Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011250
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111011250.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.05.2017, v
trestnej veci obžalovaného P. G., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/92/2011 zo dňa 12.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej U.. M. O..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 4T/92/2011 zo dňa 12.11.2015 podľa § 285 písm.
a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného P. G., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom M. pri P., ul. R. č. X/XX, okr.

P., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 948/07 zo dňa 22.09.2011 pre
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
ktorý mal spáchať tak, že

ako mestský policajt Mestskej polície v Prešove počas služby dňa 20.9.2007 asi 23.00 hod. v Prešove
pred reštauráciou Centrál použitím hmatov a chvatov sebaobrany naložil do vozidla mestskej polície U..

M. O. po tom, čo sa nepreukázala preukazom totožnosti, kde ju opakovane udieral päsťou do oblasti
tváre, temena hlavy, kopal ju do oblasti
stehna a predkolenia, škrtil ju rukami pod krkom, pričom jej súčasne vulgárne nadával a v tomto
jej fyzickom napádaní pokračoval aj na útvare Mestskej polície v Prešove na ulici Jarkovej, čím jej
takto spôsobil pohmoždenie ľahkého stupňa pravého oka spojené s podkožným malým výronom na
dolnej mihalnici spolu s korešpondujúcim pod bulbárnou spojivkou, tržnozmliaždenú ranu slizničnej

plochy ľavého líca, otras mozgu ľahkého stupňa, krvné podliatiny krku obojstranne, krvné podliatiny na
spodnejplochebradyobojstranne,krvnépodliatinyspomliaždenímnavnútornejizadnejplochepravého
ramena, v oblasti pravej lakťovej jamy, na zadovnútornej ploche pravého predlaktia, krvné podliatiny s
pomliaždením ľavého ramena, krvné podliatiny s pomliaždením predobočnej plochy ľavého stehna a
stredovnútornej plochy ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní 5-6 dní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú U.. M. O. s jej nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Povyhlásenírozsudku,odôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku,prokurátorpriamodozápisniceo
hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Rozsudok poškodenej bol doručený dňa 17.03.2016. Poškodená
dňa 04.12.2015 podala na poštovom úrade odvolanie proti rozsudku.Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.03.2016. Prokurátor
konštatuje, že nie je možné stotožniť sa so závermi súdu prvého stupňa, ktorý uveril verzii obžalovaného
a svedkov napomáhajúcim svojimi výpoveďami tejto verzii. Všetko, čo vypovedala poškodená, negoval

a zdôrazňoval v zásade len jej indispozíciu spôsobenú požitím alkoholických nápojov pred skutkom,
kedy jej neprimeraným spôsobom obžalovaný, ako osoba metského policajta, teda osoba v pozícii
verejného činiteľa, k nej ako k žene, po tom, čo nevedela nájsť v kabelke doklad preukazujúci jej
totožnosť, neadekvátnym spôsobom spôsobila viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie. Súd rozdelil
priebeh skutku na viaceré fázy a pokúsil sa analyzovať svoje úvahy o jeho priebehu. Toto rozdelenie

pôsobí zmätočne. Evokuje dojem, že poškodená si vzniknuté poranenia vlastne spôsobila sama svojím
odporom pri preukazovaní totožnosti obžalovanému. Toto tvrdenie je absurdné, aj vzhľadom na všetky
trestné konania, ktoré prebehli o tomto skutku z viacerých pozícií. Podľa názoru prokurátora, je
prirodzené, že pokiaľ poškodená je vypočúvaná na hlavnom pojednávaní po viac ako 5 rokoch po
samotnom skutku, nemôže si detailne pamätať na niečo, na čo by najradšej zabudla. Vzhľadom na
jej psychické rozpoloženie vyžadujúce si opätovné detailné rozpamätanie si na okolnosti, kedy jej

bolo ublížené nielen fyzicky, ale aj psychicky, ako vysokoškolsky vzdelanej žene, lekárke, si už počas
hlavných pojednávaní ani nemohla pamätať na detaily žalovaného skutku. S istotou však vedela,
že spôsob zisťovania jej totožnosti obžalovaným bol hrubo dehonestujúcim jej postaveniu ženy v
spoločnosti. Prokurátor na základe toho vyslovil, že sudca, riadiac sa nielen svojím právnym vedomím,
ale svojím svedomím mal veriť jej výpovediam, najmä tým z prípravného konania, ktorých väčšina bola

bezprostredne realizovaná po skutku. Zároveň prokurátor zdôrazňuje, že súd nevykonal všetky dôkazy
navrhované v priebehu celého pojednávania. Súdu nič nebránilo zrealizovať, vzhľadom na zlý zdravotný
stav, výsluch manžela poškodenej T. B.. Tento svedok sa na jedno z hlavných pojednávaní predsa
dostavil. Aj keď nebol prítomný tlmočník pribratý súdom na tlmočenie z jazyka anglického, doposiaľ
nebolo stranám žiadnym adekvátnym spôsobom vysvetlené, prečo súd ihneď neustanovil iný dostupný

termín a nepribral iného tlmočníka. Anglický jazyk nie je predsa jazykom raritným a v ďalšom konaní
dokonca nevyužil ani inštitút žiadosti o právnu pomoc z USA.

Prokurátor ďalej rozvíja svoju úvahu, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne sa
nevysporiadal a do konania nebol pribratý znalec z odboru oftalmológie. Zákon predsa predpokladá

aj tú možnosť, že pokiaľ znalec nie je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, za
účelom zistenia sporných okolností o zraneniach poškodenej, možno prizvať na základe sľubu iného
lekára - odborníka s príslušným atestom. Prokurátor v závere zdôraznil, že súd dostatočne neprehodnotil
všetky preukázané dôkazy prípravného konania ako aj hlavného pojednávania. Pri rozhodovaní o vine
obžalovaného rozhodol, napriek dĺžke hlavného pojednávania, predčasne a nezákonne. Prokurátor

navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vrátil vec tomuto súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Poškodená svoje odvolanie odôvodnila podaním, ktoré bolo doručené súdu 14.04.2016. Poškodená zo
svojho pohľadu hodnotí vybrané časti jednotlivých svedeckých výpovedí obvinených a svedkov, či už v

prípravnomkonaní,aleajnahlavnompojednávaní.Konštatuje,žepríslušníkmestskejpolíciepostupoval
nezákonne pri použití donucovacích prostriedkov. Na použitie ju neupozornil, nebol napadnutý, nemal
ohrozený život alebo zdravie a vec zniesla aj odklad. Svojím konaním jej spôsobil poranenia, prekročil
svoju právomoc, vykonal svoju právomoc spôsobom porušujúcim zákon a dospela k záveru, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia.

Poškodená vyslovila názor, že súd prvého stupňa mal uznať vinu a uložiť, vzhľadom na prevažujúci
pomer priťažujúcich okolností, trest pri najvyššej možnej hranici, preto žiada, aby krajský súd rozsudok

zrušil a aby nariadil, aby vo veci sa naďalej konalo a znova rozhodlo. Zároveň navrhla, že tak, ako
uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, jej má byť priznaný nárok v celkovej výške 36.032,47 eur
s príslušenstvom.

Dňa 23.03.2016 obhajca obžalovaného zaujal stanovisko k odvolaniu prokurátora, kde vyjadruje svoj

názor, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. Obhajca konštatuje, že práve poškodená a jej právna zástupkyňa sa snažili ovplyvňovať
svedkov tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď
svedkyne M. na hlavnom pojednávaní a na list, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 581. Poškodená včase skutku bola pod vplyvom alkoholu. Odmietla sa podrobiť dychovej skúške. Bola umiestnená do
cely predbežného zadržania. Svedkovia potvrdili, že sa správala agresívne. Vyjadrovala sa vulgárnym
spôsobom. Z dokazovania vyplynulo, že poškodená pri zadržaní nie že nevedela nájsť občiansky

preukaz,aleodmietalahopredložiť.Ztohtodôvodubolapredvádzanánamestskúpolíciu.Ostatnéosoby
predložili občianske preukazy. Policajti pri zisťovaní totožnosti postupovali štandardným spôsobom.
Poškodená sa neriadila pokynmi príslušníkov mestskej polície. Poškodená, ako vysokoškolsky vzdelaná
osoba zdôrazňovala, že má okrem slovenského občianstva aj občianstvo USA. Mala sa správať slušne
a neurážať svedkov a zasahujúcich členov hliadky. Zisťovanie totožnosti a predvádzanie nebolo nijakým

spôsobom dehonestujúce. Práve naopak, poškodená sa aktívne bránila predvedeniu.

Obhajca sa vyjadril k návrhu na vypočutie svedka - manžela poškodenej, ktorý sám uviedol, že on
nerozumie po slovensky. Túto skutočnosť mala potvrdiť aj samotná poškodená. Od toho odvodzuje
záver, že tým pádom sa nemôže tento svedok vyjadriť, či bol žiadaný od poškodenej doklad totožnosti
- občiansky preukaz, resp. či bolo nejakým iným spôsobom požadované poskytnutie súčinnosti pri

zisťovaní totožnosti. Aj keď svedok bol prítomný na hlavnom pojednávaní 30.07.2013, nebol tam
prítomný tlmočník. K nevypočutiu tohto svedka obhajca ďalej uviedol, že termín ďalšieho pojednávania
bol stanovený na deň 13.11.2012, to bolo zrušené, pretože krajský súd rozhodoval o žiadosti o
odňatie veci Okresnému súdu Prešov a námietke zaujatosti sudcu. Námietku zaujatosti podala právna
zástupkyňa poškodenej. Súd nemohol ihneď stanoviť iný termín hlavného pojednávania.

K samotným zraneniam uviedol, že znalci spochybnili otras mozgu a zranenia na tele poškodenej vznikli
pri nakladaní a prevoze vo vozidle. Zároveň poukázal na to, že poškodená kládla aktívny odpor, čo
si vyžadovalo, aby bola spacifikovaná, pretože si to vyžadovala bezpečnosť osôb vo vozidle počas
jazdy. K časti, kde prokurátor poukazuje na vzdelanie poškodenej, obhajca konštatuje, že Ústava SR
zaručuje rovnosť všetkých občanov SR pred zákonom bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti,

jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný a sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti
alebo etnickej skupine, majetok, rodinné alebo iné postavenie. Nemožno z týchto dôvodov niekoho
poškodzovať,zvýhodňovaťalebonezvýhodňovať.Prizákrokochvočiosobámsapostupujerovnako,bez
ohľadu na tieto skutočnosti, s výnimkou tehotných žien, starších osôb a osôb so zjavnou telesnou vadou
a maloletým osobám. Okrem týchto skutočností obhajca konštatoval, že uznesením zo dňa 31.03.2008

trestná vec zneužívania právomoci verejného činiteľa bola postúpená na prejednanie útvaru Mestskej
polície v Prešove, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť prejednávaný v disciplinárnom konaní. Toto rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť na
základe pokynu prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 30.07.2008, bolo dňa 15.10.2008
vznesené obvinenie P. G.. Tento bol daný podľa zákona o prokuratúre a nie podľa Trestného poriadku.

Uznesením prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pv 948/07 zo dňa 13.12.2010 bolo trestné stíhanie
zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1/1
Kpt 578/08 zo dňa 21.02.2011 toto uznesenie zrušil ako neopodstatnené, nezákonné. Uložil vo veci
znovu konať a rozhodnúť. V tomto uznesení už dochádza k hodnoteniu výpovedí jednotlivých svedkov
tak, že sa stali podozriví zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy. Jednotlivé výpovede

konfrontuje s dôkazmi zabezpečenými v inej trestnej veci a to vo veci vedenej na OR PZ Prešov pod
sp. zn. ČVS: ORP-775/1-JP-PO-2007 v trestnej veci obvinenej U.. O., čo je podľa Trestného poriadku
neprípustné. Táto línia ostala zachovaná aj v dôvodoch odvolania prokurátora, kde poukazuje na všetky
trestné konania, ktoré prebehli o tomto skutku z viacerých pozícií. Vzhľadom na vyššie uvedené obhajca
navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe

tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Vo vzťahu k
odvolaniu poškodenej U.. M. O. dospel k záveru, že toto odvolanie podala osoba neoprávnená.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie tak, že bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S

rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti svedčiace
v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Súd prvého stupňa takýmto postupom plne rešpektoval základnú zásadu trestného konania vyjadrenú
v § 2 ods. 10 Tr. por.Dôkazy získané zákonným spôsobom súd prvého stupňa hodnotil starostlivo podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto
postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Súdprvéhostupňapodrobnerozobralvosvojomrozhodnutíjednotlivédôkaznéprostriedkyaskutočnosti
vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí sústredil sa na námietky odvolateľa - prokurátora, ktoré sú obsiahnuté
v jeho odvolaní. Čo sa týka samotného dokazovania, odvolateľ namieta, že súd nevykonal dokazovanie
výsluchom manžela poškodenej T. B., aj keď tento svedok sa na jedno pojednávanie dostavil. Tu je
potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že svedok T. B. bol prítomný na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 02.10.2012. Na toto pojednávanie sa nedostavil tlmočník P.. V., ktorý oznámil súdu, že si zlomil

nohu a nemôže sa zúčastniť pojednávania. Na nasledujúce pojednávania, ktoré boli v tejto trestnej veci
vykonávané, svedok sa nedostavil, jeho neúčasť bola ospravedlňovaná tak samotnou poškodenou ako
aj jej matkou zo zdravotných dôvodov, preto súd postupoval tak, že podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr.
por. prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevyužil
inštitút žiadosti o právnu pomoc z USA. Podľa názoru krajského súdu, výpoveď svedka T. B. z hľadiska

rozhodnutianiejetakdôležitá,abysavyžadovalosobnývýsluchtohtosvedka.Tentosvedokbolprítomný
iba v čase príchodu hliadky mestskej polície. Jediné, čo vnímal a popísal vo svojej výpovedi je, že videl
iba ako policajti odvádzali jeho manželku, no nebol svedkom priameho incidentu, ktorý je predmetom
skutku obsiahnutého v obžalobe. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa podrobne vysporiadal so
skutočnosťami, ktoré tento svedok uvádzal vo svojej výpovedi z prípravného konania.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s poranením, ktoré bolo spôsobené
poškodenej U.. M. O. spočívajúce v pohmoždení ľahkého stupňa pravého oka spojeného s podkožným
malýmvýronomnadolnejmihalniciskorešpondujúcimpodbulbárnouspojivkou.Odvolateľargumentuje,
žeajkeďniejezapísanýznaleczodboruzdravotníctvapríslušnéhoodvetvia,jemožnépribraťodborníka

ad hoc na základe sľubu do konania. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že
v tejto trestnej veci boli spracované znalecké posudky z odboru oftalmológie. Jeden spracoval U..
R. Y., ktorý pri mechanizme vzniku vylúčil priamy úder a ustálil, že s najväčšou pravdepodobnosťou
toto poranenie vzniklo tlakom plochým predmetom alebo rukou na oblasť pravého oka a jeho okolia
strednesilnouintenzitoukrátkodobýmpôsobením. Následnebolspracovanýznaleckýposudokznalcom

Y.. U.. X. U., N.., ktorý ako mechanizmus vzniku tohto poranenia oka ustálil úder tupým predmetom,
najpravdepodobnejšie po zásahu hánkami zatvorenej päste. V rovnakom smere sa vyjadroval aj znalec
z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, U.. U. M..

K samotnej námietke odvolateľa krajský súd dodáva, že všetky ostatné poranenia aj znalec z odboru

zdravotníctva, súdneho lekárstva, hodnotil, že mohli vzniknúť spôsobom, ako to popísal obžalovaný,
teda pri predvádzaní osoby pod vplyvom alkoholu, ktorá kládla aktívny odpor, ktorý on ako príslušník
mestskej polície musel prekonať, naložiť túto osobu do motorového vozidla, následne previezť na
základňu mestskej polície za účelom zistenia totožnosti.
Obžalovaný vo svojej výpovedi popísal priebeh cesty v motorovom vozidle, ako bol napadnutý samotnou

poškodenou, ktorú musel spacifikovať, aby nedošlo k ohrozeniu vodiča a spôsobeniu kolízie na ceste.
Aj svedok U. tento útok popísal tak, že reagoval na neho až zastavením motorového vozidla. S
najväčšou pravdepodobnosťou poranenie oka vzniklo pri spacifikovaní poškodenej pri tomto útoku,
keďže obžalovaný sám popísal, že následne v aute ju tlačil smerom do predklonu, aby ju znehybnil. Čo
sa týka ostatných poranení, tu je potrebné konštatovať, že aj znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia

súdneho lekárstva, vylúčil otras mozgu, ktorý mal byť spôsobený poškodenej, pretože objektivizovaný
nebol.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vo svojom rozhodnutí vysvetlil, prečo nemohol použiť znalecké
posudky, ktoré boli vykonané v inej trestnej veci. Išlo by o dôkaz nezákonný.

Odvolateľ vo svojom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa negoval výpoveď poškodenej a
zdôvodňoval to jej indispozíciou spôsobenou požitím alkoholických nápojov, kedy jej neprimeraným
spôsobom obžalovaný ako osoba v pozícii verejného činiteľa, k nej ako k žene, ktorá nevedelanájsť v kabelke doklad totožnosti, neadekvátnym spôsobom spôsobila viaceré zranenia. S takouto
argumentáciou prokurátora sa krajský súd stotožniť nemohol, pretože súd prvého stupňa objektivizoval
situáciu, ktorá vznikla. Tu je potrebné zdôrazniť, že samotná poškodená svojím nevhodným správaním

zavdala príčinu, že musela byť privolaná hliadka polície. To potvrdili svedkovia súrodenci X. Z. a E..
Zhodne popísali nevhodné, vulgárne správanie práve poškodenej vo vnútri objektu, čo bolo dôvodom,
prečovolalihliadkumestskejpolície.Následnesaimzhrubapo30minútachnaťahovaniapodarilodostať
pred vstupné dvere do objektu. V danom prípade policajt musí hodnotiť aj tú situáciu, že služobný úkon
vykonáva vo vzťahu k osobe, ktorá je pod vplyvom alkoholických nápojov, kde spravidla dochádza k

odbrzdeniu agresivity, čo potvrdili aj svedkovia, že k takémuto stavu vo vzťahu k poškodenej došlo.

Prokurátor vo svojom odvolaní ospravedlňuje rozpory vo výpovediach svedkyne tým, že bola
vypočúvaná v dlhšom časovom odstupe od spáchania skutku. Poukazuje na rozpoloženie poškodenej
v čase skutku, ktoré si vyžadovalo opätovné detailné rozpamätanie na okolnosti, kedy jej bolo
ublížené nielen fyzicky, ale aj psychicky, ako vysokoškolsky vzdelanej žene, lekárke, ktorá si už počas

hlavných pojednávaní ani nemohla pamätať na detaily žalovaného skutku a s istotou iba vedela, že
spôsob zisťovania jej totožnosti bol hrubo dehonestujúcim jej postaveniu ženy v spoločnosti. Takýto
názor vyjadrený v odvolaní prokurátora krajský súd nemohol akceptovať. Svedecká výpoveď je stále
hodnotená z hľadiska vierohodnosti bez ohľadu na rodovú príslušnosť, bez ohľadu na vzdelanie a bez
ohľadu na postavenie v spoločnosti. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukázal na

jednotlivé rozpory vo výpovediach poškodenej. Tieto rozpory hodnotil vo svojom komplexe a zdôraznil,
že nemožno časti výpovedi veriť a časti výpovedi neveriť tak, ako to naznačuje prokurátor vo svojom
odvolaní.

Odvolateľ vo svojom odvolaní namieta, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku rozfázoval

jednotlivé konanie, ktoré sa malo udiať. Toto konanie analyzoval a dospel k záveru, že poranenia si
spôsobila poškodená sama svojím odporom pri preukazovaní totožnosti obžalovanému. Podľa názoru
odvolateľa, takáto úvaha je absurdná. S argumentáciou odvolateľa sa krajský súd nestotožnil. Súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že ide o jednotlivé fázy, analyzoval
priebeh celého útoku, postupne od príchodu hliadky mestskej polície na miesto samé, cez výzvu,

nakladanie do motorového vozidla a prevoz na stanicu mestskej polície. Súd prvého stupňa sa sústredil
na jednotlivé skutočnosti, ktoré boli uvádzané a snažil sa objasňovať všetky skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. V rozhodnutí súdu nie je vyslovený záver, ako to sa snaží zdôrazniť prokurátor v odvolaní,
že poranenia si spôsobila sama poškodená odporom pri preukazovaní totožnosti. Zjavne prokurátor
nepochopil závery súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa hodnotil aj vznik jednotlivých poranení a

dospel k záveru, že tieto poranenia vznikli pri služobnom zákroku, kedy predvádzali policajti mestskej
polície a to obžalovaný poškodenú, za účelom zistenia totožnosti na základňu mestskej polície.

Na základe týchto úvah súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej

prokuratúry Prešov. Súd prvého stupňa vychádzajúc z vykonaného dokazovania správne hodnotil
jednotlivé dôkazy, jeho závery sú logické, teda nemohol dospieť k inému záveru ako k tomu, že
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné.

Odvolanie podala ja poškodená U.. M. O.. Vo svojom odvolaní podrobne analyzovala zo svojho
pohľadu jednotlivé dôkazy a okrem výroku o vine napáda aj výrok, ktorým bola odkázaná na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o odvolanie poškodenej proti

výroku oslobodzujúceho rozsudku, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je podané
neoprávnenou osobou, preto ho zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.