Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/610/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315216926
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4315216926.7

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v právnej veci navrhovateľa: H.. G. P., K.. XX.
XX. XXXX, O. J., I. X, zastúpený advokátkou: JUDr. Beáta Polyáková, AK so sídlom Nitra, Štefánikova 7,
IČO: 42 426 570, proti odporcovi: P. P., K.. XX. XX. XXXX, O. S. K. Z., W. XXX/X, o zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa IK.. G. P., K.. XX. XX. XXXX, voči synovi P. P., K.. XX.

XX. XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Levice, č. k. 10P/269/2008 - 191 zo dňa 10. 09. 2010,
počnúc dňom 13. 11. 2014.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ (zároveň aj osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné) sa podaným návrhom

pôvodne domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojmu plnoletému synovi (odporcovi) dňom
podania návrhu, t. j. 25. 09. 2015. V priebehu konania došlo zo strany navrhovateľa k zmene návrhu tak,
že žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti počnúc dňom 13. 11. 2014 s odôvodnením, že uvedeného
dňa došlo na strane odporcu k takej zmene okolností, ktoré odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa. O zmene návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 15C/610/2015 - 107 zo dňa 20.11.2007 tak,
že zmenu pripustil a v ďalšom konal o zrušení vyživovacej povinnosti H.. G. P., K.. XX. XX. XXXX voči

plnoletému dieťaťu P. P., K.. XX .XX. XXXX V. dňom 13. 11 .2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14. 01. 2018.

2. Súd vo veci pojednával dňa 03. 11. 2017, dňa 13. 12. 2017 a dňa 31. 01. 2018. Posledné pojednávanie
bolo odročené na dňa 09. 02. 2018 za účelom vyhlásenia rozsudku. Súd vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľa ( právneho zástupcu), odporcu, oboznámením sa s listinnými dokladmi a to: čl.

1 návrh, čl. 3 potvrdenie o ukončení štúdia na strednej škole zo dňa 25. 03. 2015, čl. 8 listinné doklady
zo strany navrhovateľa - oznámenie o ich predložení, čl. 9 zmluva s Prvou stavebnou sporiteľnou -
prvá strana, čl. 10 oznámenie PSS o nedoplatkoch na mesačných splátkach, čl. 11 zálohové platby na
plyn, čl. 12 platby navrhovateľa súvisiace s užívaním bytu, čl. 13 výplatná páska navrhovateľa, čl. 25
potvrdenie o návšteve školy zo dňa 25. 01. 2016, čl.26 potvrdenie pre účely vyplatenia náhradného
výživného, čl. 28 -29 kópia návrhu odporcu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa (vedená na

OS J. pod sp. zn. 8C/47/2016), čl. 40 potvrdenie ÚPSVaR J. zo 14. 06. 2016, čl. 42 - 44 vyjadrenie
navrhovateľa do konania 8C/47/2016 (kópia), čl. 49 - 51 rozsudok OS J. č. 10P/269/2008 - 191, čl.
54 potvrdenie zo SOŠ I., čl. 55 rozhodnutie SOŠ zo dňa 13. 11. 2014 o vylúčení zo štúdia, čl. 56
rozhodnutie SOŠ zo dňa 29. 01. 2014 o podmienečnom vylúčení odporcu, čl. 57 rozhodnutie SOŠ zo
dňa 29. 09. 2015 o prijatí na štúdium, čl. 58 žiadosť o prijatie na štúdium zo dňa 28. 09. 2015, čl. 69
- 70 výpis zo živnostenského registra - odporca, čl. 71 oznámenie SOŠ preukazujúce priebeh štúdia

odporcu, čl. 72 - 99 daňové priznanie odporcu za roky 2015 a 2016, čl. 100 - 101 odpoveď na lustráciu
v sociálnej poisťovni navrhovateľ, čl. 102 - 103 odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni odporca, čl.107 uznesenie o zmene návrhu zo dňa 20. 11. 2017, čl. 113 oznámenie ÚPSVaR zo dňa 23. 11. 2017,
čl. 114 - 134 listinné doklady predložené zo strany navrhovateľa - výplatné pásky preukazujúce príjem
navrhovateľa za obdobie 11/2014 až 7/2015, dohoda o skončení pracovného pomeru - navrhovateľ,

oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie 11. 06. 2016 - navrhovateľ,
potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti preukazujúce príjem navrhovateľa za obdobie od
11. 06. 2016 do 10. 12. 2016, rozhodnutia o priznaní hmotnej núdzi navrhovateľovi za mesiace 1/2017,
2/2017 a 4/2017, rodný list A. P., rodný list S. P., doklad preukazujúci platby súvisiace s užívaním bytu -
navrhovateľ, potvrdenie od lekára z 03. 08. 2016 a poukaz na okuliare (optickú pomôcku), čl. 148 - 149

odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni navrhovateľ za obdobie od 10/2014 až 11/2017, čl. 150 - 151
odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni za obdobie od 10/2014 do 1/2018 odporca, čl. 152 oznámenie
daňového úradu pobočka J. zo dňa 08. 01. 2018, čl. 154 oznámenie sociálnej poisťovni o tom že odporca
od 13. 11. 2014 nepoberal dávku v nezamestnanosti. Z pripojeného spisu 8C/47/2016 najmä návrh,
vyjadrenie k návrhu a uznesenie č. k. 8C/47/2016 - 36 zo dňa 15.11.2016, ktorým súd prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde J. pod sp. zn. 15C/610/2015, z ktorých

zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je otcom odporcu, voči ktorému mu bola stanovená vyživovacia povinnosť rozsudkom
Okresného súdu J. č. k. 10P/269/2008 - 191 zo dňa 10. 09. 2010 v sume 80,00 Eur mesačne.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2010 a uvedeným rozsudkom došlo k zmene

rozsudku Okresného súdu J. zo dňa 12. 10. 2004 č. k. 14C/83/2004 - 74 vo výroku o výživnom.
Navrhovateľ v návrhu (s prihliadnutím aj na zmenu návrhu) uvádza, že je nepochybné, že od poslednej
úpravyvýživného, ktorébolostanovenévsume80,00Eurmesačnesavýraznezmenilipomerynastrane
odporcu a to v tom smere, že v novembri 2014 ukončil prípravu na budúce povolanie a tým nadobudol
schopnosť samostatne sa živiť a nie je odkázaný na výživné zo strany navrhovateľa. Z listinných

dokladov, konkrétne potvrdenia Strednej odbornej školy I. zo dňa 17. 10. 2017 má súd za preukázané, že
odporca študoval na uvedenej škole, pričom 13. 11. 2014 bol vylúčený z III. A triedy, následne od 01. 09.
2015 znovu začal študovať, dostal povolenie opakovať ročník III. A. Štúdium K. W. R. Š. I. B. I. ukončil
dňa 20. 06. 2017 s tým, že 10. 06. 2016 ukončil štúdium z dôvodu nepostúpenia do vyššieho ročníka pre
neprospech, avšak dňa 05. 09. 2016 dostal opäť povolenie opakovať ročník III. A podľa individuálneho

učebného plánu. Súd má zároveň za preukázané, že odporca už popri tom, ako študoval, vykonával aj
živnostenskú činnosť, čo vyplýva z potvrdenia z Obvodného úradu J. - výpis zo živnostenského registra,
podľa ktorého mal odporca otvorenú živnosť na výrobu jednoduchých výrobkov z kovov počnúc dňom
14. 03. 2015 do 05. 08. 2017 s tým, že od 05. 08. 2017 má otvorenú živnosť na výrobu a opracovanie
jednoduchých výrobkov z kovov. Ďalej od 22. 03. 2017 mal odporca pozastavené prevádzkovanie

živnosti v celom rozsahu do 30. 09. 2017, avšak následne došlo k zániku živnostenského oprávnenia
už 05. 08. 2017 a uvedeným dňom odporca nadobudol živnostenské oprávnenie v rozšírenom rozsahu
nielen výroba jednoduchých výrobkov z kovov ale aj výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov
z kovov. Z ďalšieho potvrdenia z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny má súd za preukázané, že
odporca bol od 22. 03. 2017 do 04. 08. 2017 ( teda v čase pozastavenia živnostenského oprávnenia )

v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti, ako aj bez nároku
na dávky v hmotnej núdzi. Príjem odporcu zo živnostenskej činnosti sa pohyboval v rozsahu od 430,00
Eur do 450,00 Eur mesačne. Navrhovateľ v zmene návrhu poukazuje na tú skutočnosť, že odporca
nepristupoval k štúdiu zodpovedne, keď až trikrát opakoval štúdium v treťom ročníku, pričom mal
vytvorené riadne podmienky na štúdium, na ktoré sa však riadne a zodpovedne nepripravoval. Má

za to, že odporca od 13. 11. 2014 ( teda dňom vylúčenia zo štúdia) poberal výživné v rozpore s
dobrými mravmi a napriek skutočnosti, že v prípade výživného sa hovorí o jeho elasticite, vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla práva dňom 13. 11. 2014 a nedošlo následne už k
jej obnoveniu. Navrhovateľ listinnými dokladmi preukazoval svoj nepriaznivý zdravotný stav, ako aj
nepriaznivú finančnú situáciu s tým, že pôvodne bol zamestnaný u zamestnávateľa K. W., W.. Y.. R..,

kde pracoval len na čiastočný úväzok, nakoľko podľa navrhovateľa tento zamestnávateľ nemal toľko
zákaziek, aby ho mohol zamestnávať na plný úväzok. V sledovanom období v roku 2014 dosahoval
príjem cca 114,00 Eur, v roku 2015 príjem cca 197,00 Eur s tým, že od 10. 06. 2016 podpísal so
zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, ku ktorej došlo z dôvodu nadbytočnosti.
Následne bol navrhovateľ od 11. 06. 2016 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od

uvedeného dňa do konca roka 2016 mu boli priznané dávky v nezamestnanosti mesačne v priemere
cca 110,00 Eur. Od roku 2017 poberal dávky v hmotnej núdzi, za mesiac január 81,30 Eur, za mesiac
február 117,40 Eur tak isto v tejto sume za mesiac marec a za mesiac apríl v sume 152,10 Eur. Od
mesiaca 11/2017 sa navrhovateľ zamestnal v obchodnej spoločnosti A. D., W.. Y.. R... V svojom podanízo dňa 01. 12. 2017 uvádza, že u tohto zamestnávateľa nedosiahol žiadnu mzdu ( č. l. 114). Navrhovateľ
poukazoval zároveň aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k deťom A. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorá nie
je upravená súdnym rozhodnutím, ale navrhovateľ na jej výživu prispieva podľa svojich možností a

schopností, ako aj ku S. P., nar. XX. XX. XXXX v sume 70,00 Eur mesačne. Navrhovateľ deklaroval
svoje výdavky spojené s bývaním v sume 116,32 Eur mesačne a výdavky spojené s jeho zhoršeným
zdravotným stavom (lámka, operácia kolena, zhoršený zrak v sume 30,00 Eur mesačne), ako aj bežné
výdavky spojené so stravou, hygienou a ošatením. Navrhovateľ poukazoval na to, že v rozhodnom
období sa nachádzal v zlej hospodárskej situácií a bez pomoci príbuzných by mu jeho príjmy nepokryli

všetky jeho nevyhnutné mesačné výdavky. Len výdavky, na ktoré navrhovateľ poukazoval vo svojom
podaní zo dňa 01. 12. 2017 predstavovali spolu sumu 216,32 Eur + výživné na mal. A., ktoré neboli
navrhovateľom špecifikované. Ako je uvedené vyššie, navrhovateľom deklarovaný príjem sa pohyboval
cca od 80,00 Eur do 190,00 Eur mesačne. Navrhovateľ však nepreukázal žiadnym spôsobom kto, akým
spôsobomavakejvýškemupomáhapripreklenutíjehonepriaznivejfinančnejsituácie,vdanomprípade
sa jedná len o konštatáciu navrhovateľa.

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2018 odporca súhlasil s tým, aby bola zrušená
vyživovacia povinnosť otca (navrhovateľa) voči jeho osobe tak, ako to žiada v zmenenom návrhu, t.
j. od 13. 11. 2014 z dôvodu, že v danej veci sa viac nechce zúčastňovať pojednávaní. Odporca ďalej
deklaroval, že si je vedomý, že podal na súd aj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti od 01. 10. 2015
voči otcovi na sumu 200,00 Eur mesačne ( konanie vedené na OS J. pod spisovou značkou 8C/47/2016,

ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania). Podľa vyjadrenia odporcu, tento návrhu
podávalvobdobí,kedyopätovneštudovalavtedybyuvedenéfinančnéprostriedkyvzhľadomkvtedajšej
jehosituáciípotreboval.Odporcaďalejdeklaroval,žečosatýkajehofinančnéhozabezpečenia,pomohol
si tak ako vedel, a preto súhlasí s tým, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči jeho osobe v
súlade s návrhom.

3. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
4. Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

5. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“), rozsudok vo
veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu,
pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť
zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a
podobne.Preustáleniedátumu,kedydošlouodporcuztakejzmeneokolností,odôvodňujúcichprípadné

zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, súd vykonal dokazovanie za účelom vyhľadania a zistenia
materiálnej pravdy v súlade s princípmi konania založených na príslušných ustanoveniach CMP. Aj
napriek výsledkom dokazovania, odporca na pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2018 výslovne súhlasil
s tým, aby bola zrušená vyživovacia povinnosť otca voči jeho osobe od 13. 11. 2014, t. j. odo dňa,
keď bol vylúčený zo štúdia bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ustálenie dátumu od

ktorého možno konštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť. Vzhľadom k tomu, že odporca súhlasil
so zrušením vyživovacej povinnosti otca voči jeho osobe od 13. 11. 2014, súd preto vyhovel návrhu v
celom rozsahu a zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči svojmu plnoletému dieťaťu tak, ako je to uvedené
v prvom výroku tohto rozhodnutia.

7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
8. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
9. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.
10. V priebehu konania si uplatnil nárok na náhradu trov konania len navrhovateľ prostredníctvom
svojej splnomocnenej právnej zástupkyni. Z citovaného ustanovenia § 52 CMP vyplýva, že sa v ňom
nachádza všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v tom smere, že žiaden z účastníkovnemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Táto generálna klauzula je
prelomená v dvoch prípadoch: náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon
( čo je vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov v súlade so zásadou

úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) - § 53 CMP a vo
všetkých konania podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé - § 55 CMP. Ak nie
sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo § 55 CMP súd v meritórnom rozhodnutí
rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11.1. V danom prípade súd konal o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti voči plnoletému dieťaťu, to znamená, že sa nejedná ani o jedno z konaní vymedzených v
§ 53. Pre prípadné priznanie nároku na náhradu trov konania súd môže postupovať teda len podľa §
55 CMP, v ktorom sa uplatňuje materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania,
ktorý je možno použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom na rozdiel od § 53 CMP sa
neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP

prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, teda ak súd
dospeje k názoru, že v danej veci je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, môže priznať nárok
na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa CMP, a nie len v konaniach vymedzených v § 53
CMP. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej
moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania

a nejde o konanie vymenované v § 53 CMP. Pri hodnotení kritéria, čo je s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov.
Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci.

11.2. Ako je uvedené vyššie, súd v danom konaní rozhodoval o nároku otca, osoby povinnej plnením

vyživovacej povinnosti, voči svojmu plnoletému synovi, vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. Z
meritórneho rozhodnutia je zrejmé, že súd túto vyživovaciu povinnosť aj zrušil v súlade s návrhom,
pretožestýmtozrušenímsúhlasilsámodporca.Zvykonanéhodokazovaniavšakmásúdzapreukázané,
že odporca ešte počas štúdia bol nútený samostatne sa finančne zabezpečiť. Je pravdou, že bol
vylúčený zo štúdia, avšak opakovane pokračoval v štúdiu, potom však nepostúpil do vyššie ročníka z

dôvodu neprospechu a znovu opakoval ročník III. A, už podľa individuálneho učebného plánu. Štúdium
však ukončili 20. 06. 2017. Súd má ďalej za preukázané, že odporca už počas štúdia vykonával aj
pracovnú činnosť, pričom dosahoval pravidelný mesačný zisk. V určitom období bol aj zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je všeobecne známe, že mnohí študenti nezvládajú štúdium aj
bez toho, aby popri štúdiu museli vykonávať aj pracovnú činnosť. Podľa názoru súdu nebolo jednoduché

pre odporcu študovať a zároveň vykonávať aj pracovnú činnosť čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že
súd má za preukázané, že odporca má aj zdravotné problémy, poruchy učenia, dyslexia, dysgrafia a
dysortografia ako aj celiakiu a intoleranciu laktózy. Uvedené ochorenia súd konštatuje už v rozsudku č.
k. 10P/269/2008 -191 zo dňa 10. 09. 2010 - druhá strana rozsudku. Aj napriek uvedenému zhoršenému
zdravotnému stavu odporcu, odporca urobil všetko preto, aby štúdium dokončil s tým, že popri štúdiu bol

nútený sa aj finančne osamostatniť. Odporca začal pracovať už ako 18 ročný s tým, že podľa dokladov
predložených zo strany odporcu a zo strany navrhovateľa dosahoval dokonca vyšší príjem ako jeho
otec a to aj napriek tomu, že otec mal dlhodobejšie pracovné skúsenosti, ako aj vyššie vzdelanie.
Ako je konštatované vyššie, navrhovateľ síce poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ako aj
na svoj nepriaznivý zdravotný stav, avšak ničím nepreukázal, ako si zabezpečuje hradenie všetkých

výdavkov, ktoré vysoko prekračujú jeho príjem. Rovnaký postoj zaujal navrhovateľ už v konaní, ktorým
došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca voči odporcovi, kde v citovanom rozsudku už vtedy súd
konštatoval, že otec uvádzal nepravdivé údaje, keďže len ním uvádzané mesačné platby vysoko
prekračujú sumu 300,00 Eur, pričom je samozrejmé, že otec vynaloží mesačne i prostriedky pre
zabezpečenie svojich osobných potrieb ( č. l. 4 a 5 rozsudku). Súd už ani v tom konaní neuveril tvrdeniu

otca o tom, že mu finančne vypomáha matka a brat, keď sám pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.
05. 2009 poukazoval na to, že deťom nekupuje ošatenie jeho matka, ktorá by si to z dôchodku nemohla
dovoliť. Rovnako ani v tomto konaní otec žiadnym spôsobom nepreukázal, ako si hradí všetky svoje
výdavky, ktoré niekoľko násobne prevyšujú ním deklarovaný príjem a odkazuje na svoju odkázanosť na
finančnú pomoc príbuzných.

11.3. S poukazom na dôvody uvedené vyššie, súd pri rozhodovaní o nároku na trovy konania v tomto
konaní neposudzuje atribút úspešnosti (tak, ako je tomu pri príslušných ustanoveniach CSP), ale
posudzuje len atribút spravodlivosti. Teda ak bol navrhovateľ v konaní úspešný, neznená to automaticky,že mu bude priznaná aj náhrada trov konania s prihliadnutím na úspech vo veci. Súd sa zaoberal
otázkou spravodlivosti zaviazania odporcu náhradou trov konania voči navrhovateľovi. Ako súd už
konštatoval, odporca bol okolnosťami donútený vykonávať pracovnú činnosť už počas štúdia. Otec

namiesto podpory svojho vlastného syna s prihliadnutím aj na jeho zdravotné ochorenia, len konštatuje,
že k štúdiu pristupoval nezodpovedne a teda keď bol vylúčený bol schopný sa samostatne živiť. Tu
súd však poukazuje na to, že pokiaľ by syn pristupoval k štúdiu nezodpovedne, toto štúdium by nikdy
neukončil. Ako sám odporca na pojednávaní deklaroval, bol nútený vyriešiť si svoju finančnú situáciu
sám, napriek zo zákona stanovenej vyživovacej povinnosti oboch rodičov a vyriešil si ju tak, že začal

vykonávať živnostenskú činnosť. Dôsledkom uvedeného samozrejme nebolo možné ukončiť štúdium
v riadnom termíne, pričom pre dokončenie štúdia odporca študoval aj individuálne. Tu súd poukazuje
na aj na tú skutočnosť, že otec očakáva od svojho dieťaťa, aby ukončil štúdium a zároveň sa finančne
zabezpečil tak, aby nebol odkázaný na jeho výživu, pričom on sám dlhodobo podľa ním deklarovaných
pomerov si nevie zabezpečiť taký príjem, aby nebol stále závislý od finančnej pomoci svojich rodinných
príslušníkov, ktorú finančnú závislosť konštatoval ešte v roku 2009 a podľa jeho vyjadrení trvá aj v roku

2017.

11. 4. Súd zároveň poukazuje aj na zvláštne ( a pre súd zarážajúce tvrdenie otca), ktorý vo svojom
vyjadrení predloženom síce do konania 8C/47/2016 (čl. 9 p.v.) - v spise 15C/610/2015 v kópii na č. l.
42-44, kde otec uvádza, že ak navrhovateľ (v tomto konaní odporca) tvrdí, že má celiakiu a náklady na

stravu 8,00 Eur denne navrhuje, aby bolo v tomto smere predložené lekárske potvrdenie na preukázanie
tohtotvrdenia,vktorombudetiežuvedené,žechodínapravidelnélekárskekontroly.Uvedenévyjadrenie
otcaboloz25.04.2016,pričomužvcitovanomrozsudku,ktorýmbolaurčenájehovyživovaciapovinnosť
voči odporcovi súd rovnako konštatuje, že deti ( teda aj odporca, aj jeho brat) majú diagnostikovanú
celiakiu, ako aj rôzne iné choroby, ktorá skutočnosť nebola zo strany otca v tom čase rozporovaná.

Predmetné rozhodnutie je ešte z roku 2010 s tým, že je všeobecne známa skutočnosť, že pokiaľ je
niekomu diagnostikovaná celiakia, jedná sa o ochorenie na celý zvyšok života, vyžadujúce si zvýšené
náklady na špeciálne stravovanie. Otec však s odstupom rokov na túto skutočnosť vôbec neprihliada,
akoaninemienilprihliadaťnainédiagnózyjehosynadyslexia,dysgrafiaadysortografia,ktoréspôsobujú
potrebu vynaloženia zvýšenej námahy na dosiahnutie želaného štúdijného výsledku. Aj napriek všetkým

uvedeným nepriaznivým skutočnostiam odporca nielenže študoval, ale aj doštudoval, a počas štúdia
sa aj finančne osamostatnil. Odporca, napriek svojmu veku a ukončenému vzdelaniu nižšieho stupňa
v porovnaní so vzdelaním svojho otca sa navyše dokázal sám zastupovať v tomto konaní, pričom
navrhovateľ sa dal zastupovať právnym zástupcom.

11.5. Súd preto nepovažuje vôbec za spravodlivé, aby v tomto konaní odporca, ktorý sa musel hneď od
svojej plnoletosti postarať sám o seba, ktorý je samostatný aj v konaní pred súdom, hradil svojmu otcovi
náhradu trov konania. Navrhovateľ očakáva od svojho dieťaťa - odporcu samostatnosť v živote, avšak
rovnakú samostatnosť si navrhovateľ nedokáže už počas niekoľkých rokov zabezpečiť sám a stále je
odkázaný pri živobytí na pomoc svojich príbuzných a jeho trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti so

svojím zastupovaním žiada, aby mu boli hradené synom. Na podporu tu prezentovaného názoru súdu,
súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ vo vyjadrení v spise na čl. 114 poukazuje
na tú skutočnosť, že sa síce zamestnal od 11/2017 v obchodnej spoločnosti A. D., W.. Y.. R.., pričom
ale tak ako to uvádza v tomto vyjadrení k 1.12.2017 nedosiahol ešte žiadnu mzdu. Z potvrdenia zo
sociálnej poisťovni v spise na čl. 148 a 149 má však súd za preukázané, že od tohto zamestnávateľa

dosiahol v období 10/2017 mzdu 900,00 Eur brutto a rovnako v období 11/2017 má tiež vykazovaný
brutto príjme 900,00 Eur, čo teda presahuje príjem odporcu. Tvrdenia navrhovateľa deklarované v
uvedenom potvrdení teda nie sú pravdivé.

12. S prihliadnutím na uvedené dôvody súd prijal záver, že nie sú splnené predpoklady pre priznanie

náhrady trov konania navrhovateľovi v súlade s § 55 CMP. Trovy konania si uplatnil len navrhovateľ,
pričom od odporcu nie je možné v žiadnom smere spravodlivo žiadať, aby sa podieľal na ich úhrade s
prihliadnutím na postoj navrhovateľa k svojmu synovi zistený z jednotlivých písomných vyjadrení, kedy
vôbec neprihliada na zlý zdravotný stav svojho syna, prekážky v štúdiu, potrebu vykonávať pracovnú
činnosť pre svoje finančné zabezpečenie, čo odporca zvládol, ako aj s prihliadnutím na nepravdivé

tvrdenia navrhovateľa či už v tomto konaní ( o výške mzdy u nového zamestnávateľa), alebo v konaní
vedenom pod spisovou značkou 10P/269/2008. Keďže sa nejedná ani o konanie uvedené v § 53 CMP,
súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).