Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/393/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210306
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715210306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobcov 1. L. J., nar. XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom J. XXX/X, XXX XX F. a 2. J. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/X,
XXX XX F., obidvoch právne zastúpených advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom Trhová 1, 960
01 Zvolen, proti žalovaným 1. K. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/X, XXX XX F. a 2.
H. V., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J. X, XXX XX B., právne zastúpenej advokátom JUDr.
Martinom Olosom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/262/2015-324 zo

dňa 22. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 1. m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcov spoločne a nerozdielne.

III. Žalovaná 2. m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcov spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
22. augusta 2017 (v poradí druhým) zamietol žalobu o určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavby (dvojgaráž) bez súpisného čísla, postavenej na parcele C-
KN XXX/X, záhrada o výmere 651 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu B.,
katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie F. (I. výrok). Žalobcom uložil povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne žalovanému 1. a žalovanej 2. trovy konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že uvedená neskolaudovaná stavba je postavená
na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu 1. v 1/2 a v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2.
v polovici. Stavebné povolenie vydal dňa 21.01.1999 Okresný úrad Zvolen, odbor životného prostredia

rozhodnutím č. ŽP - 98/11299-2-rozh. Uh. pre žalovaných 1. a 2., v tom čase manželov. Na Okresnom
súde Zvolen je vedené konanie o vyporiadanie BSM medzi žalovanými 1. a 2. sp. zn.8C/133/2014,
v ktorom je táto stavba uvádzaná ako patriaca do BSM. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/74/2012-32 zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným dňa 16.
05. 2012. Vlastník parcely prejavil súhlas s výstavbou nájomnou zmluvou a vlastník vedľa stojaceho
rekreačného zariadenia Tatraľan, a. s., Kežmarok svoj súhlas s výstavbou oznámil žalovanému 1. listom
zo dňa 04.02.1998. Zhotoviteľ projektovej dokumentácie M.Projekta Banská Bystrica vystavil faktúru

č. 29/1997 adresovanú žalovanému 1. za vykonané projektové práce na akciách dvojgaráž R. J. s
manželkou a prístavba RD F., pričom 29.10.1997 M.Projekta od R. J. prijala sumu 11.783,- Sk. Podľa
projektu stavby dvojgaráže z októbra 1997 mal byť jej investorom R. J. s manželkou. Správa o odbornej
skúške elektrického zariadenia z 24.08.2010 pre objekt dvojgaráž bola vyhotovená pre majiteľa A. J.,ktorý ju prevzal 30.08.2010. Obidve strany sporu produkovali množstvo listinných dôkazov za účelom
preukázania nákupov materiálu na stavbu.
1.1.1. Žalobkyňa 1. vypovedala, že garáž chceli pôvodne stavať žalobcovia, lebo prišli o dvojgaráž,

ktorá bola prerobená na obytnú miestnosť. Ich bývalá nevesta, žalovaná 2. však chcela, aby bolo niečo
písané na nich (žalovaných), žalobcovia preto dali súhlas, aby stavali garáž pre obe rodiny na ich
pozemku s tým, že bude slúžiť pre obe rodiny (žalobcov aj žalovaných). Reálne dvojgaráž používali
na parkovanie žalobcovia aj žalovaní. Nepamätala si, či sa pred začiatkom stavby garáže rozprávali
o tom, kto ju bude stavať a kto bude jej vlastníkom. Nevie, prečo bolo vydané jeden deň stavebné

povolenie na prestavbu domu a druhý deň stavebné povolenie na stavbu dvojgaráže a ani to, prečo
sú na jednom ako stavebníci uvedení žalobcovia a na druhom žalovaní. Materiál na stavbu nakupovali
žalobcovia, niečo investovali aj žalovaní. Omietky aj okná platili žalovaní, žalovaná 2. prispela na nákup
garážových dverí čiastkou 500,- eur. O tom, ako má garáž vyzerať, rozhodol žalobca aj žalovaný.
Žalobca 2. na pojednávaniach uvádzal, že o ich pôvodnú garáž v dome bol rozšírený byt obývaný
žalovanými a pre potreby parkovania začali stavať novú garáž. Medzi stranami sporu nebola dohoda o

tom, kto bude vlastníkom garáže. Nájomnú zmluvu uzatvorili žalobcovia so žalovanými, lebo žalovaní
by inak nedostali stavebné povolenie. Cíti sa vlastníkom garáže, lebo je na ich pozemku. V garáži
parkovali autá žalobcovia aj žalovaní. Oni (žalobcovia) to cítia tak, že garáž je spoločná. Žalovaný 1.
vypovedal, že dvojgaráž stavali a financovali žalobcovia, teda jeho rodičia a patrí do ich výlučného
vlastníctva, lebo oni s manželkou na jej zhotovenie nemali dostatok finančných prostriedkov. Novú garáž

začali stavať preto, že pôvodná garáž bola prerobená na obytné priestory. Ohľadom vlastníctva garáže
medzi nimi v tom čase nebola uzatvorená žiadna dohoda. Samozrejmosťou bolo, že ju budú využívať
obidve rodiny, preto sa stavala pre dve autá. Využívali ju spoločne obidve rodiny, mohli ňou disponovať
spoločne.Stavebníkmiprístavbykrodinnémudomuboližalobcoviaastavebníkmigarážežalovanípreto,
že rodinný dom je vo vlastníctve rodičov a na prístavbu sa vlastník nedal zmeniť, stavebníkmi museli

byť opäť rodičia. Bolo to aj z toho dôvodu, aby bol v rodine pokoj. Otázku, že garáž patrí rodičom začal
riešiť až v rámci vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nepamätal si výšku svojho
príjmu v r. 1999 ani to, kedy pracoval ako vodič kamiónu v medzinárodnej preprave. Ak žalovaná 2.
dostala nejaké peniaze od jej rodičov, neboli použité na stavbu dvojgaráže. Žalovaná 2. vypovedala,
že žalobcovia aj žalovaný 1. sledujú, aby dvojgaráž nebola vyporiadaná v rámci jej bezpodielového

spoluvlastníctva manželov so žalovaným 1. Žalobcovia nikdy nenamietali, že boli stavebníkmi a mali
byť vlastníkmi budúcej dvojgaráže. Pôvodná ústna dohoda bola taká, že vlastníkmi aj stavebníkmi
prestavbybudúžalobcoviaastavebníkmiajvlastníkmigarážežalovaní.Dohodaoužívanígaráženebola
uzatvorená, ale zo spolunažívania rodín vyplynulo jej spoločné užívanie, každá rodina mala jedno auto.
Pri dostavbe garáže kúpil jej otec garážovú bránu. Žalovaní v r. 1999 zrušili stavebné sporenie, prepísalo

sa na svokra (našetrená čiastka cca 60.000,- Sk) a z toho sa zaplatil stavebný materiál. Obidvaja s
vtedajším manželom pracovali, našetrili si časť peňazí. Všetky brigády na stavbe organizovali žalovaní.
Súd prvej inštancie vypočul aj množstvo svedkov. Svedkyňa U. V., matka žalovanej 2. potvrdila, že
svojej dcére dala sumu 200.000,- Sk získanú v roku 2002 predajom rodičovského domu, keď začali
robiť základy garáže. Manžel svedkyne niekedy v roku 2009, 2010 dal žalovanej 2. na jej požiadanie

2.500,- eur na garážové brány. So svatovcami sa rozprávali o prestavbe domu aj stavbe garáže v tom
smere, že vlastníkmi garáže budú deti, teda žalovaní. Sestra žalobkyne F. H. vo svedeckej výpovedi
uviedla, že denne chodievala k svojej sestre, keďže bývali vedľa seba. V tom čase hovorili o tom,
že keď sa mladí (žalovaní) zobrali, majú málo miesta a musia zrekonštruovať dom, z garáže bude
obývačka. Stavebníkom prestavby bola sestra a švagor, stavebné povolenie bolo vydané na mladých.

Stavbu financovali žalobcovia, pretože mladí nemali peniaze. Podľa svedkyne F. N. sa stavba garáže
realizovala neskôr než prístavba. Ako kamaráti sa so žalovanými rozprávali, že to financujú z peňazí
žalovaných, pretože obaja pracovali, na stavbu prispeli jedni aj druhí rodičia. Ako v normálnej rodine,
kde bývajú deti so svokrovcami sa všetci podieľali na stavbe. Žalovaný 1. pracoval vo firme, kde mohol
zabezpečiť štrk, žalovaná 2. vo firme, kde mohla zabezpečiť napr. farby a lepidlá. Svedok H. F., ktorý

na stavbe pracoval uviedol, že pokiaľ pochýbal materiál, povedal to žalobcovi 2., žalobkyňa 1. dala
peniaze žalovanému 1. a on išiel dokúpiť. Svedkovi bolo jasné, že garáž budú využívať obaja, teda
žalobcovia aj žalovaní, keďže išlo o veľkú garáž na dve autá. Svedkovi Y. J. žalovaný 1. povedal, že
stavebné povolenie je na neho, pretože žalovaní si priali, aby aspoň niečo bolo na nich. Materiál na garáž
nakupovali žalobcovia; nevedel, či niečo kupovali aj žalovaní. Od žalovaného 1. vedel, že im pomáhajú

rodičia, aby to mohli dokončiť. Svedok E. V., otec žalovanej 2. potvrdil, že garáž sa začala stavať okolo
roku 2002. V rozhovoroch so žalovaným 1. a žalovanou 2. vždy išlo o to, že garáž bude pre nich, inak by
ju nefinancoval. Svedok H. O., ktorý na stavbe pracoval nemal vedomosť o tom, kto stavbu financovala kto kupoval materiál, ale žalovaní sa vyjadrili, že to stavajú pre seba; v tej dobe nemal vedomosť o
sporoch ohľadom vlastníctva garáže.
1.2. Okresný súd mal z vykonaných listinných dôkazov, najmä zo súhlasu Tatraľan, a. s., Kežmarok

k stavbe garáže, prílohy k žiadosti o stavebné povolenie, z ktorej vyplýva, že pre stavebníkov K. J. s
manželkou bude vykonávať stavebný dohľad A.. F. L., zo stavebného povolenia aj zápisnice zo zlúčenia
územného a stavebného konania spojeného s miestnym zisťovaním z 19.01.1999, z vyhotoveného
projektu a dokladu o úhrade ceny za jeho zhotovenie, ako aj zo správy o odbornej skúške elektrického
zariadeniapreukázané,žestavebníkmistavbydvojgaráže boližalovaní1.a2..Svedeckýmivýpoveďami

najmä osôb bez príbuzenského pomeru k žalobcom alebo žalovaným mal preukázané, že pracovníkov
na stavbu garáže zabezpečovali žalovaní. Svedkyňa N. potvrdila, že stavbu garáže mali financovať
žalovaní, ktorí obidvaja pracovali a mali stavebné sporenie, pričom prispeli jedni aj druhí rodičia. Po
vyhodnotení dôkazov, vrátane výpovedí strán sporu okresný súd s poukazom na § 126 ods. 1 a § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s.
p.“) ustálil, že nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov ako

manželov k tejto nehnuteľnosti. Zdôraznil časti výpovedí samotných žalobcov, ich syna - žalovaného 1. a
bývalej nevesty - žalovanej 2. týkajúce sa ústnych dohôd o užívaní garáže po jej postavení a konštatoval,
že pri začatí jej stavby nebola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o tom, kto bude vlastníkom
garáže. Ani samotní žalobcovia, na ktorých strane spočíva dôkazné bremeno, sa necítia byť vlastníkmi
garáže, ale vnímajú to tak, že garáž je vo vlastníctve obidvoch strán sporu. Žalobcovia neprezentovali

dôkazy jednoznačne preukazujúce ich vlastníctvo dvojgaráže, ktorú čiastočne financovali aj žalovaní.
Za nelogické považoval okresný súd, aby žalobcovia, ak chceli byť vlastníkmi garáže, dávali žalovaným
súhlas s jej výstavbou na ich pozemku, najmä ak v tom čase žiadali o stavebné povolenie aj na prestavbu
ich rodinného domu, v ktorej vystupovali ako stavebníci.
1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

žalobcom uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným (ktorí boli v konaní úspešní) trovy
konania v celom rozsahu. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku poukázali na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/19/2017 zo dňa 24.05.2017, ktorým zrušil (v poradí prvý) rozsudok
okresného súdu č. k. 17C/262/2015-193 zo dňa 12. júla 2016 o zamietnutí žaloby a konštatovali, že
okresnýsúddokazovanievnaznačenomsmeredoplnil.Navrhli,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil, prípadne podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobcom

priznal trovy konania v rozsahu 100%.
2.1. Namietli, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so všetkými dokladmi a dôkazmi, ktoré boli
vykonané, v dôsledku čoho vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Žalobcovia predložili doklady
o platení poplatkov (elektrina, odpad, daň za garáž a pozemok pod ňou, poistenie) týkajúcich sa
dvojgaráže; ak by sa necítili jej vlastníkmi, neboli by takto postupovali. Vytkli, že okresný súd zobral

do úvahy iba svedecké výpovede v prospech žalovanej 2. Ako vlastníci pozemku, na ktorom je stavba
postavená majú naliehavý právny záujem na určení ich vlastníctva za účelom skolaudovania stavby
a zapísania na list vlastníctva. Zopakovali svoje skutkové tvrdenia o zakúpení materiálu na stavbu
(dvoj)garáže v rokoch 1998-1999 spoločne s materiálom na prestavbu domu. Materiál, ktorého kúpu
dokladovala žalovaná 2. bol použitý pri prestavbe kúpeľne v dome, lebo v čase jeho kúpy už dvojgaráž

bola postavená (jej stavba sa realizovala v r. 2001-2003).
2.2. Okresný súd sa mal podľa odvolateľov zaoberať právnym názorom Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým je viazaný, že sa môže jednať aj o spoluvlastnícky vzťah obidvoch strán sporu k stavbe a
vzhľadom na vykonané dokazovanie ju mal určiť minimálne do podielového spoluvlastníctva strán sporu
v rovnakých podieloch, nakoľko nebola uzatvorená dohoda, stavali a užívali ju spoločne.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaná 2. poukázala na zmätočnosť apelačného návrhu žalobcov
a nepravdivosť ich tvrdenia o tom, že dvojgaráž je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhla, aby
odvolací súd vecne správny rozsudok okresného súdu potvrdil a uložil žalobcom povinnosť nahradiť jej
trovy odvolacieho konania.

3.1. Zdôraznila, že na pojednávaní 22.08.2017, konanom po kasácii rozsudku súdu prvej inštancie
žalobcovia začali tvrdiť, že garáž je v podielovom spoluvlastníctve všetkých strán sporu. Nesplnili si
ani povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť a neuniesli dôkazné bremeno, ktoré v sporovom konaní
zaťažuje výlučne žalobcu. Žalobcovia predkladali doklady na výstavbu ich domu z roku 1999; inédoklady nemajú, lebo potom nič nekúpili. Na prvom pojednávaní žalobkyňa 2/ uviedla, že im žalovaná
2. dala polovicu na zakúpenie garážových vrát, na ďalšom pojednávaní už uviedla, že im dala len
500,- eur. Skutočnú vôľu strán sporu od samého počiatku výstavby prístavby a výstavby garáže a ich

vlastnícke práva jasne preukazujú stavebné povolenia vydané v rozmedzí jedného dňa. Až v konaní
začali žalobcovia tvrdiť, že garáž síce žalovaní začali stavať pre seba, avšak od určitého momentu
mala z dôvodu ich finančných problémov vzniknúť údajne dohoda, že garáž dostavajú žalobcovia.
Podľa žalovanej 2. sú od počiatku bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže ona a žalovaný 1. Žalobcovia
vlastnícke právo k už rozostavanej stavbe mohli nadobudnúť od vlastníka výlučne vkladom vlastníckeho

práva na základe písomnej scudzovacej zmluvy s úradne osvedčeným podpisom prevodcu. Rodičia by
žalovanej 2. počas výstavby nedávali nemalé peniaze, ak by tento majetok nemal byť jej.

4. Žalovaný 1. nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP).

5. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok

účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.)
vec prejednal v medziach odvolania žalobcov (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením §
379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods.

2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s
poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa

s tvrdeniami žalobcov v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f)
C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale

ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

7. Základným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c)
C. s. p., na ktorý poukázal aj okresný súd (do 30.06.2016 § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku)

je existencia kvalifikovaného, t. j. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je daný
tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti
(dôkazné bremeno), z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem
sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom
ochrany práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo 1/2010). V prejednávanom spore naliehavý právny
záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho práva vyplýval z neistoty ich právneho postavenia vyvolanej
potrebou zápisu vlastníckeho práva k novostavbe dvojgaráže do katastra nehnuteľností, znásobenej

súdnym konaním o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaných, v ktorom je
táto stavba zahrnutá do masy vecí tvoriacich majetkový substrát tohto majetkového spoločenstva.

8. Vytvorenie novej veci výstavbou je originárnym nadobudnutím vlastníctva. Vlastníkom novovzniknutej
veci je stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne

prejaveným úmyslom mať ju pre seba (nález ÚS ČR z 25.09.1997 sp. zn. III. ÚS 336/96). Stavebník
v občianskoprávnom zmysle nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva, resp.
s účastníkom stavebného konania (R 36/1974). Nie je teda rozhodujúce, komu bolo adresované
rozhodnutie o stavebnom povolení.9. Pre posúdenie vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou
viacerých osôb treba vychádzať z obsahu dohody medzi nimi uzatvorenej, ktorá nemusí mať písomnú

formu. Takáto dohoda založí spoluvlastníctvo, ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli
založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa dohodli na výške spoluvlastníckych podielov (R
16/1983).
9.1. Pokiaľ však stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe pred jej zhotovením
neuzatvoriližiadnudohoduazokolnostíniejezrejmé,žemaloísťostavbuvovlastníctvelenniektorýchz

týchto osôb (ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami), nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi
v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Tak to bude najmä pokiaľ viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutoční stavbu na účely jej
spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou, ako aj dodaním materiálu, ak z
okolností, pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy k stavbe, nevyplýva niečo iné. Vždy treba prihliadať na všetky
okolnosti veci ( rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených teoretických
východísk zákonným spôsobom vykonal dostatočné dokazovanie ohľadom okolností týkajúcich sa
financovania materiálu a ostatných nákladov spojených so zabezpečením a realizáciou stavebných prác
aj administratívy so stavbou spojenej (stavebné konanie) aj za účelom zistenia existencie a obsahu

dohody o vlastníctve stavby garáže, uzatvorenej pred jej zhotovením. Vykonané dôkazy vyhodnotil
správne, v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.Zistil,žepredaniprizačatístavbystranysporuneuzatvorilidohoduotom,ktobudevlastníkom
garáže po jej vybudovaní.
10.1. Na základe vykonaných dôkazov, najmä výpovedí strán sporu okresný súd dospel k

správnemu skutkovému zisteniu, že z okolností výstavby nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu
výlučne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Napokon aj odvolatelia v odvolaní pripustili
možnosť, že uvedená nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu s rovnakou výškou
spoluvlastníckych podielov. Ich tvrdenie, že okresný súd mal (dvoj)garáž určiť minimálne do podielového
spoluvlastníctva strán sporu v rovnakých podieloch, nakoľko nebola uzatvorená dohoda, stavali a užívali

ju spoločne však obstáť nemôže. Žalobcovia ako dominus litis za predmet sporu v žalobe vymedzili
určenie, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nedomáhali sa určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi (s výškou spoluvlastníckych podielov, ktorú by v žalobe navrhli) spornej stavby. Súd je
ich žalobným návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 C. s. p.).
10.2. Vzhľadom na odvolacie tvrdenie, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so všetkými dokladmi a

dôkazmi, ktoré boli vykonané odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie je časťou občianskeho súdneho
konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci,
ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu sú potrebné (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v

rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie sporu, vykonávanie ďalších dôkazov
by bolo nehospodárnym.

11. Pri odvolacom prieskume závislého (§ 379 písm. a) C. s. p.) výroku o náhrade trov konania (II.

výrok) odvolací súd nezistil žiadne závažné pochybenie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania vychádzal zo správnych skutkových zistení (úspech žalovaných v konaní v celom
rozsahu) a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 1 C. s. p.), preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj v tejto časti.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.
s. p.. V spore boli aj v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, preto im podľa vyššie uvedených

ustanovení zákona vzniklo (každému osobitne) právo na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcov,
ktorých povinnosť hradiť žalovaným trovy konania je, vychádzajúc zo žalovaného nároku, spoločná a
nerozdielna.13. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).