Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207583
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7811207583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu COOP JEDNOTA REVÚCA, spotrebné družstvo,
so sídlom v Revúcej, Sládkovičova č. 58, IČO: 00 169 129, zastúpeného JUDr. Karolom Hatvanim,
advokátom v Revúcej, Sládkovičova č. 58, proti žalovanej B. Č., H.. XX. XX. XXXX, bývajúcej v Q., X. XX,
zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Nám. 1. mája č. 11, o zaplatenie
944,67 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/108/2011-1030
zo dňa 18.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 944,67 € s prísl. titulom schodku na zverených hodnotách. Žalobu odôvodnil
tým,žežalovanábolaunehozamestnanánazákladepracovnejzmluvyapodpísalaajdohoduohmotnej
zodpovednosti ako pokladníčka v predajni č. 05-108 v Rožňave. Následne podpísala aj dohody o zmene
pracovnej zmluvy, podľa ktorých napokon vykonávala funkciu vedúcej v tejto predajni. Jej pracovný
pomer sa skončil výpoveďou zo strany žalovanej dňa 31. 05. 2011. V súvislosti s ukončením pracovného

pomeru bola vykonaná odovzdávajúca inventúra dňa 30. 05. 2011 a na predajni bol zistený schodok
na zverených hodnotách, ktorý predbežne bol vyčíslený v sume 1.136,65 € a po konečnom vyúčtovaní
predstavoval žalovanú sumu. Ide o schodok za obdobie od vykonania predchádzajúcej inventúry, t.j. od
02. 02. 2011 do 30.5.2011.

2.Súdvzmysležalobyvydalplatobnýrozkaz,protiktorémuvčaspodalaodporžalovaná sodôvodnením,
že pri inventúre nebol zistený schodok, ale práve naopak prebytok vo výške 1.136,65 €, a preto žalobu

žiadala zamietnuť. Uviedla, že v predajni pracovala sama, záznam o inventúre riadne podpísala, pričom
ho podpísali aj členovia inventarizačnej komisie a nebol zistený schodok. Až následne po skončení
pracovného pomeru bola vyzvaná na zaplatenie schodku a zaplatenie škody vo výške 120 € pre údajnú
vykonanú dodatočnú inventúru, ktorej sa však ona nezúčastnila. Žalobca vysvetlil situáciu, že skutočne
pri odovzdávajúcej inventúre dňa 30. 05. 2011 bol zistený predbežne prebytok, pričom v žalobe bolo
nesprávne uvedené, že ide o schodok, avšak prebytok bol zistený z dôvodu, že žalovaná zatajila tovar,
ktorý jej bol dodaný, a to sa zistilo až potom, čo sa porovnával fyzický stav s účtovným stavom.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá
pracovná zmluva, vznikol pracovný pomer, naposledy pracovala ako vedúca predajne a skutočne
uzavrela aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Vo veci vypočul súd ako svedkyne aj pracovníčkyvykonávajúce inventúru na predajni a zároveň nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku
znalkyne P.. Z. Q. vyplynulo, že porovnaním stavu tovaru v inventúrnych súpisoch so stavom tovaru v
účtovníctve na predmetnej prevádzkovej jednotke žalobcu k 30.5.2011 vznikol inventarizačný rozdiel, a

to prebytok vo výške 97,93 €. Žalobca totiž pri vykonávaní inventúry a vyčíslenie schodku nepostupoval
v súlade s príslušnými právnymi normami. Žalobca vykonával inventarizáciu v zmysle neplatnej vyhlášky
č. 155/1971 Zb. platnej do 31.12.1991, ktorá bola zrušená zákonom č. 563/1991 Zb., ktorý zákon
bol zrušený zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pri vyhotovení
inventúrnehosúpisuainventarizačnéhosúpisubolžalobcapovinnýpostupovaťpodľa§29a§30zákona

č. 431/2002 Z.z.. Pri vyčíslení účtovného stavu inventarizovaných zásob bol žalobca povinný vychádzať
z účtovnej knihy, ktorou je v sústave podvojného účtovníctva hlavná kniha. Stav účtu 132 - tovar na
sklade a v predajniach k 30.5.2011 nezodpovedá základným princípom vedenia účtovníctva v zmysle
zákona o účtovníctve. Na tomto účte bol totiž žalobca povinný účtovať záznamy o zásobách v súlade
s § 25 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona v obstarávacích cenách a nie v predajných cenách.

4. Keďže žalobca súdu predložil znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Jarmilou Deákovou, z
ktorejzáveruvyplynul inventarizačnýrozdiel,atoschodok854,70€,súddalvzájomneobomznalkyniam
ich znalecké posudky na vyjadrenie. Znalkyňa P.. A. M. sa k posudku znalkyne P.. Q. nevyjadrila a
znalkyňa P.. Q.G. sa k znaleckému posudku P.. M. vyjadrila tak, že v predloženom znaleckom posudku
(č. 08/2012) je inventarizácia vyhodnotená rovnakým spôsobom ako vykonala účtovná jednotka COOP

Jednota, Revúca, t.j. v predajných cenách. Svoj postoj vyjadrila aj pri výsluchu na pojednávaní a zotrvala
na ňom. Poukázala, že v súčasnej trhovej ekonomike pri tvorbe cien a prechodnom znižovaní cien
vzhľadom na požiadavky trhu, takto vyhodnotená inventarizácia nemá platnosť, len deklaruje históriu
marže.Vosvojomznaleckomposudkuvyhodnocovala inventarizáciunazákladepredloženýchdokladov
v obstarávacích cenách, preto sú v týchto dvoch dokumentoch výrazné rozdiely. Po viacnásobnej

urgencii k predloženej dokumentácii skladových zásob, žalobca nepredložil hodnovernú dokumentáciu,
deklarujúcu účtovanie tovarových zásob spôsobom zákonným, a preto pri vyhodnotení inventarizácie
tovarových zásob ako záväznú použila rekapitulačnú tabuľku vyhodnocujúcu skladové zásoby ku
dňu 31.5.2011 v uvedenej prevádzkovej jednotke v nadobúdacích cenách. Účtovná jednotka mala
inventarizáciu vyhodnocovať aj v merných jednotkách, t.j. v kusoch alebo kilách alebo v iných merných

jednotkách a viesť inventarizáciu podľa právnej normy. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku mohla
vychádzať jedine z dokladov, ktoré jej predložil žalobca a pokiaľ nie je presne daná smernica, ktorá sa v
súčasnom období nedá dodržať, vyhodnotenie inventúry nemôže byť objektívne. Záväznou pomocnou
evidenciou je skladová evidencia, na základe ktorej by sa malo účtovať aj v hlavnej knihe. Ďalej podala
znalkyňa vysvetlenie, že v porovnaní s inventúrou na prvý pohľad si tiež myslela, že sú vedené zásoby

v predajných cenách, čo vyplývalo z názvu účtu, ktoré účtovná jednotka stále má pomenované podľa
neplatného zákona o účtovníctve. Pri porovnaní zostavy vyúčtovania zásob poskytnutých účtovnou
jednotkouaprizisteníaleboporovnaníinventarizáciezpredajnej jednotky108zistila,žesavlastnejedná
o evidenciu zásob v nákupných obstarávacích cenách. Nedostatok je v pomenovaní účtov 132 a 133.
Analytiku má účtovná jednotka pomenovanú podľa staršieho zákona, ktorý však v súčasnosti neplatí.

Vzniknutý rozdiel schodku je vyčíslený z nezaúčtovaných dodacích listov, ktoré žalovaná mala zaúčtovať
už v priebehu apríla. Rozdiel medzi vyčísleným schodkom zo strany žalobcu a znaleckým posudkom
vznikol z tovaru zisteného novou vedúcou po skončení inventarizácie. Uvedenú stratu, pričom jedná
sa o tovar po záruke, nie je možné zahrnúť pri inventarizácii tovaru v predajni. Po doplnení dokladov
znalkyňa P.. Z. Q. napokon podala doplnenie znaleckého posudku č. 1/2012, v ktorom dospela k záveru,

že v predmetnej prevádzkovej jednotke 108 v Rožňave, vznikol nasledovný inventarizačný rozdiel,
ktorý predstavuje prebytok 1.197,40 €.

5. Vzhľadom na určité nezrovnalosti súd prvej inštancie vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou Bratislavská súdno-znalecká konzultačná spoločnosť, s.r.o. Bratislava a zo

záverov tohto znaleckého dokazovania vyplynulo, že skutočne rozdiel predstavuje prebytok 1.197,40 €,
a teda schodok nevznikol. Bolo konštatované, že žalobca pri vykonávaní inventúry a vyčíslení schodku
nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že obidve znalkyne správne
vyčíslili skutočné zásoby v obstarávacích cenách, avšak znalkyňa P.. Q. pri finančnom vyjadrení
účtovných zásob postupovala pri ich stanovení v súlade s platným zákonom. Súd teda prihliadol na

výsledky kontrolného znaleckého dokazovania.

6. Vec súd právne posúdil podľa ust. § 182 ods. 1 až 4 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalobe
žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol. V konečnom dôsledku poukázal hlavne na výsledkyznaleckého aj kontrolného dokazovania, z ktorého bolo preukázané, že na predmetnej predajni pri
inventúre 30.5.2011 nebol preukázaný vznik schodku.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

8. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,

ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda ide o vypracovanie znaleckého posudku
znaleckým ústavom, ktorý by sa vyjadril, či vznikol pri odovzdávajúcej inventúre zo dňa 30.5.2011
schodok na zverených hodnotách alebo prebytok, prípadne by sa vyjadril k ďalším skutočnostiam,
dôležitým pre súdne konanie. Naďalej tvrdil, že rozdiel vznikol po zaúčtovaní úprav ako schodok na
zverených hodnotách vo výške žalovanej sumy, a to len z dôvodu, že keby žalovaná faktúry - doklady
od dodávateľov a rozdiely nahlásila už v priebehu odovzdávajúcej inventúry (a ktoré sa zobrazili až v

kontokorente za mesiac máj 2011), bol by zistený inventarizačnou komisiou schodok a nie prebytok.
Poukázal na to, že dal si vypracovať ďalší znalecký posudok č. 333/2016 zo dňa 26.10.2016 znaleckou
organizáciou Experta, s.r.o. Žilina, v zmysle ktorého vznikol pri odovzdávajúcej inventúre zo dňa
30.5.2011 schodok na zverených hodnotách vo výške 702,97 €, tento posudok však súd neakceptoval.
Podľa neho preto súd predčasne rozhodol, ak žalobu zamietol, pretože za tejto dôkaznej situácii neboli

splnené procesné podmienky na vydanie zamietavého rozhodnutia a súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu podala žalovaná vyjadrenie, ktorá navrhla, aby od napadnutý rozsudok odvolací súd
potvrdil ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu
považovala za nedôvodné, nezrozumiteľné a zmätočné, ktoré nenaplňuje žiaden z odvolacích dôvodov
v zmysle § 365 a nasl. CSP. Do konania nevnáša žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe.
Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu po objasnení všetkých právne významných skutočností a

žalobca ani v odvolaní na svoju obranu neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu prvej inštancie
pred rozhodnutím nebolo známe a s ktorými by sa vo svojom rozhodnutí aj nebol vysporiadal. Súd prvej
inštancie podrobne preskúmal závery všetkých znaleckých posudkov a prijal jednoznačne a správne
závery. Taktiež správne neprihliadal na súkromný znalecký posudok znalca EXPERTA s.r.o., Žilina,
ktorý bol vypracovaný v priebehu súdneho konania, na základe objednávky žalobcu. Žalovaná si taktiež

uplatnila v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. januára
2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

11. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, g/ CSP. Odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.).
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP sa nevníma ako reálna vada rozhodnutia v zmysle
chybného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Ak by odvolateľ videl pochybenie v tomto

procesnom postupe súdu, musel by v odvolaní argumentovať dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/
alebo f/ CSP. Prípustnosť tohto dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/ CSP, z
ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom
prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by procesne
pochybil, že by to malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tiež neboli zistené novoty v
odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP. Súd prvej inštancie v rozhodnutí odôvodnil, prečoneprihliadol na žalobcom predložený posudok a žalobca nepreukázal, že sú tu prostriedky procesnej
obrany, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie
vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov vyplynuli,

neopomenul žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a v jeho
hodnotení dôkazov nie je logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na

ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru
odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá
riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd zdôvodnil aj nevykonanie dôkazu požadovaného
žalobcom, na nepochybné posúdenie skutočnosti, či vznikol schodok v predmetnej predajni je vecou
odbornou, preto správne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil na znaleckom (aj kontrolnom)
dokazovaní. Toto znalecké dokazovanie, nariadené súdom odstránilo rozporné a protirečivé tvrdenia a

zisteniažalobcupriinventúrachadokoncaajvžalobnomnávrhu,kdeprebytokprezentovalakoschodok.

13. Ostatné odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

15.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1,2CSP vspojenís
§ 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešná žalovaná má nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).