Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816010674.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému R. U., nar. XX.XX.XXXX v F., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
7.6.2017, sp.zn. 2T/169/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.6.2017, sp.zn. 2T/169/2016 bol
obžalovaný R. U. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b)
Tr.zák.spoukazom na§139ods.1písm.c)Tr.zák.natomskutkovomzáklade,že dňa14.03.2016okolo
09:45 hod. v Prievidzi, pred vchodom do obytného domu na Ulici W. Sv. Z. XX, nasadol do osobného

motorového vozidla zn. Volkswagen Turan, kde povedal svojej manželke T. U., aby išla domov upratať
neporiadok, pričom sa jej vyhrážal, že skončí na cintoríne, na vozíku, že ju doláme a udrel ju dvakrát do
ramena pravej ruky, následne ju vytiahol za ľavú ruku von z vozidla, spoločne prešli do vchodu č. XX na
W. sv. Z. v T., vošli do výťahu, kde ju chytil pod krk a udrel jej hlavu o stenu výťahu, z čoho nadobudla
poškodená T. U. dôvodnú obavu o život a zdravie a z výťahu ušla.

Zatobolodsúdenýpodľa §360ods.2,§38ods.2,§37písm.m),§36písm.l)Trestnéhozákonaktrestu
odňatia slobody 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods.
1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa §
50 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému R. U. obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
prokurátor odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu v časti výroku o treste a jeho dôvodmi sa nestotožňuje,
pričom výrok o vine považuje naopak za správny a zákonný. Podľa názoru prokurátora okresný súd
pri rozhodovaní o treste nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného a závažnosť spáchaného skutku.

Poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, dve odsúdenia má zahladené.
Opakovane bol odsúdený za trestné činy v doprave, trikrát za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d) Tr.zák. a v jednom prípade za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr.zák., naposledy bol za tento prečin odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/2/2016 zo dňa 26.1.2016, právoplatný dňa 11.4.2016 a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do

ústavu so stredným stupňom stráženia a tiež zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého
druhu v trvaní 48 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že ani trestné stíhanie a následné odsúdeniena nepodmienečný trest odňatia slobody nezabránilo obžalovanému znovu konať protiprávne a dňa
14.3.2016 sa dopustiť žalovaného skutku. Poškodená síce v rámci hlavného pojednávania predložila
písomnosť, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, teda

od februára 2017 žije v spoločnej domácnosti s ňou a dcérou a je zamestnaný, táto okolnosť však
nijako neznižuje závažnosť ním spáchaného skutku. Rovnako konštatovanie poškodenej, že v čase
skutku bol závislý od drog, neznižuje nebezpečnosť pre spoločnosť, naopak jedná sa o osobu závislú
na návykových látkach, ktorá sa nepodrobila žiadnej liečbe a nie je možné predpokladať ani úplnú
abstinenciu a teda je možný aj návrat k predchádzajúcemu spôsobu života. Pritom obžalovaný sa v

čase pred spáchaním skutku správal agresívne, čo vyplýva z výpovedí poškodenej, ako aj jej matky.
Je teda zrejmá neprimeraná miernosť uloženého podmienečného trestu odňatia slobody a nie je
možné predpokladať, že tento bude mať želaný vplyv na osobu obžalovaného a dosiahne sa ním
predchádzanie páchania trestnej činnosti obžalovaným. Preto s poukazom na ustanovenie § 34 ods.1
Tr.zák. u obžalovaného účel trestu nemožno dosiahnuť inak ako uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám uložil obžalovanému podľa § 360 ods.2
Tr.zák. s použitím § 36 písm.l), § 37 písm.m), § 38 ods. 2 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu s tým,
že odvolanie prokurátora nepovažuje za dôvodné. Okresný súd vzal do úvahy všetky okolnosti
majúce význam pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery, pričom mal preukázané, že v poslednom
období obžalovaný žije riadnym spôsobom života, pracuje, stará sa o rodinu a za tejto situácie by
nepodmienečný trest odňatia slobody mal negatívny vplyv na jeho rodinu a osoby mu blízke. Poukázal

na to, že skutok vo vzťahu k predchádzajúcim odsúdeniam nie je špeciálnou recidívou, samotný skutok
spáchal v rozrušení z rozvodového konania s poškodenou, pričom celú situáciu v čase vyšetrovania
manželka zveličila, čo sa napokon ustálilo v priebehu vyšetrovania a vyplýva to aj z výpovede svedkyne
M. zo dňa 15.3.2016. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom prokurátora, ktorý sa snaží naznačiť,
že poškodená ako blízka osoba má skreslené vnímanie, pretože práve ona skutok vnímala vlastnými

zmyslami, práve ona pozná najlepšie všetky okolnosti a príčiny skutku a pokiaľ ona sama je z osobného
poznania jeho osoby presvedčená o tom, že rodinu treba udržať a to aj v záujme spoločného maloletého
dieťaťa, nie je možné takýto názor poškodenej úplne ignorovať. Je teda správne zohľadňovať aj
súčasný postoj a názor poškodenej, ktorá s ním žije aj v súčasnosti, ich spolužitie je usporiadané, má
podporu širšej rodiny vrátane príbuzných poškodenej. Priložil tiež pracovnú zmluvu a potvrdenie od

zamestnávateľa o jeho zodpovednom prístupe k práci, ako a i oznámenie poškodenej o ich vzájomnom
usporiadanom vzťahu. Uvedomuje si, že voľba druhu trestu je v právomoci súdu, navrhol však, aby
odvolací súd vzal do úvahy nielen okolnosti za akých skutok spáchal, ale aj súčasný stav spolužitia
v ich rodine, prejavenú vôľu poškodenej, ako aj jeho samotného rodinu nielen udržať, snahu doriešiť
si spoločné samostatné bývanie. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora odvolací súd

podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava
písomnýchdôvodovodvolaniaokresnéhoprokurátoraanavrhla,abymuodvolacísúdvyhovelarozhodol
tak, ako bolo navrhnuté v písomnom odôvodnení odvolania.

Obhajcaobžalovanéhospoukazomnapísomnévyjadreniekodvolaniuprokurátorauviedol,žepovažuje
uložený trest za primeraný a zákonný a navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom,
čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por.
o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu nebezpečného vyhrážaniapodľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., pretože tento
svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine

predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal
z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti

a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu
prevenciu. V prejednávanej veci bola u obžalovaného zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený a bola mu priznaná jedna poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa k priznal k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval. Okresný súd potom správne ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa ustanovenia

§ 360 ods. 2 Tr.zák. za použitia § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Trestného zákona, od 6
mesiacov do 3 rokov. Odvolací súd potom z podnetu podaného odvolania prokurátorom zvažoval všetky
vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr.zák., dôležité z
hľadiska ukladania trestu. Na jednej strane je síce pravdou, že obžalovaný už bol v minulosti viackrát
súdne trestaný, ako na to poukazuje prokurátor v odvolaní. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom

Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/2/2016 zo dňa 26.1.2016, právoplatným dňa 11.4.2016, kedy mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia a tiež zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého
druhu v trvaní 48 mesiacov, pričom trest odňatia slobody už vykonal. Uvedené odôvodňuje záver, že u
obžalovaného ide o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, no je však potrebné tiež zohľadniť,

že u predchádzajúcich odsúdení (na ktoré možno prihliadnuť), išlo o trestnú činnosť iného charakteru
ako v prejednávanom prípade, nešlo o násilnú trestnú činnosť. Čo sa týka zadovážených správ na osobu
obžalovaného, bolo zistené, že vo výkone trestu u predchádzajúceho odsúdenia si povinnosti plnil a
jeho chovanie bolo hodnotené ako dobré. Po vykonaní trestu sa riadne zamestnal a zamestnávateľom je
hodnotený ako zodpovedný pracovník. Napokon tiež nemožno prehliadnuť tiež vyjadrenie poškodenej,

zaslané nielen okresnému, ale i krajskému súdu, v ktorom uvádza, že s manželom obnovili spolužitie po
jeho prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu, bývajú v spoločnej domácnosti s dcérou V., pričom
bývalý manžel je zamestnaný, prispieva na chod domácnosti a voľný čas trávi s rodinou, rodičmi a ich
spoločnými slušnými priateľmi. Kúpili si spoločne záhradu, kde trávia voľný čas. Chcela požiadať, aby
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, aby obžalovaný nemusel ísť do väzenia aj z toho dôvodu,

že sa venuje sa maloletej dcére a chcel by tak robiť i naďalej.

Odvolací súd potom starostlivo hodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák., pričom je pravdou, že vzhľadom na okolnosti a spôsob spáchania činu
sa uložený trest súdom prvého stupňa javí ako miernejší, no správne okresný súd uviedol, že je potrebné

zohľadniť i ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pritom aj poškodená má záujem,
aby sa mohol obžalovaný starať o rodinu a maloletú dcéru a z jej vyjadrenia vyplýva, že obžalovaný
má po výkone predchádzajúceho trestu snahu viesť riadny život. Preto sa aj odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že na obžalovaného nie je nevyhnutne nutné vplývať trestom odňatia

slobody, ale je možné účel trestu dosiahnuť aj trestom odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, pri súčasnom uložení obmedzenia podľa § 50 ods. 2, §
51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovanému tak i napriek jeho

trestnej minulosti dal šancu preukázať, že to s riadnym vedením života do budúcna myslí vážne.

Z týchto dôvodov odvolanie okresného prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a podľa
§ 319 Tr. por. ho zamietol, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.