Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. január 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Er/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200021
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112200021.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: M. V., N.. XX.XX.XXXX,
A. P. V., D. V. R. V., E. XX/XX, A. proti povinnému: F. V., N.. X.XX.XXXX, F. Y. XXX, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Dušany Noskovič, Myslenická 14, Pezinok, o vymoženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*109606 zo dňa 12.1.2012 bol súdny exekútor JUDr. Dušan
Noskovič zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 36C/263/2009-175
zo dňa 18.2.2011.

Dňa23.1.2013predložilsúdnyexekútorsúdunávrhpovinnéhonazastavenieexekúciezodňa16.1.2013.
Povinný v návrhu uvádza, že zameškané výživné zaplatil v celom rozsahu a bežné výživné platí riadne.
Na výzvu súdu povinný dňa 5.1.2017 a 7.12.2017 predložil súdu poštové poukážky preukazujúce
zaplatenie zameškaného výživného vo výške 200,- eur a platenie bežného výživného vo výške 100,-
eur mesačne za obdobie január 2012 - november 2017.

Na výzvu súdu zákonná zástupkyňa oprávnených v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.12.2017
uviedla, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí z dôvodu, že povinný si neplní
vyživovaciu povinnosť včas v zmysle exekučného titulu.

Dňa 12.12.2017 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorý uvádza, že oprávnená mu
oznámila, že povinný plní výživné riadne ale nie včas. Trovy exekúcie boli počas exekúcie vymožené v

plnej výške, preto v prípade zastavenia exekúcie si trovy neuplatňuje.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti

alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a 172).

Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom
nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z
exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva
predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok
iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy
(§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním

pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno
predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie
prípustné.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa

na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu
určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa
má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní
pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je

rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd môže zastaviť exekúciu vedenú
na vymoženie výživného, ak a/ to navrhne povinný, b/ exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné (všetky
nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne), c/ existujú skutočnosti opodstatňujúce

záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Ide o jediné prípady, v ktorom zákon umožňuje
povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je
zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá).

Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako

rozhodne o návrhu povinného, ktoré rozhodnutie súdu aj vzhľadom na použitie úvahy súdu musí byť
riadne zdôvodnené. Táto úvaha musí mať oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno
dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní o
návrhunazastavenieexekúcieprihliadaajnato,zakéhodôvodusapovinnýpôvodneomeškalsplnením
vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zameškaného

výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.

Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadreniami zákonnej zástupkyne
oprávneného, vyjadreniami súdneho exekútora, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/1/2012
dospel súd k záveru, že návrh povinného bol podaný dôvodne.

Nepochybne povinnému možno vytknúť nedochvíľnosť platenia výživného, keď výživné za niektoré
mesiace zaplatil s oneskorením. Ak povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť presne v termínoch
tak, ako mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, stále sa vystavuje riziku podania návrhu na nútené
vymáhanie nároku oprávnenou, hoci výživné platí v súdom určenej výške a každý mesiac. Výživné má

mať matka maloletých detí (k rukám ktorej je povinnosť výživné platiť) najneskôr posledný deň splatnosti
výživného už k dispozícii (do 15 dňa v mesiaci vopred). Napriek tomu, že v rozhodnom období povinný
platil výživné s časovým sklzom (nie načas), za aktuálneho skutkového stavu, keď povinný zaplatil
výživné v súdom určenej výške a teda žiadne zameškané výživné momentálne neexistuje (dlh akotaký), nie je možné pokračovať v začatej exekúcii. Podľa výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni je
povinný zamestnaný, podľa výsledku lustrácie v súdnom registri nie je voči nemu aktuálne vedená iná
exekúcia. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym

rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného
splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon
prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom
uloženej povinnosti bežného výživného. Ust. Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní
exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie.

Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Súd s ohľadom na vyššie uvedené exekúciu
zastavil.

Súd na záver opätovne zdôrazňuje, že ak si povinný nebude plniť vyživovacie povinnosti vyplývajúce z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu riadne a včas, nič nebráni oprávnenej osobe opätovne

podať návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za

stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko súdny exekútor v podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 12.12.2017 uviedol, že

nežiada rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, nakoľko tieto boli povinným uhradené, rozhodol súd tak,
že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznáva.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.