Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202754
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815202754.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného E. G. Ž.
P., a.s., T. X, M., IČO: 31 690 904, proti povinnej Z. U., nar. XX.XX.XXXX, L. O. Z. č. XXX, o vymoženie
17,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.
12Er/228/2015-20 zo dňa 20.07.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 08.03.2010 č. 2C/952/2009. Spolu s
exekučným titulom bola oprávneným predložená aj poistná zmluva č. 4225190182 uzavretá medzi
oprávneným a povinnou dňa 09.07.2007, ako aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie, ktoré v

časti XV. -„ Rozhodcovské konanie „ obsahujú rozhodcovskú doložku.

3. Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, a predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou

doložkou, ktorá núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
Tým je spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská
doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Súd prvej inštancie mal zároveň za to,
že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. To, že povinný všeobecné poistné podmienky
a osobitné zmluvné dojednania podpísal, ešte neznamená, že sa skutočne mal možnosť s týmito

podmienkami aj oboznámiť a pochopiť ich význam. Rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že
subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní, určí výlučne oprávnený, čo taktiež spôsobuje
značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie, ktoré doplnil podaním
zo dňa 12.10.2015. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy

a čl. 36 ods. 2 Listiny. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Šetrenie dôvodov predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie je exekučnému
súdu zverené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE 132/2013 a
zdôraznil, že exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil

čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom,
pretože nevyzval oprávneného, aby sa k prijatému názoru súdu v súlade s OSP vyjadril. Súd tým
zjavne porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal mu možnosť konať pred súdom. Súd nevykonal
dokazovanie riadnym spôsobom, lebo mu neumožnil vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1020/99 a rozhodnutie ESĽP vo
veci Mareš v. Česká republika. Exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol,

že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Súd nedostatočne zistil skutkový stav
v danej veci. Zdôraznil, že v prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na
začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže
obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Poukázal na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní , ktorý poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a v ust. § 3 ods. 6 pritom
uvedené právo priamo vylučuje. Súd opomenul pri zisťovaní právne významných skutočností
zohľadniť, že po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci zmluvných strán domáhať nápravy
rozhodnutia na všeobecnom súde. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C- 342/2013 a zdôraznil,
že v právnom prostredí SR majú spotrebitelia prostriedok právnej ochrany po jednostupňovom konaní

a to konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, čo potvrdil aj Ústavný súd
SR uznesením IV. ÚS 394/2012. Rozhodcovská doložka teda nijakým spôsobom nebránila povinnému
obrátiť sa na všeobecný súd po skončení rozhodcovského konania, preto rozhodcovská doložka nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovskú doložku obe zmluvné strany na znak súhlasu
podpísali. Ďalej namietal, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav na základe listín, ktoré si

zabezpečil a vyslovil nesprávny právny názor že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
Osobitné zmluvné dojednania sú totiž samostatný právny úkon oddeliteľný od textu VPP a poistnej
zmluvy. Povinná nemusela osobitné zmluvné dojednania podpísať a ich nepodpísaním by poistný vzťah
rovnako vznikol a trval by bez akejkoľvek ujmy pre spotrebiteľa. Osobitné zmluvné dojednania môže
poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre

jednu z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní nemá za následok to, že poistný
vzťah nevznikne. Nepodpísanie rozhodcovskej doložky by nijako neovplyvnilo poistný vzťah, ten by totiž
trval aj naďalej. Súd dospel k neprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne a
správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je smernica Rady 93/13/EHS. Namietal, že súd
nezohľadnil 19. recitál smernice 93/13/EHS Rady a v dôsledku toho si nesplnil povinnosť vykladať

ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo viedlo k neúplne zistenému skutkovému
stavu na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v
danej veci nelegitímne. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu,
či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba

odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto
je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh
účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 Exekučného poriadku a niet preto dôvodu pre podporné
použitie O.s.p., ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ako takej, exekučný súd
riadne nezdôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok

porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v
zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými

v podanom odvolaní, nakoľko v rovnakých veciach boli inými súdmi udelené poverenia na vykonanie
exekúcie.

7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 25.03.2015

na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
08.03.2010 sp.zn. 2C/952/2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
07.07.2010. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti Všeobecných poistných podmienok pre poistenie, na ktorú
odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 zo dňa 09.07.2007 k poistnej zmluve č. 4225190182

zo dňa 09.07.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods.

4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadkuvyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala vo Všeobecných poistných
podmienkach - XV. časť - rozhodcovské konanie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. 4225190182. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa poisťovňa a poistník
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní

pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 2. tejto doložky pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

17. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili
v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru
potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod
písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007

Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke
spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto

doložkou viazaný.

20. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky v zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok

(ide o poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, obe podpísané v jeden
deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v zmluve, resp., že by si povinný osobitne
vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním zmluvy by nedošlo ani k
podpisu poistnej zmluvy, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu
o neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve vecne správny.21. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už

z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

22. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a
preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z týchto dôvodov odvolací
súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(ust. § 428 CSP).