Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227530
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115227530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právne veci starostlivosti súdu o mal. Q. S.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny F., pochádzajúcu z rodičov P.. G. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., O. XX,
právne zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom v Prešove, Vajanského 33 a U. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., U. XX, právne zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou v
Prešove, Sládkovičova 8 a v právnej veci navrhovateľky P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F.,
O. XX, zastúpenej v konaní P. O., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N., S. X, o zvýšenie výživného,

o odvolaní matky a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 01. 2017, č. k.
27P/462/2015-72 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke P. S. a mal. Q.
S. určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2013, č. k. 27P/358/2012-133 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 09. 2013, sp. zn. 6CoP/17/2013 zvyšuje od 01. 12.
2015 pre navrhovateľku zo sumy 30 Eur na sumu 50 Eur mesačne a zvyšuje od 01. 09. 2016 pre mal.
Q. zo sumy 30 Eur na sumu 50 Eur mesačne s tým, že takto určené výživné pre navrhovateľku je otec

povinný platiť k jej rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a výživné určené pre mal. Q. je otec
povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit: „

m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 358/2012-133 zo dňa 27.3.2013 tak, že:

z v y š u j e výživné zo strany otca pre navrhovateľku P. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30 Eur mesačne na
sumu 40 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom 1.12.2015 opakovane do budúcna,

z v y š u j e výživné pre mal. Q. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne,
ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2016

opakovane do budúcna,

dlžné výživné pre navrhovateľku za obdobie od 1.12.2015 do 31.1.2016 vo výške 130 Eur
a pre mal. Q. za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2016 vo výške 50 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 20 Euro mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

v prevyšujúcej časti návrh matky a navrhovateľky z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že navrhovateľka a mal. Q. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2013, č. k. 27P/358/2012-133. Na
čas po rozvode boli vtedy ešte mal. navrhovateľka a mal. Q. zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu každej sumou 30 Eur mesačne. Rozsudok ohľadom výšky
výživného nadobudol právoplatnosť dňa 22. 05. 2013. V tom čase otec bol poberateľom dôchodku
vo výške 282,20 Eur mesačne, matka poberala dôchodok vo výške 354,80 Eur mesačne, pracovala
na základe dohody o vykonaní práce, z čoho mala príjem cca 90 Eur mesačne. Navrhovateľka bola

žiačkou X.ročníka a mal. Q. žiačkou X.ročníka základnej školy. V súčasnosti navrhovateľka aj mal. Q.
žijú spolu s matkou v X-izbovom byte, za ktorý matka uhrádza mesačne nájomné a inkaso 205 Eur,
zároveňsplácapôžičku130Eurmesačne.Matkajeinvalidnoudôchodkyňou,poberáinvalidnýdôchodok
v sume 379 Eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti a kompenzačné príspevky na každú z nich,
keďže sú ťažko zdravotne postihnuté (16 - 18 Eur mesačne). Matka je zamestnaná na základe pracovnej

zmluvy pre firmu Y. ako administratívny pracovník s čistým mesačným príjmom 400 Eur. V roku 2015
matka pracovala vo firme F. kde za obdobie apríl 2015 až október 2015 jej priemerný mesačný príjem
predstavoval 456,41 Eur. Otec býva v rodinnom dome svojej matky, kde platí na bývanie a stravu sumu
100 Eur mesačne. Spláca pôžičku 70 Eur mesačne, z ktorej doplatil stoličkový výťah a z tejto pôžičky
zakúpil osobné motorové vozidlo (13 000 Eur), na ktoré dostal príspevok 7 000 Eur od štátu a príspevok

na ručné ovládanie auta v sume 800 Eur. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 333,10 Eur
mesačne, má zdravotné problémy, je na invalidnom vozíku a výdavky na lieky má okolo 50 - 80 Eur
mesačne. Zároveň je zamestnaný vo firme H. Q. - Q., kde má priemerný čistý mesačný príjem 80,64 Eur.
Ide o príjem za 20 hodín a 4 pracovné zmeny týždenne. Zároveň poberá kompenzačné príspevky, ktoré
používa na ošatenie. Titulom vyporiadania BSM otcovi matka vyplatila v novembri 2016 sumu 23 000

Eur. Podľa tvrdenia otca z uvedenej sumy 8 800 Eur vrátil svojej matke a sestre a vyplatil pôžičku v sume
4 700 Eur. Uvedené tvrdenia však súdu nepreukázal. Navrhovateľka v súčasnosti navštevuje X.ročník
R.., stravuje sa v škole, kde za obedy jej matka platí 14,56 Eur. Zároveň jej matka zakúpila pracovný
plášť (12,20 Eur), pracovnú zásteru do pása 5ks (26 Eur), pracovné tričko (15 Eur za 5 ks) a ponožky
(4,50 Eur). Keďže navrhovateľka študuje odbor cukrárka, je potrebné jej zakupovať pravidelne potraviny

a rôzne pomôcky na pečenie, s čím sú zvýšené výdavky. V roku 2016 navrhovateľka absolvovala
mesačnú prax v zahraničí, za ktorú matka uhradila 200 Eur. Okrem toho chodí na volejbalový krúžok,
kde sa platí poplatok 10 Eur mesačne. Za tým účelom je potrebné jej zakupovať športovú obuv, rovnako
jej matka zakupuje bežnú obuv, s čím má zvýšené výdavky, nakoľko má veľkosť topánok č. 46 - 48.
Navrhovateľka má zdravotné problémy. Mal. Q. navštevuje X.ročník L. U. Y. H. v F.. V súvislosti so

štúdium jej matka uhradila náklady na učebnicu s pracovným zošitom na ruský jazyk v sume 13,60 Eur,
učebnicu anglického jazyka a časopis v sume 31 Eur. Mal. sa stravuje v škole, kde jej matka platí stravné
v sume 25 Eur mesačne. Aj mal. Q. navštevuje volejbalový krúžok, kde sa platí 10 Eur mesačne. Obom
dievčatkám matka platí mobilný telefón, každej po 10 Eur mesačne, za lieky im dopláca cca 80 Eur
mesačne. Zakupuje im oblečenie do školy, aj na športu a keďže dievčatá sú vysoké (nad 190 cm) je

potrebné im zakupovať oblečenie väčšieho čísla). Okrem bežných výdavkov majú dievčatá jednorazové
výdavky, ako sú poplatky ZRPŠ (pre každú cca 20 Eur ročne) a poplatok v triede, ktorý predstavuje
sumu 30 Eur ročne.

3. S poukazom na ust. § § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, súd uzavrel, že

od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
navrhovateľky, mal. Q., ale aj oboch rodičov. Pri poslednej úprave výživného obe dievčatá navštevovali
X.stupeň základnej školy, v súčasnosti sú študentkami strednej školy. Je nepochybné, že sa im z týchto
dôvodov navýšili výdavky spočívajúce v zakúpení učebných pomôcok, školských potrieb, úhrada stravy,
ošatenia, obuvi, ale tiež športového oblečenia, keďže obe dievčatá navštevujú volejbalový krúžok. Obe

majú zdravotné problémy, sú zdravotne ťažko postihnutými osobami a z uvedeného dôvodu poberajú
kompenzačné príspevky od štátu. Je potrebné im doplácať za lieky, čím sa výdavky matky navyšujú. K
zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého príjem z dôchodku sa zvýšil zo sumy 282,20 Eur na
sumu 333,10 Eur mesačne. Okrem toho má otec príjem aj z práce, ktorú vykonáva, a to v sume 80,64 Eur netto. Priemerný čistý mesačný príjem otca sa teda od poslednej úpravy výživného zvýšil o 171,82
Eur. Z dôvodu zmeny pomerov tak na strane detí, ako aj na strane otca, súd považoval za dôvodné zvýšiť
výživné zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne. U navrhovateľky bolo zvýšené výživné od

01. 12. 2015 do budúcna, lebo v čase podania návrhu už navštevovala strednú školu, čím sa podstatným
spôsobom navýšili všetky jej výdavky v súvislosti so štúdium. U mal. Q. došlo k zvýšeniu výživného od
01. 09. 2016, t. j. od doby, kedy začala navštevovať strednú školu. Matka a navrhovateľka žiadali zvýšiť
výživné na sumu 50 Eur mesačne, súd v prevyšujúcej časti ich návrh zamietol z dôvodu, že vzhľadom
na zdravotný stav otca, ktorý je nepriaznivý, navýšenie výživného o 10 Eur na každé dieťa považoval

za primerané.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka i matka. Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol o zvýšení výživného v zmysle návrhu na začatie

konania, alternatívne žiadali rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedli, že v konaní bola preukázaná zmena príjmových pomerov na strane otca. Došlo
k zvýšeniu jeho invalidného dôchodku o sumu 50,90 Eur mesačne, otec sa zamestnal a dosahuje
príjem 80,64 Eur mesačne. Zároveň u otca oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k zániku jeho
vyživovacej povinnosti k synovi D. (30 Eur mesačne). V konaní bolo preukázané, že matka vyplatila

otcovi sumu 23 000 Eur titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom otec
peniaze nepoužil na riešenie svojej bytovej otázky (bol vlastníkom rodinného domu na ul. U. v F. a
tento previedol do vlastníctva svojej matky), ale podľa jeho tvrdenia sumu 8 800 Eur vrátil svojej matke
a sumu 4 700 Eur vrátil svojej sestre. Uvedené tvrdenia však v konaní nepodložil žiadnym dôkazom.
Od poslednej úpravy pomerov v roku 2013 si otec zakúpil osobné motorové vozidlo v sume 13 000

Eur a je schopný splácať pôžičku vo výške 70 Eur mesačne. Napriek preukázaniu nárastu finančných
prostriedkov na strane otca o sumu minimálne 161,54 Eur mesačne (50,90 Eur + 80,64 Eur + 30 Eur),
ako aj napriek preukázaniu, že otec disponuje finančnými prostriedkami z vyporiadania BSM, súd prvej
inštancie rozhodol o zvýšení výživného na každú z dcér len o sumu 10 Eur mesačne.

6. Otec k odvolaniu navrhovateľky i matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zvýšenie dôchodku o 50,90 Eur mesačne vyznieva skresľujúco,
bez vnímania skutočnosti, aké sú jeho faktické možnosti a schopnosti dosahovať príjem ako osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím. Tzv. valorizácia dôchodkov zohľadňuje mieru inflácie, t. j. vývoj
cien v danom čase. Stanovenie pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky je celoplošným zvýšením

a nezohľadňuje individuálne schopnosti, možnosti jednotlivca ako rozhodujúce kritérium pre určenie
výživného pre dieťa. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol
dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Aktuálna výška dôchodku otca zahŕňa aj tzv. peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Tento kompenzačný príspevok slúži na zmiernenie dôsledkov

pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotnými postihnutím fyzickej osoby. Sú to
výdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby, bytovej spotreby, ktoré
sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok.
Odvolateľky v odvolaní konštatujú, že otec sa zamestnal a dosahuje príjem 86,64 Eur mesačne. Je
potrebné však zdôrazniť, že ide o dohodu o práci vykonávajúcu mimo pracovného pomeru a takéto

dohody sa vyznačujú výnimočnosťou ich uzatvorenia vzhľadom na to, že ide o úlohy malého rozsahu
alebo charakteristické ojedinelosťou pracovných úloh. Otec vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav
si musí zabezpečiť ďalší príjem, aby bol schopný uhrádzať svoje základné potreby, výdavky na lieky,
ako aj výživné pre deti. K zániku vyživovacej povinnosti k synovi D. uviedol, že syn je toho času plnoletý
a poberá invalidný dôchodok pre vlastné zdravotné obmedzenie. Synovi sa snaží občas finančne

vypomôcť, a to podľa svojich schopností a možností. K námietke odvolateliek o vyplatení sumy 23 000
Eur z titulu vyporiadaného BSM uviedol, že z uvedenej sumy bol povinný vrátiť poskytnuté pôžičky
a uvedená suma mu slúži na zabezpečenie jeho bytových potrieb. Na strane matky je to vyvážené
práve tým, že sa stala výlučnou vlastníčkou vyporiadavaného bytu. Na záver uviedol, že nespochybňuje
zvýšené potreby detí, avšak nie je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch ako

povinného rodiča platiť výživné v navrhovanej výške.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniapreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § § 65 -
§ 67 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľky i matky je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho
rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny
pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom
takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných
nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie

či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.

13. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v

okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

14. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby

oprávnených detí v čase poslednej úpravy a v súčasnosti. Náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval
ich zmenu pomerov. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní
výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie,
obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti a rovnako sem patria aj
náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom a koníčkami dieťaťa.

15. Odvolateľky v odvolaní namietajú, že napriek preukázaniu nárastu finančných prostriedkov na
strane otca o sumu minimálne 161,54 Eur mesačne oproti predchádzajúcej úprave výživného a napriek
preukázaniu, že otec disponuje finančnými prostriedkami z vyporiadania BSM súd prvej inštancie
rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľku i mal. Q. len o sumu 10 Eur mesačne.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že posledná úprava
vyživovacej povinnosti sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2013, č. k.
27P/358/2012-133 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 09. 2013, sp. zn.
6CoP/17/2013. Uvedenými rozhodnutiami bol otec zaviazaný prispievať výživným na mal. D., mal. P. a

mal. Q. na každé dieťa sumou po 30 Eur mesačne. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
22. 05. 2013. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec bol poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 282,20 Eur, matka poberala invalidný dôchodok vo výške 354,80 Eur mesačne a pracovala
na základe dohody o vykonaní práce, z čoho mala príjem 90 Eur mesačne. Obaja rodičia sú občania s
ťažkým zdravotným postihnutím a pohybujú sa na invalidnom vozíku.

17. Príjmové pomery matky i otca sa od poslednej úpravy výživného zmenili. Tiež sa zmenili pomery na
strane detí, ktoré oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sú študentkami strednej školy. 18. Pri príjmových pomeroch otca sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal s jeho príjmovými
schopnosťami v súčasnosti. Správne súd prvej inštancie zohľadnil, čo je objektívne možné u otca,
aby zarobil s ohľadom na svoj vek a nepriaznivý zdravotný stav. Otec je poberateľom invalidného

dôchodku, ktorý mu bol priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 %. Aktuálna výška dôchodku (333,10 Eur mesačne) zahŕňa aj tzv. peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov otca súvisiacich s hygienou, s opotrebením šatstva, bielizne, obuvi
a bytového zariadenia. Je tiež nepochybné, že otec sa zamestnal (ide o dohodu o práce vykonávanú
mimo pracovného pomeru), z ktorého zamestnania dosahuje príjem 80,64 Eur mesačne. Z vyjadrenia

otca vyplýva, že napriek svojmu zhoršenému zdravotnému stavu si musel zabezpečiť ďalší príjem, aby
bol schopný uhrádzať svoje základné potreby, výdavky na lieky, ako aj výživné pre deti.

19. Každopádne však otcovi oproti predchádzajúcej úprave výživného ubudla vyživovacia povinnosť
k synovi D., nar. XX. XX. XXXX. Z obsahu spisu tiež vyplýva a nespochybnil to ani otec, že matka
mu v novembri 2016 vyplatila sumu 23 000 Eur titulom vysporiadania BSM. Naviac z obsahu spisu

vyplýva, že od poslednej úpravy pomerov otec si zakúpil osobné motorové vozidlo za 13 000 Eur, na
ktoré dostal príspevok od štátu 7 000 Eur. Uvedené skutočnosti nemožno v rámci hodnotenia schopnosti
otca prispievať na výživu svojich dcér obísť.

20. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúco schopnostiam a možnostiam

otca v zmysle ust. § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, ktoré citoval v dôvodoch svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie je potrebné v súlade s návrhom matky i navrhovateľky zvýšiť výživné.
V súčasnosti sú možnosti a schopnosti otca ovplyvnené tým, že mu ubudla oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu vyživovacia povinnosť k synovi vo výške 30 Eur mesačne a matka otcovi vyplatila sumu 23
000 Eur titulom vysporiadania BSM.

21. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že výživné vo výške po 50 Eur mesačne pre
navrhovateľku od 01. 12. 2015 i pre mal. Q. od 01. 09. 2016 do budúcna zodpovedá oprávneným
potrebám detí i príjmovým schopnostiam, možnostiam, či majetkovým pomerom povinného otca. Z
týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej

inštancie tak, že zvýšil od času, kedy navrhovateľka i mal. Q. začali študovať na strednej škole výživné
zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

22. Odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom
výživnom pre navrhovateľku a pre mal. Q., vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie
týkajúce sa dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti otca. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,
ako súd dospel k určenej výške dlžného výživného, aké vecné plnenia zohľadnil pri určení dlžného
výživného, prípadne prečo na ne neprihliadal. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie
riadne a nepochybne zistiť všetky plnenia otca, ktorými zabezpečoval potreby navrhovateľky i mal. Q.

posúdiť ich z hľadiska či mali charakter výživného od 01. 12. 2015, resp. 01. 09. 2016 do rozhodnutia
o dlžnom výživnom. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dôsledne uvedie ako dospel za dané
obdobie k dlhu na výživnom a rovnako rozhodnúť aj o spôsobe zaplatenia eventuálneho dlhu na
výživnom vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca, výšku dlhu a znova rozhodne aj o trovách
konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 3. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.