Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203169
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616203169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Slnečná 765/3, proti žalovanému J. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, v konaní o zaplatenie 135,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/70/2016-46 zo dňa 06. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (III.) a vo výroku o náhrade
trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 171,99
EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 135,- EUR počítajúc od 10. 10. 2015 až do zaplatenia a
uvedenú sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 10,- EUR mesačne, každý mesiac
zvlášť, počnúc mesiacom január 2017 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, ktoré splátky je žalovaný

povinný platiť vždy do konca toho-ktorého kalendárneho mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok.

2. Okresný súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný len sčasti. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bola uzavretá dňa 26. 11. 2013 zmluva
o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 250,- EUR. Žalovaný
mal úver splatiť dňa 20. 03. 2014 spolu s úrokom a poplatkom za administratívne náklady v celkovej
sume 380,- EUR. Zároveň si strany dohodli samostatnú dohodu o splátkach, podľa ktorej mal žalovaný

možnosť dlžnú sumu splatiť v štyroch mesačných splátkach po 95,- EUR od 20. 12. 2013. Celkovo
žalovaný žalobcovi uhradil sumu 115,- EUR, z toho do termínu splatnosti úveru, t. j. do 21. 03. 2014
to bola suma 95,- EUR.

3. Na základe vyššie uvedeného dokazovania dospel okresný súd k právnemu záveru, že zmluva
uzavretá medzi stranami je svojou povahou zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a
zároveňizmluvouospotrebiteľskomúverevzmysle§2písm.d/zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej v texte „zák. č. 129/2010 Z. z.“) s tým, že predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 citovaného zákona. Keďže žalovaný poskytnutý úver
prestal splácať po tom, čo nastala konečná splatnosť úveru dojednaného v zmluve, sa žalovaný dostaldo omeškania s plnením úveru. Žalovaný bol preto povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver 250,- EUR
spolu s dohodnutým úrokom vo výške 39,15 % ročne. Celkom uhradil sumu 115,- EUR, preto na istine
ešte podľa okresného súdu zostáva doplatiť sumu 135,- EUR, v ktorej časti považoval súd nárok žalobcu

za opodstatnený.

4. Strany v konaní si v zmluve dohodli aj úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutej sumy. Okresný súd
považoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku len do doby splatnosti úveru, t. j.
do 20. 03. 2014 v sume 9,14 EUR, keď podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvy,

resp. po splatnosti celého úveru nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok z
omeškania. Okresný súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.
09. 2012, v ktorom rozhodnutí bol zároveň odkaz i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998,
ako aj R 59/1998. Konštatoval, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v

podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi
účastníkmi zmluvy. Z nároku uplatneného žalobcom v súvislosti so zmluvným úrokom preto žalobcovi
patrí len úrok do splatnosti úveru, čo predstavuje sumu 24,96 EUR a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu
na zmluvný úrok ako nedôvodný zamietol.

5. V konaní si zároveň žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie administratívnych
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou vo výške 97,37 EUR. Túto sumu súd považoval za neprimerane vysokú
a zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by v takejto výške vznikli administratívne
náklady v súvislosti s predmetnou zmluvou. Okrem toho žalobca nepreukázal, v čom konkrétne mu

tieto náklady vznikli. Súd nemal možnosť preveriť ich opodstatnenosť a následne ich posúdiť, či ide o
reálne vynaložené náklady. Existenciu uvedených nákladov nepovažoval za preukázanú a vzhľadom
na ich výšku (takmer polovicu sumy poskytnutého úveru) považoval dojednanie týkajúce sa úhrady
administratívnych nákladov spojených s uzatvorením zmluvy za odporujúce dobrým mravom, a teda
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu aj v tomto rozsahu žalobu v tejto

časti zamietol.

6. Rovnako okresný súd zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10,-
EUR, keď taký nárok z predmetnej zmluvy nevyplýval, preto v zmysle § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.
z. nemôže žalobca takýto poplatok požadovať. Okrem uvedeného je poplatok za jednu upomienku 10,-

EUR neprimerane vysoký, ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, ktorá nevyžaduje
žiadny náklad žalobcu, preto by bola takáto dohoda neplatná aj v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Žalobca naviac existenciu tejto upomienku nepreukázal, nakoľko výzva na zosplatnenie
podľa okresného súdu nemôže plniť účel upomienky.

7. Okresný súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,-
EUR, ak takýto nárok žalobcovi zo zmluvy nevyplýva. Dojednanie o zmluvnej pokute sa nachádza len
vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 7, ktoré boli vopred predformulované, teda zmluvná
pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie, pretože
je obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, a to pomerne neprehľadným spôsobom.

Vzhľadom k tomu nie je vôbec preukázané, že žalovaný sa mal možnosť oboznámiť v čase akceptácie
zmluvy s uvedenými zmluvnými podmienkami. Okrem toho sankcia za omeškanie je mimoriadne
dôležitým údajom pre spotrebiteľa ako potencionálneho dlžníka, preto musí byť obsiahnutá v základných
náležitostiach zmluvy. Z uvedených dôvodov preto nepriznal žalobcovi nárok ani v tejto časti.

8. Keďže mal okresný súd za nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas
nesplnil a splnením sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti zmluvy o úvere dostal do omeškania, priznal
žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.
z. úrok z omeškania.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

10.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnamietal,ževprípadezmluvy
uzavretej medzi stranami sporu nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokova iných poplatkov, keďže dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky
vo výške 380,- EUR s termínom splatnosti dňa 20. 03. 2014. Až následne požiadal dlžník o možnosť
využitia splátkového kalendára, keď s predmetnou dohodou o plnení v splátkach bol oboznámený, a

preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené.

11. Žalobca ďalej namietal, že výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj výpočet
uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti a výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy
č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Úver preto nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Naviac,

regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok žalobcu v podobe
úroku vo výške 39,15 % ročne, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho
zabezpečenie, považuje za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným
spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch.

12. Namietal, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni, keď

zmluvné strany sa v bode 7 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru dohodli na tom,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR a za každú zaslanú upomienku čiastku 10,- EUR do 5 dní od
doručeniapísomnejvýzvynaúhradu.Zároveňsaspotrebiteľzaviazaluhradiťveriteľovináklady,ktorému
vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne,

trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho
zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení
svojho práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je chudobným starobným

dôchodcom a výška jeho starobného dôchodku predstavuje 299,- EUR mesačne. Žije v nehodnotnom
rodinnom dome v obci Čakanovce a za elektriku mesačne platí 102,- EUR. Okrem dlžoby, ktorá je
predmetomtohtosúdnehokonania,musísplácaťrôzneďalšiedlžoby,ktorémávočirôznymoprávneným
osobám. S tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, pretože RPMN stanovená v predmetnej zmluve
vo výške 251,18 % vzrástla na výšku 717,77 %, ktorá odporuje nielen všeobecne záväzným právnym

predpisom, ale aj logike, zdravému rozumu a dobrým mravom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

14. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však
platí, že práve účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, a to vo
výroku, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol (III.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (IV.)
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Výroky, ktorými okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 171,99 EUR s
príslušenstvom a zároveň na uvedenú sumu povolil žalovanému splátky (výroky I. a II.) neboli odvolaním
žalobcu napadnuté, preto zostávajú nedotknuté, ktorými výrokmi bolo rozhodnuté v prospech žalobcu.

17. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho

odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi.

18. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie

aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil a aj náležite vyhodnotil.19. K odvolacím dôvodom, ktoré pozostávajú z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranami sporu obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a zároveň, že v
nej uvedená RPMN zodpovedá skutočnosti, v dôsledku čoho okresný súd nesprávne dospel k tomu, že

úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd poznamenáva, že na vyššie
uvedených záveroch, ktoré predstavujú odvolacie námietky žalobcu, rozhodnutie okresného súdu a jeho
odôvodnenie nebolo založené. Okresný súd sa nezaoberal otázkou toho, či predmetná zmluva obsahuje
výšku,početatermínysplátok,istiny,úrokovainýchpoplatkov,resp.čiRPMNzodpovedáskutočnosti,ak
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, a to na strane 4 v bode 13., že zmluva má

všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zák. č. 129/2010 Z. z.. Uvedené
námietky žalovaného preto zrejme vo vzťahu k iným obdobným konaniam nie sú v prejednávanej veci
relevantnéaakokresnýsúdnaprávnychzáveroch,ktorévodvolanínamietažalovaný,svojerozhodnutie
nezaložil, je v tomto rozsahu odvolanie žalobcu nepreskúmateľné a zmätočné.

20. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi i zmluvný úrok do doby splatnosti úveru, preto aj

argumentácia žalobcu v odvolaní, že uvedený zmluvný úrok je nutné považovať za primeraný a v súlade
s dobrými mravmi, nezodpovedá argumentácii v napadnutom rozhodnutí. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia netvrdil a ani nedospel k právnemu záveru, že by výška úroku, a to zmluvného úroku,
bola neprimeraná, resp. v rozpore s dobrými mravmi.

21. Právny záver o rozpore dobrých mravov s dojednaniami obsiahnutými vo všeobecných obchodných
podmienkach žalobcu, sa týkal administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V tomto rozsahu sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, podľa
ktorej právny poriadok Slovenskej republiky poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj
výslovne uvádza. K uvedenej odvolacej námietke uvádza odvolací súd nasledovné:

22. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého výška
administratívneho poplatku v sume 97,37 EUR, ktorá predstavuje takmer polovicu sumy poskytnutého
úveru, je dojednaním odporujúcim dobrým mravom, a teda neplatným v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Odplata za poskytnutý úver totiž predstavuje nielen zmluvný úrok vo výške 39,15 % z

poskytnutých úverových prostriedkov, ale súčasne zahŕňa i administratívny poplatok za vypracovanie
a uzavretie zmluvy. V takom prípade okresný súd dôvodne považoval dojednanie celkovej odplaty,
vrátane administratívneho poplatku za neprimerané, neprijateľné, a teda neplatné, keď tak neprimeraná
odplata, vrátane administratívneho poplatku, ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový
právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Zmluvné dojednanie o

administratívnom poplatku nepochybne spôsobuje aj značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane
vysoké plnenie, ktoré je „skryté“ nielen v odplate spočívajúcej v platení dohodnutých úrokov, ale aj ako
vedľajšie zmluvné cenové dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu
plnenia je pri zmluve o úvere dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/
ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len
predpokladať,žetentopoplatokjezauzavretiezmluvy,jejspísanie,prípadneposúdeniebonityzáujemcu

o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd ho považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal
a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd poukazuje na Rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U
192/2010, v ktorom sa konštatuje zíver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné : „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou
stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných
vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu

však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ
nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe
vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných
splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti(bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie
pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ

dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne
zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa,
pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné
protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za
spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná.“ Súd

doplnil, že: zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a
zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v
prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej
služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur).“ Vyšší krajinský súd
potvrdilrozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto

sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).

24. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to
s ohľadom na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Súkromné právo garantuje každému, čo najširšiu mieru možnosti slobodného jednania,
avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená

všetkým.

25. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a
to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených
záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne (napr.

vzťahu podnikateľa so spotrebiteľom), sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté
rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť prostriedkov pri
vzniku vzťahu spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je potom možné
vidieť v nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu
tým, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej

strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o
dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné
a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú, inak povedané, aby bolo možné rovnosť dosiahnuť, je
nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať zákonnou úpravou práv a povinností. Okrem uvedenej
úpravy práv a povinností možno navyše od dodávateľa vyžadovať, aby sa vo vzťahu k spotrebiteľovi

choval vo všeobecnosti poctivo. Pokiaľ týmto spôsobom dodávateľ nepostupuje, spreneverí sa dôvere
druhéhoúčastníkazmluvnéhovzťahuvpoctivosťjednaniadodávateľaatakémutonepoctivémujednaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu (porovnaj napr. § 265 Obchodného zákonníka, § 3 Občianskeho
zákonníka alebo § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). V praxi sa zásada poctivosti
prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť, ak sa jedná o zmluvu formulárovú,

má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Napr.
zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než
okolitý text a nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru.
Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Ako už bolo
uvedené vyššie i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky - zmluvné

dojednania uplatniť, pričom nemusia byť osobitne podpísané, avšak ich aplikácia má nielen formálne
obmedzenia, o ktorých už odvolací súd pojednával, ale i obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky,
či zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť najmä k tomu, aby nebolo nevyhnutné
do každej zmluvy uvádzať dojednania technického či vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť
k tomu, aby do nich dodávateľ v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej skryl

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najpravdepodobnejšie uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu
so spotrebiteľom poctivo a takémuto konaniu dodávateľa nie je možné priznať právnu ochranu.26. Na záver odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na bod 7 všeobecných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tento sám osebe predstavuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to v spôsobe a najmä niekoľkonásobnému

sankčnému postihu, ak pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, sa zaväzuje okrem zmluvného úroku hradiť i zmluvnú pokutu, poplatky
za upomienky, ako aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim
zo zmluvy, vrátane trov mediácie, trov rozhodcovského konania, trov súdneho konania, trov exekúcie,
trov právneho zastúpenia v týchto konaniach a podobne.

27. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I ÚS
50/04). Naviac do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo strany vyjadrovať
s k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá strana (II ÚS 3/97, II ÚS 251/03).

28. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ktorú skutočnosť
odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania nebol
odvolaním napadnutý, avšak ide o výrok závislý.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nevznikol. Úspešnou v odvolacom konaní bola žalobkyňa, ktorej však trovy
odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené
výdavky žalobkyne (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).