Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211696
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6411211696.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ O. Z., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. Z. X/XXX, XXX XX J. G. I., 2/ P. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom Q. C. XXX, XXX XX J. G. I., 3/ M. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. V. XX/XX, XXX
XX J. G. I., všetci právne zastúpení JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom, so sídlom Kováčska 40,
040 01 Košice, proti žalovanému Mesto Žiar nad Hronom, so sídlom Š. Moyzesa 46, 965 19 Žiar nad
Hronom, IČO: 00 321 125, právne zastúpenému SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcov

1/-3/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Cpr/2/2011-425 z 8. marca
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcov 1/-3/ o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 5. marca 2016 určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobcov 1/ až 3/ u žalovaného výpoveďou zo dňa 14. 02. 2011 je neplatné (I., II.,

III. výrok). Zároveň konštatoval, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku (IV. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobcovia 1/-3/ sa žalobou domáhali určenia, že
skončenie pracovného pomeru, ktoré im dal odporca listami zo dňa 14. 02. 2011, je neplatné.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.10.2012 č. k. 6Cpr/2/2011 - 189, ktorým zamietol
žalobu žalobcov 1/-3/ a priznal žalovanému náhradu trov konania.
Na základe odvolania žalobcov 1/ až 3/ Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením
zo dňa 30.04.2015 č. k. 12CoPr/1/2013 - 340 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie okresný súd
teda vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle § 226 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Žalobcovia 1/-3/ svojimi písomnými podaniami žiadali pripustiť rozšírenie žalobného návrhu o zaplatenie
náhrady mzdy. Okresný súd nepripustil uznesením zo dňa 08. 03. 2016 zmenu žaloby vzhľadom na
nesplnenie podmienok podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. (obsiahnutým v zápisnici o pojednávaní, ktorého
sa zúčastnili obe sporové strany), pretože doterajšie výsledky konania nedávali podklad aj pre konanie

o nároku žalobcov 1/-3/ na náhradu mzdy (žiadne dôkazy v tomto smere doteraz vykonávané neboli),
pričom uznesenie nebolo potrebné doručiť žalobcom 1/-3/ ani žalovanému (§ 168 ods. 2, § 202 ods.
3 písm. f) O.s.p.).Medzi stranami nebolo nesporným, že žalobcovia 1/ až 3/ pracovali u žalovaného ako mestskí policajti
na základe pracovných zmlúv, a to žalobca 1/ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 09. 1991, žalobca
2/ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 03. 2003 a žalobkyňa 3/ na základe pracovnej zmluvy zo

dňa 28. 02. 2002.
Žalovaný listami zo dňa 14. 02. 2011 dal žalobcom 1/-3/ výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zák. č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákonník práce“) z
dôvodu, že sa stali nadbytočnými vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce zo dňa 14. 02. 2011. V textoch všetkých výpovedí

bolo uvedené, že žalovaný ako zamestnávateľ ich nemá možnosť ďalej zamestnávať ani na kratší
pracovný čas, pričom výpovedná doba je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.
Výpovediam predchádzalo rozhodnutie žalovaného vo forme písomného rozhodnutia primátora Mesta
Žiar nad Hronom M.. T. Y. zo dňa 14. 02. 2011 (č. l. 81 spisu) o znížení stavu zamestnancov na Mestskej

polícii v Žiari nad Hronom o štyri pracovné miesta a zrušenie štyroch pracovných miest na mestskej
polícii, a to mestský policajt zaradenie hliadková služba s cieľom zvýšiť efektívnosť práce.
V konaní nebolo sporným, že o znížení počtu zamestnancov na Mestskej polícii v Žiari nad Hronom
v súvislosti s následným daním výpovedí žalobcom 1/-3/ listami zo dňa 14. 02. 2011 nebolo prijaté
žiadne rozhodnutie (uznesenie) mestského zastupiteľstva Mesta Žiar nad Hronom, ktorým by došlo k

odsúhlaseniuzníženiapočtupríslušníkovmestskejpolícieourčitýpočetpracovnýchmiest,resp.ktoréby
krátilo objem mzdových prostriedkov určených mestskej polícii. Naopak, obrana žalovaného spočívala
práve v tom, že na rozhodnutie o organizačnej zmene vo vzťahu k zníženiu počtu príslušníkov mestskej
polície bol oprávnený primátor mesta, ktorý takéto rozhodnutie prijal v písomnej forme dňa 14. 02. 2011.
Okresný súd uviedol, že právne postavenie mestskej polície je upravené v zákone č. 564/1991 Zb. o

obecnej polícii (ďalej aj ,,Zákon o obecnej polícii“). Podľa § 4 Zákona o obecnej polícii určuje obecné
zastupiteľstvo organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej
polície s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Ako uviedol odvolací súd, pod pojmom organizácia podľa
citovaného ustanovenia treba chápať nielen rozdelenie funkcií, ale aj určenie počtu, teda zvýšenie, resp.
zníženie členov obecnej polície v súvislosti s rozsahom úloh, ktoré sú obecnej polícii dané zo zákona

prihliadajúc na jej špecifický charakter.
Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu konštatoval, že
orgánom,ktorýboloprávnenýrozhodnúťoorganizačnejzmenespočívajúcejvzníženístavupríslušníkov
na mestskej polícii nebol primátor Mesta Žiar nad Hronom, ale mestské zastupiteľstvo podľa § 4 Zákona
o obecnej polícii, keďže práve do pôsobnosti uvedeného orgánu obce (§ 10 ods. 1 zákona č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení) patrí určovanie organizácie, teda vrátane určenia počtu členov - príslušníkov
obecnej polície. Právomoc obecného zastupiteľstva je v tomto smere zrejmá aj z toho, že práve obecné
zastupiteľstvo určuje objem mzdových prostriedkov obecnej polícii, od čoho je podľa názoru okresného
súdu nepochybne závislý aj počet jej príslušníkov.
V danom prípade preto o organizačnej zmene nemohol rozhodnúť primátor žalovaného, ale daniu

výpovedí žalobcom 1/-3/ podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce malo predchádzať mestským
zastupiteľstvom žalovaného prijaté rozhodnutie o tom, že sa počet príslušníkov mestskej polície znižuje.
Tomu tak evidentne nebolo, pretože daniu výpovedí žalobcom 1/-3/ takéto rozhodnutie mestského
zastupiteľstva nepredchádzalo. Z právneho hľadiska je úplne irelevantnou námietka žalovaného
aká bola predchádzajúca prax, že teda ani v minulosti zastupiteľstvo počty mestských policajtov

neschvaľovalo, pretože to nemôže byť akýmsi ospravedlnením absencie relevantného rozhodnutia
žalovaného ako zamestnávateľa o organizačnej zmene. Pritom z konania vyplynul dokonca čiastočne
opak tejto obrany žalovaného, pretože z výpovede bývalého náčelníka mestskej polície B. Y. vyplynulo,
že síce mestské zastupiteľstvo neschvaľovalo osobitne počet príslušníkov mestskej polície, ale v rámci
rozpočtu mesta bol určený počet zamestnancov vrátane príslušníkov mestskej polície a ako sa svedok

vyjadril, na to boli naviazané samozrejme aj mzdové prostriedky.
Súd prvej inštancie poukázal na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012 č.
k. 2CoPr/3/2011 - 124 (konanie vedené na Okresnom súde Poprad sp. zn. 13C/99/2011), ktorý vyslovil
rovnaký záver, že ak zákon č. 564/1991 Zb. stanovuje, že organizáciu mestskej polície určuje mestské
zastupiteľstvo, je potrebné tým rozumieť organizáciu všeobecne v každom jej zmysle a teda aj zmenu

organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového počtu zamestnancov.
Okresný súd za preukázané, že nedošlo k existencii organizačnej zmeny rozhodnutím orgánu
žalovaného, ktorý bol oprávnený a povinný rozhodnúť o organizačnej zmene a teda nebola splnená
jedna z kumulatívnych podmienok vyžadovaných ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v zneníúčinnom ku dňu 14. 02. 2011, t.j. že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Okresný súd konštatoval, že výpovede, ktoré dal žalovaný žalobcom 1/-3/ listami zo dňa 14. 02. 2011,
boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
preto vyslovil, že skončenie pracovného pomeru žalobcov 1/-3/ u žalovaného výpoveďami zo dňa 14. 02.
2011 je neplatné s tým, že v tejto časti žalobného návrhu nedošlo k žiadnej zmene, o ktorej by okresný

súd mal rozhodovať podľa § 95 O.s.p.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobcovia 1/-3/ podali včas odvolanie. Uviedli, že podávajú odvolanie
voči časti rozsudku okresného súdu, pretože sa nerozhodlo o časti ich nároku ohľadne náhrady
mzdy. Výroky rozsudku okresného súdu (I., II., III.) považujú za správne. Podľa ich názoru došlo v

konaní k vadám, pretože sa stranám postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Poukázali na judikát č. R10/1969, pričom uviedli, že sa domáhali neplatného skončenia
pracovnéhopomeruachceli,abyichžalovanýakozamestnávateľnaďalejzamestnával.Tátoskutočnosť
vyplýva z priebehu súdneho konania, najmä zo Záznamu z rokovania zo dňa 14. 03. 2011.

Skutočnosť, že sa v konaní domáhali náhrady mzdy vyplýva aj z ich odvolania zo dňa 01. 12. 2012
proti rozsudku okresného súdu č.k. 6Cpr/2/2011-189 zo dňa 16. 10. 2012, v ktorom žiadali, aby odvolací
zmenil rozhodnutie okresného súdu a zaviazal žalovaného uhradiť im náhradu mzdy v sume ich
priemerného mesačného zárobku, a to za čas od 01. 06. 2011 do času, keď im žalovaný umožní
pokračovať v práci; ,,z prípisu k odvolania zo dňa 07. 02. 2013“, z ich vyjadrenia zo dňa 29. 07. 2013

k vyjadreniam žalovaného zo dňa 11. 01. 2013.
Krajský súd Banská Bystrica po ich viacerých sťažnostiach na prieťahy v súdnom konaní rozhodnutím
zo dňa 30. 04. 2015 zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
sa s otázkou náhrady mzdy nezaoberal. Následne písomným podaním zo dňa 30. 07. 2015 oznámili
okresnému súdu, že právny názor odvolacieho považujú za správny a súčasne oznámili okresnému

súdu, že zotrvávajú na uplatnenom nároku na náhradu mzdy. Následne písomným podaním zo dňa
15. 10. 2015 vyčíslili priemernú výšku zárobkov a podaním dňa 29. 02. 2016 ,,upravili“ podanie zo dňa
15. 10. 2015.
Okresný súd sa otázkou nároku na náhradu mzdy od podania žaloby, ktorý bol okresnému súdu
doručený dňa 01. 08. 2011, v ktorom platí právna fikcia uplatneného nároku na náhradu mzdy a s

prihliadnutím na ich podania zo dňa 01. 12.2012, 07. 12. 2013, 29. 07. 2013, 30. 07. 2015, 15. 10. 2015,
29. 06. 2016 zaoberal až na pojednávaní dňa 08. 03. 2016.
Vkonanísadomáhali,abysarozhodloonáhrademzdy,apretožeplatíprávnafikcia,uplatnenietakéhoto
nároku sa v konaní predpokladá.
Podľa ich názoru sa im konaním súdu odňala možnosť konať pred súdom. Majú za to, že podania,

ktorými špecifikovali výšku náhrady mzdy nie je možné procesne kvalifikovať ako zmenu návrhu, ale
ide o doplnenie podania podľa § 43 ods. l O.s.p., pretože nárok na náhradu mzdy bol uplatnený v
žalobe zo dňa 01. 08. 2011.
Okresný súd uznesením zo dňa 08. 03. 2016 nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o
zaplatenie náhrady ich mzdy, čím im bráni v uplatňovaní práva, a tým im odňal možnosť konať pred

súdom a porušil ich ústavné právo na spravodlivý proces.
Podľa ich názoru okresný súd na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2016 mal rozhodnúť čiastkovým
rozsudkom § 152 ods.2 O.s.p. alebo vec vylúčiť na samostatné konanie.
Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/-3/ uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom
žalobcov 1/-3/, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že s podaním žaloby o neplatnosť
rozviazania pracovného pomeru je obligatórne spojené aj konanie o náhradu. V tejto súvislosti poukázal
na Uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 116/2008 zo dňa 17. 12. 2009, v zmysle ktorého zamestnanec,

ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, môže v žalobe
zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru
(porovnaj napr. R 36/1979). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr, než súd rozhodol o
neplatnostirozviazaniapracovnéhopomeru(uvedenérozhodnutieoneplatnostirozviazaniapracovnéhopomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku
na náhradu mzdy). Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen o určení neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy (od výroku o neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý, porovnaj R 1/1975). Ak je to účelné, môže
súd najskôr rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne (po právoplatnosti
takéhoto rozhodnutia) rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy. Nárok na náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru môže však zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o
neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr - s rizikom prípadného úspešného namietania

premlčania takéhoto nároku žalovaným (porovnaj dôvody v R 8/2003). Pre tento hroziaci nepriaznivý
dôsledok pre žalobcu sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto peňažného nároku
na súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje skutočnosť, že v
tom čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie je rozhodnuté.
Samotným právoplatným rozhodnutím o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal byť skončený

pracovný pomer, právo na náhradu mzdy ako hmotnoprávny nárok vyplývajúci z ustanovenia § 61 ods.
1 Zákonníka práce nevzniká. Týmto deklaratórnym rozhodnutím sa len rieši otázka platného skončenia
pracovného pomeru, ktorá v konaní o zaplatenie náhrady mzdy nemôže byť riešená ako predbežná
vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z § 64 Zákonníka práce. Aj keď teda pre rozhodnutie súdu o priznaní
nároku na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce je potrebné, aby otázka platnosti bola

vyriešená v samostatnom konaní na základe žaloby podanej podľa § 64 Zákonníka práce, na uplatnenie
tohto nároku je postačujúce, aby uplynul termín splatnosti náhrady mzdy. Treba totiž rozlišovať medzi
možnosťou uplatnenia tohto práva (nároku) a možnosťou jeho priznania rozhodnutím súdu. Premlčacia
lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy preto začne plynúť od jej splatnosti bez ohľadu na to, či
v tej dobe už bolo v konaní podľa § 64 Zákonníka práce o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu

rozhodnuté (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 159/2008, zo dňa 27. januára 2010).
Podľa jeho názoru nie je možné podania žalobcov 1/-3/, a to odvolanie proti rozsudku okresného súdu
č. k. 6Cpr/2/2011-189 zo dňa 16. 10. 2012, podanie zo dňa 15. 10. 2012, zo dňa 20. 02. 2016, chápať
ako odstraňovanie nedostatkov žaloby žalobcov 1/-3/ v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., resp.
odvolanie proti rozsudku okresného súdu č.k. 6Cpr/2/2011-189 zo dňa 16. 10. 2012 považovať za žalobu

v zmysle ust. § 79 O.s.p., pretože neobsahuje ani všeobecné ani osobitné náležitosti žaloby. Ak by v
zmyslepredmetnéhoodvolaniažalobcov1/-3/rozhodovalažkrajskýsúdakosúdprvejinštancie,založila
by sa tým vada konania, pretože na konanie v prvej inštancii sú zásadne príslušné okresné súdy, pokiaľ
v zákone nie je výslovne upravené inak, čo sa na tento prípad nevzťahuje.
Vzhľadom na uvedené okresný súd postupoval správne, keď podania žalobcov 1/-3/ považoval za

zmenu žaloby, ktorú uznesením zo dňa 08. 03. 2016 nepripustil vzhľadom na nesplnenie podmienok
podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p., pretože doterajšie výsledky konania nedávali podklad aj pre konanie o
nároku žalobcov 1/-3/ na náhradu mzdy.
Žalobcovia 1/-3/ sa náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru domáhajú v
konaní vedenom na Okresnom ide Žiar nad Hronom pod sp. zn. 23Cpr/1/2016.

Uviedol, že v Zázname z rokovania zo dňa 14. 03. 2011 sa žiadne tvrdenie žalobcov 1/-3/ ohľadne toho,
že trvajú na tom, aby ich zamestnávateľ naďalej zamestnával a prideľoval im prácu, nenachádza.
Podľa jeho názoru odvolanie odôvodnené absenciou určitej časti predmetu konania, o ktorej súd
nerozhodol,niejeprípustné.Vtakomprípadebydoúvahyprichádzalpostuppodľa§166ods.1,2O.s.p..
Predmetom konania neboli nároky žalobcov 1/-3/ na náhradu mzdy voči nemu, pretože zmena

spočívajúca v rozšírení predmetu konania o tieto nároky uznesením okresného súdu zo dňa 08. 03.
2016 nebola pripustená.
Okresný súd v rozsudku rešpektoval požiadavku na vyčerpanie celého predmetu konania, preto
neprichádza do úvahy ani doplnenie rozsudku postupom podľa ustanovenia § 166 ods. 1, 2 O.s.p..
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov 1/-3/.

4. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p.. Podľa jeho názoru pripustenie extenzívneho výkladu pojmu „organizácia“, t.j.
že organizáciou je potrebné chápať aj každé zvýšenie, resp. zníženie členov obecnej polície v súvislosti
s rozsahom úloh, ktoré sú obecnej polícii dané ex lege, by bolo popretím kompetencie primátora ako

štatutárneho orgánu mesta konať v pracovnoprávnych veciach zamestnancov mesta a je v rozpore
nielen so zákonom o obecnom zriadení ale aj so zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo
verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).
Ak by účelom zákonodarcu bolo, aby sa pod pojmom organizácia chápali aj pracovnoprávne vzťahymestských policajtov, tak by ich Zákon o obecnej polícii aspoň v jednom svojom ustanovení upravovať.
Zákon o obecnej polícii pracovnoprávne vzťahy príslušníkov mestskej polície samostatne neupravuje.
Zákon o obecnej polícii explicitne upravuje, že náčelník návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi

príslušníkov obecnej polície podáva starostovi a nie obecnému zastupiteľstvu.
Pracovnoprávne vzťahy v užšom slova zmysle sú právnymi vzťahmi, v ktorých účastníci vystupujú ako
nositelia subjektívnych práv a právnych povinností všeobecne ustanovených a zabezpečených normami
pracovného práva. Pod pracovnoprávnymi vzťahmi sa rozumie a vznik, zmena ako aj skončenie
pracovného pomeru. Ak by úmysel zákonodarcu smeroval k tomu, aby o vzniku alebo skončení

pracovného pomeru príslušníkov mestskej polície rozhodovalo mestské zastupiteľstvo, potom by v
ustanovení § 6 ods. 1 písm. f) Zákona o obecnej polície bola ustanovená povinnosť náčelníka dávať
návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície mestskému zastupiteľstvu
a nie starostovi (primátorovi).
Má za to, že keďže sú príslušníci mestskej polície zamestnancami obce a Zákon o obecnej polícii
špeciálne neupravuje pracovnoprávne vzťahy príslušníkov mestskej polície, je potrebné na tieto vzťahy

aplikovať ako lex specialis Zákon o výkone práce vo verejnom záujme a ak tento alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, Zákonník práce. Ani z jedného ustanovenia Zákona o výkone práce vo verejnom
záujme, zo Zákonníka práce či Zákona o obecnom zriadení nemožno vyvodiť záver, že orgánom, ktorý je
oprávnený a zároveň povinný rozhodnúť o organizačnej zmene príslušníkov mestskej polície je mestské
zastupiteľstvo. Pripustením takého výkladu ustanovenia § 4 Zákona o obecnej polícii, v zmysle ktorého

príslušníkov mestskej polície, t.j. vrátane organizačných zmien, hoduje mestské zastupiteľstvo, by sme
dospeli k absurdnému záveru, a to, že o pracovnoprávnych veciach príslušníkov mestskej polície
rozhoduje mestské zastupiteľstvo, ale primátor mesta ako štatutárny orgán mesta v pracovnoprávnych
veciach nesie za rozhodnutia mestského zastupiteľstva zodpovednosť. Takýto výklad nemá oporu v
zákone a je neudržateľný a znamenal by aj pozitívnu diskrimináciu príslušníkov mestskej polície oproti

ostatným zamestnancom vo verejnom záujme, pretože príslušníci mestskej polície by požívali výhody
vo väčšom rozsahu ako to ustanovuje Zákonník práce či Zákon o výkone práce vo verejnom záujme.
Ďalej poukázal na odborný článok ,,Niektoré problémy pracovnoprávneho postavenia príslušníkov
obecnej polície“ (publikovaný Právo ROPO a OBCE Č. 9/2015, str.6-10) a komentár k Zákonu o obecnej
polícii.

Podľa jeho názoru mestské zastupiteľstvo nemôže byť príslušným orgánom na prijatie písomného
rozhodnutia o organizačnej zmene týkajúcej sa pracovnoprávnych vzťahov príslušníkov mestskej
polície. Jediným týmto orgánom na prijatie takéhoto rozhodnutia je primátor mesta. Výpovediam z
pracovného pomeru, ktoré boli dané žalobcom 1/-3/ predchádzalo písomné rozhodnutie zamestnávateľa
zodňa14.02.2011ozníženístavuzamestnancovnamestskejpolíciivŽiarinadHronom,scieľomzvýšiť

efektívnosť práce zamestnávateľa, a to spolu o štyri pracovné miesta. Na základe tohto rozhodnutia sa
ku dňu 28. 02. 2011 zrušili štyri pracovné miesta na mestskej polícii v Žiari nad Hronom - a to mestský
policajt v zaradení hliadková služba.
Zdôraznil, že zhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, preto jeho platnosť nie je
možné súdom preskúmavať (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 102/2009 z 30. júna 2010).

Odkaz okresného súdu na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 11. 2012, č. k.
2CoPr/3/201l-124 je nenáležitý, pretože organizačná štruktúra Mesta Žiar nad Hronom obsahuje žiadny
počet zamestnancov či už na jednotlivých odboroch mestského úradu alebo na mestskej polícii a
neobsahuje ani celkový počet zamestnancov Mesta Žiar nad Hronom. Uznesenie, ktorým mestské
zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom schválilo s účinnosťou od 01. 03. 2009 organizačnú štruktúru Mesta

Žiar nad Hronom bez akéhokoľvek počtu zamestnancov a ktorej súčasťou je aj mestská polícia, bolo
prijaté dňa 25. 02. 2009 pod č. 16/2009. Ak by aj po schválení organizačnej štruktúry bez stanovenia
počtu zamestnancov uznesením mestského zastupiteľstva č. 16/2009 zo dňa 25. 02. 2009 malo každé
zvyšovanie alebo znižovanie počtu zamestnancov mesta Žiar nad Hronom podliehať schvaľovaniu
v mestskom zastupiteľstve, tak by predmetné uznesenie nemalo absolútne žiadne opodstatnenie.

Mestské zastupiteľstvo od roku 2005 neprijalo žiadne uznesenie, ktorým by sa určil počet mestských
policajtov a teda logicky neprijímalo ani uznesenia, ktorými by sa tento počet zvyšoval alebo znižoval,
čo dokazuje aj výpoveď svedka B. Y., bývalého náčelníka mestskej polície.
Pretože schválená organizačná štruktúra Mesta Žiar nad Hronom neobsahuje žiadny počet
zamestnancov ani na jednotlivých odboroch, ani na mestskej polícii, ani celkový počet zamestnancov

mesta Žiar nad Hronom, prijatím rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov zo dňa 14. 02. 2011 nedošlo
k žiadnej zmene organizačnej štruktúry. V zmysle prílohy č. 1 Služobného poriadku Mestskej polície v
Žiari nad Hronom boli žalobcovia 1/-3/ zaradení do hliadkovej služby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva
príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcov 1/-3/ a rozhodnutím o znížení stavu zamestnancovna mestskej polícii v Žiari nad Hronom zo dňa 14. 02. 2011, t.j. že žalobcovia 1/-3/ sa stali práve v
dôsledku takéhoto rozhodnutia nadbytočnými.
V prípade, že došlo k zrušeniu takého pracovného miesta (funkcie) alebo určitého počtu takýchto

pracovných miest, kde je niekoľko zamestnancov zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom
mieste (funkcii), rozhoduje o výbere nadbytočného zamestnanca zamestnávateľ (viď. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 33/2008). Cieľom zamestnávateľa bolo teda výlučne zracionalizovať
a zvýšiť efektívnosť práce, čo dokazuje aj svedecká výpoveď vtedajšej prednostky mestského úradu.
Podľa jeho názoru mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu v intenciách práva na spravodlivé súdne

konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s jeho
argumentáciou, svojerozhodnutiepresvedčivoadostatočneneodôvodnilaztohodôvodujerozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné.
Rozhodnutie súdu musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania
(od 01. 07. 2016 strane - viď poznámka odvolacieho súdu) musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky anámietkyspochybňujúcezáverynamietanéhorozhodnutiavzávažných asamotnérozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach.
Ďalej vytkol odvolaciemu súdu, že mu opomenul doručiť doplnenie podania žalobcov 1/- 3/ zo dňa
07. 02. 2013, doručené krajskému súdu dňa 12. 02. 2013, zo dňa 29. 07. 2013, doručené krajskému
súdu dňa 01. 08. 2013, zo dňa 11. 09. 2013 doručené krajskému súdu dňa 25. 09. 2013 a zo dňa
04. 11. 2014, doručené krajskému súdu dňa 06. 11. 2014. Uvedeným postupom súd mu znemožnil

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. priznáva, pretože nemal príležitosť sa oboznámiť sa so
skutkovými stanoviskami a dôkazmi a možnosť sa k nim vyjadriť. Povinnosť súdu doručiť žalovanému
opravný prostriedok proti jeho rozhodnutiu sa vzt'ahuje aj na doplnenie tohto opravného prostriedku (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 09. 11. 2010, sp. zn. 5Cdo 200/2010).
Uviedol, že v konaní bolo z jeho strany preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede

žalobcov 1/-3/ z pracovného pomeru a tiež vykonaným dokazovaním, predloženými listinami a
výsluchom svedkov bola preukázaná aj skutočnosť, že žalobcovia 1/-3/ z jeho strany či náčelníka
mestskej polície neboli priamo ani nepriamo diskriminovaní či šikanovaní.
Pre prípad, že odvolací súd rozsudok potvrdí, žiadal, aby odvolací súd pripustil možnosť podania
dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Zároveň uviedol, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať,

aby žalobcov 1/-3 naďalej zamestnával vzhľadom na špecifický charakter práce príslušníkov mestskej
polície; dôvera medzi nimi bola značne narušená, pričom príslušníkom mestskej polície môže byť len
osoba, ktorá po celý čas výkonu práce je telesne, duševne a odborne spôsobilá na plnenie úloh polície.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu žalobcov
1/-3/ zamietol, rep. rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobcovia 1/-3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu navrhli rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedli, že odvolanie žalovaného bolo podané neoprávnenou osobou, a to fyzickou osobou M.. O.

Q. s označením primátor, za ktorého má konať B.. M. I., advokátka. M.. O. Q., primátor nebol nikdy
účastníkom konania a ako orgán obce nebol nikdy oprávnený na konanie vo vlastnom mene. B.. M. I.,
advokátka nebola nikdy splnomocnená M.. O. Q. ako primátorom na zastupovanie vo vlastnom mene
vo veciach, ktoré patria do právomoci primátora ako výkonného orgánu mesta Žiar nad Hronom. Z
uvedených dôvodov nemohla byť splnená podmienka včasného doručenia odvolania.

V prípade, ak bude mať odvolací súd za to, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v celom
rozsahu sa stotožňujú s rozhodnutím okresného súdu v časti, ktorým určil, že ich skončenie pracovného
pomeru u žalovaného je neplatné.
Podľa ich názoru právny názor žalovaného prezentovaný v odvolaní je nesprávny. Správu obce
vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce, a to obecného zastupiteľstva a starostu,

ktorých zástupcov si volia v priamych voľbách. Obecná polícia zabezpečuje potreby obyvateľstva,
ktorí si v priamych voľbách volia zástupcov do orgánov obce. Mestská polícia je nosným pilierom pri
plnení základných úloh obce. Cieľom zákonodarcu nebolo ponechať rozhodovanie o obecnej polícii do
pôsobnosti starostu, čo vyplýva aj z § 4 Zákona o obecnej polícii. Zákonodarca v žiadnom ustanovení
Zákona o obecnej polícii ani v žiadnom stanovení Zákona o výkone práce vo verejnom záujme neudelil

starostovi obce právomoc rozhodovať o organizačných zmenách obecnej polície ani mu neudelil
právomocrozhodovať.Podľa§13ods.4písm.e)zákonač.369/1990Zb.starostarozhodujevovšetkých
veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom o prepustení príslušníkov mestskej polície
a podľa zákona č. 564/1991 Zb. o organizácii, objeme, mzdových prostriedkov a rozsah technickýchprostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo. V posudzovanej veci mestské zastupiteľstvo
nikdy nerozhodlo o znížení stavu zamestnancov mestskej polície a nakoľko o takejto zmene rozhoduje
obecné zastupiteľstvo, neboli splnené zákonom stanovené podmienky na ukončenie pracovného

pomeru uzatvoreného medzi nimi a žalovaným. Ich zamestnávateľ Mesto Žiar nad Hronom nikdy
neprijalo rozhodnutie o znížení zamestnancov na mestskej polícii, čo bolo v konaní preukázané, a preto
primátor nebol oprávnený ako zástupca mesta a zamestnávateľa rozhodnúť o ukončení pracovného
pomeru s nimi. Cieľom žalovaného nebolo zefektívniť činnosť na mestskej polícii, nebola preukázaná
nadbytočnosť prepustených zamestnancov, k skončeniu pracovného pomeru nedošlo zákonným

spôsobom a ich prepustením sa nedosiahlo ani zefektívnenie činnosti mestskej polície. Pracovný
poriadok, organizačný poriadok a poriadok odmeňovania zamestnancov sú vnútroorganizačnými
normami zamestnancov obce. Vydávanie vnútroorganizačných noriem musí byť v súlade so zákonom.
Ustanovenia zákona, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, neumožňujú starostovi rozhodovať o
organizačných zmenách mestskej polície. Mestská polícia nespadá do priamej kompetencie starostu. I
z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoPr/3/2011 vyplýva, že organizáciu mestskej polície určuje

mestské zastupiteľstvo. Ich výpovediam predchádzalo ústne upozornenie primátora žalobcom 1/ na
dostatky v riadiacej činnosti náčelníka a ich písomné upozornenie o nedostatkoch v riadiacej činnosti
náčelníka, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 09. 02. 2011. Upozornenie o nedostatkoch v riadiacej
činnosti náčelníka sa nedostalo do programu rokovania obecného zastupiteľstva. Ďalej poukázali na
výpoveď svedka M.. T. Y. (vtedajšieho primátora) zo dňa 16. 10. 2012. Primátor vedel koncom roka

2010 o stave mestskej polície (o dobrovoľnom ukončení činnosti mestského policajta Z. A. k 31. 01.
2011; o hrubom porušení pracovnej disciplíny J. C., ktorému bola daná okamžitá výpoveď z pracovného
pomeru, ktorú následne primátor zrušil; o pracovnej zmluve dvoch príslušníkov polície na dobu určitú),
avšak situáciu nechal vyriešiť osobe, voči ktorej bola nimi podaná sťažnosť, o ktorej nebolo právoplatne
rozhodnuté.

Oni nesúhlasili s výpoveďami, považovali ich za neplatné a trvali na tom, aby im zamestnávateľ ďalej
prideľoval prácu, ten však vymenil zámky na pracovisku, čím im znemožnil vstup pracovisku a postavil
ich mimo službu s tým, že im platil náhradu mzdy. Počas súdneho konania sa viackrát snažilo žiadosťami
o zaradenie do služby. Žalovaný namiesto toho, aby im prideľoval prácu, prijal do pracovného pomeru
v mesiaci február jedného nového zamestnanca a 01. 08. 2013 troch nových zamestnancov. Vzhľadom

na prijaté opatrenia žalovaného potrebe vybudovania kamerového systému v súvislosti s množstvom
porušení zákona, prijatí zamestnancov na pracovisko monitorovacieho kamerového systému, ako
aj ďalšieho zamestnanca na pozíciu mestského policajta, je zrejmé, že išlo zo strany žalovaného
len o nápravu právneho rozhodnutia vtedajšieho primátora o organizačnej zmene mestskej polície
a prepustení troch zamestnancov. Uviedli, že v možnostiach prednostky mestského úradu nebolo

vyjadrovať sa k efektívnosti práce, pretože táto nebola nikdy ich nadriadeným a nepodieľala sa na
činnosti mestskej polície. Bolo preukázané, že patrili medzi zamestnancov s dlhodobo najlepšími
pracovnými výsledkami.
Podľa ich názoru prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku dostatočným spôsobom odpovedal na
podstatné a zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery prvoinštančného súdu žalovaným. Z

odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, ako okresný súd vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy,akýmiúvahamisaspravovalprisvojomrozhodovanívovecisamej,pretopovažujúrozhodnutie
okresného súdu za preskúmateľné.
Argumentácia žalovaného o vôli mestského zastupiteľstva uznesením zo dňa 25. 02. 2009 o ponechaní
primátorovi mesta možnosť rozhodovať o organizačných zmenách, a to aj vo veciach mestskej polície

je účelová, nemajúca oporu v zákone.
OpakovanepoukázalinajudikátR10/1969.Uviedli,žetvrdeniažalovanéhootom,žemuneoznámili,aby
ichžalovanýnaďalejzamestnával,sútendenčné.Oznámiližalovanému,žetrvajúnatom,abyichnaďalej
zamestnával a prideľoval im prácu a súčasne mu oznámili, že nesúhlasia s výpoveďami a považujú
ich za neplatné. I v Oznámení žalovaného o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 14.

03. 2011 sa uvádza, že ,,z dôvodu zrušenia Vášho pracovného miesta zamestnávateľ nemá možnosť
prideľovať Vám prácu dohodnutú v pracovnej zmluve zo dňa 31. 03. 2003 a to v čase od 14. 03. 2011 do
31. 05. 2011.“ Ak by sa nedomáhali prideľovania práce a netrvali by na ďalšom zamestnávaní, žalovaný
by nemal dôvod oznámiť im prekážky v práci. Tvrdenia žalovaného sú v rozpore aj s jeho predošlými
tvrdeniami a výsluchmi svedkov. Počas konania došlo v mestskej polícii k zmenám na pozícii náčelníka

a súčasne k zmene primátora.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/-3/ uviedol, že štatutárnym orgánom mesta je primátor,
ktorý koná menom mesta, preto nemôže konať ako fyzická osoba. V zmysle § 21 ods. 1 písm. a/O.s.p. účinného v čase podania odvolania žalovaným vyplýva, že za právnickú osobu koná štatutárny
orgán. Z celého obsahu jeho odvolania voči rozsudku okresného súdu vyplýva, že toto odvolanie
podalo Mesto Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, so sídlom Š. Moysesa 46, 965 19 Žiar nad Hronom.

Všetky jeho podania v rámci tohto konania boli podpisované rovnako, pričom prvoinštančný ani odvolací
súd nespochybnili ani jedno jeho podanie, že by nebolo podané oprávnenou osobou. Mesto Žiar nad
Hronom, konajúce prostredníctvom vtedajšieho primátora M.. T.N., plnomocenstvom zo dňa 29. 11.
2011 splnomocnilo právneho zástupcu žalovaného vo veci žaloby o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6Cpr/2/2011, a to až do právoplatného skončenia

veci. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, konaných dňa 15. 11. 2014 bol M.. O. Q. zvolený za
primátora mesta Žiar nad Hronom. Pretože plnomocenstvo bolo udelené mestom Žiar nad Hronom,
zmena primátora ako štatutárneho orgánu mesta je vo vzťahu k udelenému plnomocenstvu bez právnej
relevancie. Právny poriadok SR umožňuje oprávnenej osobe, aby základné právo na právnu pomoc
uplatnila ľubovoľnou osobou alebo prostredníctvom advokáta. Právo na právnu pomoc sa priznáva
každému, fyzickej aj právnickej osobe, t.j. aj Mestu Žiar nad Hronom.

Poukázal na to, že je rozdiel medzi prideľovaním práce zamestnancovi počas plynutia výpovednej doby
a oznámením zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával v zmysle §
79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobcovia 1/-3/ sa 14.03.2011, t.j. po ukončení pracovnej neschopnosti,
dostavili do práce. Pretože rozhodnutím zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov zo dňa 14.
02. 2011 sa ku dňu 28. 02. 2011 zrušili 4 pracovné miesta na Mestskej polícii v Žiari nad Hronom,

a to mestský policajt v zaradení hliadková služba, nemohol splniť svoju povinnosť, a to prideľovať
žalobcom 1/-3/ prácu podľa ich pracovnej zmluvy počas plynutia výpovednej doby, t.j. na jeho strane
vznikla prekážka v práci, ktorá trvala až do uplynutia výpovednej doby žalobcov 1/-3/. Oznámeniami
o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa oznámil žalobcom 1/-3/, že z dôvodu zrušenia ich
pracovného miesta s účinnosťou od 28. 02. 2011 nemá možnosť prideľovať im prácu dohodnutú v

ich pracovnej zmluve v čase od 14. 03. 2011 do 31. 05. 2011. Tvrdenia žalobcov 1/-3/, že zriadením
chránenejdielne(pracoviskamonitorovaciehokamerovéhosystému)potrochrokochodvýpovededanej
žalobcom 1/-3/ išlo o nápravu nesprávneho rozhodnutia o organizačnej zmene mestskej polície a o
prepustení troch zamestnancov, sú absurdné a zavádzajúce.

7.Žalobcovia 1/-3/vovyjadreniachkvyjadreniužalovanéhoopätovnezopakovalisvojuargumentáciu,t.j
že odvolanie žalovaného bolo podané neoprávnenou osobou, preto navrhli, aby odvolací súd odmietol
odvolanie žalovaného, poukázali na judikát č. R 10/1969, Uznesenie Ústavného súdu SR z 22. 11.
2011 č.k. IV. ÚS 499/2011-25, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 116/2008 z 17. 12. 2009.

8. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 04. 05. 2016 a žalobcov 1/-3/ dňa 26. 04. 2016, teda ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo
potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil s tým,
že odvolanie žalobcov 1/-3/ odmietol (386 písm. c/ CSP).

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazovna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

12. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

13.Vsúvislostisodvolacímiargumentmižalovanéhoodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žežalovaný

v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

14. Výpoveď je jednostranný adresovaný právny úkon, na základe ktoré zamestnávateľ, resp.

zamestnanec prejavil výslovným spôsobom skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého
účastníka. Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov zakotvených v
ustanovení § 63 Zákonníka práce.

15. Jedným z dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď je, ak sa

zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení
platnom do 31. 08. 2015).

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že výpovediam zo dňa 14. 02. 2011, ktoré dal žalovaný žalobcom
1/-3/, predchádzalo prijatie písomného rozhodnutia primátora M.. T. Y. zo dňa 14. 02. 2011 o znížení
stavu zamestnancov na mestskej polícii o 4 pracovné miesta a zrušenie 4 pracovných miest na mestskej
polícii, a to mestský policajt v zaradení hliadková služba, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce (č.1.81).

17. Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením, t.j. aktom, ktorý prijíma
obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo ďalej určuje organizáciu, objem mzdových prostriedkov a
rozsah technických prostriedkov obecnej polície s prihliadnutím na rozsah jej úloh (§ 4 Zákona o obecnej
polícii).

18. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími argumentami žalovaného odkazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 689/2015 z 28. 09. 2016 (publikovaný ako judikát R 23/2017 v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky), z ktorého vyplýva: ,,Na vykonanie
organizačnej zmeny, ktorá má za následok skončenie pracovného pomeru pracovníka príslušníka
mestskej polície podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je oprávnené len mestské (obecné)

zastupiteľstvo ako orgán mesta, zamestnávateľa príslušníkov mestskej polície. A až na podklade
rozhodnutia mestského zastupiteľstva o organizačnej zmene, o znížení počtu zamestnancov útvaru
mestskej polície o troch, mohol primátor mesta ako štatutárny a výkonný orgán mesta, zamestnávateľa
príslušníkov mestskej polície realizovať túto organizačnú zmenu skončením pracovného pomeru
výpoveďou s tromi príslušníkmi mestskej polície podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to ako

orgán oprávnený zastupovať mesto v pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom mesta. Orgánmi
mesta sú totiž aj mestské zastupiteľstvo aj primátor mesta. Príslušné právne predpisy určujú oprávnenia
týmto orgánom mesta. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ktoré ustanovenie Zákonníka
práce je potrebné v danej veci aplikovať v súlade s § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. v spojení
s § 3 ods. 1 Zákonníka práce) môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba na základe

písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu. V prípade zamestnávateľa musí
ísť pritom o rozhodnutie jeho príslušného orgánu. Inak je výpoveď neplatným právnym úkonom. O
organizačnej zmene totiž nemôže rozhodnúť hocikto u zamestnávateľa. A to nielen u zamestnávateľa,
ktorým je mesto, ale ani u zamestnávateľa ako inej právnickej osoby alebo zamestnávateľa ako fyzickejosoby. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. je obecné zastupiteľstvo oprávnené zriaďovať a
zrušovať aj útvar mestskej polície. Zákon č. 564/1991 Zb., na ktorý odkazujú ustanovenia zákona č.
369/1990 Zb. je osobitným špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. Je preto potrebné

mať za to, že ak tento osobitný zákon č. 564/1991 Zb. jednoznačne ustanovuje, že mestskú políciu,
ktorú ako poriadkový útvar zriaďuje a zrušuje mesto všeobecne záväzným nariadením (na ktorom sa
uznášamestskézastupiteľstvo)aktorejorganizáciu,objemmzdovýchprostriedkovarozsahtechnických
prostriedkov určuje mestské zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh, je práve a len mestské
zastupiteľstvo orgánom oprávneným rozhodnúť o jej organizácii, to je aj o znížení, resp. zvýšení počtu

príslušníkov mestskej polície, ktorí sú zamestnancami mesta. V preskúmavanej veci, keď rozhodnutie o
organizačnej zmene nebolo urobené príslušným orgánom mesta, ale primátorom mesta, ktorý na takéto
rozhodnutie nebol príslušný, nemohol žalovaný platne skončiť pracovný pomer so žalobcom. Podľa § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce totiž musia byť splnené všetky podmienky tohto výpovedného dôvodu.
Akniesúdané,niejemožnéplatnepracovnýpomerskončiť.NajvyššísúdSlovenskejrepublikypovažuje
za potrebné doplniť, že primátor mesta je oprávnený v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. v

spojení s § 24 zákona č. 369/1990 Zb. okrem iného vydávať (meniť) aj organizačný poriadok, avšak
iba organizačný poriadok mestského úradu, nie aj organizačný poriadok útvaru mestskej polície, ktorá
predstavuje samostatný poriadkový útvar mesta, ktorého zriadenie, postavenie a úlohy upravuje zákon
č. 564/1990 Zb. Mestský úrad pritom podľa § 16 ods. 1 s 2 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 24
zákona č. 369/1990 Zb. zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a

primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom. Jeho prácu riadi primátor. Organizačný
poriadok mestského úradu (nie mesta ako právnickej osoby, ale len tohto úradu) ustanovuje podľa § 16
ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 24 zákona č. 369/1990 Zb. organizáciu mestského úradu,
počet zamestnancov a ich pracovné činnosti. Ako bolo vyššie uvedené, primátor mesta je oprávnený
vydávať len organizačný poriadok mestského úradu, nie upravovať aj organizáciu mestskej polície, ktorá

nie je súčasťou mestského úradu, je však útvarom mesta. Ide však o samostatný útvar, ktorého základné
úlohy,organizáciuaprávaapovinnostijehopríslušníkovvymedzujezákonč.564/1991Zb.akošpeciálny
právny predpis k zákonu č. 369/1990 Zb. a pracovnoprávnym predpisom. Tento útvar zriaďuje mesto
všeobecne záväzným nariadením, na ktorom sa uznáša mestské zastupiteľstvo, ktoré ako príslušný
orgán mesta aj určuje jeho organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov

s prihliadnutím na rozsah jeho úloh“.
S uvedeným záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje.

19. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) uvádza, že v posudzovanej veci o

organizačnej zmene v útvare mestskej polície nerozhodlo Mestské zastupiteľstvo (táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná), ktoré bolo ex lege oprávneným a zároveň povinným rozhodnúť o
organizačnej zmene, ale primátor Mesta Žiar nad Hronom (v rozpore so Zákonom o obecnej polície),
preto výpovede dané žalobcom 1/-3/ dňa 14. 02. 2011 sú neplatné.

20. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd uvádza, že nedostatky organizačnej
štruktúry Mesta Žiar nad Hronom, na ktoré žalovaný poukázal v odvolaní (organizačná štruktúra
Mesta Žiar nad Hronom neobsahuje žiadny počet zamestnancov Mesta Žiar nad Hronom, ani počet
zamestnancov na mestskej polícii), nemôžu byť dôvodom pre porušenie zákona, t.j. rozhodnutie o
organizačnej zmene nepríslušným orgánom.

21. K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní, t.j. že od neho nie je možné spravodlivo požadovať,
aby žalobcov 1/-3 naďalej zamestnával vzhľadom na špecifický charakter práce príslušníkov mestskej
polície; dôvera medzi nimi bola značne narušená, pričom príslušníkom mestskej polície môže byť len
osoba, ktorá po celý čas výkonu práce je telesne, duševne a odborne spôsobilá na plnenie úloh polície,

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tieto argumenty neboli uplatnené pred súdom prvej
inštancie, ide o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP (do 30. 06. 2016 § 205a O.s.p.) s tým,
že žalovaný nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
preto na ne odvolací súd neprihliadal.

22. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovaného ohľadne nedoručenia podaní žalobcov 1/-3/
žalovanému v rámci odvolacieho konania vedeného pred odvolacím súdom pod sp. zn. 12CoPr/1/2013,
odvolací súd uvádza, že podania žalobcov 1/-3/ zo dňa 07. 02. 2013, zo dňa 29. 07. 2013, zo dňa 11.
09. 2013 a zo dňa 04. 11. 2014, boli odvolacím súdom doručené žalovanému dňa 28. 08. 2017 v rámcitohto odvolacieho konania s možnosťou vyjadriť sa k nim odvolacím súdom určenej desaťdňovej lehote
(viď č.l. 554, 555 spisu).

23. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného zo dňa 04. 05. 2016 spĺňa všetky atribúty riadneho
opravného prostriedku (odvolania) v zmysle ustanovenia § 363 CSP (do 30. 06. 2016 § 205 ods. 1
CSP), bolo podané žalovaným prostredníctvom v tom čase právneho zástupcu žalovaného (B.. M. I.,
advokátkou, so sídlom Š. M. XX, J. G. I.) a bolo opatrené vlastnoručným podpisom právneho zástupcu
žalovaného.

24. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

25. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov 1/-3/ v zmysle ustanovenia 386 písm. c/ do neexistujúcich
výrokov rozsudku okresného súdu, pretože predmetom sporu nebola náhrada mzdy, teda ide o

neprípustný predmet odvolania.

26 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ -3/ sa žalobou zo dňa 31. 07. 2011, doručenou okresnému
súdu dňa 01. 08. 2011, domáhali určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcov 1/, 2/ a 3/
výpoveďami žalovaného zo dňa 14. 02. 2011 je neplatné.

27. Okresný súd rozsudkom č.k. 6Cpr/2/2011-189 zo dňa 16. 10. 2012 zamietol žalobu žalobcov
1/-3/ (prvý výrok) a uložil žalobcom 1/-3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 536,76 na špecifikovaný účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

28. Žalobcovia 1/-3/ až v odvolaní zo dňa 01. 12. 2012 proti rozsudku okresného súdu č.k.
6Cpr/2/2011-189 zo dňa 16. 10. 2012 (č. l. 207-220) navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok
prvoinštančného súdu a ,,rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcov 1/-3/; o
povinnosti žalovaného uhradiť náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku pre žalobcov 1/

až 3/, a to za čas od 01. 06. 2011 do času, keď im žalovaný umožní pokračovať v práci“.

29. Odvolací súd uznesením č.k. 12CoPr/1/2013-340 z 30. 04. 2015 rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

30. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 30. 07. 2015 uviedli, že ,,zotrvávame na uplatnenom nároku
na náhradu mzdy, ktorý bol uplatnený v konaní dňa 01. 12. 2012 v sume priemerného mesačného
zárobku za obdobie od 01. 06. 2011 do času, keď im žalovaný umožní pokračovať v práci, t.j. spolu sumu
vo výške priemerného zárobku za uvedené obdobie, vypočítaného ako súčin priemerného mesačného
zárobku a počtu mesiacov daného obdobia spolu s úrokmi z omeškania“ vo výške, ktorú určili percentami

za jednotlivé obdobia ,,neuhradenej náhrady mzdy“ (č.l.352 spisu).

31. Žalobcovia 1/-3/ písomným podaním zo dňa 15. 10. 2015 navrhli pripustiť zmenu žaloby týkajúcu
sa náhrady mzdy podľa § 95 O.s.p. (viď č.l. 371- 372 spisu), a to žalobca 1/ sa domáhal zaplatenia
náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku - 1.061,21 Eur mesačne za každý kalendárny

mesiac za obdobie od 01. 06. 2011 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci spolu s
príslušnými úrokmi z omeškania špecifikovanými v tomto podaní. Žalobca 2/ sa domáhal zaplatenia
náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku - 939,97 Eur mesačne za každý kalendárny
mesiac za obdobie od 01. 06. 2011 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci spolu s úrokmi
z omeškania špecifikovanými v tomto podaní. Žalobkyňa 3/ sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy v

sume priemerného mesačného zárobku vo výške 882,50 Eur mesačne za každý kalendárny mesiac za
obdobie od 01. 06. 2011 do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci spolu s príslušnými úrokmi
z omeškania špecifikovanými v tomto podaní. (č. l. 371 a nasl. spisu).

32. Žalobcovia 1/-3/ písomným podaním zo dňa 29. 02. 2016 špecifikovali výšku náhrady mzdy, a to

žalobca 1/ v sume 60.488,97 Eur s prísl., žalobca 2/ v sume 53.578,29, Eur s prísl. a žalobkyňa 3/ v
sume 50.302,50 Eur s prísl. (č. l. 402 a nasl. spisu).33. Okresný súd na pojednávaní dňa 08. 03. 2016 uznesením, proti ktorému nebolo prípustné odvolanie
(podľa § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania okresného súdu), nepripustil
zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o zaplatenie náhrady mzdy žalobcom 1/, 2/ a 3/.

34. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 6Cpr/2/2011 - 425 zo dňa 08. 03. 2016 vyhovel žalobe
žalobcov1/-3/vcelomrozsahuaurčil,žeskončeniepracovnéhopomeružalobcov1/,2/a3/výpoveďami
žalovaného zo dňa 14. 02. 2011 je neplatné.

35. Odvolací súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína
výlučne na základe žaloby, ktorá predstavuje základný procesný úkon žalobcu v rámci jeho dispozičného
oprávnenia. Obligatórnou náležitosťou žaloby je petit žaloby (žalobný návrh), ktorým je súd ex lege
viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), preto súd nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite.

36. Ako bolo uvedené, žalobcovia 1/-3/ sa určovacou žalobou domáhali jedine určenia, že skončenie

pracovného pomeru žalobcov 1/, 2/ a 3/ výpoveďami žalovaného zo dňa 14. 02. 2011 je neplatné.
Žalobcovia 1/-3/ sa žalobou nedomáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im náhradu mzdy
(žaloba na plnenie), preto predmetom konania nebol nárok žalobcov 1/-3/ na náhradu mzdy. Odvolací
súdsúhlasísprávnymnázoromžalovaného,žezožiadnehoprávnehopredpisunevyplýva,žespodaním
žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je obligatórne spojené aj konanie o nároku na

náhradu mzdy. Je len na žalobcovi, či žalobou si uplatní i nárok na náhradu mzdy, eventuálne tento
nárok neuplatní. Okresný súd teda postupoval správne, keď neprekročil žalobný návrh žalobcov 1/-3/
a rozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobcov 1/-3/.

37. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolanie žalobcov 1/-3/

odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 ods. c/ CSP.

38. O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne okresný súd, ktorý postupoval podľa
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu.

39. V súvislosti so žiadosťou žalovaného uvedenou v odvolaní, aby odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku prvoinštančného súdu pripustil dovolanie, odvolací súd uvádza, že otázky, ktoré by mal
dovolací súd riešiť, nie sú otázkami po právnej stránke zásadného významu s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 689/2015 z 28. 09. 2016 a ani odvolací súd takúto
otázku v prejednávanej veci nezistil.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).