Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200485
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214200485.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci manžela, ktorý podal

návrh P.. P. L., nar. X.X.XXXX, bytom U.. L. XX, W., zastúpeného JUDr. Jarmilou Roháčovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Tri hôrky č. 13 proti manželke X. L., nar. X.XX.XXXX, bytom S.. Š.Č. X, W.,
zastúpenej JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, Baštová 5/A o návrhu na
rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k
maloletému P. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bardejove ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa P.. P. L., nar. X.X.XXXX a odporkyne X. L., rodenej

F., nar. X.XX.XXXX, uzatvorené dňa X.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu W.,
zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa maloletý P. L., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec dieťaťa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 80,- EUR mesačne,

ktoré je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca
vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Otec dieťaťa je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým P. každý párny týždeň od štvrtka od 18,00 hod.
do nedele 17,00 hod. a každú stredu v nepárnom týždni v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod.

Otec dieťaťa je ďalej o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny rok počas
jarných prázdnin od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.; každý párny rok vo Veľkonočný

pondelok od 9,00 hod. do 17,00 hod.; počas letných prázdnin v dobe od 15.7. od 9,00 hod. do 31.7. do
17,00 hod. a od 15.8. od 9,00 hod. do 30.8. do 17,00 hod.; každý nepárny rok 24.12. od 9,00 hod. do
19,00 hod.; každý párny rok 25.12. od 9,00 hod. do 19,00 hod.; každý nepárny rok od 31.12. od 9,00 hod.
do 5.1. do 17,00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť v určenom čase
a otec dieťaťa v určený čas dieťa v mieste bydliska matky prevziať a dieťa matke v mieste jej bydliska
v určený čas odovzdať.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a
maloletého syna P., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do rovnocennej striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov.2. Manželka s návrhom v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva súhlasila. Vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému P. L. navrhovala zveriť maloletého do osobnej starostlivosti

matky a otca zaviazať na platenie výživného.

3. Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania, znaleckýmdokazovanímznalcomz
odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX v W. a toto manželstvo je zapísané v knihe
manželstievmatričnéhoúraduW.zväzokXX,ročníkXXXXstranaX1,por.č.XX.Zmanželstvapochádza
maloleté dieťa P. L., nar. XX.XX.XXXX (rodný list vedený v knihe narodení matričného úradu W. zv.
XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX). Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese U..
L. Č.. XXXX/XX, W..

5. Na pojednávaní navrhovateľ trval na podanom návrhu. Jeho výsluchom súd zistil, že manželstvo
účastníkov neplní a nemôže plniť svoj účel a obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy.
Navrhovateľ sa domnieval, že rozvod je aj v záujme maloletého dieťaťa. Manželia nežijú od mája 2014
v spoločnej domácnosti. Hlavným dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva bola nevera zo

strany odporkyne a ďalším dôvodom to, že sa odporkyňa nestarala o vedenie domácnosti, čo viedlo k
hádkam. Spočiatku žili manželia v spoločnej domácnosti s rodičmi odporkyne, neskôr sa odsťahovali
a už v čase, keď zariaďovali byt, dochádzalo medzi účastníkmi k hádkam. Pre záchranu manželstva
nie je navrhovateľ tohto času ochotný urobiť nič, nechce vyhľadať žiadnu odbornú pomoc. Momentálne
inú známosť neudržiava. Vo vzťahu k maloletému synovi navrhoval, aby súd zveril dieťa do striedavej

starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Tohto času pracuje navrhovateľ v Bardejove,
žije v dvojizbovom byte a má vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
Vzťah navrhovateľa s dieťaťom bol dobrý do doby, pokiaľ sa odporkyňa neodsťahovala zo spoločnej
domácnosti. Pokiaľ ide o momentálnu situáciu, naposledy bol so synom v mesiaci august 2016. Od
uvedenej doby nebol s dieťaťom v žiadnom kontakte, pretože aj keď pre dieťa prišiel, odporkyňa vždy

pre syna pripravila niečo, aby sa nestretli.

6. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si myslí, že manželstvo účastníkov svoj účel nikdy neplnilo
a ani nikdy plniť svoj účel nemôže. Obnovenie manželského spolužitia v žiadnom prípade neprichádza
do úvahy. Podľa názoru odporkyne je rozvod aj v záujme maloletého dieťaťa, pretože ju manžel počas

manželstva psychicky týral aj za prítomnosti dieťaťa. Manželstvo účastníkov podľa odporkyne nikdy
funkčné nebolo. S navrhovateľom sa zoznámili v čase, keď bola študentkou a on bol krátko po rozvode.
Navrhovateľ jej zatajil rôzne skutočnosti a dokonca potom, čo mu oznámila, že je tehotná, od začiatku
chcel, aby sa podrobila interrupcii. Keďže už bola vo vyššom štádiu tehotenstva, kedy interrupcia už
nebola možná, zosobášil sa s ňou. Z uvedeného dôvodu odporkyňa tiež nemá záujem riešiť situáciu v

ich manželstve žiadnou odbornou pomocou. Odporkyňa momentálne inú známosť nemá.

7. Podľa § 22 zák. č. 36/2005 Z z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako Zákon
o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného.

11.Podľa§25ods.1a2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

12. Kolízny opatrovník navrhoval pre prípad rozvodu manželstva znalecké dokazovanie vo veci zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti.

13. Súd ustanovil v konaní na posúdenie skutočností pre ktoré sú potrebné vedecké poznatky znalca
z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Janu
Čorejovú a z predloženého znaleckého posudku a výsluchu znalkyne zistil, že citový vzťah dieťaťa k

obom rodičom je pozitívny, taktiež obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah k maloletému. Výchovné
predpoklady matky sú primerané, je schopná sa o maloletého starať, vnímať a uspokojovať jeho
potreby, výchovné predpoklady otca sú primerané, je schopný sa starať o maloleté dieťa. Čo sa týka
zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pre striedavú osobnú starostlivosť aby táto bola
funkčná je nutná spolupráca rodičov. Je nutné, aby rodičia boli ochotní sa dohodnúť na výchovných

hraniciach syna, na požiadavkách, režime, na príprave do školy, aby sa rodičia navzájom podporovali. V
opačnom prípade by maloletý vyrastal v dvoch rôznych prostrediach, a táto podmienka, nakoľko v tomto
prípade chýba základná dôvera a spolupráca rodičov, nie je splnená. Obaja rodičia stretávanie s druhým
rodičom vnímajú skôr ako nutnosť a ak by to bolo možné, uvedené by pokojne minimalizovali alebo
zrušili. K najvhodnejšej forme usporiadania styku a zverenia dieťaťa sa psychologičke po komplexnom

psychologickom vyšetrení rodiny a vzťahov zdalo najvhodnejšie zveriť maloletého P. do osobnej
starostlivosti matky a vzťah s otcom upraviť v intenzívnejšej podobe. Nakoľko doposiaľ bol styk dieťaťa s
otcom veľmi obmedzený až žiadny, namiesto striedavej starostlivosti navrhla znalkyňa vyššiu frekvenciu
styku za účelom plynulého prechodu na striedavú osobnú starostlivosť. Ako vhodná úprava styku s
otcom sa podľa znalkyne javí byť styk každý nepárny víkend od štvrtka 18,00 hod. do nedele do 17,00

hod. a zároveň jeden deň v párnom týždni (podľa dohody rodičov) v trvaní troch hodín popoludní.
Zároveň v závere znaleckého posudku odporučila za vhodné prázdniny a sviatky upraviť striedavou
formou u oboch rodičov rovnako.

14. Otec na pojednávaní navrhoval, v prípade, ak by súd nezveril dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti, upraviť styk s dieťaťom tak ako to odporúčala znalkyňa, prípadne ešte intenzívnejšie.

15. Matka súhlasila s úpravou styku otca s dieťaťom, tak ako to navrhla v znaleckom posudku znalkyňa.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

17. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitéhodôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
(§76 ods. 1 Zákona o rodine).

21. Na pojednávaní otec maloletého navrhoval, aby bol zaviazaný platiť výživné vo výške 50,- EUR.
Z jeho výsluchu súd zistil, že je zamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove a

poberá priemerný mesačný príjem vo výške asi 560,- EUR. Z uvedeného príjmu uhrádza 220,- EUR
ako nájomné, výživné na syna P. vo výške 50,- EUR, výživné na maloletého P. v sume 30% zo sumy
životného minima, poistné asi 12,- EUR mesačne, úver vo výške 85,- EUR mesačne, ktorý zobrali počas
trvania manželstva, telefón 25,- EUR, internet 10,- EUR. Ostatné výdavky otca sú bežné, týkajú sa
stravy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti. Nad rámec súdom stanoveného výživného prispieval otec
maloletému do doby, keď sa mal možnosť s ním stretávať, kupoval mu hračky, oblečenie, chodili na

výlety, od augusta, kedy nemal možnosť sa so synom stretnúť, ničím iným neprispel. Okrem príjmu z
pracovného pomeru má otec ešte príjem ako taxikár vo firme Golden Taxi, kde si občas privyrába.

22. Maloletý P. L. je žiakom 1.ročníka Základnej školy W. O., S.. Š. X, W.. V súvislosti s návštevou školy
vynaloží matka maloletého mesačne 26,- EUR na stravu v školskej jedálni, 6,- EUR na školský klub

detí, ročne poplatok ZRPŠ vo výške 7,- EUR. Za nákup školských pomôcok v súvislosti s nástupom
maloletého do školy, najmä školskú tašku, peračník a pomôcky odporúčané školou, zaplatila matka cca
200,- EUR. Medzi ďalšie pravidelné výdavky na maloletého patria výdavky na oblečenie vo výške 30 -
40 EUR mesačne, výdavky spojené s návštevou odborných lekárov cca 140,- EUR ročne, za internet
20,- EUR mesačne, vreckové 10,- EUR mesačne. Jednorazovo ide o výdavky na kúpu bicykla, korčulí

na zimu, hokejky, futbalovej lopty a výdavky na voľnočasové aktivity dieťaťa, návšteva ZOO, detských
herní, kúpalísk, kina.

23. Matka maloletého navrhovala, aby súd zaviazal otca dieťaťa na vyživovaciu povinnosť vo výške
120,- EUR mesačne. Od 16.9.2016 doposiaľ je matka maloletého vedená v evidencii uchádzačov o

zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v W., poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavok na
dieťa vo výške 23,52 EUR mesačne. Otec prispieva na výživu maloletého P. sumou vo výške 27,13 EUR
mesačne na základe predbežného opatrenia Okresného súdu W. zo dňa 16.5.2014 sp. zn. 4P 36/2014,
iným spôsobom na výživu maloleté neprispieva. Mesačne má matka výdavky na byt vo výške 217 - 238
EUR, stravu vo výške 80 - 100 EUR, domácnosť 25 - 30 EUR, splátky úveru 100,- EUR, telefón 15 - 20

EUR, oblečenie 20 - 40 EUR mesačne, dane a poplatky MsÚ 54,02 ročne. Matka má zvýšené výdavky
v súvislosti s jej zdravotným stavom, navštevuje psychoterapeuta v Košiciach dvakrát v mesiaci s čím
má výdavky vo výške 80,- EUR mesačne a tiež vynaloží cca 30,- EUR mesačne na lieky. Príjmy matky
podľa jej udania zďaleka nepokrývajú jej náklady a výdavky a je odkázaná na finančnú výpomoc rodičov,
najmä jej matky, ktorá pracuje v Rakúsku.

24. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, manželstvo
účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a nie je predpoklad, aby v budúcnosti mohlo dôjsť k
obnoveniu manželského spolužitia. Uzavretie manželstva účastníkov bolo v prevažnej miere motivované
tehotenstvom odporkyne, ktorá nebola na manželstvo pripravená a dostatočne zrelá. Príčinu rozvratu

manželstva súd zistil v rozdielnosti očakávaní účastníkov od tohto zväzku a od seba navzájom, manželia
nereflektovali vzájomné potreby, neboli jeden pre druhého oporou, nedokázali vytvoriť harmonické
zázemie pre rodinu a výchovu narodeného dieťaťa. Maloletý syn bol účastný manželskej disharmónie,
častých hádok rodičov a vypätých psychických situácií. V dôsledku dlhodobého odlúčenia došlo
k vzájomnému odcudzeniu účastníkov. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a rozvod

manželstva nie je ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd manželstvo
účastníkov rozviedol.

25. Súd ďalej upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému P. L. na čas po rozvode tak, že
maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení výšky výživného súd prihliadol na to, že matka maloletého je v súčasnej dobe nezamestnaná,
poberá dávku v hmotnej núdzi, maloletý P. je žiakom základnej školy, je vo veku, kedy k školským
povinnostiam a aktivitám pribudnú i záujmové činnosti a krúžky, ktoré sú potrebné pre zdravý osobnostný
a duševný rozvoj dieťaťa. Otec dieťaťa pracoval dlhodobo v zahraničí ako opatrovateľ. Tohto času mápríjem z pracovného pomeru a občasných brigád v taxislužbe. Z uvedených dôvodov ho súd zaviazal
prispievať na výživu maloletého P. L. výživným v sume 80,- EUR mesačne, ktorú považoval za primeranú
potrebám dieťaťa a majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov.

26. V súlade s ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd s prihliadnutím na odporúčanie znalkyne
upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený na styk sa s maloletým P. každý
párny týždeň od štvrtka od 18,00 hod. do nedele 17,00 hod. a každú stredu v nepárnom týždni v čase
od 16,00 hod. do 19,00 hod. Otec dieťaťa je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý

nepárny rok počas jarných prázdnin od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.; každý párny rok
vo Veľkonočný pondelok od 9,00 hod. do 17,00 hod.; počas letných prázdnin v dobe od 15.7. od 9,00
hod. do 31.7. do 17,00 hod. a od 15.8. od 9,00 hod. do 30.8. do 17,00 hod.; každý nepárny rok 24.12.
od 9,00 hod. do 19,00 hod.; každý párny rok 25.12. od 9,00 hod. do 19,00 hod.; každý nepárny rok
od 31.12. od 9,00 hod. do 5.1. do 17,00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne
pripraviť v určenom čase a otec dieťaťa v určený čas dieťa v mieste bydliska matky prevziať a dieťa

matke v mieste jej bydliska v určený čas odovzdať.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 C.m.p.).

Podľa § 122 C.m.p. ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.