Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dalibor Miľan

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Csp/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214560
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716214560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu

Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX W., občanovi SR, o zaplatenie
603,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 603,99 Eur spolu s úrokom vo výške 175,19 Eur, úrokom vo výške 19,5 %
ročne zo sumy 449,99 Eur od 01. 10. 2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 668,17 Eur od 01. 10. 2016 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu
trov konania.

2. Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu je neznámy.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25. 11.
2016, plnej moci zo dňa 17. 06. 2016, poverenia č. 025/2013/SR zo dňa 07. 01. 2013, obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu v ČSOB, oznámenia o poskytnutí povoleného
prečerpania k žiadosti reg. č. 004989211R zo dňa 13. 06. 2012, poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej
čiastky zo dňa 01. 08. 2014, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01. 10. 2014, úrokových sadzieb
v ČSOB platných od 01. 10. 2016, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, doplnenie dokazovania zo
dňa 15. 11. 2017, výzvy súdu na odstránenie rozporu v žalobe zo dňa 21. 11. 2017, vyjadrenia k výzve

súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22. 11. 2017 a ďalších listinných a ostatných dôkazov,
zistil tento skutkový stav:

4.Žalobcasa svojimžalobnýmnávrhomoznačenýmakoNávrhnavydanieplatobnéhorozkazudomáhal
zaplatenia sumy 603,99 Eur, úrokov vo výške 175,19 Eur, úroku vo výške 19,5 % ročne zo sumy 449,99
Eur od 01. 10. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 668,17 Eur od
01. 10. 2016 do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu žalobu odôvodnil veľmi stručne, s odkazom na

existenciuoznámeniaoposkytnutípovolenéhoprečerpaniakžiadosti reg.č.004989211Rzodňa13.06.
2012, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 004989211R v zmysle Čl. I bodu
2. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o prečerpaní. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpaniena bežnom účte do výšky limitu 450,- Eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 13. 06.
2012. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby v zmysle Zmluvy je dohodnutá vo výške
16,9 % ročne a výška sadzby úroku z omeškania je dohodnutá vo výške 9 % ročne. V zmysle čl.

III. ods. 1 VZP pre prečerpanie je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná v priestoroch žalobcu na
jeho internetovej stránke. V zmysle čl. II ods. 5 VZP pre prečerpanie bol žalovaný k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na
úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania.

5. Žalobca súdu predložil „podrobnú špecifikáciu - prehľad splácania zo strany žalovaného“ vo forme
prehľadovej tabuľky, ktorá však pre súd bola nezrozumiteľná. Žalobca odkazoval predovšetkým na -
čerpanie úveru - stĺpec označený ako „čerpanie“, ktorý zobrazuje celkový objem čerpaní za sledované
mesačné obdobie, pričom tam kde sa javí, že čerpanie je vyššie ako samotný úverový limit, toto vyplýva
len zo samotného charakteru produktu povolené prečerpanie, ktoré je charakteristické možnosťou
opakovaných čerpaní. Zároveň poukázal na - vyčerpaný úverový limit (sumu celkovej nesplatenej istiny),

ktorý stĺpec je označený ako „zostatok“ vždy ku koncu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom ide
o sumu vyčerpaného úverového limitu na konci kalendárneho mesiaca, pričom táto nikdy nie je vyššia
ako povolený úverový limit. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné
podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 30. 09. 2014 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII. ods. 1
písm. a) VZP pre prečerpanie.

6. V zmysle Zmluvy o prečerpaní, sa zmluvné strany dohodli, že výška úrokovej sadzby v zmysle
Zmluvy je dohodnutá vo výške 16,9 % ročne a výška sadzby úroku z omeškania je dohodnutá vo
výške 9 % ročne. V zmysle čl. III ods. 1 VZP pre prečerpanie žalobca zverejňuje úrokové sadzby na
svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek, pričom pokiaľ klient nesúhlasí so zmenou úrokovej

sadzby, je oprávnený zaslať žalobcovi písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď od Zmluvy o
prečerpaní. V prípade, ak žalovaný ako klient nezašle banke písomný nesúhlas so zmenou úrokovej
sadzby, považuje sa to, že súhlasí s novou úrokovou sadzbou.

7. V zmysle Zmluvy o prečerpaní sa zmluvné strany dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je

dohodnutá vo výške 9 % ročne podľa čl. III ods. 3 VZP pre prečerpanie, kde budú čiastky, s ktorými je
klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená na internetovej stránke
žalobcu a v jeho pobočkách. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 25. 11. 2016
sadzbu 19,5 % ročne. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 01.
10. 2014 (deň nasledujúci po dni splatnosti/zosplatnení/úveru zo Zmluvy o prečerpaní) vo výške 8,05

% ročne z dlžnej čiastky.

8. Procesným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15. 11. 2017, podaného elektronickým
spôsobom súdu, tento požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 16.
11. 2017 a to s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, keď z doložených listinných dôkazov mal

žalobca za to, že jeho nárok je nesporný a zároveň účasť na pojednávaní by bola s prihliadnutím na
miesto a sídlo právneho zástupcu žalobcu v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a podmieňoval
by vznik trov právneho zastúpenia vo výške nepomernej k uplatnenému nároku v konaní. Právny
zástupca žalobcu súčasne vyslovil súhlas, aby súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu
a právneho zástupcu. Následne v texte o.i. oznámil súdu, že ku dňu 15. 11. 2017 eviduje žalobca

voči žalovanému nesplatenú istinu vo výške 449,99 Eur, ktorá suma je uvedená v návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 25. 11. 2016, pričom žalovaný od podania návrhu neuhradil pohľadávku ani
čiastočne. Žalobca vyčíslil ku dňu 30. 09. 2016 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu z oznámenia
o poskytnutí povoleného prečerpania vo výške 779,18 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 449,99
Eur, úroku vo výške 42,99 Eur vyčísleného ku dňu 30. 09. 2014, úroku vo výške 175,19 Eur vyčíslený

za obdobie od 01. 10. 2014 do 30. 09. 2016 a úrok z omeškania vo výške 111,01 Eur vyčíslený ku
dňu 30. 09. 2016.

9. Vzhľadom na nejasnosť a rozpor v skutočnostiach písomne oznámených procesnému súdu vo vzťahu
k žalovanej istine a príslušenstve, súd listom zo dňa 21. 11. 2017 (po predchádzajúcom odročení

pojednávania) vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby odstránil rozpor, ktorý súd evidoval vo vzťahu k
pôvodneuvádzanomvýrokunavrhovanéhosúdnehorozhodnutiaaskutočnostíuvádzanýmivpísomnom
podaní zo dňa 15. 11. 2017, z obsahu ktorého sa súdu javí, že žalobca si uplatnil voči žalovanému
nie sumu 603,99 Eur, ale sumu 779,18 Eur predstavujúcu súčet súm 449,99 Eur (istina), 42,99 Eur(úrok ku dňu 30. 09. 2014), 175,19 Eur (úrok za obdobie od 01. 10. 2014 do 30. 09. 2014) a 111,01 Eur
(úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 30. 09. 2016). Zároveň oznámil žalobcovi, že ak chce upraviť výšku
žalovanej sumy z pôvodnej čiastky 603,99 Eur na sumu 779,18 Eur, je potrebné túto skutočnosť súdu

ako procesný návrh oznámiť s tým, aby súd mohol rozhodnúť o úprave výšky žalovanej sumy.

10. Dňa 24. 11. 2017 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie k predchádzajúcej výzve, kde právny
zástupca žalobcu súdu oznamuje, že zotrváva na podanom návrhu v rozsahu, v akom si ho uplatňuje v
návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25. 11. 2016, teda vo výške 603,99 Eur s prísl. Uvádza

ďalej, že žalobca svojim podaním zo dňa 15. 11.2017 nemal v úmysle upraviť výšku žalovanej sumy
a ani rozšíriť žalobný petit.

11. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov.

12. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

16. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

17. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

18. Podľa § 181 ods. 1 CSP, po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie.

19. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

20. Podľa § 181 ods. 3 CSP, v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

21. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

23. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, ako aj uvádzané skutočnosti, súd žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto ho stíhala procesná prehra. Je
potrebné uviesť, že žalovaný sa žalobným výrokom (súdu navrhovaným petitom) domáhal zaplatenia

istiny vo výške 603,99 Eur, pričom v procesnom podaní zo dňa 15. 11. 2017 súdu oznamuje, že sa
domáha voči žalovanému zaplatenia nesplatenej istiny vo výške 449,99 Eur, takže už tu bol badateľný
rozdiel medzi žalobcom navrhovaným žalobným petitom na zaplatenie istiny vo výške 603,99 Eur
a následne uvádzanou výškou ním požadovanej nesplatenej istiny 449,99 Eur, pričom súd oznámilžalobcovi, že v zmysle posledného procesného podania sa súdu javí, že žalovaná suma by mala
predstavovať výšku 779,18 Eur ako súčet súm istiny 449,99 Eur a vypočítaného príslušenstva 42,99
Eur, 175,19 Eur a 111,01 Eur. Žalobca však súdu prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že

nemieni meniť výšku žalovanej sumy a požaduje, aby súd rozhodol tak, ako to uvádza vo svojom
pôvodne uvádzanom žalobnom petite zo dňa 25. 11. 2016. Súd však nevedel akým spôsobom sa
žalobca dopracoval k istine vo výške 603,99 Eur na dôvažok k tomu, že v podaní zo dňa 15. 11.
2017 už spomína ako istinu čiastku 449,99 Eur. V prípade, ak by súd vyhovel žalobe a zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 603,99 Eur, toto by nebol schopný právne relevantným

a jednoznačným spôsobom prehľadne odôvodniť. Súd má za to, že prístup k veci zo strany právneho
zástupcu žalobcu nebol dôsledný, kedy nebol schopný súdu argumentačne a matematicky čitateľne
ozrejmiť ten rozpor, na ktorý súd poukazoval. Súdu doručená akási tabuľka, z ktorej už vonkoncom
nebolo možné zistiť žalobcom uvádzané tvrdenia v odôvodnení podaného návrhu na vydanie
platobného rozkazu, bola nedostatočným dôkazom k tomu, aby súd vedel posúdiť, či nárok žalobcu je
dôvodný v ním uvádzaných konkrétnych čiastkach. Žiaľ v súčasnosti je takáto „prax“ a postoj účastníkov

sporu pravidlom ako výnimkou, kedy mnohokrát právni zástupcovia strany sporu sa odvolávajú na
„ekonomičnosť“ súdneho sporu so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaniach s tým, že
potom súd mnohokrát nevie posúdiť vierohodnosť a opodstatnenosť jednotlivých čísiel, stranou sporu
uvádzaných, v jeho písomných podaniach. Mnohokrát by súd vedel tieto rozpory odstrániť v prípade,
ak by bola na pojednávaní prítomná aspoň tá strana (možno aj v zastúpení advokáta), ktorá by priamo

vedela na otázky súdu na pojednávaní kvalifikovane dať odpoveď, ktorú by súd argumentačne mohol
použiť v odôvodnení vydaného súdneho rozhodnutia.

24. Na základe zhora uvádzaných skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd považoval
nárok žalobcu za zjavne nepreukázaný, s poukazom na ďalšie jeho procesné podania za zmätočný,

čoho dôsledkom bolo nakoniec zamietnutie žalobného návrhu.

25.Jepotrebnévzáverezdôrazniť,žesúdtuniejenato,abyvtypickýchsporovýchkonaniach„suploval“
prácu účastníka sporu, aby nahrádzal dôkaznú činnosť niekoho iného, v koho záujme je preukázanie
svojho tvrdenia v prebiehajúcom konaní. Súd tu je na to, aby po vykonanom dokazovaní posúdil, či

žalobcom uvádzané tvrdenia boli argumentačne a jednoznačne sporovou stranou preukázané a teda
žalobcovi prináleží úspech v konaní, alebo naopak žalobca nepresvedčil súd o opodstatnenosti podanej
žaloby a uplatneného nároku voči druhej strane, neuniesol dôkazné bremeno a súd potom žalobu
zamietne. V každom prípade je potrebné klásť procesný dôraz na to, aby sporové strany úplným,
logickým, jasným a zrozumiteľným spôsobom preukazovali svoje tvrdenia v rámci prebiehajúceho

súdneho sporu a dokazovania. Ak na tom nemá záujem sporová strana, súd to v konečnom dôsledku
vyhodnotí a premietne do meritórneho rozhodnutia vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, ako aj výsledok sporu, súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a §
362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.