Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214221334.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr.LýdieGálisovejaJUDr.SoneVackovej,vprávnejvecižalobkyne:AB2B.V.,sosídlomAmsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077 Holandské Kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
47234679, proti žalovanej: B. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, L., o zaplatenie sumy

908,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
21. septembra 2016 č.k. 10C/460/2015-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r
u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo

výške 494,54 eura spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 19. 09. 2013 až do zaplatenia,
žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobkyne,
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 24. 08. 2011 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej
na zakúpenie tovaru (lôžkoviny) v predajnej cene 1 180 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť

v 48 mesačných splátkach po 36,97 eura. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá 19,63%, ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 21,7%, priemerná hodnota RPMN 45,11%. Celkové
náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 541,76 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 24. 09. 2011,
nasledujúce splátky vždy do 18.dňa v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť bola dohodnutá dňom
28. 08. 2015. Žalovaná zaplatila na úvere celkom za obdobie od 21. 09. 2011 do 21. 02. 2013 sumu
665,46 eura a po zosplatnení úveru, dňa 20. 05. 2014, sumu 20 eur, čiže do podania žaloby zaplatila

celkom na úvere sumu 685,46 eura. Táto skutočnosť žalovanou namietaná nebola. Veriteľ zosplatnil
úver výzvou zo dňa 29. 08. 2013, podľa ktorej mala žalovaná dlžnú sumu na úvere vo výške 1 037,15
eura uhradiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Táto bola podaná na poštovú prepravu 03. 09.
2013. Žalobkyňa predmetnú pohľadávku nadobudla od postupcu Home Credit Slovakia, a.s. na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 12. 09. 2012. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej
oznámené listom postupcu zo dňa 29. 10. 2014.

1.2. Po právnej stránke napadnuté rozhodnutie zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, § 7
ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 ods.
2, ods. 3, ods. 4, § 39, § 3 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 01. 05. 2014), § 5b zákona číslo 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

1.3. Predmetnú úverovú zmluvu súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa § 9 písm. k) tohto zákona spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termínysplátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru,
že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ
tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok

(36,97 eura), avšak žalobkyňa jednotlivé splátky nerozšpecifikovala a ani z ostatných ustanovení,
ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva,
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou, tieto podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny
úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), neobsahovala. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej

zmluvnej náležitosti je sankcionovaná podľa §11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nie
neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalšími nedostatkami zmluvy, pre ktoré je
daný úver bezúročný a bez poplatkov je nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len
„RPMN“) v neprospech spotrebiteľa a chýbajúci termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve je uvedená
RPMNvo výške 21,7% namiesto správnej výšky 23,03% a obsahuje iba deň splatnosti prvej splátky

a splatnosti nasledujúcich splátok, avšak doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru v
nej uvedené nie sú. Pre chýbajúce podstatné náležitosti úverovej zmluvy je žalovaná povinná vrátiť
žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 1 180 eur, z čoho
žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatila 685,46 eura, preto súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 494,54 eura (1180 eur - 685,46 eura = 494,54 eura) a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca nevydokladoval ani
splnenie podmienky stanovenej § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň priznal žalobkyni
nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,50% ročne od 18. 09. 2013 do zaplatenia, výšku
ktorýchzaobdobieod18.09.2013do14.11.2014vyčíslilsumou90,60eura.Výškaúrokovzomeškania
(8,50% ročne) bola v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo

87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom od 01. 02. 2013.
1.4.O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.2 CSP, keď žiadnej strane sporu náhradu trov
konania nepriznal pre takmer rovnaký úspech oboch strán v konaní.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním v zamietajúcej časti žalobkyňa, namietajúc

nesprávnosť skutkových zistení, nesprávne právne posúdenie veci, vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nestotožnila sa so záverom súdu
prvej inštancie o absencii základných náležitostí zmluvy. Dôvodila, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
l/ zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok
boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku. V zmluve je uvedená mesačná splátka vo výške
36,97 eura. V tejto súvislosti poukázala na znenie čl. 10 ods. 2 Smernice č. 2008/48/ES z 23. apríla
2008, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ (pôvodne písm. k/), aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť

v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené v spolu v jednej splátke. Takýto záver je
obsiahnutý aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15.
2.1. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere obsahuje nesprávnu výšku RPMN v
neprospech spotrebiteľa, a to 21,7% ročne namiesto správnej výšky 23,03% ročne namietala, že toto
konštatovanie je nepreskúmateľné, nakoľko súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuvádza, prečo má

byť výška RPMN nesprávne určená a akým spôsobom dospel k rozdielnej výške RPMN. Súd prvej
inštancie napadnuté rozhodnutie v tejto časti dostatočne neodôvodnil, čím porušil právo žalobkyne na
spravodlivý proces a zaťažil napadnuté rozhodnutie vadami. Podľa jeho názoru v zmluve je uvedená
správna výška RPMN.
2.2. Ďalej nesprávnosť napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti videl tiež v nesprávnom právnom

posúdení predmetnej veci, keď súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch predmetný úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Poukázal, že v danom prípade
nebola splnená podmienka, podľa ktorej je nutné, aby boli kumulatívne splnené obe podmienky
predpokladané v danom ustanovení. Keďže v danom prípade je nepochybné, že zmluva o úvere bola
uzavretá písomne, je nemožné, aby bola naplnená hypotéza ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona

o spotrebiteľských úveroch.
2.3. Žiada preto zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 908,18 eura, úroku z omeškania vo výške 90,60 eura a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 908,18 eura od 15. 11. 2014 do zaplatenia a trov konania.3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na

podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je v napadnutej časti dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom číslo 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.

07. 2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že na konania začaté predo dňom účinnosti

CSP nemožno uplatňovať okrem iného ustanovenia o sudcovskej koncentrácii.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobkyňaposkytlanazákladeúverovejzmluvy,uzavretejdňa24.08.2011
žalovanej úver vo výške 1 180 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po
36,97 eura, pri úrokovej sadzbe 19,63% ročne, so splatnosťou prvej splátky dňa 24. 09. 2011 a lehotou
konečnej splatnosti dňa 28. 08. 2015. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), uvedená
v zmluve bola vo výške 21,7%, priemerná hodnota RPMN bola 45,11% a celková čiastka spojená s

úverom bola vo výške 1 721,76 eura. Žalovaná na predmetnom úvere zaplatila 685,46 eura. Právny
predchodca žalobkyne dňa 29. 08. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Predmetná pohľadávka
veriteľa mala byť predmetom postúpenia medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou AB 1
B.V.

9. Ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zákon v
ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie
§ 11 tohto zákona tiež upravuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania
písomnej formy a v prípade nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech

spotrebiteľa. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, je upravená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 16. 11. 2012.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj
dôvodov podaného odvolania, dospel k záveru, že s výkladom súdu prvej inštancie, týkajúceho sa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, sa nestotožňuje. V tomto smere je potrebné prisvedčiť žalobkyni o nesprávnosti tohto záverusúdom prvej inštancie. Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákon o
spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne
záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.

apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L
133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované

ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa názoru odvolacieho súdu, eurokonformnému
výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že
spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že
sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich
počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES.

11. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok Súdneho dvora (tretia
komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra
2014 doručeným súdnemu dvoru 02. 02. 2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti

Kláre Bíróovej. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

12. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje
ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, upravujúce náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/, (po účinnosti novely písm. i/), sa nahrádza slovami
„frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona v tejto časti, bol schválený Národnou radou Slovenskej

republiky a nadobudne účinnosť dňa 01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav,
keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej republiky vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (zákona
o spotrebiteľských úveroch), nesúladne so smernicou 2008/48/ES. Z uvedených skutočností teda
jednoznačne vyplýva, že požiadavka súdu prvej inštancie, aby bola v zmluve o úvere (uzavretej dňa 24.
08. 2011) splnená požiadavka na rozpis každej jednej splátky úveru na výšku splátky istiny, splátky úroku

a splátky poplatku, nie je v súlade so zákonom, ani európskou smernicou. Z tohto dôvodu ani záver
súdu prvej inštancie o tom, že úver je v dôsledku absencie tejto náležitosti bez úrokov a bez poplatkov,
nie je správny. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nemal dostatok možností na zmenu napadnutého
rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tento nesprávny záver
súdu prvej inštancie dáva odvolaciemu súdu dôvod na postup podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, t.j. na

zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti.

13. Odvolací súd ďalej súdu prvej inštancie vytýka nepreskúmateľnosť napadnutého odôvodnenia
rozsudku v časti, v ktorej uvádza, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 21,7% namiesto správnej
výšky 23,03% a obsahuje iba deň splatnosti prvej splátky, splatnosti nasledujúcich splátok, avšak doba

trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru v nej uvedené nie sú (bod 21. odôvodnenia rozsudku)
a tiež v časti odôvodnenia priznania úroku z omeškania (bod 22 až 27 rozsudku).
13.1. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak súd prvej inštancie na jednej strane
konštatoval nesprávnosť uvedenia RPMN v zmluve o úvere a sám uviedol, že táto by mala byť vo
výške 23,03% bez toho, aby uviedol akým postupom a úvahami sa dopracoval k tomuto záveru, je jeho

konštatovanie nepreskúmateľné. Odvolací súd nemal dostatok dôvodov v tejto časti na preskúmanie
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vôbec žiadnym spôsobom tento svoj záver nezdôvodnil. Iba
samotné konštatovanie nesprávnosti, postačujúce nie je.
13.2. Ďalej odvolací súd poukazuje na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti, keď vo
vyššie uvedenom bode (21) konštatoval, že zmluva obsahuje iba deň splatnosti prvej splátky a splatnosti

nasledujúcich splátok, avšak doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti v nej uvedené nie sú.
Zrejme ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere v bode 62. určuje lehotu splatnosti úveru
dňom 28. 08. 2015. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že ani tento záver súdu prvej inštancie správny
nie je.13.3. Na ďalšiu zmätočnosť v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje odvolací súd aj na
odôvodnenie úrokov z omeškania v bode 27. Súd prvej inštancie v bode 25 cituje ustanovenie § 3 ods. 1
Nariadenia v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj
„ECB“), platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba ECB od 08. 05.
2013 do 13. 11. 2013 bola 0,50%). V bode 28 cituje toto isté ustanovenie, účinné od 01. 02. 2013, v
ktorom sa mení výška úrokov z omeškania, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. Následne v bode 27 konštatuje, že od 19. 09. 2013 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne.
Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel súd prvej inštancie k výške úrokov
z omeškania 8,5% za obdobie od 19. 09. 2013, t.j. za účinnosti znenia ustanovenia § 3 Nariadenia,
podľa ktorého je výška úrokov z omeškania vyššia o 5 percentuálnych bodov, ako základná úroková
sadzba ECB.

14. Jednou zo základných podmienok civilného procesného konania je preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na žalobou uplatnený nárok. V predmetnej veci pôvodným veriteľom bola spoločnosť
Home credit Slovakia, a.s., ktorá mala predmetnú pohľadávku postúpiť na žalujúceho veriteľa, a to
spoločnosť AB 1 B.V., pričom dátum, ku ktorému mala byť zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá,

zrejmý nie je. Zo žaloby vyplýva, že mala byť uzavretá dňa 29. 08. 2013, z oznámenia o postúpení
pohľadávky (č.l. 9) vyplýva, že táto mala byť uzavretá dňa 12. 09. 2012. Keďže v spise absentuje
predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na základe akých
skutočností preukázal pôvodný žalobca svoju vecnú aktívnu legitimáciu v danom konaní a ak došlo k
postúpeniu pohľadávky, musí byť súdu prvej inštancie táto skutočnosť bezpochyby zrejmá (predložením

predmetnej zmluvy o postúpení) a samozrejme musí byť známy i dátum uzavretia tejto zmluvy. Aj
táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a to pre procesné pochybenie, pre
neoverenie si aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie daného nároku.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor,
aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za tým účelom vyzve
žalobkyňu,abyšpecifikovaal,zakýchzložiekpozostávažalovanásumavlehote,ktorúmuzatýmúčelom
určí. Jednotlivé zložky uplatneného nároku (istina, úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty) podrobí

prieskumu z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonnosti a primeranosti. Ďalej vyzve žalobkyňu
na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak po preskúmaní zmluvy o úvere opätovne dospeje
k záveru o nesprávnosti RPMN uvedenej v zmluve, svoje úvahy a postup, akým sa k tomu záveru
dopracoval, v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom zdôvodní. Následne vo veci opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v ustanovení § 220

CSP a aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň sa vyporiada
aj s námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj
o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).