Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. august 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214021
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2113214021.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantapredsudcomJUDr.ĽubošomSzigetimvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. P.,
F.. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX, Š., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 895,24 Eur
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť istinu 65,22 euro s 9 percentným ročným úrokom z omeškania

zo sumy 21,74 euro od 11. 6. 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,74 euro od 11. 7. 2010 do zaplatenia zo
sumy 21,74 euro od 11. 8. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd intervenientovi na strane žalovaného priznáva náhradu trov konania v 80%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca so svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2013 žiadal súd, aby žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu 895,24 euro s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 609,57 euro od
29.6.2012 do 20.8.2012 vo výške 7,97 euro, zo sumy 579,57 euro od 21.8.2012 do 23.9.2012 vo
výške 4,86 euro, zo sumy 544,77 euro od 24.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa
11.8.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné
podmienky. Na základe uvedenej Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné

prostriedky- MINI úver do 10 minút vo výške 796,65 euro (vtedajších 24.000,- Sk). Na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 28.6.2012
uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653
a žalobcom, Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Vzhľadom
na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy,
právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávky
žalobcukudňupostúpeniapohľadávkypredstavovalisumu960,24euro,ktorépozostávalizistiny609,57

euro, riadneho úroku 134,45 euro, úroku z omeškania 216,22 euro. Žalovaný vyššie uvedený záväzok
uznal v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 3.92012. Žalovaný zároveň uznal aj náklady inkasného
konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v konaní uplatnil zákonný úrok z
omeškania počnúc dňom 29.6.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.Žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 30,- euro dňa 20.8.2012 a 35,- euro dňa 23.9.2012. Dlžná
suma tak pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 544,57 euro, z riadneho úroku 134,45 euro,
z úroku z omeškania vo výške 216,22 euro a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 609,57

euro od 29.6.2012 do 20.8.2012 vo výške 7,97 euro, zo sumy 579,57 euro od 21.8.2012 do 23.9.2012
vo výške 4,86 euro, zo sumy 544,77 euro od 24.9.2012 do zaplatenia.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002, Oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 17.7.2012, podací hárok, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi
Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom zo dňa
28.6.2012, Pokus o zmier zo dňa 23.4.2013 a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 3.9.2012.

3. Do súdneho konania z vlastného podnetu vstúpil ako v tom čase v procesnom postavení ako vedľajší

účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 176 778, ktoré namietlo premlčanie všetkých splátok pred 21.5.2010, pretože žaloba
bola súdu doručená dňa 21.5.2013. Taktiež namietlo skutočnosť, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov na úrovni 10,32% je nesprávna, čo je klamaním spotrebiteľa na cene úveru a je nekalou
obchodnou praktikou a preto podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri neuvedení

alebonesprávnomuvedeníRPMNjepotrebnéposkytnutýúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznanie záväzku zo dňa 3.9.2012 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania
dlhu s tým, že v bode 1.3 dohody dlžník vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Preto túto dohodu nie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi a teda nepredstavuje nekalú
praktiku tak, ako to vyplýva z tvrdenia vedľajšieho účastníka.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom:
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky

účinné od 1.8.2002, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.7.2012, podací hárok, Zmluva
o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom zo dňa 28.6.2012, Pokusom o zmier zo dňa 23.4.2013 a
Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 3.9.2012 a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.8.2005 mal súd za preukázané,
že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili predmetnú zmluvu, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému splátkový úver vo výške 796,65 euro (vtedajších 24.000,- Sk) s
pevnou úrokovou sadzbou 17,30% p.a., ktorý bol žalovanému poskytnutý jednorazovo. Žalovaný sa

zaviazal zaplatiť Slovenskej sporiteľni úver vrátiť v 60- ich mesačných splátkach, pričom splatnosť
každej splátky bola dohodnutá mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška mesačnej splátky bola
dohodnutá v sume 21,71 euro (655,- Sk mesačne). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 10.9.2005
a konečná splatnosť úveru k 10.8.2010.

7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
žalobcom mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. svoje pohľadávky voči žalovanému
predmetnou zmluvou postúpila žalobcovi. Z výpisu účtovných kníh peňažného ústavu Slovenská
sporiteľňa a.s. mal súd za preukázané, že ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného predstavoval
čiastku 960,24 euro, ktorá pozostávala z istiny nevráteného úveru 609,57 euro, nezaplateného riadneho

úroku a úrokov z omeškania vo výške 350,67 euro.

8. Z predloženej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 3.9.2012 mal súd
za preukázané, že žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi (žalobcovi),
ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX s pôvodným veriteľom Slovenská

sporiteľňa, a.s. a to vo výške 1 119,- euro, ktorá pozostáva z istiny vo výške 579,57 euro, príslušenstva
350,67 euro, z úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 579,57 euro za obdobie od 27.6.2012 do
dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov na inkasné konanie vo výške 144,04 euro (inkasné náklady
si žalobca v tomto konaní neuplatnil).9. Z tvrdenia žalobcu vyplynulo, že žalovaný uhradil po postúpení pohľadávky sumu 30,- euro dňa
20.8.2012, teda pred uzavretím Dohody o uznaní záväzku a po uzavretí Dohody o uznaní záväzku sumu

35,- euro dňa 23.9.2012, čím sa výška neuhradenej istiny úveru znížila na sumu 544,57 euro.

10. Žalobca na súdnom pojednávaní uviedol v nadväznosti na stanovisko vedľajšieho účastníka, že v
zmluve o poskytnutí úveru je uvedená výška poskytnutého úveru, úroková sadzba, výška jednotlivých
splátok ako aj splatnosť splátok vrátane konečnej splatnosti úveru, z čoho je možné zistiť i výšku ročnej

percentuálnej miery nákladov.

11. Z takto vykonaného dokazovania, mal prvostupňový súd za preukázané, že žalovaný ku dňu
rozhodovania súdu žalobcovi ako právnemu nástupcovi Slovenskej sporiteľni a.s. neuhradil splatný
dlh, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Súd mal ďalej za

preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju splatnú
pohľadávku voči žalovanému žalobcovi v zmysel ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonník, a to Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 28.6.2012. Teda žalobca bol aktívne legitimovaný vymáhať od žalovaného
zaplatenie jeho splatného dlhu z vyššie citovanej úverovej zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané,
že predmetný vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou,

a.s. bol vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu bol právnickou osobou, ktorá
poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, pričom žalovaný bol fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z
tohto dôvodu, podľa názoru súdu na posúdenie predmetného vzťahu bolo potrebné použiť ustanovenia
spotrebiteľského práva. Súd mal z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa

3.9.2012 za preukázané, že žalovaný svoj záväzok písomne čo dôvodu i výšky uznal, v dôsledku čoho
došlo od okamihu uznania, t.j. od 3.9.2012 k plynutiu novej štvorročnej premlčacej lehoty. Súd preto
námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú vedľajším účastníkom považoval za nedôvodnú.

12. Na základe uvedeného, v dôsledku neuhradenia splatného záväzku súd uložil žalovanému

rozsudkom č.k. 25C/99/2013-130 zo dňa 14.4.2014 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu neuhradenej
istiny úveru vo výške 544,57 euro, riadneho úroku vo výške 134,45 euro a úroku z omeškania vo výške
216,22 euro, teda celkovo 895,24 euro. Keďže žalovaný sa so zaplatením svojho splatného dlhu dostal
do omeškania, súd žalobcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal aj právo na
zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky ( t.j. od

29.6.2012) a to vyčíslený úrok z omeškania 7,97 euro (úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
609,57 euro od 29.6.2012 do 20.8.2012) a úrok z omeškania vo výške 4,86 euro (úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 579,57 euro od 21.8.2012 do 23.9.2012) a úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 544,57 euro od 24.9.2012 až do zaplatenia tak, ako si to uplatnil žalobca v žalobe. Pokiaľ
ide o výšku úroku z omeškania, súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa

predpisov občianskeho práva o 8 percentuálnych bodov vyššieho ako základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 29.6.2012, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1%.

13. Na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd uznesením číslo konania
23 Co/415/2014 - 164 zo dňa 27. júla 2015 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovený právny názor, že žalobcu je potrebné
považovať za dodávateľa, a záväzkový vzťah medzi účastníkmi za spotrebiteľský, je potrebné v danej
veci tiež aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák.č. 250/2007 Z.z (predtým zák.č.
634/1992Zb.). Ustanovenie § 4 ods. 8 citovaného zákona stanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ)
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods.2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za

nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípadežalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
dňa 03.09.2012 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky (ako to správne vyhodnotil aj súd
prvého stupňa) spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou

predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanom (súčasťou tohto formulára bolo
aj ustanovenie, že žalovaný uznáva premlčaný dlh). Žalobca však počas konania nepreukázal (na ňom
bolo dôkazné bremeno), žalovanému, ako priemernému spotrebiteľovi bez akéhokoľvek vysvetlenia,
v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho
premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky

uznania záväzku, dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného
spotrebiteľa). Navyše odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje
premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje stretnutia, na ktorých bez náležitého
vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať
s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov žalobcu, spočívajúcu v nepodaní žaloby
včas (pred uplynutím premlčacej doby) a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa. Je nepochybné,

že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky.
Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať ust. § 34 a nasledujúce OZ.
Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu odvolací súd dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný
právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s § 39 OZ, pre jeho
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento
rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo
nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem. Podpisom dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej

praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné
vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j.
v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo má za následok, že v danom prípade je
premlčacia lehota 3-ročná (resp. 4-ročná podľa ObZ). Preto premlčacia lehota by mala začať v danom
prípade plynúť deň po splatnosti pohľadávky a uplynúť po 3 rokoch (resp. 4 rokoch). Podľa podania

žaloby na súd a vzhľadom k tomu, že žalovaný (resp. vedľajší účastník s jeho súhlasom) vzniesol
námietku premlčania, súd prvého stupňa k nej mal prihliadnuť. Podľa názoru odvolacieho súdu podľa §
55 ods. 1 OZ sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje
postavenie. Jeho postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom, preto prehlásenie o predĺžení

premlčacej lehoty v prospech žalobcu ako podnikateľského subjektu je možné považovať za absolútne
neplatné, pretože postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené. Odvolací súd preto poukazuje na
to, že mal prvostupňový súd vzhľadom na uvedené ohľadne dohody o uznaní záväzku, že takýmto
právnym úkonom došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi
k uzavretiu jednostranného právneho úkonu ako absolútne neplatného.

14. V následnom období žalovaný na pohľadávku žalobcu zaplatil 220,- euro, preto súd po účinnom
čiastočnom späťvzatí žaloby na uvedenú istinu uzneseniami číslo konania 25C/99/2013 - 198 zo dňa
18. januára 2016 a 25C/99/2013 - 220 zo dňa 6. júna 2016 na uvedenú sumu konanie zastavil.

15. Podľa ust. § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie

a/ Spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej v právnej forme.

b/ Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverovom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( ďalej len ECB) platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. V ďalšom konaní úlohou súdu 1. stupňa, riadiac sa právny názorom odvolacieho súdu, bolo zistiť,
ktoráčasťuplatnenejpohľadávkyžalobcuvzhľadomnavznesenúnámietkupremlčanianiejepremlčaná.
Súd 1. stupňa zistil z písomného rozpisu splátkového kalendára a tým zo splatnosti jednotlivých splátok
úveru, že pohľadávka žalobcu uplatnená v žalobe v časti, ktorá sa stala splatnou pred 21.5.2010 je

premlčaná. Pre prípadnú námietku o aplikácii ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka
priskúmanípremlčaniapráva,súddávadopozornostiustálenúsúdnupraxvzmysle,ktorejzákonodarca
poukazuje v tretej vete ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na

právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla
2015 spisová značka 3 M-Cdo 14/2014. V dôvodovej správe zákona číslo 102/2014 Z.z., ktorým bola
pripojená k § 52 ods. 2 tretia veta ("Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj, keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. ") sa uvádza nasledovné: „Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy

vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Z tohto
dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší,
a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim bola možnosť použiť právna úprava

Obchodného zákonníka. Na základe tohto súd 1. stupňa posudzoval premlčanie podľa ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to podľa § 101, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto z pohľadávky žalobcu, ktorá nie je premlčaná,
ostali splátky zročné k 10.6.2010 suma 621,14 SK na istine a 33,86 SK na úrokoch k 10.7.2010 suma
632,23 SK na istine a 22,77 SK na úrokoch a k 10.8.2010 suma 643,53 SK na istine a 11,49 SK na

úrokoch spolu je to istina 1965,- SK čiže 65,22 eura. Túto nepremlčanú časť uplatnenej istiny súd
priznal žalobcovi. Súd priznal žalobcovi v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v bode 15.
odôvodnenia aj úroky z omeškania z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný dlh, preto
sa dostal do omeškania so splácaním tohto peňažného dlhu a preto žalobca ako veriteľ má právo na
priznanie úrokov z omeškania, ktoré boli priznané v súlade sa citovaným ustanovením § 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Z dôvodu premlčania zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu súd potom žalobu zamietol
(pohľadávka splatná do 21.52013).

18. O trovách konania rozhodol súd1. stupňa vo vzťahu žalovanému rozhodol v súlade s § 255 ods.
2 C.s.p. s poukazom na to, že hoci žalovaný mal väčšinový úspech vo veci, žiadne trovy spojené
s týmto konaním mu nevznikli, tým pádom si žiadnu náhradu trov konania ani neuplatnil, preto súd
mu náhradu trov konania nepriznal. Do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného

podľa § 93 ods. 2 O.s.p. právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Jeho vstup do konania teda bol legálny. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní mal vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník. Podieľal sa teda na osude veci podľa priaznivého,
prípadne nepriaznivého výsledku účastníka na strane, ktorého vystupoval. Práve vedľajší účastník z
dôvodu v neprítomnosti žalovaného vznášal do predmetnej veci hmotnoprávne i procesné námietky v

dôsledku čoho nastal priaznivejší výsledok v prospech strany na, ktorej vystupoval. Má preto nárok sa
podieľať na tomto úspechu žalovaného i vo forme nároku na náhrady prípadných trov konania, ktoré mu
vznikli spojené sa predmetným konaním. Niet dôvodu preto ho diskriminovať pri uplatnení nároku na
náhradu trov konania, preto podľa výsledku úspechu a neúspechu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi(v súčasnosti intervenientovi na strane žalovaného) náhradu trov konania vo výške 80 percent (90
percentný úspech mínus 10 percentný neúspech vo veci).

19. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.