Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/680/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211492
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5109211492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľov: P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so
sídlom P. XX, N., proti odporkyni: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, N., právne zastúpenej
JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom O. XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00
151 700, adresa na doručovanie Nám. SNP 98/2, Zvolen, o zaplatenie 8.503,30 Eur, na odvolanie
navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/72/2009-212, zo dňa 26.

marca 2014 v spojení s opravným uznesením, č. k. 8C/72/2009-257 zo dňa 21. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 802,20 Eur a výroky o trovách
konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke istinu 802,20 Eur
a vo zvyšku jej návrh zamietol. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporkyni trovy konania a
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania v trestnom konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn.
3T/22/2008 uzavreli zmier podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého odporkyňa bola
obvinená z prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, 2 Trestného zákona. Tým bola
preukázaná podmienka protiprávnosti konania odporkyne a príčinnej súvislosti s poškodením zdravia
navrhovateľky, keďže odporkyňa svojim zavineným konaním spôsobila navrhovateľke škodu na zdraví.
Vzhľadom na uvedený spôsob procesného vybavenia veci v trestnom konaní neprislúchalo, aby si o
tejto skutočnosti urobil odchýlny právny názor. Daný zmier v odôvodnených prípadoch nie je prekážkou

uplatnenia práva poškodeného, o ktorom sa konkrétne v trestnom konaní nerozhodlo, lebo aj keď
jednou z jeho podmienok je uhradenie škody spôsobenej trestným činom, na čom sa procesne svojim
vyhlásením podieľa poškodený, nad rámec čoho v odôvodnených prípadoch môže byť uplatnená aj
ďalšia škoda, v tomto prípade za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnená na základe lekárskeho
posudku vystaveného dodatočne dňa 24.04.2009. Neuznal prekážku priznania náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, nakoľko podmienka v § 6 ods. 3 Zák. č. 437/2004 Z. z. nie je zakotvená
ako nutná s následkom prepadnutia práva v určitej lehote. Vo výške priznanej náhrady v časti sťaženia

spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskeho posudku MUDr. Františka Hrbáňa zo dňa 24.04.2009,
pričom základ bodového ohodnotenia bol nesporný. Nepreukázalo sa, že by tvrdenia navrhovateľky, že
by odporkyňa kolesom motorového vozidla vyšla na jej nohu, ktorú by tak zdeformovala. Na základe
uvedeného jej bola priznaná náhrada škody za 60 bodov v celkovej výške 802,20 Eur.Zamietol návrh v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo zodpovedalo
aj odporúčaniu lekára v lekárskom posudku. Navrhovateľka poukazovala na svoju zníženú pohyblivosť,
najmä konkrétne tvrdila, že začala používať barly práve po predmetnom úraze a obmedzila svoje

aktivity. Poškodenie nohy navrhovateľky pri tejto nehode sa ukázalo ako dočasné a nebolo základom
pre zistenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto neprichádzalo do úvahy odôvodniť zvýšenie
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia stavom celej opornej sústavy navrhovateľky,
iba stavom ruky. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v roku 1969 utrpela zlomeninu nohy,
keď znalec MUDr. František Hrbáň sa vyjadril, že pri tejto zlomenine utrpela poškodenie vnútorného aj

vonkajšieho členka a zadnej hrany píšťaly. Vtedy bola zlomenina komplikovaná, bola vnútrokĺbová. Teda
trvalé následky v tejto časti sú jednoznačne v súvislosti so zlomeninou v roku 1969. V žiadnom prípade
ich nemohla spôsobiť zlomenina špicu vnútorného členku, ktorá sa uvádza pri udalosti z 11.05.2007,
lebo táto zlomenina bola iba neúplná, jednalo sa o nalomenie.
V časti uplatnených vecných nákladov zamietol návrh z dôvodu, že dokazovanie navrhovateľkou vôbec
nekorešpondovalo s celou vyčíslenou výškou 300 Eur. Preukázala iba časť pokladničných dokladov z

obdobia kalendárneho roka 2007, a to z času pred uzatvorením zmieru v trestnom konaní, v súvislosti
s čím bola podľa obsahu zmieru odškodnená. Náklady za ambulantnú a lekársku starostlivosť žiadnym
spôsobom nepreukázala, bráni sa iba výzvou bez preukázania ich zaplatenia zo zdravotnej poisťovne.
Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno napríklad v tvrdených doplatkoch, zdravotných topánok
letných a zimných, zakúpením liečivých mastí, liekov a doplnkových výživových vitamínov a podobne.

Rovnako dôkaz o poďakovaní prostredníctvom novín nie je dôkazom o účelnom vynakladaní odmeny
osobám, ktoré navrhovateľke pomáhali.
V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy zamietol návrh, nakoľko odkázanosť na starostlivosť od iných
osôb a nedôstojnosťou postavenia navrhovateľky bolo dané buď nedostupnosťou dodatočnej zdravotnej
starostlivosti v doliečovacom zariadení od začiatku, pri osamelom živote navrhovateľky v jej domácnosti,

alebo nedostatkom vedomostí navrhovateľky o tejto možnosti od začiatku, keď inak v doliečovacom
zariadení bola. Ani len netvrdí, že by možnosť liečenia v doliečovacom zariadení nebola dostupná od
začiatku, ak by sa tejto starostlivosti domáhala. V tomto zmysle nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi poškodením zdravia navrhovateľky zo strany odporkyne a tým následkom, t. j. nedôstojným
rozpoložením, s odkázanosťou na pomoc, v ktorom navrhovateľka bola. Aj v prípade preukázania tejto

príčinnej súvislosti bola požadovaná suma zjavne nedôvodná, lebo išlo o uplatnenie peňažného plnenia
bez preukázania toho, že by sa navrhovateľka domáhala dostatočne zavčasu priamo od odporkyne
ospravedlnenia alebo iného účelného opatrenia na upustenie od zásahu do práva navrhovateľky
prednostnepodľaust.§13ods.1Občianskehozákonníka.Uverilodporkyni,ajspoukazomnavýpovede
svedkov, že táto mala záujem sa s navrhovateľkou stretnúť, čo ona odmietala. Pokiaľ dodatočne na

pojednávaní dňa 19.03.2014 navrhovateľka poukazovala, že dňa 06.06.2007 bol v novinách Nový
Čas uverejnený článok, do ktorého poskytovala informácie dcéra odporkyne, táto zmena skutkového
odôvodnenia nebola zameraná na činnosť odporkyne.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Podľa názoru súdu nie je daný dôvod konštatovať
úspech navrhovateľky iba v nezanedbateľnej časti pod 10 %, vzhľadom na arytmickú mieru úspechu

sporu. Považoval za primerané delenie, vzhľadom na váhu sporných predmetov takú, že spor o náhradu
nemajetkovej ujmy má váhu 2-krát vyššiu, ako spory jednak základnej náhrady a jednak zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tomto zmysle bola navrhovateľka úspešná vo váhe
sporu 1-inou a odporkyňa vo váhe sporu 3-inami, v rozdiele úspechu tak podľa vyhodnotenia bola
prevažne úspešná v miere 1-ice. Pri stanovení odmeny vychádzal zo základu 8.503,30 Eur. Odporkyni

nepriznal trovy konania za úkony, ako vyjadrenie k žalobe z 11.01.2011, nakoľko išlo o duplicitný úkon,
ďalej za dôkazné návrhy z 19.01.2011, nakoľko išlo o úkon predvídateľný podľa okruhu sporných otázok
už na predchádzajúcom pojednávaní a za skutkové a právne zhodnotenie dokazovania z 08.10.2013,
lebo mohlo byť vykonané priamo na pojednávaní.

V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa proti rozsudku v časti, ktorou bola zaviazaná
nahradiť navrhovateľke istinu 802,20 Eur, ako aj v časti priznaných trov konania. Uviedla, že celý daný
spor sa snažila vyriešiť formou súdneho zmieru napriek skutočnosti, že od začiatku bola presvedčená,
že navrhovateľke nespôsobila žiadnu ujmu na zdraví. Súdny zmier bol uzatvorený, schválený súdom
23.10.2008. V tomto zmieri navrhovateľka výslovne uviedla, že všetky jej nároky titulom náhrady škody

sú splnením uzatvoreného zmieru vysporiadané, uspokojené a že do budúcnosti nebude mať žiadne
ďalšie nároky. Je všeobecne známe, že po uplynutí 1 roka od spôsobenia škody na zdraví možno
konštatovať ustálenie zdravotného stavu a vyčísluje sa aj prípadné sťaženie spoločenského uplatnenia.
Nemožno prihliadať na predlžovanie tejto lehoty reálnym podaním posudku na vyčíslenie SSÚ. Nie jepodstatná skutočnosť, že navrhovateľka požiadala znalca o podanie posudku ku dňu 24.04.2009. Po
uplynutí 1-ročného obdobia od poškodenia zdravia, ku dňu uzatvorenia súdneho zmieru 23.10.2008
bol zdravotný stav navrhovateľky ustálený aj čo sa týka veci sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto

je relevantné jej prehlásenie aj vo vzťahu k SSÚ, že uzatvorením súdneho zmieru sú vysporiadané
všetky nároky týkajúce sa poškodenia zdravia. Z uvedeného dôvodu ani formálne nemožno priznať
navrhovateľke sumu 802,20 Eur akýmkoľvek titulom. Pokiaľ ide o priznané trovy konania, nesúhlasí s
ustálením úspešnosti. Fakticky pri terajšom znení rozsudku je úspešná voči navrhovateľke vo výške
81 %. Navrhovateľka bola úspešná v sume 820 Eur a ona bola úspešná v sume 7.701,10 Eur, čo je

podstatné a z tohto je potrebné vychádzať. V prejednávanej veci sú splnené podmienky na postup
podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Trvá na svojom uplatnení trov právneho zastúpenia, čo sa týka počtu
realizovaných úkonov. Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu, že úkon z 11.01.2011 bol nadbytočne
duplicitný, nakoľko ho vypracoval jej právny zástupca a išlo o kvalitatívne, čo sa týka skutkovej a právnej
argumentácie o kvalifikované podanie. Taktiež jej patrí náhrada za úkony z 19.01.2011, keď uvedené
návrhy vyplynuli z vyhodnotenia dokazovania na pojednávaní 17.01.2011. Podanie z 08.10.2013 bolo

účelne podané vzhľadom na procesnú ekonómiu a skutočnosť, že navrhovateľka, jej právny zástupca
menil na pojednávaní argumentáciu uplatnených nárokov. Uvedenú kvalitu mal aj úkon z 11.12.2013,
vzhľadom na rozsah novo prejednávaných skutočností. Na základe uvedeného navrhla zmeniť rozsudok
okresného súdu tak, že návrh v časti zaplatenia 802,20 Eur zamieta a prizná jej náhradu trov konania
vo výške 4.906,66 Eur, prípadne rozhodnutie v napadnutej časti zruší a vec vráti okresnému súdu.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie i navrhovateľka a navrhla, aby krajský
súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyhovie jej žalobe v celom rozsahu a o trovách konania
rozhodne tak, že jej prizná náhradu trov konania, prípade navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému
súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že si uplatnila náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Podkladom

právnym a skutkovým pre podanie žaloby bolo uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 24.11.2008
sp. zn. 3T/22/2008. Odporkyňa v trestnom konaní písomne vyhlásila, že spáchala skutok, za ktorý
je stíhaná a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že toto vyhlásenie vykonala slobodne, vážne a
určito. V občianskoprávnom konaní je zodpovednosť za spôsobenú škodu omnoho širšia, ako v trestnom
konaní, a preto tvrdenia odporkyne sú nenáležité a pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatné, pretože

základom žaloby je dohoda o náhrade škody uzavretá medzi odporkyňou a ňou a jej vyhlásenie, že
skutok spáchala tak, ako je uvedený v uznesení, ako aj z uzavretia dohody o náhrade škody. Odkazuje
na závery znaleckého posudku MUDr. Františka Hrbáňa. Odmieta záver znalca MUDr. Jozefa Trgiňu, že
poranenia neboli spôsobené nárazom vozidla do nej, a teda že k podobnému poraneniu by mohlo dôjsť
aj pri páde bez kontaktu s motorovým vozidlom. Preukázala, že poďakovala za pomoc P.O., D. M., M. F.

a P. O. prostredníctvom katolíckych novín. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, právo na ochranu
osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce
občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobností fyzickej osoby. Fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 OZ). Podľa § 5 ods. 5 Zák.č. 434/2004 Z.z. navrhovala

bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50 %. V tejto súvislosti poukazuje
aj na skutkové a právne závery uznesenia Krajského súdu v Žiline z 04.09.2008, sp. zn. 1To/69/2008,
kde sa uvádza, že „poškodená P. T. v čase skutku, ako 80 ročná osoba utrpela závažné zlomeniny,
ktoré ju výrazne, a to aj vzhľadom na jej vek obmedzovali v obvyklom spôsobe života. Práve závažnosť
činu z hľadiska spôsobeného následku prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu podcenil a

nevyhodnotil dostatočne". Pri trovách konania okresný súd nedostatočne vyhodnotil ustanovenie § 150
O.s.p.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje, že je 87 ročná žena, osamelo žijúca osoba, jej
mesačný príjem je 402,30 Eur, z ktorého platí všetky poplatky spojené s bytom, uhrádza si lieky, má
trvalé následky, ktoré bezprostredne súvisia so zranením, ktoré jej spôsobila odporkyňa. Pred úrazom
nepoužívala pomocnú barlu - francúzsku barlu. Ak by bola odporkyňa v občianskom právnom konaní

svoje zavinenie na dopravnej nehode uznala, vec sa mohla skončiť na prvom pojednávaní.

K odvolaniu navrhovateľky zaslala vyjadrenie odporkyňa, pričom pri preskúmaní tohto vyjadrenia
odvolací súd konštatuje, že sa jedná o totožné vyjadrenie, ako bolo podané odvolanie odporkyňou. Iba
v prípade odvolania do trov konania poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka v podanom odvolaní

poukazuje na svoj vek, skutočnosť poberania starobného dôchodku, avšak sa nevyjadruje k otázke, aké
maďalšieaktíva,vlastníctvo,bytovépodmienky,prípadneinénehnuteľnosti,finančnéúsporyapodobne.
Súdne konanie vo všeobecnosti má prevenčný a sankčný charakter vo vzťahu k výsledku konania. Od
začiatku bola navrhovateľka kvalifikovane zastúpená advokátom a už pred podaním žalobného návrhubolaobjektívnedanáskutočnosťbezdôvodnostiuplatnenianárokuvočiodporkyniprostredníctvomsúdu.
V trestnom konaní bol uzavretý a schválený zmier medzi účastníčkami, z ktorého dôvodu je v rozpore s
účelom súdneho konania ako takého, aby v tomto prípade úspešný účastník - odporkyňa mala znášať

náklady, ktoré jej vznikli s jej právnym zastupovaním. Taktiež je dôchodkyňou, poberateľkou obdobného
dôchodku ako navrhovateľka. Skutočnosť fyzického veku nedáva podmienky na aplikáciu § 150 O.s.p.,
aby úspešnému účastníkovi súd nepriznal náhradu trov konania.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka v tom zmysle, že sa priznala ku spáchaniu skutku,

za ktorý bola stíhaná a základom nároku bolo v zmysle § 420 ods. 1 OZ náhrada škody. Vyvracala
tvrdenia, že nie sú u nej splnené podmienky § 150 O.s.p.. Uviedla, že nie je vlastníčkou žiadneho
bytu, nakoľko byt, v ktorom býva vlastnícky patrí Eleonóre Fobelovej. Nevlastní žiadne nehnuteľné ani
hnuteľné veci. Je poberateľkou starobného dôchodku v sume 402,- Sk a je imobilná a musí pri chôdzi
používať francúzsku barlu a od úrazu má celoživotné následky. Musí si zabezpečovať cudziu pomoc,
čo pred úrazom nepotrebovala.

K odvolaniu navrhovateľky, ako aj k odvolaniu odporkyne sa vyjadril vedľajší účastník na strane
odporkyne. Uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním odporkyne v celom rozsahu. Je toho názoru, že
nárok navrhovateľky na zaplatenie priznanej sumy spočívajúcej v odškodnení sťaženia spoločenského
uplatnenia zanikol uzatvorením dohody o náhrade škody - zmieru v trestnom konaní. Otázkou dohody

o náhrade škody - zmieru, je aj otázka vysporiadania vzájomných nárokov na náhradu škody. V zmysle
dohody uhradila odporkyňa sumu 37.350,- Sk titulom bolestného a sumu 2.000,- Sk titulom náhrady
nákladov za lieky a náklady, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Súčasťou tejto dohody
je aj vyhlásenie poškodenej, že dodržaním tejto dohody sú požadované nároky poškodeného voči
obvinenému v súvislosti s náhradou škody uspokojené. Týmto sa navrhovateľka vzdala práva uplatniť

si akékoľvek ďalšie nároky na náhradu škody voči odporkyni. Vo veci je potrebné skúmať k akému
okamihu došlo u navrhovateľky k ustáleniu jej zdravotného stavu, teda kedy sa prejavili trvalé následky
poškodenia zdravia navrhovateľky a vzniklo jej právo na ich uplatnenie voči odporkyni. Ak k vzniku
takéhoto práva došlo pred uzatvorením súdneho zmieru, jej právo v dôsledku jej nepochybného a
výslovného vzdania sa ďalších nárokov zaniklo. Lekár MUDr. František Hrbáň na pojednávaní pred

súdom sa vyjadril, že typicky sa takáto zlomenina zápästia lieči aj s prihliadnutím na vek poškodenej do
troch mesiacov. Tiež uviedol, že pri liečbe poranenia zápästia nedošlo u poškodenej ku komplikáciám
a že u poškodenej došlo k ustáleniu zdravotného stavu do troch mesiacov od úrazu. Uvedené potvrdila
i všeobecná lekárka MUDr. C., že takéto poranenia sa liečia zhruba v rozmedzí štyroch až šiestich
týždňov. Vzhľadom na vek navrhovateľky je predpoklad, že k ustáleniu jej zdravotného stavu dochádzalo

pomalšie, avšak posledné rehabilitačné úkony tohto zranenia ukončila v mesiaci máj 2008. I za takéhoto
postupu bol v okamihu uzatvárania dohody zdravotný stav navrhovateľky v súvislosti s úrazom, ktorý je
predmetom konania ustálený. Vzniklo jej právo na odškodnenie za SSÚ ešte pred vyhlásením v trestnom
konaní, avšak tohto práva sa svojim vyhlásením vzdala. K odvolaniu navrhovateľky uviedol, že podľa
jeho názoru podané odvolanie neobsahuje žiadne relevantné dôvody, ktoré by mal odvolací súd pristúpiť

k zmene, prípadne k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by súdu
vyčítala pri posúdení jej prípadu, ako nehodného zvýšenia odškodnenia SSÚ a rovnako neoznačuje
dôkazy, ktoré by mal súd nesprávnym spôsobom vyhodnotiť. V tomto smere sa vedľajší účastník
čo do zamietnutej časti predmetu konania bezvýhradne stotožňuje s argumentáciou v odôvodnení
prvostupňového súdu. V časti nemajetkovej ujmy nemá vedľajší účastník právny záujem na výsledku

sporu, ak k argumentácii účastníkov konania sa osobitne nevyjadruje.

Krajský súd Žilina ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie okresného súdu

v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľky zamietol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 802,20 Eur a vo výroku o trovách konania
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec v tejto časti vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 3T/22/2008-177
zo dňa 24.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.11.2008 bol v zmysle §
220 ods. 1 a § 241 ods. 6 Trestného poriadku schválený zmier uzavretý medzi odporkyňou akoobvinenou a navrhovateľkou ako poškodenou. Trestné stíhanie odporkyne na skutkovom základe,
že dňa 11.05.2007 asi o 10:55 hod viedla osobné motorové vozidlo značky VW New Beetle, ev. č.
ZA-548 AT v Žiline na Predmestskej ulici, pričom počas cúvania po účelovej komunikácii pred domom

č. p. 32, zadnou časťou vozidla narazila do chodkyne P. T. (navrhovateľky), ktorá kráčala po pravom
okraji miestnej komunikácie v smere k ulici Veľká Okružná, pričom poškodená pri nehode utrpela
zlomeninu hrotu vnútorného členka vpravo bez posunu úlomkov a zlomeninu dolného konca vretennej
kosti predlaktia vpravo bez posunu úlomkov s primeranou dobou práceneschopnosti v trvaní 9 týždňov,
pričom Q. W. svojim konaním porušila § 4 ods. 2 písm. c/, e/, § 21 ods. 2 Zák. č. 315/1996 Z. z. o

premávke na pozemných komunikáciách, právne kvalifikované obžalobou ako trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, zastavil. Súčasťou zmieru bolo vyhlásenie
obvinenej (odporkyne), že spáchala skutok, pre ktorý je v tomto konaní stíhaná, pričom toto vyhlásenie
vykonala slobodne, vážne a určito. V tomto trestnom konaní bolo vykonané i znalecké dokazovanie
ohľadne mechanizmu vzniku zranenia navrhovateľky, kde znalec MUDr. Jozef Trgiňa v znaleckom
posudku č. 49/2007 konštatoval, že zlomenina, ktorú utrpela poškodená v oblasti vnútorného členka

vznikla rotačným, nepriamym mechanizmom. K rotácii v oblasti pravého členka došlo smerom doprava.
Nejednalo sa o zlomeninu, ktorá by vznikla priamym násilím, teda prejdením kolesa vozidla po nohe,
alebo členku poškodenej. Zlomenina v oblasti pravého zápästia bola lokalizovaná na typickom mieste
vretennej kosti, kde najčastejšie dochádza k zlomenine vretennej kosti pri páde na vystretú hornú
končatinu, pričom pád smeruje na dlaň ruky. Konštatoval, že zranenia poškodenej vznikli pri páde na

pravú stranu tela, pričom zastavenie vozidla na pravom členku jednoznačne vylúčil. Z týchto dôkazov
bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa svojim protiprávnym konaním spôsobila navrhovateľke
škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s jej protiprávnym konaním.

Navrhovateľka s odporkyňou v rámci mediačného konania vedeného pod sp. zn. 2M 43/2008 pred

Okresným súdom Žilina dňa 23.10.2008 uzatvorili zmier, v rámci ktorého zhodne vyhlásili, že odporkyňa
uhradila navrhovateľke bolestné vo výške 37.350,- Sk, ako aj sumu 2.000,- Sk ako náhradu za lieky
a náklady, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou, pričom úhrada daných súm odporkyňou je
zrejmá z doložených fotokópií poštových poukážok. Poškodená v tejto dohode vyhlásila, že dodržaním
tejto dohody sú požadované nároky poškodenej vo vzťahu k obvinenej v súvislosti s náhradou škody

uspokojené. Z konštatovaného je možné ustáliť, že náklady na liečbu, ktoré si navrhovateľka uplatňovala
v tomto konaní jej boli uznané a uhradené odporkyňou už v rámci tejto dohody o zmieri v trestnom
konaní. K predmetnej žalobe nedoložila nové doklady o nákladoch, ktoré jej mali vzniknúť po uzavretí
tohto zmieru. Všetky doklady, ktoré predložila sú z obdobia pred uzavretím dohody o zmieri. Doklady
ňou predložené ani nezodpovedajú uplatnenej výške nákladov 300,- Eur. Z uvedených dôvodov okresný

súd správne v tejto časti zamietol návrh navrhovateľky.

V ďalšej časti okresný súd zamietol návrh navrhovateľky pokiaľ požadovala 50 % zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia s odôvodnením, že zranenia majú trvalý charakter, obmedzujú ju pri
každodennýchbežnýchúkonochakýmsúzabezpečeniehygienickejstarostlivosti,umývanie,obliekanie,

česanie, ako aj práca v domácnosti, nákup potravín, kde je odkázaná na pomoc iných osôb. Dovtedy
paličku vôbec k chôdzi nenosila. Keď sa zmení počasie, obnovia sa bolesti a musí užívať lieky od bolesti.
V záverečnej reči pred súdom prvého stupňa navrhovateľka uvádzala, že predtým chodila do divadla,
do kina a na koncerty, avšak po úraze už na tieto aktivity nechodí, nakoľko si nie je istá chôdzou.
Ako vyplýva zo samotného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, súdny znalec

ohodnotil trvalé následky z poškodenia zdravia, a to ide o ľahké zhrubnutie chrbtovej strany zápästia
s miernym obmedzením hybnosti. Tieto trvalé následky hodnotil ako ľahké. Trvalé následky spojené s
pravým členkom pripísal na vrub zlomeniny z roku 1969, teda poškodenie na zdraví z 11.05.2007 naň
nemalo vplyv. Teda zdravotný následok spojený s poškodením na zdraví dňa 11.05.2007 je spojený s
pravýmzápästím,atosprihliadnutímnaveknavrhovateľky,satentoliečivpriemerevlehote3mesiacov.

Posudok hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia predložila samotná navrhovateľka a súhlasila
s takýmto posudkom. Pokiaľ odôvodňovala zvýšenie tohto obodovania o 50 %, odôvodňoval ho práve
v súvislosti s poškodeným členkom, avšak toto nebolo možné, nakoľko nebola preukázaná príčinná
súvislosť tohto následku so skutkom zo dňa 11.05.2007. V konaní bolo preukázané, že trvalé následky
spojené s pravým členkom boli pripísané na vrub zlomeniny z roku 1969. Z uvedených dôvodov aj v

tejto časti preto okresný súd správne postupoval, keď návrh navrhovateľky zamietol.

Napokon okresný súd zamietol návrh navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala nemajetkovej ujmy
vo výške 7.000 Eur. V zhodne s okresným súdom odvolací súd je toho názoru, že návrh v tejto častinie je opodstatnený. Vychádzal z toho, že odporkyňa zasiahla do fyzickej integrity navrhovateľky svojim
nedbanlivostnýmkonanímbezakéhokoľvekúmyslu.Priposúdenízávažnostizásahudofyzickejintegrity
navrhovateľky je potrebné poukázať na to, že nie je každý útok na zdravie, resp. telesnú integritu

osobyzároveň(kvalifikovaným)zásahomdoprávanaochranujehoosobnosti.Následkytakýchtoútokov
sú prioritne sanované prostredníctvom náhrady škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia), ktoré nároky majú tiež nemajetkovú povahu. Zároveň podmienkou priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu,
existencia závažnej ujmy. Pritom však nie sú rozhodujúce subjektívne pocity osoby, do osobnostných

práv ktorej bolo zasiahnuté, ale objektívne hľadisko. V súdenej veci nedošlo k takému závažnému
zásahu do fyzickej integrity navrhovateľky, ktoré by si vyžadovali satisfakciu aj prostredníctvom inštitútov
ochrany osobnosti. Zo strany odporkyne bolo preukázané, že mala snahu pomôcť navrhovateľke, avšak
samotná navrhovateľka túto pomoc odmietala. Preto je potrebné prihliadnuť aj na takéto správanie
navrhovateľky. Z okolností porušenia práva na strane odporkyne, za ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu do fyzickej integrity navrhovateľky je zrejmé, že išlo o určitú ľahkú nedbanlivosť zo strany

odporkyne, nejednalo sa o úmyselné konanie. Navyše navrhovateľka vo svojom odvolaní neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by súdu vyčítala pri posúdení jej nároku z nemajetkovej ujmy. Neoznačuje
dôkazy, ktoré by mal prvostupňový súd nesprávnym spôsobom vyhodnotiť.

Okresný súd navrhovateľke priznal náhradu škody titulom sťaženého spoločenského uplatnenia bez

toho, aby sa bližšie zaoberal námietkou odporkyne ohľadne toho, že v trestnom konaní mali uzavrieť
dohodu o zmieri, v rámci ktorého bola predmetom aj dohoda náhrady škody a navrhovateľka sa mala
vyjadriť, že tým sú všetky jej nároky na náhradu škody vysporiadané. Odporkyňa rovnako namietala,
že už v čase uzavretia tejto dohody mal byť zdravotný stav navrhovateľky ustálený a mohla si takisto
požadovať náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. To, že si uvedené dala súdnym

znalcom ohodnotiť až následne, nemôže na veci nič meniť. V tejto súvislosti bolo povinnosťou zo strany
súdu zistiť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky a vzhľadom nato, kedy mohlo
byť ohodnotené sťažené spoločenské uplatnenie s poukazom na zdravotné následky spôsobené jej
odporkyňou. Z uvedených dôvodov okresný súd v tejto časti predčasne rozhodol, nakoľko nemal náležite
zistený skutkový stav, aby mohol vo veci rozhodnúť.

Tak navrhovateľka, ako aj odporkyňa, hoci z iných dôvodov podali odvolanie voči trovám konania.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka sa v predmetnom konaní
domáhala dvoch samostatných nárokov, a to jednak nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú
ujmu. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. vo svojom ustanovení § 13 ods. 3 hovorí, že pri spojení dvoch alebo

viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou
zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach. Navyše v § 10 ods. 8 uvedenej vyhlášky je ustanovené, že vo veciach ochrany osobnosti podľa
Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovo komunikačných prostriedkoch,
vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je

tarifnou hodnotou 1.000 Eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2.000 Eur, ak sa žiada
náhrada nemajetkovej ujmy. Okresný súd pri výpočte trov konania nevychádzal z citovaných zákonných
ustanovení.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného okresný súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku,

ktorým v zostávajúcej časti zamietol návrh navrhovateľky ako vecne správny potvrdil. Naopak v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. výrok, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľky a výrok o trovách konania
zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vďalšomkonanísabudemusieťokresnýsúdpodrobnezaoberať
námietkou odporkyne ohľadne dohody o náhrade škody uzatvorenej medzi účastníčkami konania v
trestnom konaní a náležite zistiť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky, aby mohol vo

veci náležite rozhodnúť. Pri rozhodovaní o trovách konania uplatní vyššie citované zákonné ustanovenia
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a náležite odôvodní aplikovanie/neaplikovanie ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.