská Bystrica, číslo konania OPv 97/10,pričom navrhovateľ si v
rámci predbežného prerokovania uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 8.651,09 eur a
nemajetkovej škody vo výške 30.000,- eur. V žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľ poukázal

nafakt,žetrestnéstíhaniebolnáslednerozhodnutímVojenskejobvodnejprokuratúryBanskáBystricazo
dňa 08.04.2011 zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol navrhovateľ trestne stíhaný, nie je trestným
činom. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda v príčinnej súvislosti s
trestným stíhaním, o ktorom rozhodla Vojenská prokuratúra a ktoré trestné stíhanie bol vedené v rozpore
s príslušným ustanoveniami zákona navrhovateľ požiadal GP SR o stanovisko k náhrade vzniknutej

škody. Nakoľko zo strany prokuratúry nebol zistený nesprávny postup, ani žiadne porušenie zákona, GP
SR listom zo dňa 13.04.2012 označila žiadosť za nedôvodnú a odmietla ju (čl. 39).

Podľa § 3 /Rozsah zodpovednosti/ ods. (1) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného ku dňu právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného

konania (13.05.2011) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 /Orgán konajúci v mene štátu/ ods. (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 písm. f) , koná v mene štátu

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa §5 /Nezákonné rozhodnutie/ ods. 1 Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.
Podľa. § 6 ods. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhradeškody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa odst. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa

odst. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 /Spôsob a rozsah náhrady škody/ ods. (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ods. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ods. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna

tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

(5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods. (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec

postúpená inému orgánu.

Podľa ods. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov profesionálneho
vojaka vedúci služobného úradu dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak je trestne stíhaný.

Podľa § 65 ods. 3 a 4 zákona Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej
služby sa poskytne 30% zo služobného platu z funkcie, do ktorej je ustanovený, pričom služobný plat
sa zvyšuje o 10% zo služobného platu na každú vyživovanú osobu.

Podľa § 65 ods. 9 ak sa nepotvrdia dôvody, pre ktoré bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa zruší.

Podľa § 65 ods. 10 Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby zrušilo, doplatí sa profesionálnemu

vojakovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený.

Súd ako otázku predbežnú riešil dôvodnosť Odporcom vznesenej námietky premlčania. Predmetnú
námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže hmotnoprávne účinky začatia konania voči novému
odporcovi SR - zastúpenej GP SR nastali už dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho vstup do

konania, t. j. dňom 02.08.2013 (v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR R 36/1999) .
Právoplatnosť uznesenia č.k. OPv 97/10-36, ktorým bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené
nastala dňa 13.05.2011, uznesenie mu bolo teda doručené dňa 09.05.2011. Pre úplnosť súd dodáva,
že odvolanie voči uzneseniu v časti, ktorým bol pripustený vstup do konania na strane odporcu
bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave odmietnuté. Z uvedeného vyplýva, že právoplatnosť

predmetného uznesenia súdu prvého stupňa v tejto časti nastala tak, ako by k odvolaniu nebolo došlo,
teda dňa 03.02.2014.

Z vykonaného dokazovania súd ďalej ustálil, že navrhovateľ v konaní preukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, konkrétne uznesenia o začatí trestného stíhania, z ktorého titulu mu vznikol nárok na

náhradu škody, samozrejme za splnenia podmienky preukázania jej výšky a príčinnej súvislosti
medzi škodu a nezákonným rozhodnutím. Existencia všetkých troch podmienok musí byť v konaní
bezpečne kumulatívne preukázaná, nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich.
Uplatnený nárok na náhradu škody nemôže byť, vzhľadom na existenciu nezákonného rozhodnutia
posudzovaný titulom nesprávneho úradného postupu, bez ohľadu na právne stanovisko právneho

zástupcu navrhovateľa.

Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesením obvinenia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody je nárokom
na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím, nie nárokom titulom nesprávneho úradného

postupu. Súd sa nestotožňuje správnym názorom zástupcu navrhovateľa, podľa ktorého nesprávny
úradný postup spočíva v tom, že skutok, ktorý je popísaný v uznesení o začatí trestného stíhanie
voči navrhovateľovi je v tomto uznesení popísaný inak, ako v uznesení o zastavení trestného stíhania.
Skutok, resp. konanie je po formálnej stránke zhodný, nakoľko toho času obvinený G. svojim konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty prečinov, nakoľko inému ublížil úmyselne na zdraví a iného verejne

fyzický napadol, avšak prokurátor pri posudzovaní predmetného skutku prihliadol na okolnosť, že
uvedené konanie obvineného navrhovateľa bolo vlastnou obranou na konanie svedka - poškodeného
S., ktorý ho verbálna fyzický napadol, čím útočil na záujmy chránené Trestným zákonom. Postup
orgánov činných v trestnom konaní nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože konanie
bolo zavŕšené vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania navrhovateľa.

Súd sa nestotožňuje so záverom právneho zástupcu navrhovateľa, že orgány činné v trestnom konaní si
dostatočne neustálili skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nesprávny úradný postup nespočíva
ani v pokyne prokurátora na vznesenie obvinenia voči navrhovateľovi. Orgány činné v trestnom konaní,konali, podľa názoru súdu vo veci plynule v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a
vyhľadávacou zásadou, čoho výsledkom bolo vydanie uznesenia o zastavení trestného stíhania.

Súd sa stotožnil len s tým tvrdením navrhovateľa, že uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonným
rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, nakoľko toto rozhodnutie neviedlo k právoplatnému odsúdeniu
navrhovateľa, ale trestné konanie bolo zastavené, pretože skutok ktorý sa kládol za vinu navrhovateľovi
bol, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (rekognícia, rekonštrukcia, znalecké dokazovanie)
kvalifikovaný ako nutná obrana.

Navrhovateľ, ako osoba, voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené pre skutok, ktorý nie je trestným
činom má voči štátu nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na svoju obhajobu (Rozsudok NS SR
sp. zn. 25Cdo 1388/2004).

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V citovanom zákone o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003
Z.z. je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za
súčasného splnenia troch podmienok, a to

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.

V súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí nie je súd v konaní o náhradu škody titulom

zodpovednosti štátu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní
a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie
skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd je tiež viazaný dôvodmi,
pre ktorý príslušný orgán rozhodnutie zrušil. Za nezákonnosť sa považuje nielen nesprávne právne
posúdenie otázok hmotného práva, ale tiež procesné pochybenia. Špecifickým prípadom je nárok

na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením
obvineného. Z ustálenej judikatúry vyplynulo, že právo na náhradu škody vzniká aj v takom prípade, keď
začaté trestné stíhanie bolo voči konkrétnej osobe zastavené, teda neviedlo k právoplatnému odsúdeniu
obvineného. To neplatí však všeobecne, najmä nie vtedy ak konanie bolo začaté aj pre správanie
poškodeného pred alebo počas trestného stíhania, teda ak poškodený svojim iným, či ďalším konaním

ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred zahájením trestného stíhania alebo počas jeho
priebehu (autor P. Vojtek, Odpovědnost za škodu při výkonu veřejné moci).

Zastavením trestného stíhania Uznesením Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici vzniklo
navrhovateľovi právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, za ktoré sa považuje

Uznesenie ORPZ v Žiari nad Hronom ČVS: ORP-288/OVK-ZH-2010 zo dňa 13.05.2010, ktorým bolo
začaté trestné stíhanie desiatnika Š. G.Š. ako obvineného. Navrhovateľovi tak vznikol voči štátu nárok
na úhradu nákladov, ktoré vynaložil na svoju obranu v trestnom konaní, kde bol „úspešný“ v zmysle §
18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj nárok na náhradu ďalšej škody, pokiaľ mu vznikla v príčinnej
súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby podľa § 17 cit. Zákona č. 514/2003 Z.z.

Vo veci príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ako aj k samotnej výške
uplatnenej škody súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrou č. 2011/04 vystavenou na sumu
3.568,88 eur, vr. DPH zo dňa 18.07.2011, splatnou dňa 28.07.2011, Rozpisom vykonaných úkonov
právnej pomoci (čl. 69), Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 18.12.2012 a zo dňa 10.04.2013,

ako aj Zmluvami o poskytnutí spotrebného úveru, Akceptáciou návrhu na zmenu poistenia v poistnej
zmluve č. 9603013745, písomnou výpoveďou z poistnej zmluvy č. 1000282609, Potvrdením o uzavretí
poistnej zmluvy investičné životné poistenie AEGON, výpismi z kartového účtu.Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol preukázateľne len nárok
na úhradu skutočnej škody spočívajúcej v účelne vynaložených nákladoch na právne zastúpenie a
právnu pomoc poskytovanú mu počas trestného konania advokátom JUDr. Turanským, avšak so

zohľadnením právne relevantných námietok odporcu vo vzťahu k trom úkonom právnej služby : Výsluch
zo dňa 21.06.2010, kedy vznikol nárok na trovy za 1 úkon a nie za dva úkony, obdobne tak pri úkone
Konfrontácia zo dňa 03.09.2010 a účasť na Výpovedi dňa 17.09.2010, a to s poukazom na §14 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
spojení s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

Súd za dôvodnú a v súlade s označenými právnymi predpismi nemohol považovať sumu fakturovanú
právnym zástupcom navrhovateľa JUDr. Turanským vo faktúre č. 2011/04 vo výške 3.568,88 eur,
keďže nebola účtovaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., byť bola navrhovateľom v tejto výške
uhradená.
Zohľadniac vyššie uvedené, účelne vynaložené náklady navrhovateľa vzniknuté v príčinnej súvislosti

s trestným stíhaním, ktoré bolo voči navrhovateľovi zastavené, možno považovať náklady vo výške
3.298,37 eur. V ostatnej časti tohto nároku je žaloba nedôvodná.

Zvyšnú časť navrhovateľom uplatnenej majetkovej škody titulom - nákladov na dopravu na výsluchy do
Bratislavy vo výške 88,76 eur, poplatkov v súvislosťou so splátkami úveru v SLSP vo výške 348,24 eur,

debetnými úrokmi a poplatkami vo výške 214,85 eur, úrokmi z omeškania vo výške 64,80 eur v súvislosti
s úverom vo VÚB, v súvislosti s úverom Cetelem vo výške 96,- eur, náklady spočívajúce v zmene a
strate poistenia, doplnkového dôchodkového sporenia, a strate na predajnej cene motorového vozidla
Land Rover Discovery vo výške 1.400,- eur však súd považoval čo do výšky za nepreukázanú. Dôkazy,
ktoré v tejto súvislosti navrhovateľ predložil, a to rozpis nákladov, ktorý z hľadiska hodnotenia dôkazov

je bez akejkoľvek reálnej vypovedacej hodnoty a právnej sily, výpisy z účtu, upomienky a potvrdenie o
zmene a ukončení poistenia nepreukazujú existenciu jasnej príčinnej súvislosti medzi takto uplatnenou
škodu a prebehnuvším trestným konaním.

V súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na skutočnosť, že trestné stíhanie

navrhovateľa skončilo dňa 13.05.2011, pričom Personálny rozkaz, ktorým bolo zrušené jeho dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby bolo vydané až dňa 08.07.2011, s účinnosťou ku dňu 22.07.2011.
Podmienky na zrušenie dočasného pozbavenia pritom nastali podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005
Z.z. už dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania, t.j. 14.05.2011.
K tomuto dňu preto mohli byť navrhovateľovi doplatené rozdiely v jeho služobnom plate podľa §65

ods. 10 zákona č. 346/2005 Z.z., čo by minimalizovalo ním tvrdené, ale vzhľadom na absenciu príčinnej
súvislosti nepreukázané majetkové škody.

Takisto za nepreukázanú súd považoval aj uplatnenú nemajetkovú ujmu a to v celej jej výške. Trestné
stíhanie navrhovateľa trvalo necelý 1 rok, pričom z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu výsluchu

svedkov - bývalej manželky navrhovateľa S. G. a brata navrhovateľa G. G. nebolo možné ustáliť, že v
príčinnej súvislosti s ním došlo k takému zásahu do doterajšieho života a prostredia navrhovateľa, ktorý
by odôvodňoval prijať záver o opodstatnenosti uplatnenia nemajetkovej ujmy, tak ako to predpokladá
znenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. V tomto smere vykonané dokazovanie nepreukázalo vznik
závažných následkov v súkromnom živote navrhovateľa - aj naďalej tvorí spoločnú domácnosť so

svedkyňou a dcérou, pričom všetci traja žijú v harmonickom vzťahu, resp. v práci, ani v spoločenskom
uplatnení. Navrhovateľ požíva v obci Beluj dobré meno, čo vyplýva z obsahu aktuálnej správy o povesti
ObecnéhoúraduBeluj,apozitívnejehodnotenýajvedením Vojenskéhoútvaru3030Močiar,kdenaďalej
pôsobí ako profesionálny vojak. Neprimeraný zásah nemohol zanechať ani do spisu založený článok v
Štiavnických novinách z 20.05.2010 (čl. 37), pretože ten len stručne a bez konkretizácie dotknutých

osôb informuje o začatí trestného stíhania, vo všeobecnosti sa v ňom uvádza opis skutku, pre ktorý
bol navrhovateľ stíhaný, avšak bez uvedenia konkrétneho mena navrhovateľa (v článku sú uvedené len
iniciály).

Ohľadom následkov trestného konania na osobu navrhovateľa a osoby jemu blízke súd musí vziať do

úvahy v konaní zistené fakty, nie subjektívne pocity a dojmy účastníka, prípadne svedkov, ktoré v tomto
prípade dôvodnosť uplatnenia nemajetkovej ujmy nepotvrdili.Vzhľadom na uvedené závery dokazovania súd rozhodol tak, že titulom náhrady majetkovej škody
priznalnavrhovateľovicelkomsumuvovýške3.298,37eur,vozvyšnejčastiuplatnenejmajetkovejškody,
ako aj v časti nároku na náhradu nemajetkovej škody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods.3 O.s.p. z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.