Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211492
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5109211492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu , v právnej veci žalobkyne: P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so
sídlom P. XX, N., proti žalovanej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, N., právne zastúpenej
JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom O. XX, N., za účasti intervenienta na strane žalovanej
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa
na doručovanie Nám. SNP 98/2, Zvolen, o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, na odvolanie
žalobkyne, žalovanej, intervenienta na strane žalovanej, proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.

8C/72/2009-311 zo dňa 25. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu 802,20 Eur
p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania žalovanej m e n í tak, že žalobkyňa j
e p o v i n n á zaplatiť žalovanej trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške
1.048,24 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Juraja Ďurajdu, so sídlom N., O. XX.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania intervenienta na strane žalovanej m e n í
tak, že intervenientovi p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 54 % .

Žiadnej sporovej strane n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu 802,20 Eur
titulom zaplatenia sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej tiež SSU). Zároveň zaviazal žalobkyňu

zaplatiťžalovanejnaúčetjejprávnehozástupcutrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpenia
vo výške 1.494,71 Eur a intervenientovi na strane žalovanej trovy konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany v trestnom konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn.
3T/22/2008 uzavreli zmier podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého žalovaná bola
obvinená z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Trestného zákona. Tým bola preukázaná
podmienka protiprávnosti konania žalovanej a príčinnej súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne,

keďže žalovaná svojim zavineným konaním spôsobila žalobkyni škodu na zdraví. Vzhľadom na uvedený
spôsob procesného vybavenia veci v trestnom konaní neprislúchalo, aby si o tejto skutočnosti urobil
odchýlny právny názor. Na základe zmieru v trestnom konaní žalovaná ako obvinená uhradila bolestné
vo výške 37.350,- Sk a sumu vo výške 2.000,- Sk za lieky a náklady, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnounehodou, pričom poškodená vyhlásila, že dodržaním tejto dohody sú požadované nároky poškodeného
vo vzťahu k obvinenému v súvislosti s náhradou škody uspokojené. Právo uplatniť si nárok na súde
podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z. z. nie je podmienené nutnou podmienkou podania návrhu na

uzatvorenie dohody podľa ods. 1 tohto ustanovenia, s následkom prepadnutia práva v určitej lehote,
jedinou tu zakotvenou lehotou je odstup 3 mesiacov od času, keď sa návrh podá poškodenému alebo
jeho poisťovni. Ide o poriadkové ustanovenia, na ktoré by napríklad bolo možné prihliadnuť v otázke
náhrady trov konania v prípade, ak u poskytovateľa náhrady škody by nebolo namieste konštatovať
vinu za vznik sporu, aj keby poškodený bol v konkrétnom konaní prevažne úspešný, každopádne

bez právneho následku straty práva na náhradu škody nezávisle zakotveného podľa § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

3. Vo výške priznanej náhrady v časti sťaženia spoločenského uplatnenia (poznámka odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie nesprávne uviedol bolestné v bode 34 svojho odôvodnenia) vychádzal z
lekárskeho posudku MUDr. Františka Hrbáňa zo dňa 24.04.2009, a to z bodového hodnotenia položkou

pod č. 351a (obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa vpravo) na 60 bodov. Ide o základ
spôsobenej škody pádom na ruku pri kontakte s motorovým vozidlom ako to vysvetlil i MUDr. František
Hrbáň na pojednávaní pred súdom. V žiadnom prípade sa nepreukázalo tvrdenie žalobkyne, že by
žalovaná kolesom motorového vozidla vyšla na jej nohu, ktorú by tak zdeformovala, čo sa nestalo.
Neuznal obranu žalovanej a intervenienta na jej strane, že žalobkyni neprislúcha náhrada škody titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia na základe dodatočne zabezpečeného bodového ohodnotenia z
24.04.2009. Je si vedomý argumentu sporovej strany a najmä výpovede svedka MUDr. Františka
Hrbáňa,žezdravotnýstavžalobkynevsúvislostispoškodenímpravéhozápästiabolustálenýužpotroch
mesiacoch, je to priemerná doba liečby zlomeniny nekomplikovaného typu. Ale aj v kontexte dátumu
predmetného poškodenia zdravia 11.05.2007 (z čoho podľa rôznej argumentácie by vyplývalo ustálenie

zdravotného stavu žalobkyne najneskôr v mesiaci august 2007), aj s vedomím, že žalobkyňa uzatvorila
so žalovanou zmier 23.10.2008, nemožno konštatovať prekážku uplatnenia tohto práva žalobkyne.
Neprichádzajú do úvahy exaktné právne úvahy napr. všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ani 2-ročná
premlčacia doba v súvislosti s uplatnením práva na náhradu škody, ostatne daná právna argumentácia
aniniejenámietkoupremlčaniaaniprávnounámietkoustratyprepadnutiaprávavurčitejlehote.Uznáva,

že vo všeobecnosti môže vzniknúť prekážka priznania práva na náhradu škody v rozsahu sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe dodatočne vypracovaného lekárskeho bodového ohodnotenia,
ale najmä premlčacie lehoty po ustálení zdravotného stavu žalobkyne, a to už aj podľa najskoršieho
času podľa argumentácie sporovej strany žalovanej v kalendárnom mesiaci 2007, v čase podania
tunajšej žaloby dňa 25.05.2009 v žiadnom prípade neuplynuli. Inak argument žalovanej na pojednávaní

25.04.2016, že zdravotný stav žalobkyne mal byť v zmysle ustálenej právnej praxe ustálený v pravidelnej
1-ročnej lehote od poškodenia zdravia, by neriešil právnu otázku primeranej lehoty na zabezpečenie
lekárskeho bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v ďalšej lehote od ustálenia
zdravotného stavu poškodenej.

4. Zmier zo dňa 23.10.2008 bol uzatvorený v trestnom konaní, pričom z materiálneho hľadiska jedným
z jeho účastníkov bol príznačne štát. Aj keby právna úprava zmieru v trestnom konaní bola zamýšľaná
čiastočne ako definitívna úprava vzťahov medzi fyzickými a právnickými osobami, vzhľadom na účel
trestného konania nemožno hovoriť o zabezpečení právnej istoty pre účely civilného sporového konania,
ak na určitý druh škody sa v trestnom konaní obsahovo výslovne nemyslelo. Vyhlásenie poškodeného

v zmieri uzatvorenom v trestnom konaní, že mu bola obvineným uhradená škoda v celom rozsahu,
by nemalo byť prekážkou uplatnenia tohto práva v občianskom sporovom konaní, ak by právo bolo aj
dodatočne uplatnené za spravodlivých okolností. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia, že práva
na náhradu škody v rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia si mohla byť žalobkyňa vedomá pri
uzatváraní zmieru v trestnom konaní.

5. Je jasné, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený najneskôr ku dňu vypracovania lekárskeho
bodového ohodnotenia 24.04.2009, a to podľa dielčich dôkazov - odhadu podľa osobnej výpovede
lekára MUDr. Františka Hrbáňa, vzhľadom na dátum poškodenia zdravia 11.05.2007, už ku koncu
kalendárneho mesiaca august 2007, resp. podľa prednesu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

s oporou v ukončení rehabilitácií podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyne v kalendárnom mesiaci máj
2008. Preto dodatočné návrhy sporových strán na doplnenie dokazovania výsluchom MUDr. Františka
Hrbáňa alebo nariadením znaleckého dokazovania nevykonal z dôvodu nadbytočnosti. Otázka ustáleniazdravotného stavu žalobkyne ani neriešila otázku primeranej lehoty na zabezpečenie lekárskeho
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

6.Onáhradetrovkonaniarozhodolspoukazomnaust.§142ods.2Zákonač.99/1963Zb.Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) účinného do 30.06.2016, podľa ktorého vo veci mala prevažný úspech
žalovaná. Nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 151 ods. 1 O.s.p. pre ktorý by žalobkyňa
nemala byť zaviazaná na náhradu trov konania, najmä keď podľa demonštratívneho obsahu tohto
ustanovenia týmto dôvodom nie je sociálne postavenie účastníka. Na uvedenom nič nemení ani

námietka žalobkyne, koľko priznal žalobkyni vo veci samej a na koľko ju zaviazal v otázke náhrady
trov konania, nakoľko ide o rôzne právne otázky a táto materiálna strata žalobkyne neznamená ani
rozhodovanie v rozpore s dobrými mravmi.

7. Náhrada trov konania žalovanej pozostáva výhradne z trov právneho zastúpenia vo vyčíslení z
26.04.2016, keď podľa žaloby predmetom konania bola náhrada materiálnej škody spolu vo výške

1.503,28 Eur a nemajetková ujma vo výške 7.000 Eur. Poukázal na ust. § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. na základe ktorého za základ výpočtu odmeny advokáta je 2.000 Eur a takto odmena za jeden
úkon právnej služby predstavuje 91,29 Eur a vo vzťahu náhrady škody vo výške 1.503,28 Eur je odmena
advokáta 71,37 Eur za jeden úkon právnej služby. S poukazom na ust. § 13 ods. 3 citovanej Vyhlášky
odmena za 1 úkon právnej služby spolu predstavovala 115,08 Eur. Žalovanej priznal celkom náhradu

trov konania vo výške 1.494,71 Eur, pričom rozpis právnych služieb presne opisuje v bode 40 svojho
odôvodnenia. V bode 43 odôvodňuje úkony právnej služby, za ktoré žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, a to za vyjadrenie k žalobe 11.01.2011, nakoľko išlo o duplicitný úkon po vyjadrení samotnej
žalovanej tesne pred už vytýčeným pojednávaním. Za dôkazné návrhy 19.01.2011, keďže išlo o úkon
predvídateľný podľa okruhu sporných otázok už na predchádzajúcom pojednávaní 17.01.2011, ktoré

bolo odročené na bližšie vymedzenie a odôvodnenie výsluchu svedkov. Napokon to bolo skutkové
a právne zhodnotenie dokazovanie 08.10.2013, nakoľko predmetné mohlo byť vykonané priamo na
pojednávaní.

8. Úspech v konaní ustálil, že žalovaná mala úspech vo výške 77 % a žalobkyňa vo výške 23 %, preto

z celkovej odmeny priznal žalovanej 77 % .

9. Intevenientovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď podľa názoru súdu právo
intervenienta vystupovať v konaní je vecou vnútorných vzťahov hlavnej strany a intervenienta na jej
strane, ale nie dôvodom na náhradu trov konania voči opačnej sporovej strane.

10. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo veci samej, ako aj do trov konania podala
odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že situáciu z 11.05.2007 z dôvodu, aby do budúcnosti nebola
traumatizovaná sa rozhodla riešiť procesne formou súdneho zmieru napriek skutočnosti, že od začiatku
bola presvedčená, že žalobkyni nespôsobila žiadnu ujmu na zdraví ani inú ujmu a nie je zodpovedná

za poškodenie jej zdravia. Súdny zmier bol uzatvorený a schválený súdom 23.10.2008, kde žalobkyňa
výslovne uviedla, že sú splnené všetky jej nároky a do budúcnosti nebude mať žiadne ďalšie nároky.
Z rozhodovacej činnosti súdov je všeobecne známe, že po uplynutí jedného roka sa môže konštatovať
ustálenie zdravotného stavu a po uplynutí jedného roka sa vyčísľuje aj prípadné sťaženie spoločenského
uplatnenia. Nemožno prihliadať na „predlžovanie“ tejto lehoty reálnym podaním posudku na vyčíslenie

sťaženia spoločenského uplatnenia. Je potrebné zdôrazniť, že po uplynutí jednoročného obdobia
od poškodenia zdravia ku dňu uzatvorenia súdneho zmieru 23.10.2008 bol zdravotný stav žalobkyne
ustálený aj čo sa týka veci sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto je relevantné jej prehlásenie
aj vo vzťahu k SSÚ, že uzatvorením súdneho zmieru sú vysporiadané všetky jej nároky a preto ani
formálne nemožno jej priznať sumu 802,20 Eur akýmkoľvek titulom. Z výsluchu svedka MUDr. Hrbáňa

vyplýva nedôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko nedoporučoval zvýšenie bodového hodnotenia.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, toto je v rozpore s bežnou rozhodovacou činnosťou súdu, vyhláškou
č. 655/2004 Z. z.. Je nesporné, že žalobkyňa si uplatňovala zaplatenie sumy 8.503,30 Eur. Súd
ustálil úspešnosť žalobkyne vo výške 802,20 Eur. Uvedené hodnoty sú rozhodujúce a podstatné pre
ustálenie prípadného pomeru úspechu vo veci. Teda žalobkyňa bola úspešná v sume 820 Eur a

žalovaná v sume 7.701,10 Eur. Preto rozhodnutie o náhrade trov konania právneho zastúpenia je
nesprávne. V prejednávanej veci sú splnené podmienky na postup podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať
žalovanej plnú náhradu trov konania. Je nesporné, že mala neúspech v pomerne nepatrnej časti a
v konečnom dôsledku rozhodnutie súdu vo výške plnenia záviselo od úvahy súdu a od znaleckéhoposudku. Rovnako trvá na uplatnení trov právneho zastúpenia pokiaľ sa týka počtu realizovaných
úkonov právneho zastúpenia v počte 15 úkonov. Nestotožnil sa s konštatovaním, že vyjadrenie k žalobe
bolo nadbytočne duplicitné, nakoľko ho vypracoval právny zástupca a išlo o kvalitatívne čo sa týka

skutkovej a právnej argumentácie o kvalifikované podanie. Navrhnutie dôkazov 19.01.2011 vyplynuli
z vyhodnotenia dokazovania na pojednávaní 17.01.2011 a za účelom objektívneho zistenia stavu veci
bolo potrebné navrhnúť svedkov. Aj podanie z 08.10.2013 bolo účelne podané vzhľadom na procesnú
ekonómiu a skutočnosť, že žalobkyňa a jej právny zástupca menil na pojednávaní argumentáciu
uplatnených nárokov. Stotožňuje sa s konštatovaním súdu, že u žalobkyne nie sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa. Je poberateľkou dôchodku, vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva a bola od
začiatku pojednávania zastúpená advokátom, na základe ňou udeleného plnomocenstva. S poukazom
na vyššie uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný nárok navrhovateľky zamietne
a v rámci trov konania jej prizná náhradu trov konania vo výške 5.787,22 Eur. Alternatívne v napadnutej
časti zruší rozsudok a vráti ho súdu prvého stupňa na doplnenie a nové rozhodnutie.

11. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie i žalobkyňa a domáha sa zrušenia
rozsudku v celom rozsahu. Domáhala sa náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom
na ust. § 420 ods. 1 OZ. Poukázala na to, že v trestnom konaní bol schválený zmier uzavretý dňa
23.10.2008, kde trestné stíhanie obvinenej (žalovanej) bolo zastavené pre trestný čin ublíženia na
zdraví. Žalovaná keď bola v procesnom postavení obvinenej uzavrela dohodu o náhrade škody zmier

so žalobkyňou v trestnom konaní a písomne vyhlásila, že spáchala skutok, za ktorý je stíhaná a nie
sú odôvodnené pochybnosti o tom, že toto vyhlásenie vykonala slobodne, vážne a určito. Z dohody o
náhrade škody jednoznačne vyplýva zavinenie žalovanej na následkoch škody a v občianskoprávnom
konaní je zodpovednosť za spôsobenú škodu omnohoširšia ako v trestnom konaní a preto tvrdenia
žalovanej sú nenáležité a pre rozhodovanie vo veci samej nepodstatné, pretože základom žaloby je

dohoda o náhrade škody uzavretá medzi žalovanou a žalobkyňou a jej vyhlásenie, že skutok spáchala.
Ňou tvrdené skutočnosti boli potvrdené znalcom MUDr. Františkom Hrbáňom. Znalecký posudok, ktorý
vypracoval MUDr. Jozef Trgiňa potvrdzuje, že k poškodeniu jej zdravia došlo 11.05.2007 a stotožňuje
sa so závermi znalca MUDr. Hrbáňa. Avšak odmieta, že poranenia neboli spôsobené nárazom vozidla
a teda že k podobnému poraneniu by u poškodenej mohlo dôjsť aj pri páde bez kontaktu s motorovým

vozidlom. Medzi pádom a nárazom motorového vozidla, ktoré viedla žalovaná je príčinná súvislosť. Bez
nárazu motorového vozidla by nebola spadla a k zraneniu by nedošlo. Uplatňuje si nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Ďalej poukázala na § 5 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovala zvýšiť o 50 %, teda o sumu 401,80 Eur. Poukázala na závery
uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/69/2008, v ktorom sa uvádza, že poškodená P. T. v

čase skutku ako 80-ročná osoba utrpela závažné zlomeniny, ktoré ju výrazne, a to aj vzhľadom na jej
vek obmedzovali v obvyklom spôsobe života. Práve závažnosť činu z hľadiska spôsobeného následku
prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu podcenil a nevyhodnotil dostatočne. Pokiaľ ide o trovy
konaniapoukázalanato,žeje89ročnádôchodkyňa,poberateľkastarobnéhodôchodkuvovýške402,30
Eur,osamelážijúcaosobaavdôsledkuzranení,ktoréjejspôsobilažalovanámusípravidelnevynakladať

na lieky, masti od bolesti pomerne vysokú sumu. Žalovaná, ktorá jej spôsobila zranenie vlastne na nej
zarobí, keď ona by jej mala vyplatiť 802,20 Eur a trovy konania má zaplatiť 1.494,71 Eur. Nemožno pri
rozhodovaníonáhradetrovkonaniapostupovaťpodľa§142ods.2O.s.p.,pretožemalpostupovaťpodľa
§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa a tieto sú dané tým, že je 87-ročná osamelá žijúca s mesačným príjmom 400 Eur, z

ktorého platí všetky poplatky spojené s bytom, uhrádza si lieky, ktoré bezprostredne súvisia so zranením,
ktoré jej spôsobila žalovaná. Má trvalé následky vyplývajúce zo zranenia, ktoré jej spôsobila žalovaná,
obmedzený pohyb, pred úrazom nepoužívala pomocnú barlu, má pretrvávajúce bolesti vyplývajúce zo
zranení, ktoré jej spôsobila žalovaná. Ak by žalovaná bola v občianskoprávnom konaní svoje zavinenie
na dopravnej nehode uznala, vec sa mohla skončiť na prvom pojednávaní.

12. V zákonom stanovenej lehote čo do výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť istinu
žalobkyni a do výroku, ktorým neboli priznané trovy konania intervenientovi podal odvolanie intervenient.
Nestotožnil sa s názorom okresného súdu, ktorým žalobe žalobkyni titulom priznania SSU vyhovel,
nakoľko má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nárok žalobkyne na zaplatenie priznanej sumy v odškodnení SSU zanikol uzatvorením dohody o
náhrade škody - zmieru v trestnom konaní. Obsahom dohody o náhrade škody - zmier v čl. IV.
bola otázka týkajúca sa vysporiadania vzájomných nárokov na náhradu škody medzi žalobkyňou ažalovanou. Súčasťou predmetnej dohody je vyhlásenie, že poškodená vyhlasuje, že dodržaním tejto
dohody sú požadované nároky poškodeného vo vzťahu k obvinenému v súvislosti s náhradou škody
uspokojené. Na základe zásady, že nikto sa nesmie vopred vzdať svojho práva, ktoré ešte nevzniklo je

zrejmé, že vyhlásenie žalobkyne sa môže týkať jedine nárokov, ktoré jej vznikli predo dňom 23.10.2008,
preto bolo prvoradé zistiť, kedy vznikol nárok žalobkyne na náhradu nároku titulom SSU. Je vecou
žalobkyne, aby zistila i za pomoci lekára či znalca, kedy u nej nastal stav, z ktorého možno usúdiť
vznik konkrétnej výšky na zdraví. Ak teda poškodená má ustálený zdravotný stav, ktorý jej dovoľuje
konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú bolesťou, a to aj za ingerencie tretej osoby,

je potrebné za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu považovať práve okamih,
kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť. V zmysle rozsudku NS SR
sp. zn. MCdo 37/2000 sa za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia
práceneschopnosti poškodeného ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia
zdravotného stavu poškodeného. Argumentoval, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného,
možno ohodnotiť bolesť. Týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví

posudok o bolestnom. Poukázal na ust. § 8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého
lekársky posudok sa vydá len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o
sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V
danom prípade preto nie je možné prihliadať na predlžovanie tejto lehoty. K poškodeniu zdravia došlo
11.05.2007 a k schváleniu dohody 23.10.2008 a podľa jeho názoru v tomto čase mal byť zdravotný

stav žalobkyne ustálený a mohla zároveň preto požadovať aj náhradu škody titulom SSU. Preto nie je
rozhodujúce, že žalobkyňa si dala vypracovať lekársky posudok ku dňu 24.04.2009, t.j. za necelé dva
roky od vzniku predmetnej udalosti. K otázke ustálenia zdravotného stavu žalobkyne sa vyjadril svedok
MUDr. František Hrbáň, vzhľadom k veku žalobkyne je predpoklad, že k ustaľovaniu jej zdravotného
stavu dochádzalo pomalšie, avšak posledné rehabilitačné úkony ukončila v mesiaci máj 2008, čiže

keďže k nehode došlo v máji 2007 a v mesiaci október 2008 už zdravotný stav žalobkyne bol viac
ako menej ustálený má za to, že pri uzatvorení dohody boli všetky práva známe a boli aj finančne
uspokojené. Napriek tomu, že rehabilitáciu zranenia nie je možné započítať do obdobie, kedy bol ešte
zdravotný stav neustálený, i za takéhoto postupu bol v okamihu uzatvorenia dohody zdravotný stav
žalobkyne v súvislosti s úrazom, ktorý je predmetom konania ustálený, vzniklo jej právo na odškodnenie

za SSU ešte pred týmto vyhlásením. Vzhľadom k tomu, že nárok na uplatnenie SSU vznikol žalobkyni
pred uzatvorením dohody a jednak aj na samotné vyhlásenie žalobkyne v dohode má za to, že
zákonný nárok v celom rozsahu uzatvorením dohody zanikol. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu
prvej inštancie ohľadom trov konania, že vystupovať v konaní je vecou vnútorných vzťahov hlavného
účastníka a intervenienta na jeho strane, ale nie dôvodom na náhradu trov konania voči hlavnému

účastníkovi na opačnej sporovej strane. Do konania vstupoval práve kvôli tomu, že mal právny záujem
na výsledku súdneho konania a preto tento vstup bol rozhodujúcou skutočnosťou pre úspech žalovanej
v predmetnom konaní. Právny záujem na výsledku je preukázaný aj procesnými úkonmi, ktorými
intervenient bránil právo žalovanej v konaní a s ktorými tak súvisel vznik účelne vynaložených trov na
jeho strane. Keďže žalovaná a intervenient vystupujúci v konaní na jej strane mali vo veci úspech, vznikol

aj intervenientovi nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho práva proti
žalobkyni.Pretonavrhujerozhodnutiezmeniťvrozsahupredmetukonania,zamietnuťžalobuavovýroku
o náhrade trov konania priznať intervenientovi náhradu trov konania vo výške 100 %, resp. rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, kde sa opätovne vyjadrila, že počas celého konania
poukazovala, že situáciu z 11.05.2007 z dôvodu, aby do budúcnosti nebola traumatizovaná, sa rozhodla
riešiť procesne formou súdneho zmieru, napriek skutočnosti, že od začiatku bola presvedčená, že
žalobkyni nespôsobila žiadnu ujmu na zdraví. Opätovne poukázala na skutočnosti uvádzané vo svojom
odvolaní aj pokiaľ sa týka trov konania a zdôraznila, že u žalobkyne neobstojí tvrdenie a nemožno

sa stotožniť s konštatovaním, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Je v rozpore s účelom
súdneho konania ako takého, aby v prípade úspešná strana sporu mala znášať náklady, ktoré jej vznikli
s jej právnym zastupovaním vo výške, ktorá pre ňu nie je malá. Taktiež je dôchodkyňou, poberateľkou
obdobného dôchodku ako žalobkyňa. Preto navrhuje napadnutý rozsudok vo veci samej zmeniť tak, že
návrh zamietne a o náhrade trov konania rozhodne tak, že jej bude priznaná náhrada trov vo výške

5.787,22 Eur.

14. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu intervenienta a stotožňuje sa so skutkovou a právnou
argumentáciou intervenienta v podanom odvolaní. Poukázala na výpoveď svedka znalca MUDr.Hrbáňa, z ktorého vyplýva nedôvodnosť uplatneného nároku, keď nedoporučoval zvýšenie bodového
ohodnotenia, a preto navrhuje vo veci rozhodnúť tak, ako navrhovala vo svojom odvolaní.

15. Intervenient sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobkyne a stotožňuje sa s názorom
žalovanej, že súdny zmier bol uzatvorený schválený 23.10.2008 a v tomto žalobkyňa uviedla, že jej
všetky nároky titulom náhrady škody sú uspokojené. Nemožno prihliadať na predlžovanie tejto lehoty
reálnym podaním posudku na vyčíslení SSU. Právo na odškodnenie SSU žalobkyne vzniklo ešte pred
týmto vyhlásením, no tohto práva sa svojim vyhlásením vzdala. Preto navrhuje napadnutý rozsudok vo

veci samej zmeniť tak, že žalovaný nárok bude zamietnutý.

16. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej a intervenienta na jej odvolanie, keď uvádza, že proti
rozsudkusúduprvejinštanciemuselapodaťodvolanieapoukázalnadôvodysvojhoodvolania.Žalovaná
ju zrazila, bola uznaná vinnou z dopravnej nehody, pričom sama priznala svoju vinu a teraz ona jej zaplatí
802 Eur a žalobkyňa žalovanej trovy právneho zastúpenia 1.494,71 Eur. Kde je spravodlivosť? Je 89

ročnádôchodkyňa,poberateľkastarobnéhodôchodku,osamelážijúcaosobaavdôsledkuzranení,ktoré
jejspôsobilažalovanámusípravidelnevynakladaťnalieky,mastiodbolestipomernevysokúsumu.Preto
žiada jej odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu, lebo len tak môže byť rozsudok spravodlivý, objektívny
a predovšetkým z ľudského hľadiska prijateľný a vyjadrenia žalovanej a intervenienta odmietnuť ako
nedôvodné a zavádzajúce.

17. Žalovaná podala vyjadrenie k vyjadreniu intervenienta k odvolaniu žalobkyne. Opätovne poukázala
na to, že v čase uzavretia súdneho zmieru bol ustálený zdravotný stav žalobkyne a realizovala
vyhlásenie, že jej nároky titulom náhrady škody sú vysporiadané a do budúcnosti nebude mať žiadne
ďalšie nároky. Takisto ako intervenient uvádza, že nemožno prihliadať na predlžovanie tejto lehoty

reálnym podaním posudku na vyčíslenie SSU.

18. Žalovaná v duplike k odvolaniu žalobkyne poukazuje opätovne na tie isté skutočnosti, na ktoré
poukazovala vo svojom odvolaní ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Preto opäť navrhuje
rozhodnúť tak, ako uviedla vo svojom odvolaní.

19. Intervenient vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne z 24.04.2017 - duplika poukázal na to, že žalobkyňa
už v trestnom konaní, teda od začiatku bola zastúpená advokátom, pričom vzhľadom na uzatvorený
zmier v rámci ktorého si už mohla uplatniť aj odškodnenie SSU jej právo na odškodnenie zaniklo. V
danom prípade nie je dôvod na aplikáciu § 257 CSP a nie je možné aby úspešnej strane neboli priznané

trovykonaniaaprávnehozastúpeniavočineúspešnejstrane.Nazákladeuvedenéhozotrvávanasvojom
stanovisku a žiada napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobný nárok žalobkyne zamietne.

20. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné

odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP
a napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni istinu 802,20 Eur
titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Vo výroku o trovách konania žalovanej v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyňu zaviazal

zaplatiť žalovanej trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.048,24 Eur. Vo
výroku o trovách konania intervenienta v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že intervenientovi priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

21. Odvolací súd na začiatku poukazuje na to, že pokiaľ pôvodne vo veci vystupoval vedľajší účastník,

od 01.07.2016 je v platnosti nová procesná norma, a to Civilný sporový poriadok, ktorý predmetný inštitút
upravuje v ust. § 81 a nasl. CSP, kedy sa vedľajší účastník pretransformoval na intervenienta.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku pokiaľ sa týka veci samej (priznanie istiny 802,20 Eur titulom náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia) zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súdkonštatuje správnosť týchto dôvodov a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch
naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba
na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 3T/22/2008-177
zo dňa 24.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.11.2008 bol v zmysle § 220
ods. 1 a § 241 ods. 6 Trestného poriadku schválený zmier uzavretý medzi žalovanou ako obvinenou
a žalobkyňou ako poškodenou. Trestné stíhanie žalovanej na skutkovom základe, že dňa 11.05.2007

asi o 10:55 hod viedla osobné motorové vozidlo značky VW New Beetle, ev. č. ZA-548 AT v Žiline na
Predmestskej ulici, pričom počas cúvania po účelovej komunikácii pred domom č. p. 32, zadnou časťou
vozidla narazila do chodkyne P. T. (žalobkyne), ktorá kráčala po pravom okraji miestnej komunikácie v
smere k ulici Veľká Okružná, pričom poškodená pri nehode utrpela zlomeninu hrotu vnútorného členka
vpravo bez posunu úlomkov a zlomeninu dolného konca vretennej kosti predlaktia vpravo bez posunu
úlomkov s primeranou dobou práceneschopnosti v trvaní 9 týždňov, pričom Q. W. svojim konaním

porušila § 4 ods. 2 písm. c/, e/, § 21 ods. 2 Zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách, právne kvalifikované obžalobou ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, 2 písm. a/ Trestného zákona, zastavil. Súčasťou zmieru bolo vyhlásenie obvinenej (žalovanej), že
spáchala skutok, pre ktorý je v tomto konaní stíhaná, pričom toto vyhlásenie vykonala slobodne, vážne
a určito. V tomto trestnom konaní bolo vykonané i znalecké dokazovanie ohľadne mechanizmu vzniku

zranenia žalobkyne, kde znalec MUDr. Jozef Trgiňa v znaleckom posudku č. 49/2007 konštatoval,
že zlomenina, ktorú utrpela poškodená v oblasti vnútorného členka vznikla rotačným, nepriamym
mechanizmom. K rotácii v oblasti pravého členka došlo smerom doprava. Nejednalo sa o zlomeninu,
ktorá by vznikla priamym násilím, teda prejdením kolesa vozidla po nohe, alebo členku poškodenej.
Zlomenina v oblasti pravého zápästia bola lokalizovaná na typickom mieste vretennej kosti, kde

najčastejšie dochádza k zlomenine vretennej kosti pri páde na vystretú hornú končatinu, pričom pád
smeruje na dlaň ruky. Konštatoval, že zranenia poškodenej vznikli pri páde na pravú stranu tela,
pričom zastavenie vozidla na pravom členku jednoznačne vylúčil. Z týchto dôkazov bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaná svojim protiprávnym konaním spôsobila žalobkyni škodu, ktorá je v príčinnej
súvislosti s jej protiprávnym konaním. Súd v občianskoprávnom konaní je viazaný rozhodnutím v

trestnom konaní o tom, že sa stal trestný čin a kto sa ho dopustil. Preto odvolacia námietka žalovanej, že
trestné konanie ukončila zmierom len z dôvodu, aby do budúcnosti nebola traumatizovaná, neobstojí.

24. Žalobkyňa so žalovanou v rámci mediačného konania vedeného pod sp. zn. 2M 43/2008 pred
Okresným súdom Žilina dňa 23.10.2008 uzatvorili zmier, v rámci ktorého zhodne vyhlásili, že žalovaná

uhradila žalobkyni bolestné vo výške 37.350,- Sk, ako aj sumu 2.000,- Sk ako náhradu za lieky a
náklady, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou, pričom úhrada daných súm žalovanou je
zrejmá z doložených fotokópií poštových poukážok. Poškodená v tejto dohode vyhlásila, že dodržaním
tejto dohody sú požadované nároky poškodenej vo vzťahu k obvinenej v súvislosti s náhradou škody
uspokojené.

25. Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal (§ 193
CSP). Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 269/2011 vyslovil, že rozsah viazanosti všeobecného súdu
rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,

v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, a o tom kto ho spáchal. Gramatický výklad ust.
§ 135 OSP (v súčasnosti § 193 CSP), ktorý má za následok v predmetnom prípade nerešpektovania
právoplatného rozhodnutia súdu a narušenie princípu právnej istoty, preto nemožno považovať za

ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na zistený skutkový
stav. V predmetnej veci ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené
na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu vo vzťahu ku všetkým
skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a okresným súdom boli zistené, to platí
aj o zistení vzniku škody u poškodeného sťažovateľa v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného.

26. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným
činom treba posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), na druhej strane
však stále platí, že občiansko-právny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestnéhorozsudku presne vyčíslená. Pokiaľ teda v predmetnej veci súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol
o tom, že žalovaná konaním opísaným v skutkovej vete v uznesení o zmieri spôsobila žalobkyni škodu
na zdraví, je súd pri rozhodovaní o škode v občianskoprávnom konaní týmto viazaný a nárok žalobkyne

na náhradu škody voči žalovanej považovať, čo do základu, za preukázaný. Prípadne dokazovanie sa
potom vedie iba ohľadom výšky náhrady škody. Z dohody v trestnom konaní vyplýva, že žalobkyňa si
uplatnila náhradu škody titulom bolestného a titulom nákladov na liečbu. Neuplatňovala si náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je jedna zo zložiek práva na náhradu škody spôsobenej
na zdraví (§ 444 OZ). Jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady

škody, sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky. Preto dohodu medzi sporovými stranami v
trestnom konaní nemožno považovať za vzdanie sa práva alebo odpustenie dlhu podľa § 574 OZ,
nakoľko žalobkyňa v tejto dohode výslovne neuviedla, že sa vzdáva svojho práva na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia alebo žalovanej v tejto časti odpúšťa dlh. Pri uplatnení škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia nie je stanovená žiadna prekluzívna lehoty, v ktorej ho možno uplatniť, a
preto odvolacia námietka žalovanej ako aj intervenienta na jej strane, že nie je možné prihliadať na

„predlžovanie“ lehoty reálnym podaním posudku na vyčíslenie SSU je neopodstatnená. Jediným limitom
na uplatnenie daného nároku je premlčacia lehota, na ktorú súd prihliada iba na námietku sporovej
strany (čo sa v danom prípade nestalo).

27. V tejto časti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na

skutočnosti ohľadne uplatnenia nemajetkovej ujmy, uvedené nie je už predmetom konania, nakoľko o
tomto nároku bolo rozhodnuté pôvodným rozsudkom č.k. 8C/72/2009-257 zo dňa 21.8.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/680/2014-279 zo dňa 11.3.2015. Odvolací súd rovnako k
odvolacej námietke žalovanej, že nie je možné priznať žalobkyni dvojnásobok, nakoľko to nenavrhoval
znalec, poukazuje na to, že vyššie citovanými rozhodnutiami bol zamietnutý návrh žalobkyne na

priznanie 50% navýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a predmetným
napadnutým rozsudkom bol priznaný nárok iba v zmysle predloženého bodového hodnotenia MUDr.
Františka Hrbáňa z 24.4.2009 (60 bodov x 13,37 Eur).

28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo veci samej,

keď zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni istinu 802,20 Eur titulom náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. Pokiaľ ide o trovy konania súd prvej inštancie správne postupoval, keď ustálil, že žalobkyňa mala vo
veci úspech 23 % a žalovaná mala úspech 77 % (a pri nemajetkovej ujme vychádzal z istiny 2.000 Eur

ako to upravuje Vyhláška č. 655/2004 Z. z. v § 10 ods. 8). Avšak už nesprávne vychádza pri vyčíslení
čistého úspechu sporových strán, keď čistý úspech žalovaná vo veci mala 54 % (77 - 23) a v tejto časti
bolo možné priznať jej náhradu trov konania. Pre pomerné rozdelenie trov je rozhodujúci pomer úspechu
a neúspechu.

30. Pokiaľ ide o to, že súd prvej inštancie nepriznal žalovanej trovy právneho zastúpenia za úkony
právnej služby, a to vyjadrenie k žalobe, návrh na vykonanie dokazovania ako aj právne zhodnotenie
dokazovania, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie jednak že ide o duplicitný úkon
a že uvedené bolo možné vykonať na samotnom pojednávaní, a preto išlo o neúčelné navyšovanie
nákladov a trov konania. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie pri ustálení odmeny

za jeden úkon právnej služby.

31. Vzhľadom na konštatované, že súd prvej inštancie pochybil iba pri ustálení čistého úspechu
žalovanej, odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania tak, že zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanej v celkovej výške 1.048,24 Eur,

čo predstavuje 54 % z účelne vynaložených nákladov.

32.Pokiaľideotrovyintervenientanastranežalovanejodvolacísúdsastotožnilsodvolacíminámietkami
intervenienta v tejto časti, nakoľko intervenient vstúpil do konania z dôvodu, že má právny záujem
na výsledku konania, nakoľko žalovaná bola jeho poistencom a v prípade neúspechu žalovanej má

povinnosť plniť za ňu. Z obsahu spisu vyplýva, že intervenient vykonával aj úkony v prospech žalovanej,
popri ktorej vystupoval. Základnou podmienkou intervenienta je podpora hlavnej sporovej strany, na
ktorej stranu pristúpil v konaní ako intervenient. Civilný sporový poriadok (predtým O.s.p.) priznáva
intervenientovi rovnaké práva a povinnosti ako má sporová strana (§ 84 a § 85 CSP). Intervenientovipreto súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie, môže mu priznať právo na náhradu trov
konania. Intervenient je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony, s výnimkou
úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania

(zmena žaloby, uznanie nároku) a úkonov, ktoré vykonáva sama sporová strana (späťvzatie odvolania
alebo dovolania a podobne).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania intervenienta tak, že tomuto priznal náhradu trov konania voči

žalobkyni v rozsahu 54 % (v rozsahu, v akom mala čistý úspech žalovaná popri ktorej intervenient
vystupoval).

34. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. V citovanom ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. Dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto
ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane, u ktorej sú inak splnené
predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Avšak musí ísť o výnimočný prípad v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane obidvoch strán. Predmetné ustanovenie neslúži

k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozenéprávaaleboprávomchránené
záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého
ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán

v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

36. S poukazom na vyššie konštatované v danom prípade sa nejedná o tak výnimočný prípad v
okolnostiach prípadu, ktoré by zakladali aplikovať ust. § 257 CSP. Bolo by nespravodlivé ak by úspešnej

žalovanej neboli priznané trovy konania, ktoré vynaložila na svoju obranu v spore.

37. Rovnako nie je na mieste odvolacia námietka žalobkyne, že priznanie trov konania žalovanej je v
rozpore s dobrými mravmi, keď jej bola priznaná suma 820,-Eur a zaviazaná bola zaplatiť žalovanej trovy
konania vo výške 1.494,-Eur. Pri trovách konania sa uplatňuje zásada úspechu v spore, ktorá vyjadruje

zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a znamená to, že strana, ktorá mala v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Preto ak neúspešná strana je zaviazaná k
náhrade trov konania vo vyššej čiastke ako jej bola priznaná suma vo veci samej, nemôže sa jednať
o rozpor s dobrými mravmi.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 a § 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadnej sporovej strane nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko každá zo strán mala
v odvolacom konaní čiastočný úspech (žalobkyňa vo výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené, žalovaná
a intervenient vo výroku o trovách konania).

39. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)