Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206697
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25 proti žalovanému: T.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 1.232,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. novembra 2016 č. k. 6C/197/2016-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 847,40
eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 847,40 eura za čas od 02. 02. 2016
do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho-ktorého
mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52, § 11 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v čase účinnom od 01. 05. 2014, § 1 ods. 1, 2, § 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 28. 10. 2014 žalovaný ako dlžník uzatvoril so
žalobcom ako veriteľom - úverovú zmluvu č. 4410109971. Na základe tejto zmluvy veriteľ mu poskytol
úver v sume 1.239 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver veriteľovi vrátiť v mesačných splátkach v
počte 48 a každú splátku mal vykonať v sume 37,66 eura. Listom zo dňa 14. 01. 2016 veriteľ vyzval
žalovaného, aby najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy zaplatil celý dlh vyplývajúci z tejto úverovej
zmluvy. Táto výzva žalobcu bola podaná na poštovú prepravu dňa 18. 01. 2016. Predmetom tohto

konania je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.118,83 eura, vyčísleného úroku z omeškania
v sume 13,31 eura, ako aj úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.118,83 eura za čas
od 28. 04. 2016 do zaplatenia a trov konania. Zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 28. 10. 2014
súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
odberateľ. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Obsah tejto zmluvy o úvere žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená

už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné, že veriteľ má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov nebankovým spôsobom a v priebehu konania nebolo žalobcom tvrdené a ani
preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Táto zmluva o úvere neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkonzamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to, aké je povolanie žalovaného ako
odberateľaaakýkonkrétnysúvisstakýmtopovolanímčipredmetomčinnostiodberateľavôbecuzavretie
tejto zmluvy má. Na základe týchto skutočností súd, vychádzajúc z ustanovenia § 52 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014, ustálil, že predmetná úverová zmluva uzavretá dňa 28.
10. 2014 je spotrebiteľskou zmluvou. Na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou preto treba aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a
všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Práve za tým účelom
zakotvuje aj náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ako aj následky absencie tej ktorej náležitosti
takejto zmluvy. Súd v konaní predovšetkým zisťoval, či predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších zmien.

Súd konštatoval, že zmluva, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj uplatnený nárok, neobsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 1 písm. k) citovaného zákona - (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia). Táto náležitosť je
mimoriadne dôležitý údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe tejto spotrebiteľ vie, na akú časť úveru

a aká suma sa započíta zo splátky ním zaplatenej (teda, aká suma sa započíta na úverovú istinu, aká
suma na úroky, prípadne na iné poplatky). Na základe tejto informácie je potom spotrebiteľ schopný
sledovať a kontrolovať, ako sa znižuje úverová istina. Absencia tohto údaja v spotrebiteľskej zmluve
má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa

názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C
42/15, v ktorom rozsudku súd vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že zmluva
uzavretá medzi stranami sporu dňa 28. 10. 2014 ani jednu vyššie uvedenú požiadavku nespĺňa, preto

predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, žalovaný je povinný
žalobcovi vrátiť poskytnutý úver bezúročne a bez poplatkov. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o
tom, že na základe predmetnej zmluvy veriteľ mu poskytol celkom sumu 1.239 eur. Podľa predloženého
splátkového kalendára predmetného úveru (z čl. 39) žalovaný doteraz žalobcovi na vyrovnanie dlhu
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy zaplatil sumu 391,60 eura. Žalovaný nespochybnil tvrdenia

žalobcu o tom, že ten mu poskytol úver v sume 1.239 eur, že doteraz na vyrovnanie dlhu vyplývajúceho
z tejto zmluvy mu zaplatil 391,60 eura, ani tvrdenie o dni splatnosti celého dlhu. To potom znamená,
že tvrdenia účastníkov o výške poskytnutého úveru, o tom, že žalovaný doteraz zaplatil veriteľovi na
vyrovnanie úveru sumu 391,60 eura, ako aj o splatnosti dlhu, boli zhodné. Súd pri rozhodovaní v súlade
s ustanovením § 186 ods. 2 CSP z týchto zhodných tvrdení strán vychádzal. Z výsledkov vykonaného

dokazovaniavyplýva,žežalovanýdoteraznevrátilveriteľovito,čonazákladepredmetnejspotrebiteľskej
zmluvy dostal a stane sa tak až zaplatením sumy 847,40 eura a tým potom veriteľovi vráti úver bez
poplatkov a úrokov. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Vychádzajúc z ust. § 232 ods. 3, 4 CSP súd zároveň žalovanému povolil
prisúdenú sumu zaplatiť v mesačných splátkach, výšku a splatnosť ktorých zároveň určil, keď mal za to,

že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovaného (ako spotrebiteľa) existenčne
ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, žalobcovi nad prisúdenú sumu iný nárok nevznikol, preto súd žalobu nad túto sumu ako
nedôvodný zamietol. Žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, teda žiada úroky z
omeškania vo výške stanovenej pre občianskoprávne vzťahy v ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z. Súd preto žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania, keď je bezpochybné, že od 02. 02.
2016 žalovaný bol v omeškaní s predmetným dlhom (list veriteľa na zaplatenie celého úveru bol podaný
na poštovú prepravu dňa 18. 01. 2016 a žalovaný mal zaplatiť dlh do 15 dní od odoslania tohto listu). O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie,odôvodniac
ho tým, že súd na zmluvu o spotrebiteľskom úvere aplikoval zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa ZSÚ, a pretos prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) považoval poskytnutý úver za bezúročný a
bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu, zmluva obsahuje aj náležitosť výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatnosti.
Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ nevyplýva, že úverová zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška,
počet a termíny splátok boli uvedené samostatne prie každú jednotlivú položku. V súlade s ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ je, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termín splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov spoločne. V zmluve je uvedená mesačná splátka, pričom takáto formulácia v
zmluve spĺňa náležitosť podľa ZSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z ustanovení čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátky sú všetky položky
uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke,
ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo

forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie
istiny. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES je pretransformované do ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ v znení platnom do 31. 12. 2014 uvedené pod písm. k) a ustanovenie čl. 10
ods. 2 písm. i) smernice 200848/ES je pretransformované do ustanovenia § 9 ods. 2 písm. m) ZSÚ.
Z ustanovení ZSÚ, smernice 2008/48/ES a v súlade so systematickým a eurokonformným výkladom

Zákona o spotrebiteľských úveroch možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) a aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník
uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené spolu v jednej splátke. V prípade, ak
klient chce vedieť, koľko z každej jeho splátky sa použije na konkrétnu položku, je oprávnený požadovať
od veriteľa amortizačnú tabuľku. Uvedené je tiež v súlade s ďalšou požiadavkou smernice, pretože ak

by každá splátka musela obsahovať jednotlivé položky, zmluva o spotrebiteľskom úvere by v tejto časti
nebola zrozumiteľná a stručná. Tento právny názor žalobcu je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, na ktorý poukázal a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave

vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 smernice 2008/48/ES. Zmluva
obsahuje aj počet splátok a termíny splátok, pričom na základe týchto údajov je objektívne možné,
aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Na základe uvedených skutočností
je nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Keďže žalobca mal mať úspech v plnom rozsahu, žiadal priznať náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho
návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné,pretorozsudoksúduprvejinštancievnapadnutom
zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.118,83 eura,
vyčíslený úrok z omeškania v sume 13,31 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.118,83 eura za čas od 28. 04. 2016 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom základe,
že so žalovaným uzatvoril dňa 28. 10. 2014 úverovú zmluvu č. 4410109971. Na základe tejto zmluvy
žalovanému poskytol úver v sume 1.239 eur. Tento úver žalovaný sa zaviazal splácať v mesačných

splátkach 37,66 eura a mal vykonať 48 splátok. Žalovaný však dohodnuté splátky pravidelne a včas
nezaplatil, preto listom zo dňa 14. 01. 2016 ho vyzval na zaplatenie celého dlhu, avšak žalovaný tak
neučinil. Jeho dlh ku dňu podania žaloby na súd je v uplatnenej výške (z toho istina 66,51 eura, úrok v
sume 85,54 eura, zosplatnená istina v sume 966,78 eura).

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak

aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti dospel
k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v
otázke, či má byť predmetný úver pre absenciu náležitostí v zmluve o úvere považovaný za bezúročný

a bez poplatkov správne právne posúdil a odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto
otázke sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

9. Na rozdiel od žalobcu odvolací súd zastáva názor, že z jazykového, ako aj logického výkladu

ustanovenia § 9 ods. 1 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase
poskytnutia úveru, teda do 31. 12. 2014 vyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny
splátok boli uvedené samostatne prie každú jednotlivú položku, pričom takýmto spôsobom zákonodarca
nepoužil rovnakú terminológiu ako smernica, ale v zákone špecifikoval splátky na splátky úrokov, istiny

a poplatkov, teda upravil to odlišným, prísnejším spôsobom. Aj keď rozsudok Súdneho dvora z 9.
novembra 2016 vo veci C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí
obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, pri konflikte smernice a
vnútroštátneho zákona členského štátu musia súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať
priamy účinok. Keďže v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,

vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon
vykladať eurokonformne. Keďže cieľom Smernice 2008/48/ES je ochrana spotrebiteľa, pričom v našej
vnútroštátnej úprave je táto jeho ochrana zabezpečená ešte viac, tým, že zákonodarca určil prísnejšie
kritériá pre platnosť jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere (určil, kedy sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov), súdy, aplikujúc ustanovenia tohto zákona, vykladajú vnútroštátne právo v zmysle znenia

a cieľov smernice a takouto aplikáciou sa dosahuje výsledok sledovaný smernicou (Kofoed, C-321/05,
5.7.2007, Zb. s. I-5795, bod 45). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).