Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516201110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2516201110.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: G. K.,

T.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa
rodičov: D. K., občianka SR, trvale bytom C., Y. XXXX/X, pr. zast. JUDr. Pavlom Baďom, advokátom
so sídlom Ružomberok, K. Salvu 1985/5 a W. K., občan SR, trvale bytom R. G. XXX, pr. zast. JUDr.
Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
Trenčín, Piaristická 6667 o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. G., T.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživné pre mal. G. sumou 350 eur mesačne k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.03.2016.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 30.04.2017 pre mal. G. vo výške 2.005,46 eur súd otcovi
povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 56 eur až do úplného
vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby súd zveril mal. G. do jej osobnej starostlivosti s tým,
aby súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu pre mal. G. sumou 300 eur mesačne, plus
rodinné prídavky z Rakúska od marca 2016. Na pojednávaní 15.02.2017 súd uznesením pripustil
zmenu návrhu tak, že mal. G. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky maloletého, právo maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok má matka maloletého, otec maloletého je povinný prispievať na
výživu mal. G. sumou vo výške 400 eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky

maloletého s účinnosťou od 02.03.2016, dlh na výživnom od 02.03.2016 je otec maloletého povinný
vyplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Otec dieťaťa súhlasil so zverením G. do starostlivosti matky s tým, že by obaja rodičia zastupovali
mal. dieťa a spravovali jeho majetok, výživné žiadal stanoviť sumou 150 eur mesačne k rukám matky
do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 02.03.2016 s tým, že dlh sa mu neurčuje, riadne si platí

výživné, v prípade, že by bolo stanovené vyššie výživné, nesúhlasí, aby bol dlh zaviazaný uhradiť do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v primeraných splátkach.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodný list mal. G., sobášny list,
potvrdenia o príjme otca a matky dieťaťa, ústrižky poštových poukážok, potvrdenky, výpisy z VÚB banky
a Slovenskej sporiteľne, vyjadrenia, správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, pobočka Trenčín,

správy a rozhodnutia ÚPSVaR Piešťany, Trenčín, poistku, pokladničné doklady, čestné prehlásenie,
listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, ako i ostatný obsah spisu.

4. Takto bolo súdom zistené, že rodičia mal. G. nežijú v spoločnej domácnosti cca od druhej polovice
02/2016.

5. Ďalej bolo súdom zistené, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/210/2016- 61 zo dňa
15.02.2017, ppl. 22.02.2017 bolo upravené stretávanie otca s mal. G..

6. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je vydatá, býva sama so synom
v prenajatom byte, náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške 340 eur. Od 02/2016 pracuje ako

barmanka s priemerným mesačným zárobkom v čistom 335,93 eur, v práci má tringelty, mesačne je to
asi 30 eur, má ukončenú SOU, odbor obchod a podnikanie s maturitou. Daňový bonus na dieťa poberá
manžel, ona poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, iný príjem nemá žiaden. Čo sa
majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, má exekúciu, strhajú jej to mesačne po 50
eur. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 23.02.2016, otec si od 03/2016 plní vyživovaciu

povinnosť dobrovoľne, za 03-09/2016 vrátane zaplatil na výživu syna sumou 200 eur mesačne, za
10/2016 zaplatil na výživu syna sumu 150 eur a za mesiace 11,12/2016 a 01,02,03,04/2017 zaplatil na
výživu syna sumu 200 eur mesačne. Otec synovi ďalej prispel sumu 19,85 eur za 08/2016 za športovú
obuv, sumu 18,29 eur za 04/2016 za cyklistickú prilbu, sumu 16,40 eur za 04/2016 za školské potreby,
sumu 20 eur za 11/2016 za zimnú bundu, sumu 40 eur za 12/2016 za zimné topánky, sumu 30 eur za

12/2016 za spodné prádlo a oblečenie. Otec sa so synom stretáva. Okrem syna G. iné deti nemá žiadne.

7. Mal. G. má 10 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ, v tomto školskom roku navštevuje školskú jedáleň,
kde matka uhrádza mesačne poplatok cca 25 eur a ŠKD, kde matka uhrádza mesačne sumu 8,50 eur.
V školskom roku 2015/2016 mal. G. navštevoval tiež školskú jedáleň, kde matka uhrádzala mesačne

poplatok cca 25 eur a ŠKD, kde matka uhrádzala mesačne sumu 8,50 eur. V minulom školskom roku aj
v tomto školskom roku mal. G. navštevuje futbalový krúžok, kde matka uhrádza sumu 30 eur mesačne.
Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Z výpovede matky vyplynulo, že má mesačné
výdavky na syna - bývanie cca 170 eur, ŠJ cca 25 eur, ŠKD 8,50 eur, futbal 30 eur, ošatenie cca 50-70
eur, strava 200 eur, výdavky do školy - výlety, knižnica, divadlo.

8. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je ženatý, býva u svojich rodičov v
rodinnom dome, ktorý je v BSM jeho rodičov, jeho otec je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR, bez
príjmu, čaká na priznanie ID, jeho matka pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom 452,33
eur, na náklady na bývanie uhrádza rodičom mesačne sumu vo výške 100 eur. Už viac rokov pracuje ako

kuchár s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 1.400 eur, má ukončenú SOU, odbor kuchár,
bez maturity. Poberá daňový bonus na syna v zahraničí, za rok 2016 to bola suma 600 eur za celý rok ,
iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní . Spláca
pôžičku vo výške 160 eur, túto si zobral v roku 2013 v celkovej výške 8.000 eur za účelom prerábky
podkrovia v rodinnom dome svojich rodičov, v období, keď som si bral pôžičku, tam býval s matkou aj so

synom. Ďalej spláca úver mesačne po 98 eur, tento si zobral v roku 2016 v celkovej výške 1.400 eur na
živobytie v čase, keď odišiel od manželky. Ďalej si platí ubytovanie v Rakúsku 300 eur mesačne, 120 eur
dopravu do práce, platí synovi poistku vo výške 26,20 eur mesačne, má výdavky na stravu, oblečenie,
drogériu a pod. 200 eur mesačne. S matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 16.02.2016, plní
si od 03/2016 vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, za 03-09/2016 vrátane zaplatil na výživu syna

sumou 200 eur mesačne, za 10/2016 zaplatil na výživu syna sumu 150 eur a za mesiace 11,12/2016
a 01,02,03,04/2017 zaplatil na výživu syna sumu 200 eur mesačne. Ďalej synovi prispel sumu 19,85
eur za 08/2016 za športovú obuv, sumu 18,29 eur za 04/2016 za cyklistickú prilbu, sumu 16,40 eur za
04/2016 za školské potreby, sumu 20 eur za 11/2016 za zimnú bundu, sumu 40 eur za 12/2016 za zimné
topánky, sumu 30 eur za 12/2016 za spodné prádlo a oblečenie. Synovi zakúpil ďalej mobilný telefón

a obal, dal mu to za vysvedčenie , ďalej kolobežku a dáva mu každý mesiac vreckové 30 eur, toto
nežiada odrátať z dlžného výživného. So synom sa stretáva. Okrem syna G. iné deti nemá žiadne. Otec
ďalej uviedol, že od 12/2016 nepoberá prídavky na syna, za obdobie od 03-12/2016 tieto poberal vo
výške 150 eur mesačne, v 09/2016 mu bol tiež vyplatený príspevok na syna do školy vo výške 100 eur.9. Kolízny opatrovník uviedol, že čo sa týka zverenia, zastupovania a spravovania majetku, tu sa rodiča
zhodli, čo sa týka výživného doporučujú rozhodnúť v zmysle praxe KS v TT.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

15. V danom prípade zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o mal. G. zabezpečuje matka. Súd mal. G. zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle
jejnávrhu,zasúhlasuotcadieťaťa, ako ikolíznehoopatrovníka,nakoľkovjejstarostlivostio synaneboli

zistené žiadne nedostatky s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť,
prečo by mal dieťa sám zastupovať, či spravovať jeho majetok, a preto aj súd rozhodol tak, ako
je vyššie uvedené.

16. Súdom bolo zistené, že matka pracuje od 01.02.2016 ako barmanka s priemerným mesačným
zárobkom v čistom 343,- eur, z výpovede matky vyplynulo, že v práci má tringelty, mesačne je to asi
30 eur, má ukončenú SOU, odbor obchod a podnikanie s maturitou, poberá prídavok na dieťa vo výške
23,52 eur mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní.
Z výpovede matky vyplynulo, býva sama so synom v prenajatom byte, náklady na bývanie uhrádza

mesačne vo výške 340 eur. Matka okrem syna G. iné deti nemá žiadne.

17. Mal. G. má 10 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ, v tomto školskom roku navštevuje školskú jedáleň,
kde matka uhrádza mesačne poplatok cca 25 eur a ŠKD, kde matka uhrádza mesačne sumu 8,50 eur.
V školskom roku 2015/2016 mal. G. navštevoval tiež školskú jedáleň, kde matka uhrádzala mesačne

poplatok cca 25 eur a ŠKD, kde matka uhrádzala mesačne sumu 8,50 eur. V minulom školskom roku aj
v tomto školskom roku mal. G. navštevuje futbalový krúžok, kde matka uhrádza sumu 30 eur mesačne.
Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Súdom bolo zistené, že výdavky na odôvodnené
potreby mal. G. predstavujú mesačne sumu vo výške cca 400 eur.

18. Súdom bolo zistené, že otec dieťaťa pracuje už viac rokov ako kuchár s priemerným mesačným
zárobkom v čistom 1.571,76 eur, má ukončenú SOU, odbor kuchár, bez maturity. Z výpovede otca
vyplynulo, že poberá daňový bonus na syna v zahraničí, za rok 2016 to bola suma 600 eur za celý
rok, od 12/2016 nepoberá prídavky na syna, za obdobie od 03-12/2016 tieto poberal vo výške 150 eur
mesačne, v09/2016muboltiežvyplatenýpríspevoknasynadoškolyvovýške100eur.Zvýpovedeotca

ďalej vyplynulo, že majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Z výpovede otca vyplynulo, že býva
u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý je v BSM jeho rodičov, jeho otec je nezamestnaný, evidovaný
na ÚPSVaR, bez príjmu, čaká na priznanie ID, jeho matka pracuje s priemerným mesačným zárobkomv čistom 452,33 eur, na náklady na bývanie uhrádza rodičom mesačne sumu vo výške 100 eur, ďalej
platí ubytovanie v Rakúsku 300 eur mesačne. Otec okrem syna G. iné deti nemá žiadne.

19. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec
uvádzal, že spláca dlhy - pôžičku vo výške 160 eur, ktorú si zobral v roku 2013 v celkovej výške 8.000 eur
za účelom prerábky podkrovia rodinného domu jeho rodičov, ďalej spláca úver mesačne po 98 eur, ktorý
sizobralvroku2016vcelkovejvýške1.400eurnaživobytie,tujepotrebné poukázaťnato,žeprvoradou

povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie
pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon
o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a
schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu,
aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú

vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Ako vyplýva
napr. z rozsudku KS Trenčín 6Co/1162/2015, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná
životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa

na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v
jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné,
napr.úvery,životnépoistky,nákladynamobilnýtelefónapod.Jednýmzrozhodujúcichfaktorovpriurčení
jej výšky je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú

výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek.
Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní
svoju vyživovaciu povinnosť. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že v danom prípade otcovi dieťaťa
po odrátaní z jeho priemerného mesačného čistého zárobku /1.571,76 eur/ nákladov na bývanie a to

v celkovej výške 400 eur, dopravy do práce vo výške 120 eur, výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu
a pod. 200 eur, ďalej súdom stanoveného bežného výživného pre mal. G. 350 eur mesačne, splátky
dlžného výživného 56 eur mesačne, stále zostáva suma cca 450 eur mesačne na uspokojovanie jeho
ďalších potrieb. Je potrebné ďalej zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane
matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z

vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní
zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. K vyjadreniam otca, že
má záujem zmeniť zamestnanie, aby sa mohol častejšie stretávať so svojím synom v zmysle úpravy
styku, za 1-2 mesiace príde na Slovensko, má prisľúbenú prácu v Trenčíne, ešte nemá uzatvorenú

pracovnú zmluvu, je potrebné zo strany súdu uviesť, že poukazujúc na obsah § 217 ods. 1 prvá veta
CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd návrh otca na vykonanie dokazovania
- preverenie exekúcií matky a úhrady leasingu osobného motorového vozidla matkou zamietol, keď
vykonanie takéhoto dokazovania by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd určil
otcovi dieťaťa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k synovi sumou

350,- eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, zdôrazňujúc
obsah § 62 ods. 2, druhá veta, Zák. o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať
na výživu mal. G. vyššie uvedenou sumou. Súd určil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť s účinnosťou

od 01.03.2016, t.j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal.
dieťaťu na tunajšom súde. Súd mal v konaní zo zhodných výpovedí rodičov za preukázané, že za
predmetné obdobie otec prispel na výživu syna za 03-09/2016 vrátane sumu 200 eur mesačne, za
10/2016 sumu 150 eur, za mesiace 11,12/2016 a 01,02,03,04/2017 sumu 200 eur mesačne, ďalej sumu
19,85 eur za 08/2016 za športovú obuv, sumu 18,29 eur za 04/2016 za cyklistickú prilbu, sumu 16,40

eur za 04/2016 za školské potreby, sumu 20 eur za 11/2016 za zimnú bundu, sumu 40 eur za 12/2016
za zimné topánky, sumu 30 eur za 12/2016 za spodné prádlo a oblečenie. Dlh na výživnom za obdobie
od 01.03.2016 do 30.04.2017 pre mal. Samuela vo výške 2.005,46 eur /350 eur x 14 mesiacov - 200 eur
x 13 mesiacov - 150 eur x 1 mesiac - 144,54 eur, t.j. suma, ktorú otec uhradil za oblečenie, obuv, školsképotreby a cyklistickú prilbu za predmetné obdobie/ súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom
v mesačných splátkach po 56,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4 CSP/ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do

3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti.

20. Súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského
súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým
má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25- 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na

individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu /viď napr. 25 CoP / 58/2014/.

21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.