Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/373/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107221807
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4107221807.5

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Koleníčka, v právnej veci žalobkyne: F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., B.. R.
XXXX/XX, proti žalovanej: X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., R. XXX/XX, t. č. bytom N., zastúpený
Advokátskou kanceláriou Jánsky & Partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Štúrova 13, o zaplatenie 14
804,49 eura, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. júna 2017, č. k.

15C/258/2007-285, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 06. 2017, č. k. 15C/258/2007-285, zastavil

konanie a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.
§ 230, § 261 ods. 1, 2 a § 257 CSP.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala uložiť
žalovanej povinnosť zaplatiť 14 804,89 eura (446 000,- SK) z dôvodu, že má voči žalovanej pohľadávku,
ktorá nebola doposiaľ zaplatená. Počas konania bolo preukázané, že voči žalovanej bolo vedené na

Krajskom súde v Prahe konkurzné konanie sp. zn. 39ICm/935/2010. Krajský súd v Prahe uznesením
zo dňa 15. 04. 2010, č. k. KSPH 39INS/511/2010-A-30 rozhodol, že sa zisťuje úpadok dlžníka X. B.,
nar. XX. XX. XXXX bytom a miestom podnikania F. A. K. D. XXX. Na majetok dlžníka sa vyhlasuje
konkurz. Krajský súd v Prahe listom zo dňa 25. 05. 2017 oznámil, že jeho uznesením zo dňa 07. 11.
2016, č. j. KSPH 39INS511/2010-B-65 bol zrušený konkurz na majetok dlžníčky X. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. A., K. D. XXX, z dôvodu, že majetok dlžníka bol nepostačujúci. V rámci tohto konania bol

vedený incidenčný spor sp. zn. 39ICm/935/2010, v ktorom Krajský súd v Prahe vydal dňa 04. 04. 2011
rozhodnutie, v ktorom zamietol žalobu žalobkyne na určenie, že F. K., nar. XX. XX. XXXX, N., X. XX,
Slovenská republika, má za dlžníkom X. B., nar. XX. XX. XXXX s miestom podnikania F. A., K. D. XXX,
pohľadávku z titulu pôžičky vo výške 383 137,87 Kč. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie,
v dôsledku ktorého rozsudkom Vrchného súdu v Prahe č. j. 102VSPH 92/2011-60 bol vyššie citovaný
rozsudok Krajského súdu v Prahe zmenený tak, že žaloba na určenie pravosti pohľadávky žalobkyni

voči dlžníčke z titulu pôžičky vo výške 383 137,87 Kč bola zamietnutá, právoplatnosť nastala dňa 04. 11.
2011 (odmietnutá žaloba pre opozdenosť). V tomto prípade došlo ku zrušeniu konkurzu u fyzickej osoby.

3. Predmetom konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. 15C/258/2007 je pohľadávka titulom bezúročnej
pôžičky vo výške 446 000,- SK, t. j. 14 804,89 eura. Uvedené insolvensčné konanie začalo uznesením
KrajskéhosúduvPrahezodňa15.04.2010,č.j.KSPH39INS511/2010-A-30.Zožalobyžalobkyne,ktorá

bola podaná na súde prvej inštancie dňa 10. 10. 2007 je zrejmé, že predmetom konania je pohľadávka
383 137,87 Kč. V žalobe je výslovne napísané, že ide o sumu vo výške 446 000,- SK. Porovnanímuvedených žalôb súd zistil, že ide o pohľadávku 383 137,87 Kč. V žalobe, ktorá bola podaná na českom
súde je výslovne napísané, že ide o sumu 446 000,- SK. Žalovaná sporný dlh neuznala.

4. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že o predmetnej žalobe už rozhodol súd
v Českej republike. Porovnaním týchto žalôb mal súd za preukázané, že ide o totožnosť subjektov a
totožnosť skutku. V tomto smere poukázal na § 161 ods. 3 CSP a § 230 CSP, vychádzajúc z ktorých
dospel súd k rozhodnutiu o existencii prekážky res iudicata a v dôsledku existencie neodstrániteľnej
podmienky konania, súd konanie zastavil.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 261 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že
žalovanejnepriznalnáhradutrovkonania,keďževzhliadoldôvodyhodnéosobitnéhozreteľaspočívajúce
v neprimeranej tvrdosti s ohľadom na povahu a okolnosti sporu, ako aj podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc
odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietla, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie uvedeného
rozhodnutia, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím podstatným spôsobom zasiahol do
zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zavinenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal s tým, v čom spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa a aké výnimočné okolnosti

viedli súd k aplikácii ust. § 257 CSP. Poznamenala, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu
spochybňovala žalovanú sumu a okrem iného žalobkyňa svoju pohľadávku prihlásila aj do konkurzného
konania vedeného na majetok žalovanej v Českej republike. Predmetná pohľadávka bola popretá a
žalobkyňa nebola úspešná ani v následnom incidenčnom konaní. Žalobkyňa mala možnosť disponovať
s podanou žalobou a ovplyvniť tak výšku svojej prípadnej povinnosti k náhrade trov konania a aj na priek

tomu, že mala vedomosť o tom, že pohľadávka bola popretá a následné popretie bolo potvrdené súdom,
trvala na podanej žalobe. Vzhľadom k uvedenému by mala žalobkyňa znášať trovy konania, ktoré svojim
konaním spôsobila. Poukazujúc na predmetné konanie má za preukázané, že v danej veci nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti a navyše absentuje
akékoľvek odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, uvádzajúc, že žalovaná svojimi tvrdeniami
zavádza súd a tvrdí, že na čestnom prehlásení nebol žiaden jej podpis. Poukázala pritom na proces
overovaniačestnéhoprehlásenianaMatrikevW.dňa04.07.2005.Overovalisadvečestnéprehlásenia,
pričom jedno si nechala žalobkyňa a druhé žalovaná. Listiny boli zaevidované v matričnej knihe, bol

urobený aj záznam o podpise pod č. XXXX. Bol overený len podpis žalovanej. Poukázala aj na trestné
oznámenie,ktorépodalanažalovanú.Políciižalovanátvrdila,žedlžnúsumužalobkyninevrátila,pretože
jej bola ručiteľkou na úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý za žalobkyňu spláca. Vec bola ukončená
ako občiansko-právny spor. Ďalej poukázala na to, ako si žalovaná brala pôžičky, ktoré nesplácala a
následne odišla do Českej republiky s úmyslom získať tam úver na výkon živnosti. Žalovaná pri výkone

svojej podnikateľskej činnosti neviedla účtovníctvo a neplatila ani odvody. Dostala do vážnych dlhov,
v dôsledku ktorým jej exekútor siahol aj na nehnuteľnosti. živnosť pritom viedla na meno žalobkyne,
ktorú svojimi nezákonnými aktivitami zadlžovala, čo viedlo k spísaniu a overeniu čestného prehlásenia,
predmetom ktorého bol záväzok žalovanej, že žalobkyni vráti dlžné peniaze, ktoré jej požičala na začatie
podnikania ako aj uhradí dlhy, ktoré jej podnikateľskou činnosťou žalobkyni vznikli. Tým, že nesplnila

svojzáväzok,znemožnilažalobkynipodnikať.Zamestnancovneodhlásila,lenimoznámila,žesaživnosť
prevedie na matku žalovanej, rovnako ako prenájom. Žalovaná však skôr ako firmu previedla, túto
odsťahovala, čo vyšetrovala polícia v dôsledku trestného oznámenia podaného žalobkyňou. Záverom
poznamenala, že žalovaná si je vedomá, že žalobkyňa za ňu platí dlhy, čo ju priviedlo k rozhodnutiu o
potrebe vyhlásenia osobného bankrotu.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania je potrebné podľa § 389 ods.
1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd

skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
konania znamená porušenie základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,

pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné

súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,

ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne
konanie.

14.Odvolacísúdpreskúmanímodvolanímnapadnutéhouzneseniasúduprvejinštanciedospelkzáveru,
že tento súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení o náhrade trov konania, keď dospel k záveru
o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, avšak ich existenciu dostatočneneskúmal a rozhodnutie, ktorým nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej, ktorá procesne
nezavinila zastavenie konania, náležitým spôsobom neodôvodnil, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že dôvody hodné osobitného

zreteľa vzhliadol v neprimeranej tvrdosti rozhodnutia, ktorým by žalovanej priznal náhradu trov
zastaveného konania a povahe a okolnosti sporu, ako aj podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
pričom neuviedol, aké konkrétne bolo správanie sa a postoj strán, ako to v čom vidí neprimeranú tvrdosť
rozhodnutia. To, že súd prvej inštancie dôsledne neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa a ich existenciu len konštatoval, môže mať za následok, že pri ďalšom preskúmavaní súdom

vychádzajúc zo všetkých dostupných informácií a listinných dôkazov sa ich existencia nepotvrdí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred
exekučným súdom) je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky
z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia

uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (do 30. 06. 2016 to bolo ust. §
150 OSP).

17. V tomto smere odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá

je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri
zastavení konania je potom na vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z
účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil, resp.
či bola žaloba vzatá späť pre správanie niektorej zo strany.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v

ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k

inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania

predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v
konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na

náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. V prvom
rade treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného

zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie strán. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
strán, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetkovásféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní.

21. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 257 CSP je možné rozhodnúť vtedy, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporu. Tieto dôvody, inak

pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na
náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom.

22. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k

majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006).

23. V zmysle judikatúry toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné

vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

24. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
správne zaoberal aj možnosťou aplikácie § 257 CSP a skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Taktiež je však potrebné mať na zreteli, že ust. § 257 CSP je výnimočným ustanovením, ktorého
aplikácia teda má byť výnimočná, a to až následne po tom, ako súd citlivo zváži okolnosti danej veci a
dôsledne preskúma existenciu dôvodov, ktoré svojim charakterom možno považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ak súd dospeje k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, potom
je potrebné, aby svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil.

25. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že s ohľadom na okolnosti danej veci,
ako aj skutočnosti súdu známe z konkurzného a insolvenčného konania vedeného Krajským súdom
v Prahe je potrebné opätovne preskúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, aby sa
neoprávnene rozhodnutím súdu nezasiahlo do práva žalovanej na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli

tým, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Súd prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní
dôsledne zaoberať dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na strane žalobkyne a vychádzajúc následne
zo zistených skutočností opätovne posúdi ich existenciu, resp. neexistenciu, pričom svoje rozhodnutie
náležitým spôsobom odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho nové rozhodnutie spĺňalo
zákonom vyžadované náležitosti presvedčivého a zákonného rozhodnutia.

26. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1 a 3 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).