Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36C/141/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109206662
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2109206662.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľky: G.

proti odporkyniam v 1. rade: T. právne zastúpené Mgr. Petrom Odehnalom, advokátom, Hlavná 42, 917
01 Trnava, o určenie existencie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyniam v 1. až 3. rade náhradu trov konania vo výške
99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.010,23 eur za trovy právneho zastúpenia, na účet
právneho zástupcu odporkýň č. X., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodcovia navrhovateľky, pôvodní navrhovatelia v 1. rade Y. sa svojim návrhom doručeným

súdu dňa 27.3.2009 domáhali určenia, že časť nehnuteľnosti v katastrálnom území D., zapísanej na LV
č. XXX a označenej ako parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 1089 m2, ktorá časť je zakreslená
v geometrickom pláne G. červeným trojuholníkom je zaťažená vecným bremenom spočívajúcom v
povinnosti vlastníkov pozemku označenom ako parcela č. XXXX/X k.ú. Lošonec t.rpieť prechod peši,
motorovým vozidlom a nákladným vozidlom cez uvedenú časť ich pozemku na pozemok parc.č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1250 m2 zapísaný na LV č. XX pre kat. úz. Lošonec a
tomu zodpovedajúcom oprávnení vlastníkov pozemku parc.č. XXXX/X ako i ďalších osôb využívať na

uvedený účel hore uvedenú časť pozemku parc.č. XXXX/X ako prístupovú cestu k pozemku parc.č.
XXXX/X v k.ú. Lošonec. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci Lošonec a označených ako parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1250 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavenom na uvedenej parcele. Odporkyne sú každá
v podiele 1/3-ina podielovými spoluvlastníčkami susediacich nehnuteľností medzi iným i nehnuteľnosti
označenej ako parc.č.XXXX/X - záhrady o výmere 1089 m2. K rodinnému domu, ktorý užívajú vedie
nespevnená cesta, ktorá je už takmer 70 rokov využívaná ako prístupová cesta. Otec odporkýň S.k im

začal brániť v prejazde po predmetnej lesnej ceste tvrdiac, že táto cesta je v spoluvlastníctve odporkýň.
Opakovanedochádzaksituáciámkedyodporkyneaichotecimbrániavprístupealebovodchodeautom
po uvedenom úseku cesty na ich pozemok ako aj ďalším osobám prichádzajúcim k nim na návštevu.
Za účelom zistenia skutočného stavu si dali dňa 2.2.2009 vypracovať geometrický plán, z ktorého
skutočne vyplýva, že časť využívanej nespevnenej cesty pri jej vyústení, vstupe na pozemok parc.č.
XXXX/X prechádza rožnou časťou parc.č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve odporkýň. Predmetná
časť pozemku je takmer 70 rokov využívaná ako prístupová cesta na parc. č. XXXX/X. Tento užívací

stav bol dlhodobo rešpektovaný a nespochybňovaný a to i právnymi predchodcami odporkýň, ktorý
si postavili svoje oplotenie na parc.č. XXXX/X rovnobežne s predmetnou cestou. Ďalej uviedli, že s
ohľadom na vyššie tvrdený dlhodobý výkon práva spočívajúci vo využívaní časti parc.č. XXXX/X ako
prístupovej cesty na parc.č. XXXX/X v ich prospech došlo v danom prípade k vzniku vecného bremenaspočívajúceho v povinnosti odporkýň trpieť aby cez časť parc.č. XXXX/X ako peši tak i vozidlami
prechádzali navrhovatelia ako aj iné osoby. S odporkyňami sa pokúsili vec doriešiť mimosúdne avšak
odporkyne s tým vyslovili nesúhlas, nakoľko odporkyne im bránia vo výkone práv, ktoré vznikli vydržaním

nazákladedlhodobéhoanerušenéhovýkonusúnútenýpodaťzaúčelomochranydotknutýchprávpodať
predmetný návrh na súd. Naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení je podľa navrhovateľov
daný tým, že len na základe takéhoto rozsudku správa katastra zapíše žiadané vecné bremeno na
príslušný list vlastníctva a tak dôjde k zosúladeniu stavu faktického zo stavu právnym.

Odporkyne s návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.

Dňa 22.5.2009 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporkýň (č.l. 21 spisu) v ktorom vyjadrili
nesúhlas s podaným návrhom a poukazujú na viaceré podľa ich názoru protiprávne konania
navrhovateľa.

Dňa 14.8.2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia v ktorom
žiadali uložiť odporkyniam povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili navrhovateľom a
tretím osobám prechádzať peši, vozom, autom po prístupovej ceste nachádzajúcej sa na ich pozemku
parc.č. XXXX/X k nehnuteľnosti navrhovateľov parc.č. XXXX/X.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 36C 141/2009 - 46 zo dňa 7.9.2009 nariadil predbežné opatrenie
ktorým uložil odporkyniam v 1. až 3. rade povinnosť a to až do právoplatného rozhodnutia veci zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili navrhovateľom a tretím osobám prechádzať peši, vozom,
autom po prístupovej ceste nachádzajúcej sa na ich pozemku zapísanom na LV č. XXX pre k.ú. D. a
označenom ako parc.č. XXXX/X k nehnuteľnosti navrhovateľov, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV

č. XX pre katastrálne územie D. a označená ako parc.č. XXXX/X.

Dňa 28.3.2011 bolo súdu doručené písomné podanie odporkýň (č.l. 177 spisu) v ktorom okrem iného
tvrdili,žeprávnypredchodcovianavrhovateľa(rodinaP.)akoajichprávnypredchodcovia(rodinaH.)mali
zabezpečené samostatné vchody, vstupy od prístupovej cesty, ktorá viedla po okraji týchto pozemkov

po parc č. XXXX - les. Spornú časť parcely dlhodobo využívajú na parkovanie motorových vozidiel ako
aj napr. na uskladnenie stavebného materiálu. Zdôraznili, že navrhovatelia nikdy neboli dobromyseľní
pri využívaní časti ich parcely na prechod a preto nikdy nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.

Dňa 12.4.2011 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľov (č.l. 205 spisu), v ktorom opätovne
uviedli, že vecné bremeno, ktorého určenia sa v konaní domáhajú vzniklo dlhodobým výkonom práva
spočívajúcom vo využívaní časti pozemku odporkýň ako prístupovej cesty, čo má byť právny dôvod
vydržania. Predpokladom dobromyseľnosti je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že
týmpresebaakovlastníkapanujúcehopozemkutotoprávozodpovedajúcevecnémubremenuvykonáva

právom. Navrhovatelia takéto presvedčenie mali keď už ich právni predchodcovia prístupovú cestu
dlhodobo využívali a nikto ich vo výkone práva nerušil.

Rozsudkom č.k.: 36C/141/2009-255 zo dňa 12.10.2011 súd návrh zamietol. Proti predmetnému
rozsudku podali vtedajší navrhovatelia odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k.:

9Co/40/2012-316 zo dňa 30.10.2012 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že právny názor súdu
o nedobromyseľnosti navrhovateľov Y. je predčasný. Navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosti - rodinný
dom s pozemkami na základe kúpnej zmluvy v roku 1967 od pôvodných vlastníkov, ktorí mali mať
zabezpečený bezproblémový vstup do nehnuteľnosti (pritom pravdepodobne používali prechod cez

sporný pozemok). To bol na strane navrhovateľov dôvod, prečo si mysleli, že im právo na bezproblémový
vstup do nehnuteľnosti na ich pozemok patrí. V užívaní tejto prístupovej cesty nikto nikomu nebránil,
naopak, ani samotní žalovaní nevedeli o tom, že by sa ich pozemok nachádzal na chodníku tvoriacom
vstup - prechod k nehnuteľnosti odporcov, ktorý bol všetkými osobami vstupujúcimi na nehnuteľnosť
navrhovateľov užívaný dovtedy, než odporcovia túto skutočnosť zistili a takéto jej užívanie znemožnili

(zakázali). Svedčí o tom aj vybudovaný betónový plot, ktorý rešpektuje vstup navrhovateľov na ich
pozemok (porovnaj č.l. 145-148 spisu). Preto je dôvodné od oboch procesných strán si vyžiadať
podklady, na základe ktorých nadobudli vlastníctvo k ich nehnuteľnostiam.Dňa 19.9.2013 (č.l. 370) bol súdu doručený návrh navrhovateľov v 1. rade Y. na zmenu účastníkov
konania,ktorýmnavrhlipripustiťzmenunastranenavrhovateľovtak,žezkonaniaobajavystúpiaanaich
miesto vstúpi ich dcéra G.. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 12.7.2012 previedli kúpnou zmluvou okrem

iného aj nehnuteľnosti, parc. č. XXXX/X. a dom s.č. XXX na nej stojaci na svoju dcéru. Uznesením č.k.:
36C/141/2009- 376 zo dňa 1.10.2013 súd pripustil v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p. zámenu navrhovateľov.

Rozsudkom č.k.: 36C/141/2009-400 zo dňa 22.1.2014 súd rozhodol tak, že určil, že nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. Lošonec označená ako parcela registra

„C“ parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1089 m2 je v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne
G., vyhotovenom dňa 2.2.2009, o celkovej výmere 61 m2 zaťažená vecným bremenom, spočívajúcom
v povinnosti vlastníkov tohto pozemku trpieť cez tento pozemok v uvedenom rozsahu prechod peši,
motorovým vozidlom a nákladným vozidlom na pozemok - parcelu registra „C“ označenú ako parc.
č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1250 m2 evidovanú na LV č. XX pre k.ú.
D.. Proti predmetnému rozsudku podali odporcovia odvolanie, v ktorom okrem iného uviedli, že

navrhovateľka G. a jej právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí právo prechodu
po pozemku odporcov. Navrhovateľka a jej právny predchodcovia doposiaľ neuviedli žiadny dôvod
(domnelý právny titul), od ktorého by odvodzovali svoje právo prechodu cez pozemok odporkýň.
Medzi základné okolnosti svedčiace o oprávnenosti držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
patrí aj okolnosť, či držiteľovi svedčí aj nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže svedčiť o dobromyseľnosti nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu
k pozemku odporcov. Samotný dlhodobý výkon práva prechodu nevypovedá nič o oprávnenosti,
resp. neoprávnenosti držby. Dlhodobý výkon práva je okolnosť, ktorou môže byť preukazované iba
uplynutie vydržacej lehoty, pričom dobromyseľnosť držiteľa je potrebné skúmať vo vzťahu k celej
lehote. Stavebné umiestnenie múru neznamená rešpektovanie vstupu na pozemok navrhovateľky,

ale múr je postavený v polohe, v ktorej sa nachádza, z dôvodu, aby počas stavebných prác mohli
autá stáť na pozemku odporkýň, nakoľko na lesnej ceste - lesnom pozemku autá stáť nesmú. Cesta
slúži len na prejazd. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že jej právni predchodcovia
nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy v roku 1967 od pôvodných vlastníkov, ktorí mali mať
zabezpečený bezproblémový vstup do nehnuteľnosti, a táto skutočnosť predstavovala dôvod, prečo si

títo mysleli, že im právo na bezproblémový vstup na ich pozemok patrí a teda predstavovala právny
titul oprávnenej držby. Z uvedených dôvodov boli jej právni predchodcovia oprávnene v domnení, že
príjazdová cesta nebola verejnou cestou a slúžila výlučne im ako vlastníkom pozemku. Právny titul,
o ktorý treba oprieť vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu právnymi predchodcami,
sa týka skutkového omylu v otázke vlastníctva časti parcely odporkýň, ktorá zasahuje do predmetnej

prístupovej cesty, ktorú je navrhovateľka oprávnená užívať. Tento omyl je objektívne ospravedlniteľný. O
odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením 9Co/97/2014-431 zo dňa 28.4.2015 tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem
iného uviedol, že z hľadiska splnenia podmienok vydržania vecného práva je aj naďalej spornou otázka
oprávnenosti držby. Súd prvého stupňa sa mal zaoberať otázkou, či právni predchodcovia žalobkyne

mohli byť so zreteľom na okolnosti prípadu dobromyseľní, že im právo prechodu patrí. Súd mal žiadať
o predloženie všetkých nadobúdacích zmlúv už od roku 1941, z ktorých by bolo možné ustáliť skutkový
stav v danej veci. Súd nemá doposiaľ zistené, či v nadobúdacej zmluve z roku 1941, ktorou právni
predchodcovia navrhovateľky nadobudli vlastníctvo k parc. č. XXXX/X. od manželov P. bolo dojednané aj
vecné bremeno, resp. či sa tam nachádza zmienka o prechádzaní na pozemok manželov P. na základe

iného dôvodu ako je právo vecného bremena alebo či táto okolnosť bola opomenutá. V závere odvolací
súd uviedol, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní doplní dokazovanie v tom smere, že zistí, či u
niektorého z právnych predchodcov žalobkyne (od roku 1941) existuje domnelý právny titul, na základe
ktorého by bolo možné konštatovať oprávnenosť držby práva vecného bremena prechodu a prejazdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s výpismi z listov vlastníctva č. XX, a č. XXX,
potvrdením Obecného úradu D., čestnými prehláseniami svedkov, kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1967,
uzneseniamištátnehonotárstvavTrnaveč.k.:D3/63-7,D348/67-13,znotárskouzápisnicouNZ547/67,
N 545/67, rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave D 2371/83-24, pozemkovoknižnou vložkou č. XXX

ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Pôvodný navrhovateľ v 1. rade Y. v konaní uviedol, že spolu s rodinou žije v susedstve odporkýň asi
20 rokov. Spočiatku mali normálne susedské vzťahy, neskôr asi pred dvomi rokmi sa tieto zhoršili avyvrcholili do takej miery, že otec odporkýň im začal brániť v prístupe k rodinnému domu, ktorý užívajú,
cez jedinú prístupovú cestu, komunikáciu. Z inej strany prístup na pozemok možný nie je, nakoľko tento
je ohraničený či už potokom, lesom alebo rolami. Prístupová cesta je lesná, vysypaná štrkom. Otec

odporkýň mu uviedol, že časť prístupovej cesty, ktorá ústí na jeho pozemok sa nachádza na pozemku
odporkýň. Do tej doby o tejto skutočnosti vedomosť nemal. Až následne potom sa obrátil na geodeta
a zistil, že je tomu naozaj tak, že časť cesty zasahuje do pozemku odporkýň. Vec sa snažili riešiť aj
mimosúdne, chceli sa vyhnúť súdnemu sporu. Spory s rodinou odporkýň vznikli z toho dôvodu, že
otec odporkýň bránil im vstupe na pozemok parc. č. XXXX/X. Vstup prehradil napr. zaparkoval svoje

motorové vozidlo pred bránkou na pozemok, parc. č. XXXX/X. Znemožnil tak akýkoľvek príjazd a odjazd
motorovýmvozidlámzparc.č.XXXX/X.Konfliktyriešilaajpolícia.Čosatýkaoplotenianapozemkuparc.
č. XXXX/X, tak toto bolo vybudované už v čase keď sa na pozemok nasťahovali, odporkyne si vybudovali
murovaný múrik asi v roku 2000, tak ako stojí v súčasnosti. Tento múrik rešpektuje sporný prechod.
Príjazdovú cestu užívali od samého počiatku čo nadobudli nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X a nej stojaci
rodinnýdomoddedičovrodinyP.,ktorítaktiežtútoprístupovúcestunerušeneužívaliodroku1936.Podľa

jeho vedomosti rodina P. prístupovú cestu k svoju pozemku sama vybudovala a zriadila. Prístupová
cesta bola vybudovaná ako odbočka z cesty ktorá smeruje z Majdánu do lesov, nejde o asfaltovú cestu,
bola to niekedy cesta pre kone. Cesta bola vybudovaná k nehnuteľnosti asi v dĺžke 250 metrov od
pôvodnej cesty. Podľa jeho vedomosti v minulosti ešte gróf Pálfy, ktorému patrili lesy v X. a okolí povolil
rodine P. si vybudovať prístupovú cestu. Pán P. bol kováčom u grófa Pálfyho. Na otázku súdu, či existuje

ešte iná prístupová cesta k nehnuteľnosti, resp. ďalšie samostatné vstupy na nehnuteľnosť, ktoré je
možné využívať uviedol, že žiadna iná prístupová cesta ani vstup, ktoré sú v súčasnosti využívané
neexistujú. Doposiaľ užívaná prístupová cesta je jedinou prístupovou cestou na nehnuteľnosť v ich
užívaní. Inej cesty tam niet. V okolí nehnuteľnosti, sú iba lúky, role, príkry svah, cez ktoré lúky nie je
vylúčené,žemôževleteprejsťmotorovévozidlo,avšaknabežnévyužívanieakoprístupovejcestyokolie

pozemku okrem už doteraz využívanej prístupovej cesty prispôsobené nie je. Podotkol že asi polovicu
hranice pozemku obteká potok, zvyšná časť je les a hranica pozemku odporkyne. Žiadna cesta ktorá
by pokračovala od pozemku do D. okrem už prístupovej vybudovanej cesty neexistuje. Od počiatku čo
nadobudli nehnuteľnosti boli presvedčení že prístupová cesta slúži výlučne len na vstup na ich pozemok
k ich nehnuteľnosti a nie je určená pre nikoho iného. Prístupová cesta končí pri vstupe na pozemok

parc. č. XXXX/X, nikdy nepokračovala ďalej, a to ani do D.. Bola výlučne vybudovaná len na vstup na
parc. č. XXXX/X. Bez už existujúceho samostatného vstupu by na svoju nehnuteľnosť nedostali, a preto
má prístupová cesta pre nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X hospodársky, ekonomický, vlastnícky a funkčný
zmysel. Ďalej uviedol, že pôvodní vlastníci parc. č. XXXX/X. užívali prístupovú cestu do doby než im
predali parc. č. XXXX/X v rovnakom rozsahu a zmenou vlastníctva parcely k žiadnej zmene v jej užívaní

nedošlo.

Navrhovateľka G. sa v konaní pridržala obsahu všetkým písomných podaní a výpovedí jej právnych
predchodcov, rodičov, pôvodných navrhovateľov Y. a Y.h a zotrvala na určení vecného bremena - práva
prechodu, ktoré právo prechodu dobromyseľne využívali jej právni predchodcovia ako aj ich právni

predchodcovia, ktorý vecné bremeno vydržali. Neexistuje žiadna iná prístupová cesta na pozemok
iba predmetný už existujúci vstup. Prístupová cesta vždy končila na pozemku parc. č. XXXX/X,
nepokračovala ďalej. Takýto stav bol od vytvorenia dvoch samostatných parciel 2128/2 a 2128/1.
Navrhovateľka v konaní ďalej uviedla, že nedávno zistila, že v jednom geometrickom pláne našla chybu,
ktorá vznikla pravdepodobne starším spôsobom vytyčovania a preto žiada o vypracovanie znaleckého

posudku pre porovnanie stavu, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom z roku 1941 s terajším stavom.

Právny zástupca navrhovateľky v konaní uviedol, že svoj návrh právne odôvodňujú poukazom na ust. §
151 ods. 1 OZ v zmysle ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť výkonom
práva, vydržaním, pričom ust. § 134 OZ platia obdobne. Sú splnené všetky zákonné podmienky na

vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže sporná časť pozemku patriaca odporcom
tvorila a stále tvorí už po dobu takmer 70 rokov súčasť prístupovej cesty k pozemku navrhovateľov a po
celú túto dobu bola využívaná ako prístupová cesta. Právo prechodu nikto v minulosti nespochybňoval.
Dlhodobým a dobromyseľným výkonom práva došlo zo zákona k vzniku vecného bremena vydržaním,
ktoré vecné bremeno však nie je zapísané v katastri nehnuteľností a preto navrhovatelia majú naliehavý

právny záujem na zosúladení právneho a skutočného stavu.

Právny zástupca odporkýň v konaní uviedol, že v minulosti prístupová cesta, ktorá patrí štátnym lesom
a ktorá má parcelné č. XXXX viedla popri hranici susediacich pozemkov až k pozemku navrhovateľkya nezasahovala do pozemku odporkýň, tak ako to je zakreslené aj na predloženom geometrickom
pláne na č.l. 202 spisu. Medzičasom však došlo zo strany rodičov navrhovateľky k neoprávnenému
zabratiu časti pozemku odporkýň, ktorú využívali rodičia navrhovateľky ako prístupovú cestu na svoj

pozemok. Nie je zrejmé kedy mala začať plynúť vydržacia lehota vo vzťahu k právu zodpovedajúcemu
vecnému bremenu a v prospech koho a na základe akých právnych relevantných skutočností. V
priebehu konania navrhovateľka nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti a síce tie, že mala vydržať vecné
bremeno spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok odporkýň, po zrušení predchádzajúceho
prvostupňového rozsudku odvolacím súdom bolo dokazovanie doplnené v smere, ako žiadal odvolací

súd a do spisu boli doložené listinné dôkazy, ktoré dokladujú prechod vlastníckeho práva k sporným
pozemkom. Zo žiadnej z týchto zmlúv nevyplýva ani len zmienka o tom, že by niekto prechádzal cez
pozemok odporkýň. U nikoho z právnych predchodcov navrhovateľky a ani u samotnej navrhovateľky
neexistuje žiadny právny titul od ktorého by mohla odvodzovať dobromyseľnosť v tom, že je patrí
právo prechodu cez pozemok odporkýň. Nejde len o to, že navrhovateľka nepreukázala existenciu
takéhoto právneho titulu, ide aj o to, že takýto právny titul a ani len domnelý právny titul neexistuje.

Pokiaľ ide o vyjadrenia navrhovateľky, v ktorých naznačuje, že hranice pozemkov, tak ako sú evidované
v katastri nehnuteľností nemusia byť súladné so skutočným stavom, k tomu uviedol, že sa jedná o
okolnosti, ktoré vôbec nesúvisia s predmetným konaním, ktorého podstata je vymedzená v petite žaloby
a koná sa o určenie existencie vecného bremeno vo vzťahu k časti pozemku ktorý patrí k odporkyniam.
Doposiaľ celé dokazovanie bolo vykonávané vo vzťahu k tomuto petitu a po 7 rokoch konania nie je

možné uvažovať o tom, že by bolo možné nejakým spôsobom tento petit zásadne meniť. Poukázal aj
na to, že navrhovateľka nemá nárok ani na zriadenie vecného bremena, nakoľko existuje prístupová
cesta, ktorou púšťa družstevníkov za účelom kosenia ich pozemkov. Pokiaľ by poukaz navrhovateľky
na to, že evidencia hraníc pozemkov nie je v súlade so skutočným stavom bol pravdivý, znamenalo
by to, že vydržania vecného bremena sa domáha na základe nesprávne vyhotoveného geometrického

plánu, ktorý sama priložila k žalobe. Čo sa týka jej návrhu na dokazovanie znalcami, tak súd nemôže
vykonať také dokazovanie, ktoré nesúvisí s predmetom konania, a ktoré navyše smeruje iba pre potreby
navrhovateľky, ktorá ho chce zrejme využiť v inom konaní. Predmetom toho konania nie je a nikdy
nebol spor o určenie hraníc pozemkov, preto takéto dokazovanie by zjavne presiahlo rámec tohto
konania. Súd doplnil dokazovanie po rozhodnutí odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu, zo žiadneho

z listinných dôkazov ktoré predložila v konaní navrhovateľka nevyplýva že by svedčili o existencii práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu resp. že by mali vzbudiť u nej alebo jej právnych predchodcov
presvedčenie o tom, že im toto právo prejazdu patrí.

Odporkyňa v 1. rade v konaní uviedla, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu ako aj

písomných vyjadrení súdu už zaslaných a nemá čo by k veci viac uviedla.

Odporkyňa v 2. rade v konaní uviedla, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu ako aj
písomných vyjadrení súdu už zaslaných a dodala, že ako je z predložených listinných dôkazov zrejmé
a to konkrétne z predložených fotografií daného miesta, tak navrhovateľ má možnosť prístupu na svoj

pozemok aj z iných častí nielen po lesnej prístupovej ceste, ktorú využíva v súčasnosti. Tým, že rodičia
navrhovateľky využívajú prístupovú cestu nachádzajúcu sa na časti pozemku, ktorý im patrí, tak ich
obmedzujú, načo boli niekoľkokrát upozornení.

Svedok JE.f v konaní uviedol, že zotrváva na svojom písomnom čestnom prehlásení zo dňa 12.8.2009

(z č.l. 35 spisu) a dodal, že situáciu pozná, nakoľko pozemok vo vlastníctve odporkýň bol predtým v
spoluvlastníctve rodičov jeho manželky C. L., rodenej H., t.č. už nebohej. Rodičia jeho manželky sa
volali H. On sám sa do rodiny H. priženil v roku 1961 a v tej dobe predmetnú nehnuteľnosť užívali
ako poľnohospodársku pôdu. V 60-tich rokoch ešte na predmetnom území neboli postavené žiadne
nehnuteľnosti okrem pozemku parc. č. XXXX/X., ktorý v súčasnosti užíva rodina X.. V tej dobe bol vo

vlastníctve ich právnych predchodcov Y. a jeho manželky, ktorí nehnuteľnosti neskôr previedli na Y..
Rodina P. mala na pozemku parc. č. XXXX/X postavený starší rodinný dom. Začiatkom 90-tich rokov
predal jeho svokor Y. pozemok S.i, otcovi odporkýň, ktorý ho neskôr previedol na svoje dcéry, odporkyne.
Už v tej dobe bola parcela č. XXXX/X zameraná tak ako je aj súčasný stav. Má vedomosť o tom, že
pán S.k si začal na svojom pozemku stavať dve rekreačné chaty a pozemok si aj oplotil, a to zo strany

prístupovej cesty tým spôsobom, že plot nezasahoval do existujúcej cesty, ktorá viedla na pozemok
rodiny X., kde je hlavný vchod, brána na pozemok č. XXXX/X a k rodinnému domu na ňom stojacom.
Ďalej uviedol, že od roku 1961, kedy sa priženil, má vedomosť o tom, že prístupová cesta je využívaná
vlastníkmi pozemku č. XXXX/X. Žiadna iná prístupová cesta na pozemok parc. č. XXXX/X nevedie. Zjednej strany je pozemok ohraničený potokom a z druhej strany lesom. O tom, že časť prístupovej cesty
vedie cez pozemok odporkýň sa dozvedel asi pred rokom, do tej doby sa domnieval, že cesta patrí
štátnym lesom, nemal vedomosť o tom, že cesta zasahuje do pozemku odporkýň. Toto mu oznámili

aj samotné odporkyne keď išiel na návštevu navrhovateľovi, pričom jedna z odporkýň mu zabránila
pokračovať ďalej, postavila sa do stredu cestu a uviedla mu, že cesta je ich a preto ďalej nepôjde. Z
uvedenéhozostalprekvapený.Vminulostisanikdystakýmitotvrdeniamianinárokmizostranyodporkýň
nestretol. On odporkyni uviedol, že roky cestu využíva a nikdy s tým nebol problém. Býva asi kilometer
odtiaľ a z času načas po prístupovej ceste chodí a nikdy sa nestretol s tým, že by mu v prechode

niekto bránil. Rodina X. prístupovú cestu nerušene užíva od roku 1968. Múr, ktorý je súbežný s cestou
odporkynepostaviliasipreddesiatimirokmiaohraničilisinímčasťsvojhopozemkuktorúdovtedyužívali.
Cesta zostala voľná. Aj z toho dôvodu bol prekvapený, že si odporkyne v súčasnosti nárokujú aj časť
pozemku pred múrom zasahujúcu do lesnej, prístupovej cesty. Svedočné si svedok neuplatnil.

Svedok G.a v konaní uviedol, že v minulosti bola parcela č. XXXX/X v súčasnosti patriaca odporkyniam

v spoluvlastníctve a užívaní jeho rodičov H., ktorí nehnuteľnosť nadobudli dedením. Na tento pozemok
chodil od detstva, od 5-6 rokov, mali tam zasiate poľnohospodárske plodiny, napr. zemiaky a chodil na
pozemok rodičom pomáhať. V 60-tich rokoch boli všetky pozemky na danom mieste nezastavané a boli
využívané ako poľnohospodárske pozemky, s výnimkou pozemku parcela č. XXXX/X, ktorý v súčasnosti
patrí rodine X., na ktorom bola postavená staršia chalupa. Už v tej dobe viedla k parcele č. XXXX/X

nespevnená prístupová cesta, a to v tvare a v teréne, tak ako je tomu aj v súčasnosti. Cesta sa žiadnym
spôsobom nezmenila a bola vždy využívaná ako prístupová cesta, či už na pozemok parcela č. XXXX/
X ako aj na susedné pozemky a teda aj na pozemok parcela č. XXXX/X, patriaci rodine X.. Iná cesta
na pozemok parcelu č. XXXX/X neviedla, nakoľko tento je z časti ohraničený potokom a z časti lesom.
Ide o menšiu dolinu. V dobe keď užívali pozemok parcela č. 2XXX/X v 60-tich rokoch jeho rodičia, tak

tento pozemok nebol oplotený, bol oplotený iba zo strany susedného pozemku parcela č. XXXX/X, ktorý
v tej dobe užívala rodina P., a ktorá tento pozemok užívala asi od 30-tich rokov. Zo zvyšných troch
strán pozemok parcela č. XXXX/X oplotený nebol a to ani od potoka ani od druhého suseda, pozemku
patriaceho v súčasnosti M. a ani od cesty. V 60-tich rokoch plot na hranici a pozemku rodiny X. zasahoval
až po cestu, kde bola brána, ktorá viedla na túto cestu a bola vstupnou bránou na parc. č. XXXX/X. Na

otázku súdu svedok uviedol, že ako on tak ani jeho predchodcovia nemali vedomosť o tom, že parcela
č. XXXX/X, ktorá bola v ich vlastníctve, zasahuje časťou do lesnej prístupovej cesty. Domnievali sa, že
pozemok im patrí len po hranicu lesnej cesty. Odkedy si pamätá, tak tam cesta bola v takom stave ako je
teraz a myslel si, že patrí štátnym lesom. Parcelu č. XXXX/X, niekedy v rokoch 1985 až 1990 previedol
jeho otec kúpnou zmluvou na S.a, otca odporkýň. Predmetnú kúpnu zmluvu však k dispozícii nemá. V

súčasnosti býva v T. asi 6 km od daného miesta, párkrát sa na spornú parcelu bol pozrieť a preto vie,
že odporkyne resp. ich otec vybudovali na pozemku rekreačné chaty a pozemok si oplotili. Naposledy
bol na pozemkoch v rokoch 2002 - 2003. V závere uviedol, že od doby čo chodil na dané pozemky ako
dieťa vždy bola prístupová cesta nerušene užívaná, či už rodinou P. neskôr rodinou Saloňových ako aj
ďalšími, ktorí ju užívali v domnení, že cesta je voľne prístupná a patrí zrejme Lesom SR. Svedočné si

svedok neuplatnil.

Svedok M. v konaní uviedol, že s odporkyniami sú susedia v chatovej oblasti na P. a vlastní parcelu č.
XXXX/X., ktorú nadobudol kúpnou zmluvou od predchádzajúcich vlastníkov v roku 1975. V tejto dobe
nebol ako pozemok odporkýň tak ani ďalšie susedné pozemky zastavané s výnimkou pozemku rodiny

X., kde bol starý rodinný dom, neskôr na pozemku vybudovali nový rodinný dom. Pozemok odporkýň
parcela č. XXXX/X., ako aj jeho pozemok bol charakterizovaný ako roľa a to aj ďalšie pozemky parcela
č. XXXX/X, XXXX/X. V dobe keď nadobudol svoj pozemok, tak susedná parcela č. XXXX/X bola ešte
vo vlastníctve a užívaní manželov H., ktorí ho využívali na pestovanie poľnohospodárskych kultúr. Svoj
pozemok si ohraničil asi v roku 1975, nakoľko do tej doby nebol ohraničený ani jeho pozemok, ani

pozemok odporkýň. Plot bol iba na pozemku rodiny Saloňových. Do roku 1989 - 1990 nebol pozemok
odporkýň ohraničený ani zo strany potoka ani zo strany lesnej cesty. Pozemok ohradil až otec odporkýň
S. potom čo v týchto rokoch parcelu č. XXXX/X nadobudol od manželov H.h. Múr, ktorý ide v súčasnosti
súbežne asi 0,5 m popri lesnej ceste postavila až rodina Q.. Lesná prístupová cesta viedla v takom stave
ako je v súčasnosti aj v minulosti, vie o tom preto, lebo dané miesto navštevoval minimálne 20 rokov

predtým ako v roku 1975 nadobudol parcelu č. XXXX/X.. Cesta bola minimálne 70 rokov využívaná či
už lesným podnikom napr. pri ťažbe a starostlivosti o les ako aj rodinou P.. O tom, že prístupová cesta
vedie cez časť pozemku odporkýň sa dozvedel asi pred dvoma rokmi keď začali odporkyne brániť rodine
X. v prístupe na ich pozemok. Do tej doby sa domnieval ako aj okolitý susedia, že cesta patrí lesnémupodniku,bolanerušenevyužívanárodinouX.akoajichprávnymipredchodcami.RodineX.bolobránené
v prístupe na ich pozemok a k rodinnému domu tým spôsobom, že otec odporkýň zaparkoval auto na
prístupovú cestu pred bránu X., ktorí sa nemali ako dostať, či už zo svojho pozemku alebo na svoj

pozemok. Iná prístupová cesta na pozemok parc. č. XXXX/X nevedie, z jednej strany je tento pozemok
ohraničený potokom a z druhej lesom. Údržbu prístupovej cesty najmä odhŕňanie snehu zabezpečuje
Obecný úrad D.. Čo sa týka ďalších úprav, tak tieto riešili svojpomocne, pričom Y. Saloň sa na týchto
prácach zo všetkých susedov podieľal najviac. Svedočné si svedok neuplatnil.

Z notárskej zápisnice zo dňa 25.7.1967 sp. zn.: NZ 547/76, N 545/67 štátneho notárstva v Trnave súd
zistil, že notárska zápisnica obsahuje kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcimi U. predmetom ktorej
je prevod nehnuteľností parc. č. XXXX/X a nej postaveného rodinného domu, ktoré predávajúci zdedili.

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.43SprávykatastraTrnava(zč.l.8spisu)súdzistil,žepôvodnínavrhovatelia
Y. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č. XXXX/X o výmere 1250 m2 - zastavané

plochy a nádvoria ako aj rodinného domu postaveného na predmetnej parcele súp. č. XXX.

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.43SprávykatastraTrnava(zč.l.371spisu)súdzistil,ženavrhovateľkaIveta
Saloňová je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.č. XXXX/X o výmere 1250 m2 - zastavané plochy
a nádvoria ako aj rodinného domu postaveného na predmetnej parcele súp. č. XXX, ktoré nehnuteľnosti

nadobudla na základe kúpnej zmluvy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Trnava (z č.l. 9 spisu) súd zistil, že odporkyne sú
každá v podiele 1/3-iny podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti parc.č. XXXX/2 o výmere 1089 m2
- zastavané plochy a nádvoria.

Z potvrdenia Obecného úradu D. zo dňa 12.8.2009 (z č.l. 33 spisu) súd zistil, že Obecný úrad D. potvrdil,
že k rodinnému domu rodiny X. vedie nespevnená cesta, ktorá sa v minulosti ako aj v súčasnosti využíva
ako prístupová cesta na ich pozemok na ktorom majú postavený rodinný dom. Predmetná nespevnená
cesta viac ako 60 rokov slúži ako prístupová cesta na pozemok rodiny X. a k ich rodinnému domu kde

končí. Žiadna iná prístupová cesta k rodinnému domu rodiny X. nevedie.

ZpísomnýchčestnýchprehlásenísvedkovU.zodňa12.08.2009(zč.l.34-39spisu)súdzistil,žeuvedení
svedkovia čestne prehlásili, že nespevnená cesta, ktorá vedie k rodinnému domu rodiny X. je už viac ako
70 rokov nimi využívaná ako prístupová cesta a táto prebieha tak, ako je to uvedené na vytyčovacom

nákrese vyhotovenom Ing. X. dňa 24.4.1996 a tak ako je zakreslená červenou farbou na geodetickom
pláne Ing. L. zo dňa 2.2.2009.

Zpozemkovejknihy,vložkyč.XXX (č.l.462spisu)zistil,žepôvodnýmispoluvlastníkmieštenerozdelenej
parc. č. XXXX boli sestry P.aždá v 1/2-ici, ktoré nehnuteľnosť nadobudli dedením. V roku 1936 P. predala

svoj podiel na nehnuteľnosti manželom Y. ktorí sa stali každý spoluvlastníkom parc. XXXX v 1/4-ine.
V roku 1941 došlo medzi vtedajšími spoluvlastníkmi manželmi P. k dohode o rozdelení spoluvlastníctva
parc. č. XXXX zapísanej na vložke č. na dve samostatné parcely a to parc. č. XXXX/X a XXXX/X, každá
o výmere 1250 m2 (č.l. 462). Spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X sa stali Y. spolu s manželkou C. každý
v 1/2-ici. Výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X sa stala H.

Z uznesenia štátneho notárstva v Trnave sp. zn. D 3/63-7 zo dňa 28.1.1963 (č.l. 449 spisu) súd zistil,
že po poručiteľovi Y.i zomrelom XX.XX.XXXX zdedila nehnuteľnosť zapísanu v pozemkovej knihe vo
vložke č. XXX ako parc. č. XXXX vedenj na poručiteľa v 1/4-ine jeho manželka C. (poz. správne mal byt
predmetom dedenia podiel 1 na novovzniknutej parc. XXXX/X). C. P. sa tak stala výlučnou vlastníčkou
parc. č. XXXX/X, zapísanej do novej vložky č. XXX.

ZrozhodnutiaštátnehonotárstvavTrnaveD348/67-13z23.2.1967(č.l.459)súdzistil,žepoC.jzomrelej
dňa 5.2.1967 zdedili v roku 1967 parc. č. XXXX/X, zapísanú vo vložke XXX jej deti S., U., ktoré sa tak
stali spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X každý v 1/3-ine.

Z notárskej zápisnice NZ 547/67, N 545/67 (č.l. 390, 464) súd zistil, že S. zdedenú nehnuteľnosť parc.
č. 2128/1 vedenú vo vložke XXX predali dňa 25.7.1967 manželom Y.Z výpisu listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie D. (č.l. 371) súd zistil, že manželia Y. kúpnou
zmluvou previedli parc. č. XXXX/X vo výmere 1250 m2 na svoju dcéru G. ktorá sa stala výlučnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave D 2371/83-24 (č.l. 467) mal súd preukázané, že po
poručiteľke H. zomrelej 8.11.1983 zdedil parc. č. XXXX/2 vedenú vo vložke XXX manžel nebohej Y. Z
kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.1989 (č.l. 45) mal súd preukázané, že Y. predal parc. č. XXXXX/X o výmere
1.250 m2 kupujúcej A.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. (č.l. 9) súd zistil, že ako spoluvlastníčky
parc. č. XXXX/X sú vedené Denisa Šottníková, Renáta Utašiová, rodená Šottníková, Lenka Bučanová,
rodená Šottníková, každá v 1/3-ine, a to na základe darovania.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v

prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania. Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá

osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t.j. tá, ktorá vykonáva
právozodpovedajúcevecnémubremenupreseba(§129ods.1),pričomjevzhľadomnavšetkyokolnosti
vdobrejviereotom,žejejtakétoprávopatrí(§130ods.1),t.j.žejeoprávnenýmdržiteľom.Ďalejmusíísť
o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné
do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania

nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena.
Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah
z vecného bremena.

Na základe zhodných výpovedí účastníkov, svedkov a listinných dôkazov mal za preukázané, že
navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.č. XXXX/1 o výmere 1250 m2 - zastavané
plochy a nádvoria ako aj rodinného domu postaveného na predmetnej parcele súp. č. XXX a odporkyne
sú v podiele 1/3-iny podielovými spoluvlastníkmi susednej nehnuteľnosti parc.č. 2XXX/X o výmere
1089 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti nadobudla od svojich rodičov Y. na

základe kúpnej zmluvy z roku 2012. K pozemku navrhovateľky vedie cez časť pozemku odporkýň lesná
nespevnená cesta, ktorá slúži ako prístupová cesta na parc. č. XXXX/X a k rodinnému domu na ňom
postavenom. Lesná nespevnená cesta vedúca na hranici lesa vstupuje na pozemok navrhovateľky parc.
č. XXXX/X cez vstup, bránu v oplotení výlučne už len z pozemku odporkýň parc.č. XXXX/X, do ktoréhopozemku sa táto cesta včleňuje. Týmto spôsobom je cesta využívaná navrhovateľkou ako aj jej právnymi
predchodcami dlhodobo asi 70 rokov. Medzi navrhovateľkou resp. jej rodičmi, ktorí na ňu nehnuteľnosti
previedli v roku 2012 a odporkyňami dochádzalo k susedským sporom, nezhodám a konfliktným

situáciám. Zo strany odporkýň začalo byť bránené rodičom navrhovateľky ako aj ďalším osobám v
prístupe motorovým vozidlom na parc. č. XXXX/X. Odporkyne svoje konanie odôvodňovali tým, že ak
navrhovateľkaresp.jejprávnypredchodcoviavyužívaliastálevyužívajúprístupovúcestu,ktorávstupuje
na pozemok parc.č. XXXX/X z ich pozemku parc.č. XXXX/X tak, užívajú časť ich pozemku bez ich
súhlasu a teda protiprávne. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné. Spornou zostalo posúdenie

vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia práva
prechodu na základe vydržania, pričom poukazovala na to, že okrajovú časť pozemku odporkýň vo
výmere 61 m2 , do ktorej zasahuje prístupová cesta dlhodobo nerušene užívali jej právni predchodcovia,
rodičia od roku 1967, kedy parc. č. XXXX/X kúpili a nerušene cestu užívali aj ich právny predchodcovia,
od ktorých nehnuteľnosti kúpili (rodina P.). Vecné bremeno, tak podľa názoru navrhovateľky vzniklo
dlhodobým výkonom práva spočívajúcom vo využívaní časti pozemku odporkýň ako prístupovej cesty.

Odporkyne v konaní namietali vznik vecného bremena vydržaním, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky. V konaní tak zostala medzi účastníkmi spornou otázka oprávnenosti držby.
Vecné bremeno je možné charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať
(pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti

buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej
fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho
zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva

zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce
vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Vydržanie je osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom tohto spôsobu
nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné

podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka.
Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby
a spôsobilý predmet vydržania. Na rozdiel od držby je vlastníctvo (§ 123 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka) chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka vec držať,
užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú právo vec

držať, vec užívať, požívať jej plody a úžitky a právo s vecou disponovať. Z uvedeného vyplýva, že
právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako s vecou vlastnou. Ide tu teda o
základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení
ostatných. Podľa vzťahu k predmetu vlastníctva Občiansky zákonník rozlišuje držiteľa oprávneného a
neoprávneného, keď v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa oprávneného. Oprávnená držba

spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený
právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť
právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,
o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci.
Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit navrhovateľov ako

držiteľov (že im právo prechodu patrí) nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od
preukazovania vlastníctva nie je treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia
vlastníctva, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné
presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. V zmysle právneho názoru

odvolacieho súdu súd doplnil dokazovania o podklady, listiny na základe ktorých právni predchodcovia
účastníkov, najmä navrhovateľky nadobudli vlastníctvo k parcele č. XXXX/1. Z týchto predložených
listinných dôkazov mal súd preukázané (a nebolo medzi účastníkmi nakoniec ani sporné), že pôvodnými
spoluvlastníkmi parc. č. XXXX zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX boli sestry P. rodená Q.každá v 1/2-ici, ktoré nehnuteľnosť nadobudli dedením (č.l. 462). V roku 1936 P.á predala svoj podiel na
nehnuteľnosti manželom Ambrózovi a Františke Mrázovým, ktorí sa stali každý spoluvlastníkom parc.
XXXX v 1/4-ine. V roku 1941 došlo medzi vtedajšími spoluvlastníkmi manželmi P. k dohode o rozdelení

spoluvlastníctva parc. č. XXXX zapísanej na vložke č. na dve samostatné parcely a to parc. č. XXXX/X
a XXXX/X, každá o výmere 1250 m2 (č.l. 462, 66). K rozdeleniu došlo na základe geometrického plánu
IA.va z 19.5.1941 (č.l. 65). Spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X sa stali Y. spolu s manželkou C. každý v
1/2-ici. Výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X sa stala RE.. Z listinného dôkazu Uznesenia štátneho
notárstva v Trnave D 3/63 (č.l. 44) mal súd za preukázané, že po poručiteľovi Y.vi zomrelom 28.12.1962

zdedila v roku 1963 1/4-inu parc. č. XXXX, správne 1/2-icu parc. č. XXXX/1 jeho manželka C., ktorá
sa tak stala výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/1, zapísanej do novej vložky č. XXX. Z rozhodnutia
štátneho notárstva v Trnave D 348/67-13 z 23.2.1967 (č.l. 459) mal súd preukázané, že po C. zomrelej
dňa 5.2.1967 zdedili v roku 1967 parc. č. XXXX/1, zapísanú vo vložke 793 jej deti S. ktoré sa tak stali
spoluvlastníkmi parc. č. 2128/1 každý v 1/3-ine. K chybám a nepresnému, nesprávnemu označeniu
parcely pri prevodoch (napr. rozhodnutie štátneho notárstva v Trnave 6D 1680/86) došlo z dôvodu,

že usporiadanie vzťahov z minulosti nebolo bezprostredne zohľadnené v evidencii nehnuteľností a k
usporiadaniu,zápisuaktuálnehostavudošloažsodstupomniekoľkýchdesiatokrokov(atoajnazáklade
súdnych rozhodnutí - konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C 2569/87). Z norárskej zápisnice
NZ 547/67 (č.l. 464) mal súd preukázané, že S. rodená P., U. zdedenú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X
vedenú vo vložke XXX predali dňa 25.7.1967 manželom Y. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave

D 2371/83-24 (č.l. 467) mal súd preukázané, že po poručiteľke H. zomrelej 8.11.1983 zdedil parc. č.
XXXX/X vedenú vo vložke 468 manžel nebohej Y.. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.1989 (č.l. 45) mal súd
preukázané, že Y. predal parc. č. XXXXX/X o výmere 1.250 m2 kupujúcej A. Zo všetkých predmetných
listinných dôkazov mal súd preukázané, že ani v jednom právnom titule (či už rozhodnutí o dedičstve
alebo kúpnej zmluve) nie je a nenachádza sa tam čo i len zmienka o prechádzaní na pozemok parc. č.

XXXX/X, nenachádza sa tam zmienka o práve vecného bremena prechodu a vstupu a žiadna zmienka
ani o inej skutočnosti, dôvode, prečo by si navrhovateľa a jej právni predchodcovia mali myslieť, že im
právo na vstup na ich pozemok cez pozemok odporkýň parc. č. XXXX/2 patrí. Súd tak preukázané, že u
žiadnehozprávnychpredchodcovnavrhovateľky(odroku1941)neexistovalčoilendomnelýprávnytitul,
na základe ktorého by bolo možné konštatovať oprávnenosť držby práva vecného bremena prechodu a

prejazdu. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo
právo patrí, z ktorej vyplýva, že nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa,
dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť,
teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva Pokiaľ sa navrhovateľka
a jej právny predchodcovia ako nadobúdatelia nehnuteľnosti parc. č. XXXX/1 uspokojili iba s dlhodobo

zaužívaným stavom voľného prechodu cez časť susedného pozemku odporkýň, prípadne ústnym
oznámením, tvrdením právnych predchodcov, že takéto právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa
vykonáva, pričom táto okolnosť nebola uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti (resp. v inom
podklade) a nadobúdatelia sa o existencii takéhoto práva nepresvedčili, nemôžu byť so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere (nemôžu byť dobromyseľní), že im toto právo prechodu prislúcha,

patrí lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva,
prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overili. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že
ona a jej rodičia mali v minulosti dlhodobo zabezpečený bezproblémový vstup do nehnuteľnosti, a táto
skutočnosť predstavovala dôvod (titul?), prečo si mysleli, že im právo na bezproblémový vstup na ich
pozemok patrí a teda predstavovala právny titul oprávnenej držby. Takýto záver a právnu konštrukciu

ale súd nepokladá za správnu. Skutočnosť, že niekto vykonáva určité právo akoby mu patrilo, sama
o sebe ešte predsa neznamená, že mu aj skutočne toto právo prislúcha. Ak navrhovateľkyni rodičia
dlhodobo prechádzali na svoju nehnuteľnosť cez pozemok odporkýň a nikto im v tom nebránil, tak
predsa toto konanie samo osebe nie je dôvodom a už nie právnym dôvodom (ako tvrdí navrhovateľka)
vzniku práva prechodu a vstupu cez cudzí pozemok. Pokiaľ sa právo prechodu a prejazdu cez susediaci

pozemok, patriaci odporkyniam, zo strany navrhovateľky resp. jej právnych predchodcov v minulosti
realizovalo, tak bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť navrhovateľky a
všetkých jej právnych predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva. Cez cudzí pozemok je
možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; okrem vecného práva môže ísť napríklad o
záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí, bez

toho, aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku
ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah
právazodpovedajúcehovecnémubremenu(napr.prechádzacezcudzípozemok)ešteneznamená,žeje
držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenuje oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22 Cdo 595/2001). Ak chcela byť navrhovateľka v konaní procesne úspešná, bolo jej povinnosťou pred

súdom dostatočne hodnoverne preukázať, že sú splnené všetky zákonné podmienky vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, práva prechodu cez pozemok odporkýň. Navrhovateľka neuniesla
dôkazne bremeno, ktoré ju zaťažovalo a nepreukázala, že vo vzťahu k časti sporného pozemku po
celú vydržaciu dobu pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemala a ani nemohla mať dôvodné pochybnosti (tak ako aj jej

právny predchodcovia) o tom, že jej toto právo prechodu, právo zodpovedajúce vecnému bremeno patrí.
Podmienkyvydržaniamusiabyťsplnenékumulatívne,akznichniejesplnenáčoilenjedna,nedochádza
k vydržaniu. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok vzniku vecného bremena vydržaním. Nakoľko
navrhovateľka nepreukázala oprávnenosť držby, nepreukázala dobromyseľnosť, že jej a jej právnym
predchodcom počas celej doby od vzniku parc. č. 2128/1 právo prechodu zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí ako jeden z predpokladov vydržania k vydržaniu nedošlo a žalobu súd ako nedôvodnú

zamietol. Z dôvodu, že súd nemal preukázaný jeden zo základných zákonných predpokladov vydržania
a to dobromyseľnosť, čo samo osobe viedlo k prijatiu záveru o nedôvodnosti žaloby, tak súd len a len
z tohto dôvodu nevykonával ďalšie dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere, keď má za
to, že toto by bolo pri danom právnom posúdení a prijatom právnom názore už bezvýznamné (napr.
porovnávanie geometrických plánov, posudzovanie charakteru a vlastníctva nespevnenej cesty atď.).

V závere je nutné ešte dodať, že po vykonanom dokazovaní je súd toho názoru, že predmetné
vzťahy bolo možné medzi sporovými stranami usporiadať aj mimosúdne a je evidentné, že spor a
konfliktné situácie vznikajúce medzi účastníkmi majú pôvod v nie najlepších medziľudských vzťahoch
účastníkov. Naviac v priebehu konania došlo aj na strane navrhovateľov k zmene účastníctva a súd

mal za to, že to povedie k upokojeniu a zmierlivému ukončeniu sporu a nebude možné vylúčiť ani,
že vstupujúca navrhovateľka ďalej na súdnej, arbitrárnej úprave nebude ďalej trvať. Odporkyne sa na
ostatnom pojednávaní vyjadrili, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X využívajú len veľmi málo, nezdržiavajú
sa tam a navrhovateľke resp. jej rodičom ani žiadnym spôsobom v súčasnosti (a tvrdia že aj v
minulosti) v prechode, vstupe nebránia, neobmedzujú ich. Aj z tohto pohľadu sa javí ďalšie zotrvávanie

navrhovateľky na požadovanom určení za neúčelné, nehospodárne a zbytočné a nie je súdu celkom
zrejmý cieľ aký sa snaží požadovanou úpravou dosiahnuť, keď faktický a reálny súčasný stav sa javí
totožnýstýmakéhosadomáhasúdnymrozhodnutím-neobmedzenývstupaprechodkparc.č.XXXX/X.

Navrhovateľka v konaní nie celkom určite a zrozumiteľne navrhla doplniť dokazovanie o znalecké

dokazovanie, ktoré by malo odstrániť podľa jej názoru v minulosti vzniknutú chybu pri značení
hraníc pozemkov v katastrálnej mape, prípadne, že táto chyba sa potom premietla aj do v minulosti
vypracovaných geometrických plánov. Súd tento neurčitý návrh na doplnenie dokazovania nevykonal
a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu odporkýň, že doplnenie
dokazovania v tomto smere bezprostredne s predmetom daného konania nesúvisí a nemá vplyv

na právne posúdenie (ne)splnenia podmienok vydržania čo je rozhodujúce a zásadné a z doposiaľ
vykonaného dokazovania dostatočne preukázané tak, aby bolo možné uzavrieť, že nebol splnený
jeden zo zákonných predpokladov vydržania. Technické okolnosti, ktoré žiada navrhovateľka znaleckým
dokazovaním posúdiť vôbec nesúvisia s predmetným konaním, ktorého podstata je jasne vymedzená
a doposiaľ celé dokazovanie bolo vykonávané vo vzťahu k petitu o určenie vecného bremena. Po

7 rokoch konania nie je preto ani možné uvažovať o tom, že by bolo možné nejakým spôsobom
tento petit zásadne meniť a súd by takúto zmenu z uvedeného dôvodu ani nepripustil a odkázal by
navrhovateľku na samostatné konanie a podanie si samostatného návrhu (ktorým by sa mohla domáhať
či už určenia hraníc nehnuteľnosti, zriadenia vecného bremena a pod. nárokov). Predmetom toho
konanianiejeanikdynebolsporourčeniehranícpozemkov,resp.inénárokyapretotakétodokazovanie

by zjavne presiahlo rámec tohto konania. Je treba ešte dodať, že podľa navrhovateľkou predloženej
leteckej snímky (č.l. 471, 373), na ktorej je zachytený, ňou tvrdený, polohový rozdiel hraníc uvedených v
katastrálnej mape a reálnych hraníc na danom mieste, tak navrhovateľka by ako prístupovú cestu vôbec
nevyužívalačasťparc.XXXX/2abolbytopretolendôvodnazamietnutiežalobyakonedôvodnej,vktorej
žalobe sa domáha zriadenia vecného bremena prechodu práve cez časť parc. č. XXXX/2. Z uvedeného

dôvodu súdu nie sú ani celkom zrejmé dodatočné úvahy, spochybňovania a tvrdenia navrhovateľky
(treba zdôrazniť, že zatiaľ nepreukázané) o ňou zistených nezrovnalostiach v hraniciach pozemkov, keď
sama (!) v súčasnosti spochybňuje, že využíva právo prechodu cez pozemok odporkýň a využíva právo
prechodu cez iný pozemok ako je parc. č. XXXX/2 (zrejme lesný pozemok). Naviac treba dodať, že pritakýchto tvrdeniach s poukazom na leteckú snímku (ktorou v súčasnosti navrhovateľka argumentuje a
žiada jej prešetrenie, vysvetlenie), tak sama navrhovateľka užíva parc. č. XXXX/1 v iných hraniciach ako
sú vyznačené na leteckej snímke a podľa snímky neoprávnene užíva (a má oplotenú) cudziu, priľahlú

časť pozemku susediaceho s lesom.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľke ako vlastníčke nehnuteľností
parc. č. XXXX/1 zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. D. nevzniklo právo prechodu a prejazdu
zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok odporkýň parc. č. XXXX/2 zapísanej na liste vlastníctva

č. XXX pre k.ú. D., pretože nesplnila podmienku vydržania.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 11 ods.1 a § 13
ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešným odporkyniam priznal plnú
náhradu trov konania v sume 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a za trovy právneho
zastupovania vo výške 1.010,23 eur proti procesne neúspešnej navrhovateľke.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vzhľadom na neurčitú hodnotu
predmetusporupredstavuje1/13výpočtovéhozákladu§11odsek1písm.a/advokátskejtarify.Vzmysle
§ 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži 50 % ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala pri zastupovaní troch osôb v roku 2011 sumu
85,50 eur + režijný paušál 7,41 eur + DPH 18,58 eur spolu teda 111,49 eur, pričom v uvedenom roku
boli prevedené tieto úkony:
27.1.2011 prevzatie a príprava zastúpenia 111,49 eur
23.3.2011 vyjadrenie k návrhu 111,49 eur

12.10.2011 účasť na pojednávaní 111,49 eur
odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení 60,19 eur (13a ods. 2 písm. b)
odvolanie proti rozsudku vo výroku náhrade trov konania 60,19 eur
Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavovala sumu 92,81 eur + režijný paušál 8,04
eur spolu teda 100,85 eur, pričom v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:

25.2.2014 príprava a prevzatie zastúpenia 100,85 eur
27.2.2014 odvolanie proti rozsudku vo veci samej 100,85 eur
Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2015 predstavovala sumu 96,80 eur + režijný paušál 8,39
eur spolu teda 105,19 eur a v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:
- 20.1.20101.10.2015 písomné podanie na súd 105,19eur

Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2016 predstavovala sumu 99 eur + režijný paušál 8,58 eur
spolu teda 107,58 eur a v uvedenom roku boli prevedené tieto úkony:
- 5.2.2016 porada s klientkami 107,58 eur
- 5.2.2016 účasť na pojednávaní 33,33 eur (1/4 odmeny, § 13a ods. 4 vyhlášky)
- 17.3.2016 účasť na pojednávaní 107,58 eur

Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 1.010,23 eur s tým, že v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť navrhovateľke na účet právneho zástupcu
odporkýň.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok /