Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/347/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202897
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5714202897.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: J. I., nar.
XX.XX.XXXX, L. XX, D., zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o. , so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01
Žilina, IČO : 47 253 096, proti žalovanému: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, D., zastúúpený JUDr. Ivetou
Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom U. XX, XXX XX D., o zaplatenie 5.392,80 eur s príslušenstvom, v
konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/292/2014-225 zo dňa 06.
februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 5.392,80 eur titulom bezdôvodného obohatenia, zamietol (v poradí prvý výrok). Žalobcovi uložil
povinnosť uhradiť na účet okresného súdu trovy štátu vo výške 23,20 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (v poradí druhý výrok), vyslovil, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v
celom rozsahu (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovanému bola

uložená povinnosť zaplatiť mu 5.392,80 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného tým, že bol nútený zaplatiť za žalobcu platby v uvedenej výške napriek tomu, že žalovaný
prevzal všetky záväzky a pohľadávky zo zmluvy o združení uzavretej medzi nimi dňa 10.01.1992.
Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu došlo k nezhode
ohľadom ukončenia podnikania, t.j. kedy bola uzavretá dohoda o zániku združenia - či to bolo ku dňu
30.05.1997 ako to uvádzal žalobca alebo až ku dňu 30.05.1998. Z výpovedí strán sporu vyplynulo,
že k podpísaniu novej dohody o zániku združenia s dátumom 30.05.1998 došlo až po viacerých

jednaniach s daňovým úradom, avšak zároveň z ich výpovedí bolo preukázané, že združenie prestalo
fakticky fungovať ku dňu 30.05.1997. Vtedy podľa dohody o zániku združenia mali byť všetky záväzky
a pohľadávky postúpené na žalovaného. Žalovaný niekoľkokrát v priebehu konania vyzval žalobcu, aby
predložil doklady, ktorými by preukázal, že to čo zaplatil predstavuje pohľadávky, ktoré vznikli v čase
fungovania združenia, a to do dátumu 30.05.1997. V tomto smere vyzval žalobcu aj súd. Žalobca však
poukazoval len na rôzne daňové priznania, najmä na platenie cestných daní, resp. dane z pridanej
hodnoty. Aj súd žiadal doklady z príslušného daňového úradu, ktoré však nepreukázali právo žalobcu

voči žalovanému. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že platby, ktoré platil, sú na úhradu dlžôb,
ktoré vznikli z činnosti združenia zaniknutého ku dňu 30.05.1997. Ak by tak preukázal, bola by jeho
žaloba dôvodná, nakoľko dlžoby z činnosti združenia v zmysle dohody o zániku združenia mal uhrádzaťžalovaný. Dôvodnosť žaloby nebola preukázaná ani vypočutím svedkov J. E., D. Z. ani G. L., ktorí
svedkovia sa nevedeli vyjadriť k sumám, ktoré si žalobca uplatňoval voči žalovanému, najmä či súvisia
s činnosťou združenia alebo nie. V závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že pokiaľ žalovaný vzniesol

námietku premlčania tak na túto by mohol prihliadnuť iba v prípade, ak by právo žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniklo. Žalobca však toto právo nepreukázal.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom
rozsahu vyhovie, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní a zisťovaní skutkového stavu
veci nezaoberal viacerými skutočnosťami. V priebehu konania aj prostredníctvom svedeckých výpovedí
jednoznačne dokázal, že uhrádzal platby za zamestnancov, ktorí však pracovali výlučne pre žalovaného.
Žalovaný sám na pojednávaní konanom dňa 07.05.2015 potvrdil, že spolu so žalobcom podnikali na
rovnaké IČO a DIČ, ktoré bolo na meno žalobcu. Žalovaný rovnako potvrdil skutočnosť, že všetky
záväzky budú platiť spoločne z čísla účtu žalobcu. Záväzky a pohľadávky združenia AUTOCENTRUM

Doprava ako aj náklady na zamestnancov tohto združenia plnil žalobca, pričom túto povinnosť mal
žalovaný. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, v tomto smere poukázal
na ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP), odbornú literatúru i na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.1998, sp. zn. 2Obo 8/98. V odvolaní ďalej namietal, že
okresný súd si nesplnil procesnú povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a dôkaz listinami nevykonal

podľa § 204 CSP.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní pred okresným súdom bolo preukázané,
že združenie žalobcu a žalovaného zaniklo ku dňu 30.05.1997 a nie ku dňu 30.05.1998. Po dátume
30.05.1997 združenie nevykonávalo žiadnu činnosť. Za dôležitú skutočnosť v prejednávanom prípade

považoval to, že od zániku združenia do podania žaloby uplynulo 17 rokov, pričom žalobca ho vyzval
na vrátenie peňazí až v roku 2013, naviac bez toho, aby svoj nárok náležite odôvodnil. Ani jedna
listina predložená žalobcom v konaní nepreukázala jeho právo voči žalovanému. Naviac z predložených
listín je zrejmé, že subjektom zodpovedným za daňové nedoplatky je žalobca a nie on. Ani z výpovedí
svedkovE.,Z.,L.nebolapreukázanáanilenčasťžalobouuplatnenéhonárokužalobcuvočinemu.Pokiaľ

žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z jeho odôvodnenia nepochybne vyplýva,
žežalobcanepredložiljedinýdôkaz,žiadnulistinu,ktorábypreukazovalajehonárokvočinemu.Okresný
súd naviac náležitým a dostačujúcim spôsobom stručne a jasne vysvetlil svoje právne skutočnosti
ku skutočnostiam a podanej žalobe. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že okresný súd neoboznámil
sporovéstranyslistinnýmidôkazmi.Tátoskutočnosťvyplývazobsahupojednávaniazodňa09.01.2017.

Okresný súd postupoval aj v súlade s ust. § 204 CSP, čo sa týka vykonania dokazovania listinami. Na
základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného už nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietka, že prostredníctvom svedeckých výpovedí preukázal existenciu bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, nie je dôvodná. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu i napadnutého
rozsudku konštatuje, že okresný súd na prejednávaný prípad správne aplikoval svoje právne úvahy o
neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,ktoré voči žalovanému v predmetnom spore uplatnil. Neobstojí ani námietka nepreskúmateľnosti
odôvodnenianapadnutéhorozsudku,nakoľkookresnýsúdvýstižneazrozumiteľne(bod7.odôvodnenia)
uviedol podstatu zamietajúceho rozsudku a zároveň vyhodnotil výpovede svedkov E., Z. i L.. Naviac

žalobca vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku uvádza prevažne teoretické úvahy a
všeobecný odkaz na judikatúru bez vzťahu k tejto prejednávanej veci. Neobstojí ani námietka žalobcu,
že okresný súd opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 181 ods. 2 CSP. Odvolací
súd k tejto námietke uvádza, že i keď okresný súd výslovne neuviedol konkrétne sporné skutočnosti,
z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.01.2017 je zrejmé, že stranám sporu povedal, v čom vidí

nedôvodnosť žaloby - neunesenie dôkazného bremena. Naviac nejde o takú procesnú vadu, ktorá by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP). Nakoniec neobstojí
ani námietka žalobcu, že v konaní pred okresným súdom nebol vykonaný dôkaz listinami v súlade s
ust. § 204 CSP. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.01.2017 (č.l. 214) je zrejmé, že okresný
súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a zároveň zrejmé, že strany sporu k týmto čítaným
dôkazom nevzniesli námietky.

Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenézisteniaaprávnezáveryrozsudokokresnéhosúduvcelom
rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi právo na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % nakoľko žalovaný bol v tomto odvolacom konaní
plne úspešný.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)