Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200710
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115200710.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
J. Č. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov Z. Č.Á. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. I.. Č.. X T. X. a N. U. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho na Š. ul. č. X T. X. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Košice II zo 6.4.2016 č.k. 27P/304/2015-50 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 26.3.2008
č.k.12C/320/2004-112tak,žezvýšilvýživné premal.J.odotcaz23,30Eurmesačnena50Eurmesačne
od rozhodnutia súdu prvej inštancie do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci

dopredu matke maloletého.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že výživné na maloletého nezvýši. Zdôraznil, že prácu, ktorú mu ponúkol
Úrad práce, konkrétne projekt „Zapracovanie šičiek v inkubátore“, sa nevzdal dobrovoľne, ale z dôvodu,
že mu bola ponúknutá lepšia pracovná pozícia, ktorú sa mu však nepodarilo získať.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil
súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú

možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré zákon priznáva
na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť
konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej
jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej
a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho

skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku
rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným
vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia
bezďalšiehonemásvojeprávneopodstatnenieapretojepotrebnévždytakétorozhodnutiezrušiť,najmä
z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v
materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým

sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu
a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov
vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom

konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36 CMP,

pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom
nevykonal dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca, ani nezistil a
žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré otec ponúknutú prácu odmietol. Obmedzil sa
len na všeobecné konštatovanie o potencionalite príjmu otca bez toho, aby stručne jasne a výstužneodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď zvýšil výživné bez toho, aby
bolo zrejmé, z akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je

abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich
skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že bez ohľadu
na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádzal z reálne zisteného
príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné
príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu

povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a
majetkových pomerov. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov otca dospel k záveru, že pre
riadne rozhodnutie vo veci samej a náležité zistenie skutkového stavu je nevyhnutné, aby sa konajúci
súd dôsledne zaoberal dôvodmi, pre ktoré otec ponúkanú prácu odmietol a na základe zistených
skutočností vyhodnotil, či tieto dôvody možno označiť za dobrovoľné vzdanie sa ponúkanej práce, t.j.
či je možné posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca v zmysle princípu potencionality. Z

týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie

ohľadom dôvodov, pre ktoré sa otec vzdal ponúknutej práce Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Za tým účelom, vyzvať otcom označeného zamestnávateľa, u ktorého sa uchádzal o zamestnanie, kvôli
ktorému odmietol Úradom ponúknuté miesto a zistiť za akých okolností sa u neho o prácu uchádzal a
prečo bol v konečnom dôsledku neúspešný. Na základe zisteného skutkového stavu posúdiť, či sú tu
dôvody, pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov z hľadiska princípu potencionality

alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality,
potencionálny príjme povinného rodiča vyčísliť, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť
podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy,
ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.