Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200424
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.BlankouMalichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul.
29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom zo dňa 04.01.2016, podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľ z dôvodu
toho, že jeho zdravotný stav podmieňuje vyšší stupeň invalidity, domáhal preskúmania rozhodnutia č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 23.12.2015, ktorým mu odporkyňa zamietla žiadosť o invalidný dôchodok
zo dňa 29.10.2015.

2. Na odvolanie navrhovateľa reagovala odporkyňa zaslaním opravného prostriedku Sociálnej poisťovni
pobočka Bratislava, za účelom komplexného prehodnotenia správnosti, úplnosti a presvedčivosti jej
posudku, v lehote stanovenej podľa platných pracovných postupov, najmä v súlade s metodickým
usmernením Sociálnej poisťovne č. 6/2015, v znení dodatku č. 1.

3. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dňa 08.03.2016, s posudkovým výrokom,
že od 28.02.2016 je invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %,
odporkyňa rozhodnutím zo dňa 04.04.2016, odvolaním napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zrušila a novým rozhodnutím zo dňa 31.03.2016,
mu od 28.02.2016 priznala invalidný dôchodok v sume 109,80 eur. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal
navrhovateľ dňa 29.04.2016 odvolanie, z dôvodu nesúhlasu s určeným stupňom invalidity.

4. Vo vyjadrení doručenom súdu po podaní tohto opravného prostriedku, odporkyňa rozviedla právne
a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.03.2016 ako vecne správne
potvrdiť. V skutkových dôvodoch s odkazom na ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 zákona o sociálnom
poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“), poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 29.12.2015, vypracovaný na základe podanej
žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého navrhovateľ nebol v zmysle ust. § 71 ods. 1 ZSP

invalidný, nakoľko miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou 30 %. V uvedenom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia odborne
posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil do príslušnej
kapitoly podľa Prílohy č. 4 k zákonu. Keďže zhoršenie jeho zdravotného stavu nebolo podľa záverovposudkových lekárov sociálneho poistenia na úrovni zakladajúcej vznik invalidity podľa ustanovenia §
71 ZSP, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Dňa 04.02.2016 bol
posudkovým lekárom pobočky Bratislava a dňa 08.03.2016 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej

poisťovne opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa, so zmeneným posudkovým záverom,
podľa ktorého miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou 45 %. V dôsledku zmeny v posudkových záveroch bol opätovne posúdený
nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok, ktorý mu bol rozhodnutím zo dňa 31.03.2016 priznaný od
28.02.2016, vo výške 109,80 eur.

5. Na pojednávaní súdu dňa 10.01.2018 navrhovateľ uviedol, že trpí ojedinelou, Ormondovou
chorobou, náročnou na určenie diagnózy, nakoľko ňou trpí len nepatrné percento populácie ale je
nevyliečiteľná. Ide o odumieranie svalstva, ktoré sa krúti a tým deformuje a upcháva močové cesty. Z
uvedeného dôvodu musí pacient každých 6-9 mesiacov podstúpiť veľmi bolestivý operačný zákrok -
vystuženie močových rúr asi 30 cm hadičkami, medzi zákrokmi trpí bolesťami ľadvín, v tele má cudzie

telesá spôsobujúce bolesti močového mechúra a krvácanie a je nútený užívať lieky utlmujúce bolesť, a
po každom zákroku antibiotiká kvôli zápalu a infekcii. Každého polroka podstupuje zákrok, po ktorom
je zoslabnutý a nemôže vykonávať žiadnu fyzicky namáhavú prácu. Uviedol, že na Slovensku touto
chorobou trpí asi 5 ľudí, ktorí nie sú z Bratislavy, ale bol im priznaný plný invalidný dôchodok. Podľa
vyjadrenia psychiatra sa celý tento jeho zdravotný stav odráža na jeho psychike. Invalidný dôchodok

vo výške 110 eur, mu nepokryje ani základné životné potreby. Zároveň doplnil, že človek po operácií
platničky poberá invalidný dôchodok vo výške 70 % a nemusí každého polroka podstupovať taký zákrok
ako on. Súd upozornil na to, že jeho choroba nie je v tabuľkách a nie je ju podľa čoho obodovať.
Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej
rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa
tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v
ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci

pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov konania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust.
§ 250q ods. 3 O.s.p.).

7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je

ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto

zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

8. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokovveku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 k ZSP.

Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z

predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak

sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 ZSP sa dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na
nárok na výplatu dávky.

Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho

poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj
určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

8. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

9. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.10. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nie sú subsumované obsahom odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je verejnou listinou,

ale tvoria obsah posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne. V ňom musia
byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a
jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.

8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.

ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,

aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1
zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov
alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky,
ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami,

právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na
zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS
52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1

O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť
skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v
zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).

12. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

13. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať

potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného

stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

14. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia
účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonaťaj iné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú
schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je

takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.

15. Podľa všeobecného posudkového hľadiska prílohy č. 4 ZSP kapitoly III - Poruchy imunity, odd.
B - Hyperimúnne stavy, položka 1b/ - Systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy stredného
stupňa, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30-40 %.

16. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné

lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené
posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľa zhodnotili posudkoví lekári z
dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami zistili, že
navrhovateľ bol poučený o podmienkach posúdenia jeho zdravotného stavu na účely poskytnutia

invalidného dôchodku, zakotvených v ust. § 71 ods. 1 ZSP, vrátane toho, že dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K
posúdeniu zdravotného stavu posudkoví lekári v lekárskej správe z 29.10.2015 uviedli, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly III - Poruchy imunity, Oddielu B

- Hyperimúnne stavy, pod Položku 1 systémové ochorenia spojivového tkaniva, písmeno b - poruchy
stredného stupňa. Posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30
%, t.j. na dolnej hranici z daného percentuálneho rozpätia 30-40 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie
sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu,
posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Navrhovateľ

teda nebol uznaný invalidným. Z posudku z lekárskej správy Sociálnej poisťovne ústredie, zo dňa
08.03.2016 vyplýva, že navrhovateľ v máji 2015 náhle ochorel, do nemocnice bol prijatý s obličkovou
kolikou, bol opakovane operovaný, má zavedené vnútorné protézy (stenty) do vývodných močových
ciest,prechodnemalvývodyinavonok(nefrostómie).Spočiatkubolapotrebnáčastejšiavýmenastentov,
aktuálne 1x za pol roka. Má viaceré pooperačné komplikácie - opakované zápaly, bolesti, krvácanie

z močovej rúry, častejšie a bolestivé močenie. Pri predchádzajúcich posúdeniach nebol uznaný
invalidným, MPSVZČ bola určená na 30 %. Po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej
dokumentácie, ako i po vlastnom vyšetrení poistenca posudkoví lekári konštatovali, že navrhovateľ
spĺňa kritériá pre priznanie invalidity s MPSVZČ 45 %, z toho 35 % na rozhodujúce zdravotné postihnutie
- systémové ochorenie spojivového tkaniva (Ormondova choroba) zaradené v Prílohe č. 4 k zákonu č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, do kapitoly III - Poruchy imunity, oddielu B - Hyperimúnne stavy,
Položky 1.b/ Systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy stredného stupňa. Na toto postihnutie
zvolili strednú hodnotu MPSVZČ z percentuálneho rozpätia 30 až 40 % a MPSZVČ zvýšili o ďalších
10 % na ostatné ochorenia, ako sú uvedené vyššie. Dátum vzniku invalidity určili na 28.02.2016, kedy
bol odborným urologickým vyšetrením potvrdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca.

17. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.X3.2016 číslo XXX
XXX XXXX 0 právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ktorým odporkyňa priznala od 28.02.2016 navrhovateľovi invalidný dôchodok vo
výške 109,80 eur, pretože pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.
Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. V
lekárskom posudku zo dňa 29.10.2015 došlo k percentuálnemu určeniu MPSVZČ vo výške 30 %,
ktorá bola na základe odvolania navrhovateľa a opätovnom prehodnotení jeho zdravotného stavu

posudkovými lekármi ústredia Sociálnej poisťovne posudkom zo dňa 08.03.2016 zmenená a určená
na výšku 45 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie zaradené
v prílohe č. 4 ZSP pod kapitolu III - Poruchy imunity, oddielu B - Hyperimúnne stavy, Položky
1.b/ Systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy stredného stupňa. Zdravotné postihnutienavrhovateľa zaradili na strednú hodnotu rozpätia, teda na 35 %. Na ostatné ochorenia, depresívna
porucha, stuhnutie (artróza) ľavého členka II. st., stuhnutie ľavého kolena (gonartróza) I. st.,
opakované infekcie močových ciest, posudkoví lekári navýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti o 10 %. Na posudkové konania, t.j. aj na konanie odporkyne po podaní opravného
prostriedku sa navrhovateľ dostavil, ale písomnými dôkazmi, t.j. novými lekárskymi správami o
svojom zdravotnom stave svoj opravný prostriedok nepodporil do takej miery, aby mohli ovplyvniť
určenú MPSVZČ. Predmetom preskúmavacieho konania boli lekárske správy prehodnocované
už dňa 29.10.2015 a lekárska správa z urologického vyšetrenia zo dňa 28.02.2016, doložená na

konanie dňa 08.03.2016. Tieto lekárske správy nepriniesli také nové skutočnosti, ktoré by pri
dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by
mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť výraznejšie v prospech navrhovateľa, pri opätovnom posúdení
jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku žiadne konkrétne námietky
neuviedol, neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch,
uviedol len, že jeho zdravotný stav vyžaduje vyššiu mieru invalidity ako bol posúdený, čo samo

o sebe nie je spôsobilé ovplyvniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí
pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzajú predovšetkým z predložených lekárskych nálezov a
zdravotnej dokumentácieposudzovanejosoby.Odporkyňasavlekárskychsprávachpodrobne,vsúlade
s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadala so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľa,
ktoré sú svojou podstatou veľmi špecifické a ojedinelé a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o

pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy
v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 45%. Posudky posudkových lekárov
súd považoval za, presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného
stavu navrhovateľa, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a

obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
navrhovateľa ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti,
ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené, súd
nezistil.

18. Z hľadiska komplexného posúdenia veci súd dodáva, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto
zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená
v týchto kapitolách. Za potrebné považuje súd ešte zdôrazniť, že navrhovateľ môže v prípade zmeny

vo vývoji jeho zdravotného stavu, a na základe nových, či aktuálnych lekárskych nálezov, opätovne
odporkyňu požiadať o priznanie invalidného dôchodku, po novom posúdení jeho zdravotného stavu
(§ 71 ods. 10 ZSP).
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016 je vecne správne a

preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
20. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením
§250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.