Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314209255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne U. W.ej, nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., I. X, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 17C 185/2014-49 zo dňa 6.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 345,22
eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi
účastníkmi konania č. 8570308, bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s týmto spojenou
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
právneho zastúpenia vo výške 417,05 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
citoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka, čl. 6 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.3.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod XI Všeobecných obchodných podmienok žalovaného,
podľa ktorého 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, vrátane s tým spojenej administratívy a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 3.4.2008 zmluvu
o úvere č. 8570308, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 40.000 Sk s tým, že ako

dlžník zaplatí veriteľovi celkovú čiastku 50.400 Sk, a to v dvoch mesačných splátkach po 25.200 Sk,
počnúc dňom 5.5.2008. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13
podmienok je uvedené, „že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto
zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v zmluve. 1/3 predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. V prípade žalobkyne úrok predstavoval 115,07 eura za 2
mesiace a administratívny poplatok 230,14 eura (17,3 % z úveru). Úrok vo výške 115,07 eura za 2

mesiace z úveru 1.327,75 eura predstavuje mesačne 4,33 % a v prepočte na rok by predstavoval 52
%. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie zistil, že priemerná úroková
sadzba v decembri roku 2010 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka bola len 7,56
% ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov prejeho neúmernú výšku, a preto zmluva s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v
tejto časti platná. Administratívny poplatok predstavuje viac ako 17 % úveru, vyplýva zo všeobecných
obchodných podmienok a je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu prvej

inštancie, požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku, za plnenie ktorého po právnej
stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi
platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd prvej inštancie vyhodnotil celú odplatu za
poskytnutý úver ako neprimeranú a neodplatnú. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom

úverovej zmluvy, a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie.
Bolo by preto dôvodné podľa názoru súdu vyhovieť aj žalobe o neplatnosť celej úverovej zmluvy, teda
nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
26/2011 zo dňa 26.4.2012. Z tohto dôvodu návrh na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
zmysle ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku považoval za dôvodný. Nezákonnosť danej
zmluvnej podmienky má opodstatnenie s poukazom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle

citovaného ustanovenia zákona teda v prípade právoplatnosti rozsudku sa žalovaný bude musieť vzdať
uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.
Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z toho, že žalobkyňa
reálne dostala od žalovaného finančné prostriedky vo výške 1.327,75 eura, preto bola povinná
poskytnuté plnenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť, aby na jej strane

nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Reálne zaplatila žalovanému sumu 1.672,97 eura, teda viac, ako
od neho fakticky dostala, a preto na strane žalovaného ako veriteľa vzniklo bezdôvodné obohatenie,
ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vrátiť. Výška bezdôvodného obohatenia, k zaplateniu ktorého bol
žalovaný zaviazaný, predstavuje preto sumu 345,22 eura. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania
nároku žalovaným, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 107 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka. Uviedol, že konanie žalovaného, ktorý dlhodobo pôsobí v oblasti poskytovania
nebankových pôžičiek a napriek tomu dlhodobo používa pri uzatváraných zmluvách ustanovenia v
rozpore s dobrými mravmi i s platnou legislatívnou, ako i nekalé obchodné praktiky, súd vyhodnotil
ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Z tohto
dôvodu nárok žalobkyne súd prvej inštancie nepovažoval za premlčaný.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania právneho zastúpenia vo výške 417,05 eura, ktorú sumu
špecifikoval k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaného.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne

posúdenie vznesenej námietky premlčania. Uplatnený nárok žalobkyne považoval za premlčaný.
Poukázal na to, že právny vzťah bol uzavretý na základe ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a
preto aj právne vzťahy sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, lebo sa jedná o absolútny obchod,
pre ktorý je príznačné, že bez ohľadu na charakter zmluvných strán sa ich vzťahy vždy spravujú
Obchodným zákonníkom, nie je možné, aby si ani dohodou stanovili niečo iné, nakoľko sa nejedná o

dispozitívne ustanovenie. Poukázal na vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka, s tým, že uzavrel,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal
s charakterom zmluvy o úvere č. 8570308. Podľa jeho názoru žalobkyňa v zmluvách o úvere uviedla a
podpísala,žeposkytnutépeňažnéprostriedkysúurčenénavýkonjejzamestnania,jetrebachrániťdobrú
vieru žalovaného a žalobkyni nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Poukázal na rozhodovaciu prax

inýchvšeobecnýchsúdovstým,ženavrholnapadnutýrozsudokzmeniťažalobuzamietnuť,alternatívne
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky týkajúce sa
premlčania nie sú žalovaným formulované jasne a náležite odôvodnené. Poukázal na rozhodnutia

iných všeobecných súdov týkajúce sa posúdenia námietky premlčania v zmysle ustanovení § 107
Občianskeho zákonníka, ako objektívnej premlčacej doby 10 ročnej. Namietal, že by žalobkyňa
nebola pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľky. Vo vzťahu k poplatku uviedol, že poplatok
vo výške 10.400 Sk je tvorený z 2/3 nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaný
neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

je neprijateľný. Navyše je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné
zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou
administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Zmluvná podmienka týkajúca sa
administratívneho poplatku spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa, lebo žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom
vopred známe ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu

závisel na výške poskytnutého úveru. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o
zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode
spotrebiteľa. Túto skutočnosť súd prvej inštancie bol povinný preveriť a správne postupoval, ak určil
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania

a ich výšku špecifikoval.
Vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne bolo doručené žalovanému (čl. 84 spisu), ku ktorému písomné
vyjadrenie nepredložil.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku aj
na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov
procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom a účinnom do 30.6.2016 s tým, že sa priznávajú účinky i procesným úkonom, s ktorými ich
novšia procesná úprava nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej

tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.07.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
posúdil dôvodnosť uplatneného nároku, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje

s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo vzťahu k priznanému nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia, ako rozdielu sumy poskytnutej na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu
dňa 3.4.2008, č. zmluvy 8570308, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 40.000
Sk, t.j. 1.327,75 eura a žalobkyňa zaplatila žalovanému 1.672,97 eura. Priznaná suma 345,22 eura
predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Súd prvej inštancie

správne uzavrel, že dojednanie zmluvných podmienok v časti týkajúcej sa bodu XIII. tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade
výška administratívneho poplatku predstavovala sumu 230,14 eura a úrok sumu 115,07 eura. Odvolací
súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o neúmerne vysoký poplatok vo vzťahu

k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na všetku administratívnu činnosť s ňou
spojenú. Takýto poplatok je v rozpore so zásadou dobrých mravov a jeho dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach vo vzťahu medzi stranami sporu a medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Dojednaný poplatok neposkytuje spotrebiteľovi - žalobkyni skutočné protiplnenie, a preto so zreteľom na
neurčitosť a nešpecifickosť predmetných 2/3 poplatku súd prvej inštancie správne uzavrel neprijateľnosť

dojednanej zmluvnej podmienky.

6. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka i napriek tomu, že
bola zmluva uzavretá v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že právnyvzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktorú úpravu sa vzťahujú ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z ust. § Občianskeho zákonníka. Aj zmluva uzavretá podľa
Obchodného zákonníka sa považuje za spotrebiteľskú, s tým, že ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis. Táto odvolacia námietka preto nebola
dôvodná. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v predmetnom zmluvnom vzťahu nebolo sporné.
Len vyznačenie v zmluve o úvere účelu finančných prostriedkov na výkon povolania samo o sebe
neznamená, že by žalobkyňa nemala byť v pozícii spotrebiteľky.

7. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného úmyselne,
lebo žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ktorý
zneužíva svoje postavenie ako veriteľa i napriek tomu, že súdy judikovali porušenie práv spotrebiteľov z
dôvodu nekalého súťažného konania žalovaného. V spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo
všeobecnej 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty, lebo žalovaný sa na úkor spotrebiteľov úmyselne

obohacuje i napriek jeho vedomosti o judikovaných rozhodnutiach o jeho zneužití práva či využívaní
neprijateľných zmluvných podmienok. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, ak na vznesenú
námietku premlčania neprihliadal a podotkol, že v danom prípade sa jedná o objektívnu 10-ročnú
premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná s tým, že toto právo je podľa judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie tou časťou rozsudku,
v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V
danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 je jasné, zrozumiteľné a
najmäpreskúmateľné.Zobsahuodôvodneniavyplývajúskutkovézáverysúdu,úvahysúduprihodnotení

dôkazov, ako aj právne závery, ku ktorým dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 292 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.