Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211907
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717211907.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ Ing. Y. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., U. XXXX/XX, 2/ Bc. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XXXX/XX, obidvaja právne
zastúpení Mgr. Martin Čižmár, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 1617/24
proti žalovaným 1/ U.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., M. R. X. XX, 2/ C.. L. U., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F., U. XXX/X, obidvaja právne zastúpení JUDr. Ivana Gajdošíková, advokátka, so sídlom Zvolen,
Francisciho 1044/6, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/43/2017 - 46 zo dňa 09.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
II. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej v texte aj „žalobcovia“) domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ (ďalej v texte aj
„žalovaní“) uloženia povinnosti zdržať sa pri výkone vecného bremena spočívajúceho v práve pešieho
prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok žalobcov 1/ a 2/ CKN parc. č. XXXX/XX v
rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zapísaného v časti „C“
ťarchy listu vlastníctva číslo XXX, obec F., katastrálne územie E., ako aj mimo výkonu práv z vecného

bremenavšetkýchúkonovakonanípresahujúcichrámecichprávzvecnéhobremena,najmäprikaždom
jednotlivom výkone vecného bremena riadne uzamknúť bránu oplotenia slúžiacu na vstup do predmetu
vecného bremena a neponechávať túto v neuzamknutom stave, neprenechávať tretím osobám kľúče
od uzamykania brány oplotenia, neumožňovať vstup na pozemok N. parc. č. XXXX/XX tretím osobám
za iným účelom než je riadny výkon vecného bremena, pri výkone vecného bremena neumožňovať
vstup tretím osobám na pozemok N. parc. č. XXXX/XX bez osobnej prítomnosti a dozoru aspoň jedného

zo žalovaných, bez výslovného súhlasu žalobcov neumožňovať vstup tretích osôb na pozemky vo
vlastníctve žalobcov N. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX susediace s pozemkom N. parc. č. XXXX/XX a
nevykonávať na bráne oplotenia, jej častiach, ako aj na ďalších častiach oplotenia pozemkov N. parc. č.
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX zásahy alebo zmeny, následkom ktorých by bolo poškodenie
ich funkčnosti alebo zníženie úrovne zabezpečenia a ochrany obydlia alebo iných vecí vo vlastníctve
žalobcov.

2. D. súd pri posúdení návrhu žalobcov skúmal splnenie podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia a dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcov nie je
dôvodné. Žalobcovia sledujúc dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, splnenie predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že pri výkone práv vyplývajúcich z vecného
bremena dochádza zo strany žalovaných k ich prekračovaniu a tiež k nedôvodným zásahom do

vlastníckych a iných práv žalobcov. Okresný súd zistil, že medzi sporovými stranami v čase podanianávrhu na neodkladné opatrenie prebiehal na totožnom okresnom súde spor o výkon práv vyplývajúcich
z vecného bremena.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že neodkladné opatrenie je možné
nariadiť len z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov a potreby zamedziť zmareniu
exekúcie. Zdôraznil, že zistený skutkový stav v čase rozhodovania súdu neodôvodňoval nariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobcovia pre jeho nariadenie neosvedčili základné predpoklady, ktorými
je nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Okresný súd považoval za preukázané,

že vecné bremeno vzniklo v súlade so zákonom na základe písomnej zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 16.08.2002, uzavretej medzi právnymi predchodcami žalobcov ako povinnými z
vecného bremena a žalovanými ako oprávnenými z vecného bremena. Vecné bremeno je zapísané
na liste vlastníctva č. 998 a zaťažuje pozemok žalobcov parc. č. XXXX/XX, ku ktorému bolo zriadené
právo pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel a pozemok parc. č. XXXX/XX, ku ktorému bolo
zriadené právo údržby a opráv uložených inžinierskych sietí v prospech vlastníkov pozemkov parc. č.

XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak svedčí žalovaným, ktorí
sú podľa listu vlastníctva č. XXXX vlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a
rodinného domu postaveného na parc. č. 1423/11. Okresný súd mal za to, že pokiaľ ide o konanie
žalovaného 2/, ktorým žalobcovia odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, ide o konanie, ktoré
nevyplýva z vecného bremena, ale ide nanajvýš o zásah do vlastníckeho práva žalobcov. Okresný súd

zároveň konštatoval, že žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažia
obmedziť výkon práv žalovaných vyplývajúcich z vecného bremena, pričom obmedzenia uvedených
právsadomáhajúajvkonanívovecisamej,vedenejnaokresnomsúdepodsp.zn.13C/24/2017.Dospel
preto k záveru, že žalobcovia v konaní neosvedčili naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami
a nepreukázali vážnosť ohrozenia ich práv. K uvedenému zároveň doplnil, že len konštatovanie žalobcov

o prípadnom ohrození majetku, života a zdravia prípadným vniknutím tretích osôb do obydlia žalobcov
bez osvedčenia reálnej dôvodnosti takejto obavy, nemôže byť postačujúce na operatívny zásah súdu
do pomerov strán vo forme neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že zo skutkových

tvrdení aj z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný 2/ si opakovane počínal ľahkomyseľne, keď
vedome svojim konaním vystavoval žalobcov hrozbe vzniku škôd na zdraví a na majetku a porušoval ich
právo na nedotknuteľnosť obydlia. Napriek viacerým upozorneniam konal žalovaný 2/ nezodpovedne
a opakovane porušil svoju prevenčnú povinnosť. Mali za to, že je daná dôvodná obava, že týchto
konaní sa žalovaný 2/ bude dopúšťať aj v budúcnosti. Žalobcovia vytýkali okresnému súdu, že sa s

uvedenými skutočnosťami náležite nevysporiadal a v odôvodnení napadnutého uznesenia len stroho
skonštatoval, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu bez
toho, aby jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Napriek tomu, že žalovaný
2/ v dňoch 02.10.2017 a 06.10.2017 prekročil práva vyplývajúce z vecného bremena, okresný súd mal
tendenciu vzniknutú situáciu bagatelizovať ako vzájomné susedské schválnosti. V odvolaní žalobcovia

namietali, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež namietali, že okresný súd
svojim procesným postupom, kedy umožnil protistrane vyjadriť sa k návrhu na neodkladné opatrenie a o
tomto návrhu následne nerozhodol v lehote 30 dní, znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, respektíve, že konanie

má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu.

5. V podaniach následne doručených okresnému súdu žalobcovia doplnili, že konaním žalovaného
2/ (konkrétne prenechávaním kľúčov od brány tretím osobám a umožnením ich voľného pohybu na

pozemkoch prislúchajúcich k rodinnému domu žalobcov) je reálne zasahované do ich práva na ochranu
obydlia. Zopakovali, že žalovaný 2/ dlhodobým konaním vystavuje žalobcov hrozbe vzniku škôd na
majetku a na zdraví, pričom zdôraznili, že práva vyplývajúce z vecného bremena, respektíve konanie
osoby oprávnenej z vecného bremena musí mať svoje hranice.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že výkon vecného bremena má byť spôsobilý aj
pre tretie osoby, teda pre návštevy žalovaných, prípadne pre osoby doručujúce poštu. Z dôvodu, že
k nehnuteľnostiam žalovaných je možné dostať sa jedine cez pozemky žalobcov, rovnako aj návšteva
žalovaných musí zvoliť rovnakú trasu. Zdôraznili, že žiadny iný prístup k ich nehnuteľnostiam neexistuje.Poprelitvrdeniažalobcov,žebynechalitretieosobynekontrolovanesapohybovaťnapozemkužalobcov,
respektíve, že by akokoľvek zasahovali do stavebných úprav žalobcov. Uviedli, že žalobcami zvolený
spôsob pre zamykanie brány nie je spôsobilý na jej každodenné otváranie. Z charakteru vecného

bremena pritom nie je možné, aby pri výkone práv z neho žiadali žalobcov ako povinných o súhlas na
to, kto a kedy ich navštívi. Vecné bremeno tak, ako je zriadené, má komukoľvek umožniť jeho výkon
za účelom dostupnosti nehnuteľností žalovaných. Poukázali na to, že žalobcovia majú svoju ochranu
zabezpečenúpriamoustanoveniamiObčianskehozákonníka.Niejepretomožné,abyprikaždomvstupe
návštevy, remeselníkov či poštárky, žalobcovia žiadali o nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže

výkon vecného bremena realizuje len žalovaný 2/, žalobcovia nie sú vo svojich povinnostiach z vecného
bremena zaťažovaní nad prípustnú mieru. Zdôraznili, že situácia medzi stranami sporu nie je riešiteľná
žiadnym iným spôsobom ako realizáciou vecného bremena. Zároveň uviedli, že pokiaľ okresný súd
vyzval žalovaných na vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nešlo o žiaden exces
z právnej úpravy podľa Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ale
o postup súladný s ustanovením § 329 ods. 1 CSP.

7. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní žalobcov proti uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd napadnuté
uznesenie preskúmal v medziach podľa § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecnesprávnepotvrdil.Odvolacísúdsastotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancie,
ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a uznesenie presvedčivo
odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP odvolací súd skúmal, či okresný súd na základe
skutkových tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
dôkazov dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré predpokladá ustanovenie § 325 ods. 1 CSP.

11. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní odvolací súd doplnil ďalšie
dôvody.

12. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP možno vyvodiť, že právna úprava týkajúca sa návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav,
osvedčenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok predpokladá
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto vyžaduje opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že

exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca
domáha. Zároveň sa vyžaduje, aby právny vzťah alebo nárok bol ohrozený, pričom uvedené ohrozenie
(subjektívne alebo objektívne) musí byť konkrétne a oprávnená strana ho musí osvedčiť.

13. Žalobcovia žiadajú nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu nimi tvrdenej bezodkladnej potreby
úpravy pomerov strán sporu. Bezodkladná úprava pomerov v zmysle podaného návrhu mala spočívať v
tom, že súd prvej inštancie uloží žalovaným povinnosť uzamykať bránu slúžiacu na vstup do predmetu
vecného bremena, neponechávať túto v neuzamknutom stave, neprenechávať tretím osobám kľúče od
brány, neumožňovať vstup na pozemok žalobcov tretím osobám za iným účelom než je riadny výkon

vecného bremena a pri výkone vecného bremena neumožňovať tretím osobám vstup na pozemok
žalobcov bez osobnej prítomnosti a dozoru aspoň jedného zo žalovaných. Je nespornou skutočnosťou,
že žalovaným na základe písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.08.2002 vzniklo
právo vecného bremena k pozemkom žalobcov. Vecné bremeno je zapísané na liste vlastníctvač. 998 a zaťažuje pozemok žalobcov parc. č. XXXX/XX, ku ktorému bolo zriadené právo pešieho
prechodu a prejazdu motorových vozidiel a pozemok parc. č. XXXX/XX, ku ktorému bolo zriadené právo
údržby a opráv uložených inžinierskych sietí v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/

XX, XXXX/XX. Oprávnenia z vecného bremena svedčiace žalovaným umožňujú týmto prístup k ich
nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/
XX a XXXX/XX a rodinný dom postavený na parc. č. XXXX/XX. Žalobcovia v záujme ochrany svojich
nehnuteľností a ostatného hnuteľného majetku, osadili pred svoj rodinný dom bránu. Cez uvedenú bránu
vstupujú na svoj pozemok nielen žalobcovia, ale aj žalovaní v rámci výkonu oprávnení vyplývajúcich z

vecného bremena. Predovšetkým žalovaný 2/ uvedený prechod cez pozemky žalobcov denne využíva.

14. Žalobcovia nesúhlasia s tým, že žalovaný 2/ umožňuje vstup na pozemky žalobcov aj tretím
osobám, po prechádzaní cez vstupnú bránu lemujúcu pozemok žalobcov ponecháva túto otvorenú a
uvedeným konaním vystavuje majetok žalobcov nebezpečenstvu vzniku škôd. Tvrdili, že žalovaný 2/
koná nezodpovedne a porušuje tým prevenčnú povinnosť v zmysle ktorej by si mal každý počínať tak,

aby predchádzal vzniku škody. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia
poukazovali na to, že žalovaní prekračujú hranice práv plynúcich im z vecného bremena, pričom tieto
práva by mali mať svoje hranice.

15. Podstatnou skutočnosťou pre záver, že napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne je

tá, že žalobcovia tvrdenia o tom, že konaním žalovaných im reálne hrozí škoda na majetku, respektíve
na zdraví neosvedčili žiadnym konkrétnym správaním sa žalovaných. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaný 2/ realizuje práva z vecného bremena, keď cez vstupnú
bránu a pozemok žalobcov prechádza k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k návrhu
na neodkladné opatrenie síce nepoprel, že v jednom prípade vstupnú bránu na pozemok žalobcov

neuzamkol, z uvedeného ale bez ďalšieho nemožno vyvodzovať, že žalobcom vzniká škoda na ich
majetku alebo na zdraví. Iba samotné tvrdenie, že žalovaný 2/ nezamyká vstupnú bránu na pozemok,
ktorý je predmetom vecného bremena a prechod cezeň umožňuje tretím osobám neosvedčuje, že
týmto konaním žalobcom hrozí, respektíve vzniká škoda na ich majetkových právach. Správny je tak
záver okresného súdu, že len konštatovanie žalobcov o prípadnom ohrození majetku, života a zdravia

prípadným vniknutím tretích osôb do obydlia žalobcov bez osvedčenia reálnej dôvodnosti takejto obavy,
nemôže byť postačujúce na operatívny zásah súdu do pomerov strán vo forme neodkladného opatrenia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pre vznik potreby neodkladnej úpravy pomerov strán nepostačuje iba
pravdepodobná možnosť vzniku škody alebo inej ujmy. Žalobcovia neuviedli, v čom by mala uvedená
škoda alebo ujma pozostávať, k akej škode, či ujme došlo. Nebolo osvedčené, že na pozemku žalobcov

sa zdržiavali osoby neznáme žalovaným 1/ a 2/, alebo osoby, ktoré by mienili ohroziť, či poškodiť majetok
žalobcov.

16. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že medzi stranami ide o vzájomný,
dlhodobo pretrvávajúci spor vyplývajúci zo susedského spolužitia a zároveň z výkonu práv z vecného

bremena. Žalobcovia okrem tvrdených zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov namietali aj voči
samotnémurozsahuvecnéhobremenaviažucehosakpozemkužalobcov.Vtejtosúvislostinaokresnom
súde iniciovali spor týkajúci sa vecného bremena. Je nutné prisvedčiť argumentácii žalobcov, že aj výkon
práv z vecného bremena musí mať svoje hranice. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že pokiaľ žalobcovia
opakovane namietali voči vstupu žalovaného 2/ a tretích osôb na ich pozemok, ide o výkon práv, ktoré

žalovanému 2/ ako osobe oprávnenej z vecného bremena bezpochyby patria. Prejav vôle žalobcov, že
nesúhlasia, aby žalovaní umožnili vstup na ich pozemky tretím osobám bez ich osobnej prítomnosti a
dozoru je pre navrhovaný zásah do práv z vecného bremena a ich obmedzenie, nedostatočný. Okresný
súd správne konštatoval, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami
a nepreukázali vážnosť ohrozenia ich práv.

17. Nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súd dopĺňa, že obmedzením prechodu
tretích osôb cez pozemok žalobcov by bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práv z vecného
bremena. Žalovaní majú okrem iného právo na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
prípadne na využívanie poštových služieb, s ktorými službami je nepochybne spojený vstup tretích osôb

cez pozemok žalobcov. Zo spisu totiž vyplynulo, že prístup k pozemkom žalovaných je možný jedine
prechodom cez pozemky žalobcov.18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že návrh bol v celom rozsahu nedôvodný vo vzťahu k žalovanej 1/,
ak z obsahu spisu bez pochýb vyplýva, že k žalobcami tvrdenému porušovaniu práv z výkonu vecného
bremena zo strany žalovanej 1/ vôbec nedochádza.

19. Žalobcovia tiež namietali, že okresný súd pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie
umožnil žalovaným vyjadriť sa k tomuto návrhu. Uvedený procesný postup označil za „exces od
určeného procesného postupu“. S argumentáciou žalobcov sa možno stotožniť nanajvýš v tom, že v
konaní o neodkladnom opatrení platí osobitný procesný postup, kedy súd nemusí striktne dodržať všetky

ustanovenia CSP inak platné pre kontradiktórny civilný proces. Príkladom je ustanovenie § 329 ods.
1 CSP, v zmysle ktorého môže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného ustanovenia ale nepochybne
vyplýva, že súd rovnako môže pred svojim rozhodnutím vykonať výsluch strán, žiadať ich vyjadrenie a
dokonca má možnosť nariadiť aj pojednávanie. Nejde o žiadne procesné zvýhodňovanie protistrany, ako
sa mylne domnieva žalobca ale procesný postup, ktorý je súladný so zákonom. Pokiaľ žalobca namietal,

že okresný súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní,
uvedené nemalo žiaden vplyv na vecnú správnosť vydaného uznesenia. Dodržanie resp. nedodržanie
uvedenej lehoty nespadá do preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

20. Odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu s

jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní a preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).