Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216207649
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216207649.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a.s. IČO
31 318 916 so sídlom Bratislava, ul. Štúrova 5, proti žalovanej: U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. nad
Y. XX,X o zaplatenie XXXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 13. decembra 2016 č.k. 6C/217/2016-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 3 391,74 eura spolu s 1% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 11. 11. 2013 až do zaplatenia, a
to v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou

výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj
len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 57,45%. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 16. 11. 2012 žalobkyňa, ako veriteľ a
žalovaná, ako dlžník, uzatvorili zmluvu o poistenom OTP expres úvere č. 0394/3007/12RSU (ďalej len
„zmluva o úvere“) a na základe tejto zmluvy žalobkyňa žalovanej poskytla úver v sume 3500 eur,

ktorý sa žalovaná zaviazala žalobkyni zaplatiť v mesačných splátkach po 87,51 eura v 84 splátkach.
Listom zo dňa 28. 10. 2013 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru k 10. dňu po doručení
oznámenia, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 31. 10. 2013.

1.2. Po právnej stránke napadnuté rozhodnutie zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 7 ods.
1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 ods.
2, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od
01. 05. 2014).
1.3.Konštatoval, že medzi sporovými stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá zo zákona
podlieha prieskumnej činnosti súdu v tom smere, či obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a ak nie, aký právny následok má takáto absencia náležitostí zmluvy.

Vzhľadom na obsah predmetnej úverovej zmluvy súd prvej inštancie konštatoval, že v nej nie je uvedená
zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia tejto
náležitosti zmluvy má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na
ustanovenie § 11 ods.1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne to potom znamená, že žalovaná je povinná

veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostala. Žalovaná na základe predmetnej úverovej zmluvy
od veriteľa dostala 3 500 eur a podľa žalobcom predloženého rozpisu vykonaných splátok doterazzaplatila sumu 108,26 eura. Súd prvej inštancie preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3
391,74eura.Úrokyzomeškaniasúdžalobkynipriznalvsúladesustanovením§517ods.2Občianskeho
zákonníka vo výške stanovenej v Nariadení Vlády SR číslo 87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po

splatnosticeléhodlhu.Splatnosťceléhodlhunastaladňa10.11.2013,pretože31.10.2013boldoručený
list žalobkyne žalovanej, v ktorom jej poskytla lehotu na dobrovoľné zaplatenie predmetného dlhu 10
dní. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 232 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), žalovanej povolil túto sumu žalobkyni zaplatiť v mesačných splátkach
po 50 eur. Dospel k záveru, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovanú (ako

spotrebiteľku) existenčne ohroziť, pričom u žalobkyni takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to, že žalobkyni
na iné plnenie nevznikol nárok pri poskytnutí úveru, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
súd prvej inštancie vo zvyšnej časti súd žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol.
1.4.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP , keď v konaní čiastočne úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v takom pomere, v akom v konaní bola úspešná, teda v rozsahu 57,45 %.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním v zamietajúcej časti žalobkyňa, ktorá opiera svoj

názor o skutočnosť, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil esenciálne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvody odvolania žalobkyňa vidí v ustanovení § 365 CSP,
nakoľko konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016, vo veci Home credit Slovakia a.s., c/a Klára Bíróová vo

veci C-42/2015, v ktorom sa predmetná otázka riešila a z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí
spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Žiada napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je v napadnutej časti dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/

CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom číslo 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.
07. 2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že na konania začaté predo dňom účinnosti
CSP nemožno uplatňovať okrem iného ustanovenia o sudcovskej koncentrácii.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa poskytla na základe Zmluvy o poistenom OTP Expres úvere,
uzavretej dňa 16. 11. 2012 žalovanej úver vo výške 3 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84mesačných splátkach po 87,51 eura, pri úrokovej sadzbe 15,40% ročne, so splatnosťou prvej splátky
dňa 16. 12. 2012 a poslednej splátky dňa 16. 11. 2019. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
„RPMN“), uvedená v zmluve bola vo výške 27,47%, priemerná hodnota RPMN bola 19,08% a celková

čiastka spojená s úverom bola vo výške 7 350,87 eura. Žalovaná na predmetnom úvere zaplatila 108,26
eura. Žalobkyňa dňa 19. 09. 2013 upozornila žalovanú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a
následne dňa 28.10. 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru.

9. Ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, zákon v
ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie
§ 11 tohto zákona tiež upravuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania
písomnej formy a v prípade nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, je upravená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 16. 11. 2012.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj
dôvodov podaného odvolania, dospel k záveru, že s výkladom súdu prvej inštancie, týkajúceho sa

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/, zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, sa nestotožňuje. V tomto smere je potrebné prisvedčiť žalobkyni o nesprávnosti tohto záveru
súdom prvej inštancie. Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákon o
spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne
záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.

apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L
133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované

ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa názoru odvolacieho súdu, eurokonformnému
výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že
spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že
sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich

počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES.

11. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok Súdneho dvora (tretia
komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra

2014 doručeným súdnemu dvoru 02. 02. 2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti M.
Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby

členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

12. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje
ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, upravujúce náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/, (po účinnosti novely písm. i/), sa nahrádza slovami

„frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona v tejto časti, bol schválený Národnou radou Slovenskej
republiky a nadobudne účinnosť dňa 01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav,
keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej republiky vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (zákona
o spotrebiteľských úveroch), nesúladne so smernicou 2008/48/ES. Z uvedených skutočností teda
jednoznačne vyplýva, že požiadavka súdu prvej inštancie, aby bola v zmluve o úvere (uzavretej dňa 19.

04. 2013) splnená požiadavka na rozpis každej jednej splátky úveru na výšku splátky istiny, splátky úroku
a splátky poplatku, nie je v súlade so zákonom, ani európskou smernicou. Z tohto dôvodu ani záver
súdu prvej inštancie o tom, že úver je v dôsledku absencie tejto náležitosti bez úrokov a bez poplatkov,nie je správny. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nemal dostatok možností na zmenu napadnutého
rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa
bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez
návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za tým účelom vyzve žalobcu, aby
špecifikoval, z akých zložiek pozostáva žalovaná suma v lehote, ktorú mu za tým účelom určí. Jednotlivé

zložky uplatneného nároku (istina, úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty) podrobí prieskumu z
hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonnosti a primeranosti. Následne vo veci opätovne rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v ustanovení § 220 CSP a
aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň sa vyporiada aj s
námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o
náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).