Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207844
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113207844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča, v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: K. K., nar. X. H.
XXXX, bytom B. N. M. XX, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
OkresnéhosúduTrnavaz26.marca2015č.k.7CbZm/38/2013-84aoodvolanížalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu Trnava z 29. septembra 2016 č. k. 7CbZm/38/2013-114, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do vydania rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v
znení účinnom do 30.6.2016) a kapitolou II čl. 19 nariadenia 861/2007/ES. Vecne dôvodil, že žalobkyňa

sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú
zaplatiť jej zmenkovú sumu 0,00 eur s príslušenstvom, žalobu odôvodnila vystavenou zmenkou, ktorú
priložila k žalobe, žaloba - návrh bol podaný v zmysle nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu. V predmetnom konaní ide o právo zo zmenky,
v súvislosti s ktorým vzhľadom na otázku abstraktnosti zmenky a značne problematického skúmania
kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, existuje potreba posúdenia otázky oprávnenia ex
offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok v súdnom konaní, v ktorom sa uplatňujú práva

zo zmenky. Súd z úradnej činnosti zistil, že v inej obdobnej prejednávanej veci, a to vo veci vedenej na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013, Krajský súd v Prešove ako odvolací súd predložil
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdnemu dvoru na riešenie prejudiciálnu otázku
vo vzťahu k súladnosti vnútroštátneho práva s princípom efektivity unijného práva, konkrétne Európsky
Súdny dvor dopytoval, či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákonaupravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.
V konaní Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/132/2013 sa rieši otázka majúca podstatný vplyv na
konanie v prejednávanej veci a ktorá môže podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci

samej, preto súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predmetné konanie
do rozhodnutia o tejto prejudiciálnej otázke vo veci Krajského súdu v Prešove prerušil, keď mal za to, že
je potrebné vyčkať na výklad komunitárneho práva, ktorý výklad je zásadný aj pre riešenie prejednávanej
veci.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie (uznesenia)
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, namietajúc predovšetkým, že proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013 bolo podané dovolanie spolu s návrhom
na odklad vykonateľnosti uznesenia o predložení prejudiciálnej otázky, ako aj nevýznamnosťou
prejudiciálnej otázky položenej prešovským krajským súdom Súdnemu dvoru (v tomto prípade pre názor
o jednoznačnosti právneho poriadku, ako to mal Krajský súd v Prešove konštatovať v inej skutkovo a

právne zhodnej veci žalobkyne, vedenej takým súdom pod sp. zn. 10Co/79/2013).

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti týkajúcej sa zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne; II žalobu zamietol a III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 2 bod 1, čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá, čl. 19 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“); čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; § 3 ods. 1, § 39, § 52
ods.1až4,§53ods.1a5O.z.(Občianskehozákonníkač.40/1964Zb.vzneníúčinnomkudňuuzavretia
úverovej zmluvy); § 2 písm. a/ a b/, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 11.6.2010 (ďalej len „ZoSÚ“); § 219 ods. 3 CSP
(Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z.) a § 17 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb.
(ďalej aj „ZZŠ“). Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 - tlačivom A v
zmysle Nariadenia, domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej zmenkovú sumu

0,00 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 996,87 eur od 4.10.2010 do 16.1.2011 čo predstavuje
sumu 261,68 eur, zo sumy 886,87 eur od 17.1.2011 do 19.4.2011 čo predstavuje sumu 206,20 eur, zo
sumy 776,87 eur od 20.4.2011 do 11.5.2011 čo predstavuje sumu 42,73 eur, zo sumy 666,87 eur od
12.5.2011do9.6.2011čopredstavujesumu48,35eur,zosumy556,87eurod10.6.2011 do11.7.2011čo
predstavuje sumu 44,55 eur, zo sumy 446,87 eur od 12.7.2011 do 12.7.2011 čo predstavuje sumu 1,12

eur, zo sumy 226,87 eur od 13.7.2011 do 14.8.2011 čo predstavuje sumu 18,72 eur, zo sumy 116,87 eur
od 15.8.2011 do 13.9.2011 čo predstavuje sumu 8,77 eur, zo sumy 6,87 eur od 14.9.2011 do 13.10.2011
čo predstavuje sumu 0,52 eur, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy zo sumy 996,87 eur od
4.10.2010 do 16.1.2011 čo predstavuje sumu 9,20 eur, zo sumy 886,87 eur od 17.1.2011 do 19.4.2011
čo predstavuje sumu 13,60 eur, zo sumy 776,87 eur od 20.4.2011 do 11.5.2011 čo predstavuje sumu

2,82 eur, zo sumy 666,87 eur od 12.5.2011 do 9.6.2011 čo predstavuje sumu 3,19 eur, zo sumy 556,87
eur od 10.6.2011 do 11.7.2011 čo predstavuje sumu 2,94 eur, zo sumy 446,87 eur od 12.7.2011 do
12.7.2011 čo predstavuje sumu 0,07 eur, zo sumy 226,87 eur od 13.7.2011 do 14.8.2011 čo predstavuje
sumu 1,23 eur, zo sumy 116,87 eur od 15.8.2011 do 13.9.2011 čo predstavuje sumu 0,58 eur, zo sumy
6,87 eur od 14.9.2011 do 13.10.2011 čo predstavuje sumu 0,03 eur, bez sumy 543,13 eur, ktoré žalovaná

na úroky už zaplatila, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,32 eur a náhradu trov
konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 29.1.2010 na sumu 996,87 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 4.10.2010. Zmenka bola vystavená dňa 29.1.2010, pričom
do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového

veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 4.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
zaplatil 1 540 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 996,87 eur a na úroky uhradil 543,13 eur.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Súd doručil žalobkyni žiadosť o doplnenie tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky (čl. 4 ods.4 Nariadenia) a vyzval žalobkyňu o.i. predložiť kópiu zmenky v zmysle
§ 42 ods. 3, ktorá bude zaslaná žalovanej na vyjadrenie spolu s návrhom a v prípade, že predložená
zmenka je zabezpečovacou zmenku spotrebiteľského úveru medzi remitentom a zmenkovým dlžníkom,
predložiť aj úverovú zmluvu a rozvrh splátok zmenkového dlžníka remitentovi, príp. indosatárovi. Akzmenkový dlžník platil na zmenku z iného titulu, nech žalobkyňa predloží rozvrh platieb zmenkového
dlžníka remitentovi, príp. indosatárovi. Žalobkyňa v písomnej odpovedi o.i. poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, v zmysle ktorého zmenka

je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o
záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a

preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by žalovaná na takéto
námietky oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak,
ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky

v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Posudzovanie základného vzťahu by
malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii
došlo na jej škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.
zmenky, čoby však musela v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej
zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods. 6 ZoSÚ obsahovala zákaz plniť

dlh zmenkou. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú
sumu upravenú v § 4 ods. 6 ZoSÚ, v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať
za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.
Podľa ZZŠ bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa
musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej

neprípustnosť.Žalobkyňadôvodila,ževkonaníuplatňujemajetkovéprávazozmenkyaniezpohľadávky
a disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou, a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohla nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo
predložiť.
Žalobkyňa počas konania vzala návrh/žalobu späť podaním doručeným súdu 22.12.2015, a to v časti

uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, súd preto konanie v časti zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zastavil.
V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné, súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o
to požiada niektorá zo strán, Nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva

na úvahu súdu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď nebol
daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní.
Vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie sp. zn.
10Er/807/2011, najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou,
rozhodcovským rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora) zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci: Zo zmenky vystavenej žalovanou 29.1.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
že do zmenky bola vpísaná suma 996,87 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 4.10.2010. Zmenka
bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 203800048. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobkyne. Z uvedenej
listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako
aj slovami a dátum začiatku úročenia. Z úradnej činnosti mu bolo známe, že pôvodný majiteľ zmenky -
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania

úverov, svoje nároky si uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu
tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/807/2011 veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému K. K.,
o vymoženie istiny 497,75 eur a príslušenstva pohľadávky, vymáha na základe exekučného titulu a to
RozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR02978/11z5.5.2011,ktorýmbolapovinnázaviazaná
na zaplatenie sumy 1 157,75 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 886,87

eur od 18.1.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne od 18.1.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Dňa 29.1.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzatvorená zmluva o úvere č. 203800048, v
zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 500 eur, ktorý mala zaplatiť v 10 mesačných splátkachpo 110 eur, t.j. celkom sumu 1 100 eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN,
priemerná PRMN. Žalovaná podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere
dňa 29.1.2010. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a

súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy
vrátane VPPÚ (na zadnej strane zmluvy). V bode 14 VPPÚ je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči

veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy
sa stal splatný celý dlh. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňou predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 203800048 uzatvorená dňa
29.1.2010 medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo
zmluvy bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve bola žalovaná označená ako občan
- fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text vrátane
označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter

nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob
splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené VPPÚ, vrátane čl. 14 o Dohode o vyplnení zmenky
a čl. 17 kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a že zmluva sa uzatvára podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Súd je oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej

vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri
vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve,
na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol, aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti
zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy
z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ust. § 17 ZZŠ by
spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich
práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju strana výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto

rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex
lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Nič nebráni súdu (a
judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva
ačitátozmluvaneobsahujeneprijateľnépodmienky.Snahažalobcuointerpretáciuzmenkyakoriadneho

a plnohodnotného zmluvného dojednania je v prejednávanej veci v hrubom rozpore s elementárnymi
zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej ako aj európskeho práva, preto súd ex offo skúmal
nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, hoci ide o konanie podľa Nariadenia, a taktiež je
povinný ich skúmať ex offo, hoci sa žalobkyňa domáha svojho nároku zo zmenky. Súd dospel k záveru,
že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy

uvedené v § 52 O.z., jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej nemá spotrebiteľ možnosť
ovplyvňovať jej obsah. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom žalovanej, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú
podľa ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Keďže účel vyznačený v
zmluve preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely. V

zmluve o úvere nie je uvedený údaj o RPMN, ani o priemernej hodnote RPMN, doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostiavýška,početatermínysplátokistiny,úrokovainých
poplatkov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované ZoSÚ, ich neuvedenie
má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňou predložená zmenka
nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne,

čopredstavuje91,25%ročne.Taktodojednanýzmenkovýúrokjevrozporesozásadoudobrýchmravov,
čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 O.z.. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú takmer
vo všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvoreniezmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 83,33% z celého
objemu úveru, sa zmluva prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného
dôvodu nemohlo žalobkyni ako veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky

podľa bodu 14 VPPÚ a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky
úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec
nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky.
V prípade, ak by nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo
vzniknúť aj z toho dôvodu, že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo VPPÚ, teda vo

formulári, ktorý spracovala žalobkyňa a žalovaná ho nemala možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola
individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,
ktoré sú v rozpore so zákonom napr. pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, čo
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu
poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje, ako už bolo vyššie

uvedené, vymáhať aj zmenkový úrok 0,25% denne. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná
s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 O.z.. Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné
strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o

vyplnení zmenky predstavuje pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti
(vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší
dôvod neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. V danom prípade bola vystavená
zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere a bola
vystavená na sumu 996,87 eur. Keďže výška úveru bola 600 eur, aj za predpokladu, že by žalovaná

nesplatila ani len časť úveru, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru
a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 180 eur. V danom prípade zmenková suma v čase
vyplnenia bola 996,87 eur, a teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením
§ 4 ods. 6 ZoSÚ. Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju veriteľ nesmel prijať
a ďalej postupovať. Na to, aby bola zmluva platne uzavretá, je potrebné, aby bola vôľa zmluvných

strán slobodná. Právny predchodca žalobkyne bol povinný predložiť žalovanej zmluvné dojednanie,
týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanej sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté
aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ právny
predchodca žalobkyne takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalobkyňou preukázaný

listinami pripojenými k návrhu na začatie konania, súd konštatoval neplatnosť takéhoto dojednania z
dôvodu nedostatku vôle žalovanej. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať
alebo neprijať takéto zmluvné dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Žalovaná sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobkyne nachádzala v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobkyne bez toho, aby mohla vplývať na
ich obsah a aby si uvedomila ich následky. Neuvedomila si, že vyplnením zmenky došlo k značnému
zhoršeniujejpostavenia,pretoževeriteľ(právnypredchodcažalobkyne)vyplnenímzmenkynepochybne

zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej
zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v
rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej
služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá
používaťneprijateľnépodmienkyamápoznaťajdôsledkyichpoužívania.Žalobkyňaakonadobúdateľka

zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musela počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ
v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Dohodu o vyplňovacom
práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie
zákona (§ 39 O.z.). V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobkyne snažil
vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii ZoSÚ, dôsledkom čoho je, že žalovaná by

veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 O.z.).
Pretože žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je
potrebné žalobu zamietnuť, a to aj bez toho aby skúmal výšku žalovanej sumy. Ak je neplatná Dohodao vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Žalobkyňa sa ako majiteľka zmenky, na ktorej
vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od žalovanej prijatá, nemôže na základe takejto
zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť

a preto ju zamietol. Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne. V
prejednávanej veci súd tak žalobu zamietol vychádzajúc z nariadením preferovanej zásady písomnosti
konania, v súlade s vnútroštátnym právom, keď súd bez pojednávania verejne vyhlásil rozsudok,
keďže žalobkyňa návrh/žalobu nedoplnila. Skutkové tvrdenia poskytnuté žalobkyňou boli nedostatočne

jasné, neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, keďže vydanie
arbitrárneho rozhodnutia by bolo porušením právneho poriadku SR. Súd prvej inštancie považoval za
potrebné uviesť, že pri indosovaní zmenky postupoval majiteľ zmenky a pôvodný majiteľ zmenky na
škodu dlžníka, nakoľko medzi nimi je personálne prepojenie (právny zástupca Pohotovosti s.r.o. a CD
Consultingu s.r.o. je totožný a konateľ a spoločník právneho zástupcu je spoločníkom v s.r.o. TOP
INNOVATINSspolusospoločníkomCDConsultingu),nazákladektoréhomajiteľzmenkymalvedomosť,

že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia k zmluve o spotrebiteľskom úvere a spoliehal sa na to,
že žalovaná nebude môcť po indosovaní zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom (§ 17 ZZŠ). Pohotovosť s.r.o. si neuplatnila svoj
nárok na súde, ale uplatnila vyplňovacie právo blankozmenky a v rozhodcovskom konaní žiadala od
dlžníka zaplatiť už vyplnenú zmenkovú sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup ako aj vydaný

rozhodcovský rozsudok súd preskúmal v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne
potom postúpil práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a tak mu musela byť protiprávnosť jeho
konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ mal s odbornou starostlivosťou žiadať o
poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako
tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil. Aj z tohto dôvodu

nemohol súd poskytnúť žalobkyni právnu ochranu.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne tým, že žalovanej
ako procesne úspešnej strane patrí právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak žiadne trovy
konania jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie zjavne iba v jeho zamietajúcej časti veci samej podala
včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe. Dôvodila, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli.
Žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané ZZŠ, dokázala jasne, úplne a zrozumiteľne

svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany
žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť
zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov strán a vykonaných dôkazov). V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len

z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy a súd svoj postup
vôbec neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne.

Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej
ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku

nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem, súd jej túto ochranu prakticky
nanútil, bez jej vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výraznýzásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za nesporné súd považoval
to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,

ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán.
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam
nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností

a ak na nich založil svoje rozhodnutie, toto rozhodnutie je nepochybne postihnuté vadou, ktorá má
za následok jeho nesprávnosť. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v ZZŠ vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je

výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobkyňa v konaní uplatňuje bezpodmienečný
záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. S poukazom na § 17 ZZŠ dôvodila, že žalovaná vo všeobecnosti nie je
oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky, tým menej tak môže učiniť súd, poukázala na rozhodnutie NS SR z

22.10.2008 sp. zn. 5Obo 3/2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, rozsudok Nejvyššího soudu

ČR z 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 a usnesení Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 5Cmo 14/97 s
tým, že zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je
zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Poukázala na rozhodnutia
podľa nej v skutkovo a právne zhodných veciach, a to rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013

z 5.9.2013 a KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013. Žalobkyňa považovala za
potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
Poukázala na to, že samotný ZoSÚ pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške

dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná.
Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase
vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil

vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

5. Žalovaná sa k odvolaniam žalobkyne nevyjadrila, odvolacie návrhy nepodala.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359

CSP), proti rozsudku a uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a § 202O.s.p., § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2
O.s.p. a § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď
súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil

po právnej stránke.

8. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.
Na základe ostatne citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie konanie v predmetnej veci

napadnutým uznesením prerušil do vydania rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci vedenej
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013.
Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe jednak to, že vec SD sp. zn. C-328/14 (konanie vo veci
prejudiciálnej otázky, položenej SD na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove v jeho veci sp. zn.
6Co/132/2013) bola na základe späťvzatia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Krajským súdom

v Prešove (urobeného podaním z 27. mája 2015, doručeným SD 2. júna 2015) a na toto nadväzujúceho
uznesenia Predsedu tretej komory SD zo 17. júna 2015 č. 994817 vymazaná z registra SD; okrem toho
však aj to, že Krajský súd v Prešove už uznesením z 29. mája 2015 zastavil i odvolacie konanie vo veci
vedenej ním pod sp. zn. 6Co/132/2013 (v tomto prípade na základe späťvzatia odvolania stranou, ktorá
ho podala, teda žalobkyňou, urobeného podaním doručeným súdu prvej inštancie 18.5.2015).

Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Za opísanej procesnej situácie, keď po vydaní napadnutého uznesenia zanikli dôvody, pre ktoré bolo
vydané, bol daný zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia a odvolací súd preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

9. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň

komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna

kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V

prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.
Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015). Už
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľ
POHOTOVOSŤ,s.r.o.vpočetnýchprípadochurobilpredmetomsúdnychkonaníplneniazneprijateľnýchzmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý
jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu, ktorá pri

tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na
ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O.z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať
oproti postaveniu, ktoré garantuje O.z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky majú priamy
odkaz na úverové zmluvy (v dolnom alebo hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,

s.r.o. zastupovala žalobkyňu aj POHOTOVOSŤ, s.r.o.), žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.
Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného

nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorý
vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie
zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.
Zamietnutímnávrhužalobkynevprejednávanejvecibolapretoodmietnutáakceptáciajejformalistického
prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky), pretože

takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.
Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako

aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).
Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné

prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.
V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce

jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich

uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).
V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľnýchzmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky.

Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby
bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa
jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly
zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení Nariadenia.
Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen

rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z dôvodu,
že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené

(§ 4 ods. 6 ZoSÚ), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla
2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie
je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový
rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok.
Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal

rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky,
keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou ako pôvodného kauzálneho vzťahu.
Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje
predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom priebehu konania podľa čl. 5

Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej veci a posudzovania
prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).
K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (žalobkyňa tvrdila aplikáciu ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinného do
30. júna 2016, avšak napadnutý rozsudok bol vydaný podľa CSP), je potrebné uviesť, že vykonanie

aj iných než stranami navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach s ochranou slabšej strany
(vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a nepredkladať listiny (v konaní
preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach,
bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru,
týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a preto v zmysle zásady rovnosti strán

v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní
(bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.
V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, za
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné
zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 5 O.z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.
Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom

spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahovje limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).
Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má

vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanú) nemôžu

byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu,
akotomubolovdanomprípadeVPPÚ(obsahujúcichdohoduovyplnenízmenky).Pokiaľtakveriteľ,ktorý
pripravujezmluvuvoformulárovejpodobe,učinil,spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniu
nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.
Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd

nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo
všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by

sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).
Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení peňažného

záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou. Princíp
optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),
rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O.z.. V prípade

platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by
od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za
nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy
pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, spoliehajúc sa,

že práve na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré
boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu
plnenia zo zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho
vzťahu, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa

týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov
konania, ktoré si však neuplatnila a nevyčíslila a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady
trov prvoinštančného konania žalovanej bolo dôvodné.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že vo veci samej procesne plne úspešnej žalovanej priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plnýúspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobkyňa).

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)