Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224008
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113224008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: JUDr. Helena Dobosová, advokátka so sídlom Ružová dolina 10,
821 09 Bratislava, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, XXX XX V., o zaplatenie
sumy 3.000 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. marca 2016
č. k. 19C/131/2014-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11. marca 2016 č. k. 19C/131/2014-88
(napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3000 eur, spolu s 5,5% úrokom z
omeškania ročne od 18.7.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania stanovil, že o nich rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

18.07.2013domáhalzaplateniasumy3000eurspríslušenstvom,akoajnáhradytrovkonaniaatotitulom
vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na pojednávaní uviedol, že bol v súdnom konaní
zaviazaný, aby vyplatil z nehnuteľnosti mladšieho brata W. Z., sumou vo výške 7.365,60 eura. Z predaju
bytu na Osuskej ulici získal sumu asi 80.000 eur, z ktorej si kúpil chatu a záhradu. V kancelárii u V.. Z.
z peňazí, ktoré získal predajom bytu, vyplatil žalovanému sumu 7.365,60 eura. Žalovaný sa ponúkol,
že ako vodič kamiónu odovzdá bratovi W. sumu 7.365,60 eura. Žalovaný si ponechal z tejto sumy 3000

eur a zvyšok vo výške 4365,60 eur mu vrátil. Sumu vo výške 7365,60 eur odovzdal žalovanému dňa
18.2.2013, o čom svedčí aj potvrdenie, ktoré žalovaný podpísal. Žalovaný mu vrátil dňa 25.2.2013 len
sumu 4365,60 eura, čo preukazuje aj potvrdenie.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Na potvrdení zo dňa 18.2.2013
je jeho podpis, ktorý je len fiktívny. V potvrdení je uvedené, že od žalobcu prevzal sumu 7365,60 eura,
avšak jeho obsah si neprečítal. Žalobca predal svoje dva byty, pričom od jednej pani kúpil záhradu a

chatu. Bol prítomný v kancelárií u V.. Z., keď žalobca pani, od ktorej kupoval záhradu, vyplácal peniaze.
V ten istý deň išli k žalobcovi na záhradu, ktorú práve vyplatil. Žalobca mu odovzdal sumu 3000 eur,
ktoré strhol bratovi W. zo sumy 7365,60 eura. Žalobca vedel, že brat W. mu dlhuje sumu 3000 eur. Tútosumu mu odovzdal, o jej prevzatí nemá doklad. Žalobcovi neodovzdal dňa 25.2.2013 sumu 4365,60
eura, pretože v tom období s bratom W. ani nebol a do I. nechodil.

5. Svedkyňa V.. Z. uviedla, že so žalobcom prišla do kontaktu, keď v dedičskom konaní notárka pochybila
a uviedla podiel na byte v rozsahu 12/10. V dedičskom konaní zastupovala žalobcu, jeho brata -
žalovaného a sestru. Následne za ňou žalobca prišiel, keď chcel predať byt. Predaju bytu predchádzalo
súdne konanie na Okresnom súde Bratislava V. pod spisovou značkou 7C/342/2010 o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca ako väčšinový vlastník, žaloval brata W. žijúceho

v I.. Konanie sa skončilo súdnym zmierom a žalobca bol povinný titulom finančného vyporiadania
vyplatiť bratovi W. okolo 7 tis. eur. Žalobca potom byt predal, mal záujem kúpiť chalupu so záhradou.
Pripravila mu Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so ženou, ktorá mu predávala chatu so záhradou.
Neskôr sa žalobca spolu so žalovaným dostavili do jej kancelárie, kde žalobca v jej prítomnosti odovzdal
žalovanému sumu cca 7 tis. eur. Túto mal žalobca vyplatiť bratovi W. v zmysle rozhodnutia o súdnom
zmieri. Žalovaný mal sumu bratovi W. odovzdať v I.. Trvala na tom, aby si žalobca spísal potvrdenie o

tom, že peniaze žalovanému odovzdal a toto potvrdenie by potom brat W. v I. žalovanému podpísal.
Žalovaný si chcel strhnúť sumu, ktorú mu bol dlžný brat W.. Po čase žalobca za ňou opätovne prišiel,
lebo jeho brat W. podal na neho exekúciu a dostal od exekútora exekučný príkaz. Dozvedela sa, že
žalovaný bratovi W. peniaze neodovzdal, hoci v jej kancelárii tvrdili, že je to jediná možnosť, ako bratovi
W. finančné prostriedky odovzdať.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľke
N. Y. vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod spisovou značkou 1D/390/2004-40 nadobudlo
po obnove konania osvedčenie o dedičstve právoplatnosť dňa 24.05.2010. Na základe právoplatného
osvedčenia o dedičstve v spojení s opravným uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

21.03.2011 nadobudli okrem iných dedičov, žalobca (B. Z.) a jeho brat W. Z. do podielového
spoluvlastníctva byt nachádzajúci sa v Z., každý v podiele 1/10. Na základe viacerých darovacích zmlúv
nadobudol žalobca väčšinový podiel na predmetnej nehnuteľnosti. V konaní vedenom na Okresom
súde Bratislava V. pod spisovou značkou 7C/342/2010, prebiehalo konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, ktorého účastníkmi boli žalobca a jeho brat W. Z..

Súd uznesením zo dňa 08.11.2012 medzi účastníkmi schválil súdny zmier a zároveň zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti - bytu nachádzajúceho sa na T. ulici v Z., tak že
podiel vo výške 1/10 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý sa zaviazal bratovi W. Z. zaplatiť
sumu 7.365,60 eura. Uznesenie zo dňa nadobudlo právoplatnosť, čo do schválenia súdneho zmieru
dňa 07.12.2012 a vykonateľnosť 05.02.2013, čo do zaplatenia sumy 7.365,60 eur. Žalobca neskôr

byt predal, na základe čoho získal peňažné prostriedky na kúpu ďalších nehnuteľností. Zo získaných
prostriedkov okrem iného v kancelárii advokátky V.. Z. odovzdal svojmu bratovi V. Z. (žalovanému v
tomto konaní) sumu 7.365,60 eura, za účelom ich vyplatenia bratovi W. Z. a to titulom plnenia v zmysle
rozhodnutia o súdnom zmieri. Prevzatie uvedenej sumy (7.365,60 eur) preukazuje potvrdenie zo dňa
18.02.2013, ktoré je podpísané žalovaným. Na základe potvrdenia zo dňa 25.02.2013 žalovaný vrátil

žalobcovi len sumu vo výške 4.365,60 eur, pričom predmetné potvrdenie je podpísané žalobcom a sumu
3000 eur bratovi W. (v zmysle dohody medzi žalobcom a žalovaným), neodovzdal. Keďže pohľadávka
brata W. Z. nebola uspokojená, tento inicioval začatie výkonu rozhodnutia - na základe vykonateľného
exekučného titulu (schváleného súdneho zmieru v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod
sp.zn.7C/342/2010). Exekútor V.. V. L. upovedomil žalobcu (povinného) o začatí exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod spisovou značkou EX 35/2013, v prospech oprávneného
W. Z., o vymoženie pohľadávky 7.365,60 eura. Na základe exekučného príkazu zo dňa 15.10.2013 vydal
exekútor príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov. Žalobca podal proti exekúcií námietky,
pretože sa domnieval, že žalovaný jeho bratovi finančné prostriedky odovzdá.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

8. Uviedol, že mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný od žalobcu prevzal sumu 7365,60

eura. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú nielen na základe potvrdenia o odovzdaní finančných
prostriedkov (kde figuruje podpis žalovaného), ale i z výpovede žalobcu a svedkyne, ktorá potvrdila,
že v jej prítomnosti žalobca odovzdal sumu vo výške vyššej ako 7000 eur žalovanému, ktorý mal
uvedenú sumu ďalej odovzdať bratovi W. Z., titulom finančnej náhrady za prikázanie podielu žalobcuzo zrušeného podielového spoluvlastníctva (v konaní vedenom na Okresom súde Bratislava V. pod
sp.zn.7C/342/2010). Žalovaný však uvedené finančné prostriedky bratovi W. Z. neodovzdal, ale časť
z nich 4365,60 eura vrátil žalobcovi. Skutočnosť, že svojmu ďalšiemu bratovi W. Z. žiadne finančné

prostriedky neodovzdal, preukazuje aj jeho výpoveď, keďže v tom čase do zahraničia pracovné cesty
nepodnikal.Žalovanýsavšakmylnedomnieval,žezvyšnáčasťsumyvovýške3.000eurmupatrí,keďže
si ju mal započítať ako dlh, ktorý mal voči nemu brat W.. Takúto obranu považoval súd prvej inštancie
za účelovú, nelogickú, keďže išlo o finančné prostriedky žalobcu, ktorý nemal voči žalovanému žiadny
dlh, ale išlo o dlh brata W. voči žalovanému, ktorý sa žalobcu netýkal.

9. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože
prospech získal plnením bez právneho dôvodu. Žalobca prostredníctvom žalovaného mal v úmysle
doručiť finančné prostriedky bratovi W., a žalovaný nemal žiaden právny dôvod, aby si časť z týchto
finančných prostriedkov (vo výške žalovanej sumy 3000 eur) ponechal, alebo zadržiaval, preto súd prvej
inštancie považoval žalobu za dôvodne podanú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3000 eur.

Zároveň priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania, na ktorý má v zmysle citovaných ustanovení
právo, a to odo dňa podania žaloby až do zaplatenia s poukazom na § 517 ods. 1,2 OZ a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, nakoľko žalobca požadoval
úroky z omeškania vo vyššej výške než ustanovovali vyššie citované ustanovenia.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách
konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že čo je uvedené v rozsudku, nie je
vôbec pravda. Poukázal na to, že v konaní žiadal, aby vec prejednal nezávislý súd, pretože sa sudkyňa

pred pojednávaním a po pojednávaním na chodbe rozprávala s advokátkou. Súd si v konaní nič neoveril.
Uviedol, že nie je pravdou, že peniaze mu boli vyplatené u pani advokátky v jej kancelárii. On robil u
svojho brata na chate a tam mu brat dal 3000 eur sám od seba. V tom čase už nejazdil do zahraničia,
pracoval v L. B. v Z. a brat tam chodil za ním. Bol to bratov nápad, aby sa to spravilo tak a ostatné
peniaze si chcel nechať. Advokátka jeho brata klame, že mu boli vyplatené peniaze u nej v kancelárii.

On nič nespravil a ešte si brat žiada aj omeškanie, pritom ho naviedol a dostal ho do omylu. Vytkol súdu
prvej inštancie, že v rozsudku nie je uvedené všetko čo povedal.

12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,79 eura. Uviedol,

že súd prvej inštancie sa otázkou zaujatosti súdu zaoberal. Žalovaný na pojednávaniach slobodne, nie
pod tlakom, povedal všetko, čo povedať chcel, súd si ho vypočul, kládol otázky a pristupoval k obom
účastníkom rovnako. To že súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalovaného, nie je dôvodom
namietania zaujatosti a nezávislosti súdu. Súd prvej inštancie pokračoval v pojednávaní až keď sa
vyporiadalsnámietkamižalovaného.Súdvykonaldokazovanievypočutímsvedkyne,listinnýmidôkazmi,

pričom žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o iných skutkových okolnostiach ako tvrdil
on. Súd prvej inštancie nič nezanedbal, dôkazy skúmal jednotlivo i v príčinnej súvislosti. Žalobca ďalej
uviedol, že tvrdenie žalovaného, že mu peniaze dal na chate v sume 3000 eur a tým ho uviedol do
omylu, je nelogické a nepravdivé tvrdenie. Nemal žiaden dôvod dávať akúkoľvek finančnú hotovosť
žalovanému. Ani žalovaný neuvádza žiadny argument, jediným dôvodom, ktorý žalovaný preukázal,

bol dôvod plniť ďalšiemu bratovi W. titulom vyplatenia podielu na bytovej nehnuteľnosti. Okolnosti za
ktorých k odovzdávaniu sumy 7365,60 eura došlo, boli preukázané nielen výsluchom svedkyne V..
Z., potvrdením o odovzdaní finančných prostriedkov podpísané jednoznačne žalovaným, čo on ani
nepopieral. Preukázané bolo, že žalovaný od neho prevzal sumu 7365,60 eura, ktoré mal odovzdať v I.
spoločnému bratovi, čo neučinil, sám potvrdil, že do zahraničia v tom čase nešiel. Svojvoľne si ponechal

sumu 3000 eur, tváril sa, že si to započítal v prospech seba, lebo brat W. mu bol dlžný, čo však nemohol
urobiť na úkor neho, pretože on žalovanému dlžný nebol. Záverom uviedol, že jeho právna zástupkyňa
sa so sudkyňou nerozprávala, sedela po celý čas v súdnej sieni.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretorozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

14. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajeodôvodnenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne
vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie, so zisteným
skutkovým stavom i právnym posúdením veci. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými pre

vec relevantnými skutočnosťami správne, svoje rozhodnutie kvalifikovane zdôvodnil v zmysle § 220
ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu odvolací súd nemá potrebu dôvody súd prvej inštancie dopĺňať v
novými skutočnosťami a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd sa v konaní vyporiadal i s
námietkamižalovanéhoohľadnenestrannostisúdu,žalovanýničímnepreukázalexistenciurelevantných

dôvodov pre vyslovenie zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne. Súd sa pri prejednaní veci riadi
procesným predpisom a procesný postup v konaní vykonáva podľa daných okolnosti prejednávanej veci.
Postup súdu v konaní nemôžem byť dôvodom pre vznesenie námietky zaujatosti. Taktiež subjektívny
nespravodlivosti pocit sporovej strany, ktorá nemá úspech v súdnom konaní, nie je dôvodom námietky
zaujatosti.

20. Odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS350/09arozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v

odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II.ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
(do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného
súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

21. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že napadnutý rozsudok je v rovine odôvodnenia
koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie nazistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia
vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové
otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho

konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok ako vecne
správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, potvrdil. Odvolací súd zvýrazňuje, že
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť
svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Odvolací súd k tomu poznamenáva,
že pod pojmom účastník konania je v civilnom sporovom súdnom konaní potrebné (od 01.07.2016)

rozumieť sporovú stranu (žalobca, žalovaný).

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že teória procesného práva
podmieňuje sporovú stranu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti,
ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Sporové

strany majú v konaní dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no

hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení účastníkov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé),
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre

sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej
povinnosti je tvrdenie skutočnosti sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú

povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že
skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť,

teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena,
t. j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

23. Vzhľadom na uvedené stanovisko odvolacieho súdu a skutočnosť, že odvolací súd sa stotožňuje

so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne vychádzal zo skutkových okolnosti preukázaných
dôkazmi(svedkamialistinnýmidôkazmi),pričomžalovanýsvojeskutkovétvrdenianepreukázalžiadnym
hodnoverným dôkazom a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne

uznesením súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).