Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/270/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223181
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112223181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu D.. L. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom v F., I. XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Čičmancom,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Prievozská 14/A, 821 09, IČO:31148271, proti
žalovanému P.. F. L., advokátovi so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 15, za účasti intervenienta
na strane žalovaného Kooperatíva, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00585441, o náhradu škody vo výške 220.832,90 EUR, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/164/2012-318 zo dňa 17.09.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (prvý výrok) o náhradu škody
vo výške 220.832,90 EUR s príslušenstvom a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
právneho zastúpenia vo výške 7.331,60 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že dňa 01.03.2008 si žalobca objednal u žalovaného vypracovanie zmluvných

dokumentov, týkajúcich sa prevodu cenných papierov emitenta GLOBE METAL & FINANCE, a.s. so
sídlom v Martine, Čsl. armády 3/1697, IČO: 36 398 357, 036 57 (ďalej aj „GMF, a.s.“) zo žalobcu na
spoločnosť N.S.A., a.s. so sídlom v Bratislave, Plátenícka 24, IČO: 35 789 409, 821 09 (ďalej len „N.S.A.,
a.s.“) s požiadavkou, že zaplatenie odplaty za prevod bude zabezpečené ručením emitenta, notárskou
zápisnicou ako exekučným titulom a záložným právom na prevádzaných cenných papieroch. Dňa
18.03.2008 boli vypracované a podpísané listiny o právnych úkonoch: Zmluva o kúpe cenných papierov,
uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou N.S.A., a.s., Zmluva o zriadení záložného práva k cenným

papierom, uzavretá medzi žalobcom ako záložným veriteľom a spoločnosťou N.S.A.,a.s. ako záložcom
a Dohoda o prevzatí ručiteľského záväzku, uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom, N.S.A.,a.s. ako
dlžníkom a GLOBE METAL & FINANCE, a.s., ako ručiteľom. Keďže spoločnosť N.S.A.,a.s. (nadobúdateľ
cenných papierov) neuhradila dve splátky kúpnej ceny v zmysle zmluvy o kúpe cenných papierov,
žalobca jej dňa 14.07.2010 zaslal vyhlásenie o okamžitej splatnosti celej kúpnej ceny, ktorú do 30
dní od doručenia okamžitej splatnosti (16.07.2010) bola povinná zaplatiť; N.S.A.,a.s. dňa 24.09.2008
oznámil žalobcovi, že vzhľadom na trhové riziká, ktoré v čase podpisu zmluvy o cenných papieroch

nikto nepredpokladal, nemá možnosť platiť dohodnuté splátky ani celú kúpnu cenu za prevedené cenné
papiere.Žalobca 24.10.2008 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému N.S.A.,
a.s. na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dňa 13.01.2010 Okresný súd Bratislava II
uznesením sp.zn. 55Er/2106/2008, Ex 229/2008 exekúciu pre nedostatok majetku povinného zastavil.

Dňa 01.06.2011 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému, pretože žalobca
v postavení mandanta si objednal u žalovaného určitú obchodnú záležitosť, ktorá spočívala vo
vypracovaní listín, týkajúcich sa prevodu cenných papierov emitenta GLOBE METAL & FINANCE, a.s.,
zo žalobcu na spoločnosť N.S.A., a.s.. Na základe vypracovaných listín žalobca tieto použil na prevod
cenných papierov. Žalovaný pri poskytovaní právnej služby podľa §2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.

zákona o advokácii (ďalej len „z.č. 586/2003 Z.z.“ alebo „ZoA“) postupoval v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, keď listinu o právnom úkone, nazvanú „Dohoda o prevzatí ručiteľského
záväzku“, pripravil v rozpore s ustanovením §161 ods. 1,2 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“), v dôsledku čoho je neplatná a pre vymoženie pohľadávky žalobcu
nepoužiteľná.
Po vykonaní dokazovania okresný súd, vychádzajúc z §26 ods. 1,4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii,

posudzoval predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta za škodu. Zákon o advokácii nestanovuje
výslovne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, iba všeobecne opisuje právnu zodpovednosť
advokáta za škodu, spôsobenú klientovi. Zákon o advokácii upravuje objektívnu zodpovednosť,
ktorej sa nemožno zbaviť. Jediný liberačný dôvod pre advokáta je uvedený v §26 ods. 4 zákona o
advokácii. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď klient je neúspešný v dôsledku porušenia

povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade advokát upozornil klienta,
že ním vyžiadané ručenie je v rozpore s príslušným ustanovením Obchodného zákonníka. Prípadné
neupozornenie by nemalo za následok zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému v zmysle žaloby malo
dôjsť a to najmä z dôvodu, že jeho pohľadávka je stále vymožiteľná. Žalobca nevyužil možnosť ďalšieho
zabezpečovacieho inštitútu, to je realizáciu záložného práva k cenným papierom, ako aj možnosť, ktorú

mu poskytla spoločnosť N.S.A., a.s. a to spätný prevod cenných papierov do jeho vlastníctva. Konanie
žalovaného, ktoré má zakladať jeho zodpovednosť za škodu, bolo v súvislosti s výkonom advokácie,
keďže v spore bolo preukázané, že poskytoval právne služby klientovi - žalobcovi na základe jeho
žiadosti.
Žalobca v konaní nepreukázal existenciu ďalších predpokladov, to je vzniku škody a príčinnú súvislosť

medzi činnosťou advokáta, súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.
V zmysle rozhodovacej praxe škodou je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Okrem skutočnej škody je škodou, ktorá sa uhrádza, aj ušlý
zisk, pričom škoda vznikne iba vtedy, keď pohľadávka sa stane nevymáhateľnou. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky R 14/2005, pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi,

nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, alebo škoda
mu zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o
povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom.
V spore, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 12C/135/2010, bolo ustálené, že
strata pohľadávky veriteľa je škodou, ktorá mu vzniká, ak sa jeho pohľadávka stane objektívne

nevymáhateľnou. Žalobca má možnosť realizovať záložné právo alebo možnosť využiť spätný prevod
cenných papierov.
Zodpovednosť advokáta za škodu je vzťahom občianskoprávnym v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 1487/2002. Súd považoval zmluvu o poskytnutí právnych služieb
vo vzťahu klient a advokát za zmluvu príkaznú. Predmetná zmluva bola dojedná na dňa 18.03.2008;

žaloba bola podaná na okresný súd 28.09.2012. Okamihom, kedy žalobca bol žalovaným upozornený,
že vyžiadané ručenie je v rozpore s príslušným ustanovením Obchodného zákonníka, mohol žalobca
netrvať na uzavretí zmluvy, mohol od zmluvy odstúpiť, prípadne uplatniť svoje právo súdnou cestou.
Výpoveďou svedka Ing. XX/XXXXbolo preukázané, že už na stretnutí dňa 18.03.2008 v Martine, kedy
bola uzatvorená zmluva o ručení, bol žalobca upozornený žalovaným na právne následky vyžiadanej

zmluvy o ručení, čo bolo rozhodným okamihom pre plynutie premlčacej lehoty. V zmysle §100 a
nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) súd považoval nárok
za premlčaný.
V danom prípade ide o vec obdobnú ako v spore pred Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.
12C/135/2010, ktorá už bola právoplatne vyriešená odvolacím súdom v Banskej Bystrici, pretože sa

jedná o takmer totožný obchod, dojednaný na jednom stretnutí, uzavretý na základe troch obdobných
zmlúv; aj vzhľadom na toto rozhodnutie odvolacieho súdu mal okresný súd za to, že žalovaný upozornil
žalobcu o rozpore právneho úkonu so zákonom, čím advokát neporušil právnu povinnosť, z ktorej by
mu vyplývala zodpovednosť za vzniknutú škodu v súvislosti s výkonom jeho advokátskej činnosti, keďpohľadávka žalobcu bola zabezpečená aj inak. Ak žalobca aj napriek poučeniu trval na vypracovaní
predmetného dokladu a tento mu bol žalovaným vypracovaný, nemožno to považovať za porušenie
právnej povinnosti, zakladajúcej nárok na náhradu škody.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) tak, že úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 864,77 EUR za 1 úkon právnej služby v
celkovej hodnote 7.331,60 EUR (za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 14.01.2014, vyjadrenie k žalobe
dňa 17.01.2014, účasť na pojednávaniach v dňoch 10.02.2014, 30.06.2014, 17.09.2014, podania zo

dňa 11.02.2014 a 19.06.2014, režijný paušál 7×po 8,04 EUR, daň z pridanej hodnoty 20% vo výške
1.221,93 EUR). Trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť žalovanému podľa §149 ods. 1
O.s.p. na účet jeho právneho zástupcu.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Vzhľadomnaodvolacie
dôvody zmysle §205 ods. 1 písm. d) a §205 ods. 2 písm. f) O.s.p. žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok okresného súdu, priznal žalobcovi škodu vo výške 210.959,97 EUR, ušlý zisk vo výške
9.872,93 EUR, úrok z omeškania z dlžnej sumy 220.832,90 EUR od 22.06.2011 do zaplatenia vo výške
9,25 % ročne a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.010,99 EUR na účet jeho právneho zástupcu
žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odvolanie odôvodnil tým, že existuje rozpor medzi obsahom spisu a rozhodnutím, v dôsledku čoho

súd na základe nedostatkov v hodnotení dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ne aplikoval
príslušné právne normy. Okresný súd konštatoval skutkové zistenia, s ktorými sa žalobca nestotožnil.
Podľa opísaných a súdom zistených skutkových zistení vyplýva, že pohľadávka žalobcu sa stala
objektívne nevymožiteľnou a je preto daný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú
v súvislosti s výkonom advokácie, lebo škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi činnosťou

advokáta, súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Záver súdu o možnosti realizovať záložné
právo alebo možnosť využiť spätný prechod cenných papierov, nereflektuje na súdom v dokazovaní
zistenú objektívnu skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II vydal uznesenie, ktorým nariadenú exekúciu
pre nedostatok majetku povinného zastavil. Z tohto záveru vyplýva, že nadobúdateľ akcií nevlastní
žiadne majetkové hodnoty a teda ani akcie, ktoré boli na spoločnosť kúpnou zmluvou žalobcom platne

prevedené. Realizovanie záložného práva a spätný prevod akcií je nemožný, lebo nemožno realizovať
niečo, čo nie je v majetkovom portfóliu dlžníka. Výsledky dokazovania, ustálené súdom (teda skutkové
zistenia súdu o tom, že advokát upozornil klienta, že ním vyžiadané ručenie je v rozpore s príslušným
ustanovením Obchodného zákonníka, že pohľadávka žalobcu je stále vymožiteľná, lebo sa preukázalo,
že tento nevyužil možnosť ďalšieho zabezpečovacieho inštrumentu, je realizáciou záložného práva k

cenným papierom, ako aj možnosť, ktorú mu poskytla spoločnosť na spätný prevod cenných papierov do
jeho vlastníctva, že žalobca má možnosť realizovať záložné právo alebo možnosť využiť spätný prevod
cenných papierov) sú nesprávne, lebo sú v rozpore sa objektívne zistenými dôkazmi, a preto je potrebné
ich s poukazom na nálezy Ústavného súdu - sp.zn. III ÚS 25/2006 z 10.05.2006, uverejneného v Zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky ako rozhodnutie číslo 24/2006 a sp.zn. I ÚS

242/2007 - hodnotiť ako vadné, odporujúce zákonu a ústavne garantovanému spravodlivému procesu.
Súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na nesúlad medzi konkrétnou
skutkovou podstatou (v zistenom skutkovom výsledku súdneho konania) a všeobecným právnym
predpisom (abstraktnou normou). Rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ak
dôjde ku zlyhaniu v aplikácii a interpretácii práva. Pod nesprávne právne posúdenie právna teória

zahŕňa prípady, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu alebo súd síce na zistený skutkový stav aplikoval správnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne, prípadne ak súd síce právnu normu interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Zodpovednosť advokáta v najširšom zmysle slova je zodpovednosťou etickou aj právnou, je

zodpovednosťou voči klientovi, súdu, inému štátnemu orgánu, právnickej profesii, advokátskej
komore, kolegom, koncipientom, verejnosti, voči sebe samému. Právna a etická zodpovednosť je
zodpovednosťou za nezávislosť advokátskeho stavu i za seba samého, za odbornú starostlivosť,
za kompetentnosť, za čestnosť a dobromyseľnosť, za oddanosť, za slušnosť a zdvorilosť, za
mlčanlivosť, ale aj za spravodlivosť. Advokát pri výkone advokácie môže vstúpiť do zodpovednostných

vzťahov rôzneho druhu. Právna zodpovednosť advokáta môže byť občianskoprávna, obchodnoprávna,
trestnoprávna, pracovnoprávna, ale aj disciplinárna. Civilná právna zodpovednosť je predovšetkým
zodpovednosť advokáta za škodu, spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Táto zodpovednosť je
definovaná vecne, časovo i osobne. Z hľadiska vecného ide o zodpovednosti za konanie či opomenutieadvokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Z hľadiska časového ide o zodpovednosť za škodu,
spôsobenú konaním či opomenutím advokáta v časovom úseku, v ktorom je podľa zákona o advokácii
povinný klientovi právne služby poskytovať. Z hľadiska osobného ide o škodu spôsobenú klientovi (nie

inej osobe); ide o zodpovednosť záväzkovú.
Na riešenie otázok zodpovednosti advokáta za škodu nedopadajú len ustanovenia zákona o advokácii
(§26), ale aj ustanovenia iných právnych noriem, ktorými sa riadi právny vzťah medzi advokátom a
klientom a z nich najmä ustanovenia, vzťahujúce sa na zodpovednostné vzťahy, ale aj na premlčanie.
Podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy sa právny vzťah medzi advokátom a klientom, založený

zmluvou o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenou podľa zákona o advokácii, subsidiárne riadi
ustanoveniami o zmluve príkaznej (§724 a nasledujúce OZ) alebo o zmluve mandátnej (§566 ObZ).
V prípade, ak predmetom poskytnutia právnej služby je právna pomoc vo veci, ktorá je uzatváraná
advokátom s klientom - podnikateľom a súčasne sa týka s prihliadnutím na všetky okolnosti predmetu
klientovej podnikateľskej činnosti (§261 ods. 1 ObZ), riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka
(rozhodujúca je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu). Tomu nasvedčuje aj judikatúra.

Preto sa napr. aj nárok advokáta na odmenu za poskytnuté právne služby premlčuje v trojročnej
premlčacej lehote, ak ide o zmluvu príkaznú v zmysle §101 Občianskeho zákonníka, alebo v štvorročnej
premlčacej lehote, ak ide o zmluvu mandátnu (§397 ObZ). Ustanovenia Obchodného zákonníka o
príkaznej zmluve ukladajú príkazníkovi konať pri plnení príkazov podľa svojich schopností a znalostí;
všeobecne upravujú zodpovednosť príkazníka za škodu v prípade, ak sa príkazník odchýlil od

príkazcových pokynov, hoci to nebolo nevyhnutné v záujme príkazcu a mohol včas dostať jeho súhlas
(§725 OZ) a stanovujú pre prípad, ak príkazník zveril vykonanie príkazu inému, hoci príkazca to nedovolil
alebo ak tento nebol nevyhnutne potrebný, zodpovednosť za škodu príkazcu rovnako, akoby vykonával
príkaz sám (§726 veta pred bodkočiarkou OZ). V prípade, ak príkazca dovolil, aby si príkazník ustanovil
zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe

zástupcu (§726 veta za bodkočiarkou OZ).
Ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve ukladajú mandatárovi postupovať s odbornou
starostlivosťou (§567 ods. 1 ObZ), upravujú zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobí mandatár
mandantovi v prípade, ak zmluva určuje, že je povinný záležitosti zariadiť osobne tým, že mandatár túto
povinnosť poruší (§568 ods. 1 ObZ) ako aj zodpovednosť mandatára za škodu na veciach, prevzatých

od mandanta na zariadenie záležitosti a na veciach, prevzatých pri zariaďovaní záležitostí od tretích
osôb, avšak umožňujú mandatárovi tejto zodpovednosti sa zbaviť (liberácia), ak túto škodu nemohol
odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti (§570 ObZ). Jednotlivé povinnosti, uložené týmito
ustanoveniami, sú vo vzťahu k povinnostiam uloženým advokátovi zákonom o advokácii, v pomere
všeobecného ku špeciálnemu.

Pre správnosť právneho posúdenia veci sa kardinálnou otázkou v prerokovávanom prípade stalo
objasnenie povahy zodpovednosti advokáta - žalovaného - za škodu. Pri riešení tejto zásadnej otázky
vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu okresný súd ohľadne charakteru a významu
zodpovednosti za škodu, hlavne s ohľadom na kľúčovú problematiku rozlišovania zodpovednosti
objektívnej a zodpovednosti subjektívnej, nevyslovil žiadne právne závery. Občianskoprávna

zodpovednosť je zodpovednosť založená na princípe zavinenia alebo zodpovednosť objektívna.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti, založenej na princípe zavinenia, je 1.porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody; 3. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody; 4. zavinenie (vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ktoré je
prezumované.Škodca pre exkulpáciu preukazuje okolnosti, z ktorých je možné spoľahlivo usudzovať, že

škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo (objektívne) možné
za daných okolností prípadu požadovať (t.j. škodu nezavinil).
V prípade objektívnej zodpovednosti predpokladmi jej vzniku je iba 1. určitá právne kvalifikovaná udalosť
(hoci existenciu protiprávneho úkonu nie je možné vylúčiť ani v týchto prípadoch); 2. vznik škody; 3.
existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Pri objektívnej

zodpovednosti zákon pripúšťa možnosť zbaviť sa zodpovednosti za určitých presne stanovených
dôvodov (liberácia). O prvom predpoklade sa hovorí aj ako o udalosti, či správaní, ktoré vyvoláva škodu
- protiprávny stav.
Pre správne zodpovedanie otázky, aký druh zodpovednosti v prerokovávanom prípade je potrebné
aplikovať, t.j. či zodpovednosť objektívnu alebo zodpovednosť subjektívnu, je rozhodujúce znenie (a v

danom prípade ide o nepochybne otázku základného významu, lebo ide o všeobecný prístup ku výkladu
zákona) ustanovenia §26 ods. 4 zákona o advokácii. Z formulačnej blízkosti či totožnosti ustanovenia
§26 ods. 4 zákona o advokácii s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§421a, §427 ods. 1, §428 OZ)
vyplýva záver, že zodpovednosť advokáta je subjektívnou zodpovednosťou.Advokát koná a plní svoje povinnosti predovšetkým na základe zmluvy príkaznej či mandátnej. Z povahy
týchto zmlúv vyplýva, že advokát zodpovedá za plnenie svojich povinností v zmluve stanovených, nie
však za výsledok svojej činnosti. Už táto okolnosť, resp. vlastnosti zmluvného vzťahu, je charakteristická

a sleduje režim zodpovednosti za vlastné konanie a nie za výsledok alebo za udalosť. Advokát
tiež nezodpovedá za konanie tretej osoby, napr. za rozhodnutie súdu či správneho orgánu. Do jeho
činnosti nie sú zapojené faktory, ktoré by nemohol ovplyvniť pri adekvátnom uložení jeho povinností
a ich formulácii (obmedzený mandát, poučovacia povinnosť atď). Iná situácia nastane, ak advokát
v dohodnutej zmluve prevezme na seba zodpovednosť za výsledok. Ani v takomto prípade by však

nemohol zodpovedať v zmysle objektívnej zodpovednosti.
Subjektívna zodpovednosť v prípade advokátskej činnosti je vo svojej podstate nielen jediným možným
režimom, ale súčasne má veľmi dôležitý preventívny význam a pôsobenie. Na rozdiel od zodpovednosti
absolútnej, čiže objektívnej (striktnej) je v prípade subjektívnej zodpovednosti advokát donucovaný
k plneniu svojich povinností za dodržiavania určitých štandardov. Ide predovšetkým o štandardy
starostlivosti, ktorú je povinný vynaložiť a ktorá znamená dodržanie základných povinností overovacích,

poučovacích a hlavne znalostných.
Za situácie, keď súd dospel ku skutkovým záverom, že 1. konanie žalovaného bolo v súvislosti s
výkonom advokácie, že 2. žalovaný na základe podpísanej a doručenej objednávky doručil žalobcovi
v postavení akcionára, teda podnikateľa vypracované listiny o právnych úkonoch, ktoré žalobca
použil na prevod cenných papierov v jeho vlastníctve, že 3. nadobúdateľ cenných papierov nesplatil

dohodnuté splátky kúpnej ceny ani celú kúpnu cenu, že 4. ručiteľ považoval dohodu o prevzatie
ručiteľského záväzku za neplatnú z dôvodu rozporu s §161e ods. 1, 2 ObZ, že 5. Okresný súd
Bratislava II zastavil exekúciu pre nedostatok majetku povinného, že 6. žalobca adresoval žalovanému
uplatnenie nároku na náhradu škody dňom 01.06.2011, je jeho právny záver, že vzniknutý záväzkový
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je v prerokovávanom prípade vzťahom občianskoprávnym,

nesprávny, lebo na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať príslušnú právnu normu - obchodný
zákonník. Nesprávne právne posúdenie veci v prerokovávanom prípade spočíva aj v tom, že súd po
nesprávnom právnom vyhodnotení vzniknutého záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako
vzťahu občianskoprávneho obsah aplikovanej nesprávnej právnej normy - Občianskeho zákonníka -
interpretoval nesprávne, keď občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného vyhodnotil ako zodpovednosť

objektívnu.
Nesprávne právne posúdenie záväzkového vzťahu sa premietlo do nesprávneho právneho posúdenia
trojročnej premlčacej lehoty aj jej plynutia podľa Občianskeho zákonníka, čo sa následne prejavilo v
nesprávnom výroku o zamietnutí návrhu z dôvodu premlčania.
Vzniknutý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ako lex generalis obchodným

zákonníkom, vo vzťahu k povinnostiam, uloženým advokátovi, zákonom o advokácii - lex specialis, a
preto podľa §373 ObZ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Žalovaný naplnil všetky predpoklady vzniku obchodnoprávnej zodpovednosti, založenej na princípe
zavinenia za škodu, lebo svojím konaním porušil právnu povinnosť (existencia protiprávneho úkonu),
keď na základe objednávky právnych služieb ako licencovaný advokát, vedený v zozname Slovenskej

advokátskej komory, vypracoval v zmysle predmetu svojej činnosti, ktorá súvisí s výkonom advokácie,
dohodu o prevzatí ručiteľského záväzku, ktorá je v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej
republiky, a to konkrétne s ustanoveniami §161e ods.1, 2 ObZ; jeho konaním vznikla majetková škoda,
vyčíslená vo výške 210.959,97 EUR; preukázala sa príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody, ktorá je na strane žalovaného daná skutočnosťou, že ako licencovaný advokát v

súvislosti s výkonom advokácie navrhol a vypracoval dohodu o prevzatí ručiteľského záväzku, ktorá
sa v čase uplatnenia si ručiteľského záväzku žalobcom ukázala ako neplatná a nepoužiteľná, pretože
bola vypracovaná a uzavretá v rozpore s ustanoveniami §160e ods. 1, 2 ObZ, čo malo za následok,
že žalobca sa nedomohol svojho zákonného práva a nemohol si z titulu ručenia uplatniť u spoločnosti
GLOBE METAL & FINANCE, a.s. ako ručiteľ svoju pohľadávku. Vyššie opísané skutočnosti mali za

následok, že žalobca si svoju pohľadávku nemohol uplatniť ani od dlžníka, spoločnosti N.S.A. a.s. z
dôvodu jeho nemajetnosti a zároveň ani u ručiteľa - spoločnosti GLOBE METAL & FINANCE, a.s.,
pretože listina o ručení odporuje zákonu, a práve tejto skutočnosti mal žalovaný ako advokát predísť,
lebojesubjektom,ktorýgarantuje,žeprávnydokumentneodporujezákonu,neobchádzazákon,neprieči
sa dobrým mravom. Zároveň ako advokát mal povinnosť posúdiť, či uzatvorením dohody o prevzatie

ručiteľského záväzku nedôjde ku skutočnosti, zakladajúcej vznik škody. Túto skutočnosť ale nebral
do úvahy, pretože je v súlade so zákonom o advokácii, ak by mal žalobca ako klient požadovať
od žalovaného ako jeho advokáta úkony, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, nie je ním žalovaný ako advokát viazaný, pričom o tomto stave upovedomí svojho klienta- žalobcu. Keďže zmluvné dokumenty pre žalobcu vypracoval, toto konanie žalovaného je práve tou
skutočnosťou, bez existencie ktorej by ku vzniku škody nedošlo. Teda v rozpore s ustanovením §21
písm. a) zákona o advokácii neodmietol žalobcovi poskytnutie právnej služby, hoci ho k tomu kogentné

ustanovenia zákona o advokácii zaväzovalo, pričom konal aj v rozpore s ustanovením §18 ods.1 veta
druhá zákona o advokácii.
Vzhľadom na uvedené odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie vydané rozhodnutie zaťažil vadou,
uvedenou v §205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. a poukazujúc na neústavnosť, nezákonnosť vydaného
rozsudku navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu

náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Opätovne prezentoval svoj právny názor na vzniknutú situáciu, keďže je celkom odlišný od názoru
žalobcu. Poukázal na to, že v inej právnej veci, ktorá skutkovo aj právne súvisí s touto vecou, prebiehalo
na Okresnom súde Banská Bystrica, ako aj na Krajskom súde v Banskej Bystrici konanie, v ktorom
bola žaloba žalobcu o náhradu škody vo výške 168.030,06 EUR voči žalovanému v celom rozsahu

zamietnutá;súddospelvosvojomrozhodnutípopomernerozsiahlomdokazovaníkzáveru,žeabsentuje
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a činnosťou advokáta, ako dôležitý atribút zodpovednosti za
škodu, a teda neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú v súvislosti s
výkonom advokácie. Toto rozhodnutie vychádzalo z rovnakých predpokladov (skutkových aj právnych),
ako je tomu aj v tomto konaní, tzn. ide po právnej aj skutkovej stránke o identickú vec. Preto namietal, že

v danom prípade sa jedná o vec rozhodnutú (res iudicatae), pretože sa jedná o vec, ktorá vecne s hore
uvedenou vecou súvisí. Skutkový stav v oboch prípadoch vychádza z jedného obchodu a dokumentov
(zmluvaoprevodecennýchpapierov,zmluvaozriadenízáložnéhopráva,dohodaoprevzatíručiteľského
záväzku), ktoré boli podpísané medzi tými istými účastníkmi zmlúv na jednom stretnutí v rovnakom
čase (konanie žalovaného vo vzťahu k jeho zodpovednosti už bolo posúdené a nejedná sa o nič nové,

len o zmenu argumentácie žalobcu; preto je dôvod domnievať sa, že sa jedná o res iudicatae). O
jednej z uvedených zmlúv rozhodol v konaní Okresný súd Banská Bystrica sp. zn.12C/135/2010, ktoré
rozhodnutie následne krajský súd v konaní sp.zn. 14 Co/55/2012 potvrdil.
Žalovaný zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii v tom, že k porušeniu povinnosti advokáta
nedošlo (čo potvrdil vo svojich rozhodnutiach tak okresný súd, ako aj krajský súd), ale v prípade, ak by

sa tak aj stalo, spoločnosť GLOBE METAL & FINANCE, a.s. prešla reštrukturalizačným konaním, kde
veritelia (nie strategickí veritelia) boli uspokojovaní na úrovni 10 % z hodnoty ich pohľadávok a dokonca
spoločnosť je v súčasnosti v konkurznom konaní, tzn. je otázna miera prípadného uspokojenia žalobcu
v konkurznom konaní. Až do výsluchu žalobcu pred Okresným súdom Banská Bystrica dňa 30.06.2014
žalovaný nevedel, či si žalobca vôbec prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania, vedeného

na majetok uvedenej spoločnosti a teda, či realizoval v tomto smere svoje právo. Z jeho výsluchu však
vyplýva, že toto svoje právo nevyužil, tak ako už aj predtým nevyužil právo na odstúpenie od zmluvy;
ako jediný, pre žalobcu prijateľný spôsob, ako svoje právo realizovať, bolo obrátiť sa na ručiteľa.
Žalobca však vedel, že ručiteľský záväzok je len ním vyžiadanou listinou, na ktorej neplatnosť bol
upozornený.

V uvedenej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku vzhľadom na uplynutie
zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej aj trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Námietku
vzniesol jednak písomne vo vyjadrení k žalobe a jednak na pojednávaní dňa 17.09.2014. Okresný súd
sa dostatočne vysporiadal s námietkou premlčania, keď konštatoval, že vzťah účastníkov konania je
občianskoprávny vzťah, medzi advokátom a klientom sa jednalo o zmluvu príkaznú; okamihom, kedy

žalobca bol žalovaným upozornený, že ručenie je v rozpore so zákonom, čo sa udialo 18.03.2008, mal
žalobca možnosť od zmluvy odstúpiť alebo netrvať na uzatvorení zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil na
pojednávaní dňa 17.09.2014 svedok D.. X., ktorý uviedol: „ja som podpísal ručiteľskú dohodu aj napriek
tomu, že P.. L. povedal, že táto dohoda je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
to z dôvodu, že podpísanie nejakého ručenia bolo striktnou požiadavkou pána D.. A. na zrealizovanie

celej transakcie“.
Žalobca už v žalobe uvádza, že v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny vzťah - mandátnu zmluvu,
tento záver však nijako nezdôvodnil ani nepreukázal. Zjavne tak robil vzhľadom na plynutie lehôt. Vzťah
klient - advokát je vzťahom osobitným, založeným zákonom o advokácii, ktorý pozná osobitnú formu
zmluvy a to zmluvy o poskytovaní právnych služieb (§17, resp. §22 zákona o advokácii). Až v prípade,

ak zákon o advokácii niektoré otázky nerieši, použije sa všeobecný právny predpis a to podľa toho, či ide
o vzťah medzi podnikateľmi alebo nie. V posudzovanom prípade ide jednoznačne o vzťah fyzickej osoby
nepodnikateľa a advokáta, tzn. všeobecným právnym predpisom je potom občiansky a nie obchodný
zákonník, ktorý stanovuje subjektívnu aj objektívnu premlčaciu lehotu, ktoré žalobcovi už uplynuli.Osobitne zdôraznil ohľadom zodpovednosti advokáta za škodu, že z výpovede jediného svedka
vyplynulo, že žalovaný výslovne upozornil žalobcu na skutočnosť, že ručenie, ktoré od neho klient žiada,
je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak žalobca striktne trval na uzatvorení

dohody o ručení.
V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k
odvolaniu.

4.Do30.06.2016vedľajšíúčastníkaod01.07.2016intervenientvovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedol

len, že v predmetnom konaní okresný súd rozhodol o trovách konania podľa §142 ods.1 O.s.p. a správne
postupoval podľa úspechu účastníkov v konaní. Navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť.
5. Žalobca sa v replike už nevyjadril.

6. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa
§470ods.2C.s.p.právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto
zákona zostávajú zachované, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa §34 C.s.p. preskúmaval
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, ako aj

predchádzajúce konanie, spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Vo veci samej sa
odvolací stotožňuje s jeho skutkovými aj právnymi závermi a v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. v celom
rozsahu na ne odkazuje. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§379, §380

C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len odvolacími námietkami a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§380 ods. 2 C.s.p.).

8. V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie

skutkového stavu: vypočul účastníkov, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, zabezpečenými v
spise sp. zn. 16C/164/2012, ale aj v pripojenom spise sp. zn. 12C/135/2010).

9. Hoci to v rozsudku nekonkretizoval podrobne, zaoberal sa okresný súd aj otázkou podmienky konania
- prekážkou veci rozhodnutej, ktorú žalovaný namietal. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmania

podmienok konania krajský súd považuje za potrebné doplniť, že detailným porovnaním obsahu spisov
(16C/164/2012 a 12C/135/2010) je možné konštatovať, že nie sú splnené podmienky na zastavenie
konania pre prekážku veci rozhodnutej. Aj keď sú strany sporu a predmet sporu ohľadom náhrady škody
totožné, výška uplatňovanej škody žalobcom je odlišná; listinné doklady v spisoch nasvedčujú o tom, že
v kúpnych zmluvách o predaji cenných papierov bola dohodnutá rôzna kúpna cena, boli zabezpečené

dvomi rôznymi dohodami o prevzatí ručiteľského záväzku a dvomi zmluvami o zriadení záložného práva,
postupne zaregistrovanými v centrálnom depozitári cenných papierov; notárske zápisnice o vyhlásení
ručiteľa a dlžníka o súhlase s exekúciou sa líšia v sume pohľadávok a vo výške splátok v splátkovom
kalendári. Okresný súd správne vo veci meritórne konal a aj rozhodol; podmienky konania boli dané,
prekážka res iudicatae v prejednávanom spore neexistuje.

10. Žalobca v odvolaní spochybňuje správnosť právneho záveru okresného súdu s ohľadom na
súdom akceptovanú námietku premlčania; vzhľadom na žalobcom tvrdený nesprávny postup okresného
súdu pre použitie občianskoprávnych predpisov pri posudzovaní veci, keď mal podľa odvolateľajednoznačne vychádzať z obchodného zákonníka, a keďže od posúdenia právnej úpravy sa odvíja
aj posúdenie premlčania a jeho plynutia v prejednávanej veci, odvolací súd považoval za potrebné
zodpovedať v prvom rade túto otázku. Žalobca od podania žaloby počas celého konania v tejto veci

bližšie neodôvodňuje použitie ním preferovaného obchodného zákonníka, pričom prvýkrát podrobnejšie
rozvádza potrebu použitia jeho ustanovení až v odvolaní.
Krajský súd, vychádzajúc z obsahu spisu v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že vzťahy
medzi stranami sporu nespĺňajú podmienky na použitie ustanovení Obchodného zákonníka (§261 ods.1
ObZ) a ani si použitie tohto právneho predpisu nijako nedohodli (§261 ods.2 ObZ). Že v danom prípade

ide o správne použitie občianskoprávnych predpisov, vyplýva aj z historického chápania vzťahu medzi
advokátom a klientom: v období účinnosti zákona č. 133/1975 Zb. o advokácii platilo, že občiansky
zákonník (§421 ods. 1 OZ) upravoval prípady zodpovednosti za škodu, spôsobenú advokátskou
organizáciou občanovi, neupravoval však zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobila advokátska
socialistická organizácia inej socialistickej organizácii (§145 a nasl. Hospodárskeho zákonníka); zmluva
o právnej pomoci medzi advokátskou organizáciou a klientom bola buď zmluvou občiansko-právnou

(podľa9.hlavyIV.častiOZ„Právnapomocadvokátskejorganizácie“)alebohospodársko-právnou(podľa
§354 resp. §352 Hospodárskeho zákonníka). Rozhodujúca bola charakteristika osoby klienta (občan -
socialistická organizácia). Podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy sa právny vzťah medzi advokátom
a klientom, založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenou podľa zákona o advokácii,
subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej (§724 a nasl. OZ) alebo o zmluve mandátnej (§566

ObZ). V prípade, ak predmetom poskytnutia právnej služby je právna pomoc vo veci, ktorá je uzatváraná
advokátom s podnikateľom ako klientom a súčasne sa týka s prihliadnutím na všetky okolnosti
(predmetu) klientovej podnikateľskej činnosti (§261 ods. 1 ObZ), riadi sa ustanoveniami obchodného
zákonníka (rozhodujúca je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu). Tomu nasvedčuje aj
judikatúra. Jednotlivé povinnosti, uložené týmito ustanoveniami, sú vo vzťahu k povinnostiam uloženým

advokátovi zákonom o advokácii v pomere všeobecného ku špeciálnemu. Občiansky a obchodný
zákonník upravujú aj súvisiace otázky, pričom táto úprava môže mať dopad na zodpovednostný
vzťah advokáta. V občianskom zákonníku ide o úpravu zodpovednosti za škodu §415 - §449a OZ,
spoluzavinenia poškodeného, spôsobu a rozsahu náhrady škody ako aj premlčania (§100 - §114
OZ); občiansky zákonník upravuje aj osobitnú zodpovednosť za poškodenie, stratu alebo zničenie

vecí prevzatých od iného, ktoré majú byť predmetom jeho záväzku ako aj možnosť liberácie z tejto
zodpovednosti podľa §421 OZ (NS ČR, sp.zn. 33Cdo 4121/2007, rozsudok z 25.02.2010; ÚS ČR, sp.zn.
II. ÚS 792/2002, uznesenie z 05.08.2004).

11. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobca, označený menom, priezviskom, rodným číslom a

bydliskom, „objednávkou právnych služieb“ u žalovaného, označeného menom a miestom podnikania,
dňa 01.03.2008 objednal „vypracovanie zmluvných dokumentov, týkajúcich sa prevodu cenných
papierov emitenta GLOBE METAL & FINANCE, a.s. zo žalobcu na spoločnosť N.S.A., a.s. Bratislava s
tým, že zaplatenie odplaty za tento prevod bude zabezpečený: ručením emitenta, notárskou zápisnicou
ako exekučným titulom a záložným právom na prevádzaných cenných papieroch.“ Ide teda o príkaznú

zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka. Dňa 18.03.2008 požadované listiny (Doklady „Zmluva o kúpe
cenných papierov“, uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou N.S.A., a.s., „Zmluva o zriadení záložného
práva k cenným papierom“, uzavretá medzi žalobcom ako záložným veriteľom a spoločnosťou N.S.A.,
a.s. ako záložcom a „Dohoda o prevzatí ručiteľského záväzku“, uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom,
N.S.A., a.s. ako dlžníkom a GLOBE METAL & FINANCE, a.s., ako ručiteľom) žalovaný odovzdal

žalobcovi oproti vzájomným podpisom cestou odovzdávacieho a preberacieho protokolu (č.l.9-10 spisu).
Keďže spoločnosť N.S.A., a.s. ako nadobúdateľ cenných papierov neuhradila dve splátky kúpnej ceny,
žalobca jej doručil vyhlásenie o okamžitej splatnosti celej kúpnej ceny. Napriek povinnosti uhradiť
finančné prostriedky do 30 dní od doručenia výzvy spoločnosť N.S.A., a.s. oznámila žalobcovi, že
dohodnuté splátky kúpnej ceny ani celú kúpnu cenu za prevedené cenné papiere nie je schopná

zaplatiť. Žalobca na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice - navrhol vykonať proti povinnému
N.S.A., a.s. exekúciu, ktorá bola pre nedostatok majetku povinného zastavená. Na to si žalobca uplatnil
nároky z ručenia voči spoločnosti GMF, a.s., odmietajúcej ručiteľský záväzok vzhľadom na neplatnosť
dohody o prevzatí ručiteľského záväzku; žalobca si prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania
spoločnostiGMF,a.s.,ktorábolasprávcompopretá.Dňa01.06.2011sižalobcauplatnilnároknanáhradu

škody voči žalovanému a oprel svoj nárok o skutočnosť, že žalovaný pri poskytovaní právnej služby
podľa §2 ods. 2 z.č. 586/2003 Z.z. postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
keď listinu o právnom úkone, nazvanú „Dohoda o prevzatí ručiteľského záväzku“, pripravil v rozpores ustanovením §161 ods. 1,2 ObZ, v dôsledku čoho je neplatná a pre vymoženie pohľadávky žalobcu
nepoužiteľná.

12. Okresný súd postavil svoje rozhodnutie na právnom názore, že právo žalobcu je premlčané,
krajský súd sa s ním stotožňuje; premlčanie žalobca v odvolaní spochybňoval vo vzťahu k použitej
občianskoprávnej úprave. Krajský súd aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ustanovení
zákona o advokácii v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené považuje za správne; od tejto
skutočnosti sa odvíja zákonná úprava premlčania.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
(§106 ods. 1OZ) a objektívna (§106 ods. 2OZ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby
je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny
prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek: a/ kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná

vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok
uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde, okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o
tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním, b/ kedy sa
poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Za škodu bude obvyklé zodpovedať priamo
škodca, ktorý ju spôsobil; v niektorých prípadoch však môže zodpovedať aj iná osoba, napr. ak škoda

bola spôsobená tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania. Objektívna premlčacia doba je
trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za
škodu. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, platí 10-ročná objektívna premlčacia doba. Objektívna
premlčacia doba (3-ročná i 10-ročná) začne plynúť od okamihu škodovej udalosti. Túto objektívnu
premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej

doby.

13. Keďže zodpovednosť advokáta za škodu je nepochybne vzťahom občianskoprávnym (Najvyšší súd
ČR sp.zn. 25Cdo/1487/2002; uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26.07.2007, sp.zn. 25 Cdo 2213/2005
publikované v Súbore civilných rozhodnutí NS pod č. C 5244; rozsudok Najvyššieho súdu ČR z

26.02.2003 sp.zn. 25 Cdo 1862/2001 uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí NS pod č. C 1743), je
potrebné v týchto prípadoch sa riadiť všeobecnou úpravou zodpovednostných vzťahov v zmysle §415,
§420 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.01.2005, sp.zn. 25 Cdo 886/2004,
publikovaný v Súbore civilných rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR pod č. C 3227).
Podľaobčianskoprávnejúpravyjepotrebnépredovšetkýmvprvomradeposudzovaťajpremlčanie,ktoré

namietol žalovaný.
Predmetná zmluva bola dojednaná dňa 18.03.2008 (zmluvy o predaji cenných papierov podpísané v
daný deň), pričom žaloba bola na okresný súd podaná dňa 28.09.2012. Okamihom, kedy žalobca bol
žalovaným upozornený, že vyžiadané ručenie je v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami,
mohol od zmluvy odstúpiť, prípadne uplatniť svoje právo súdnou cestou; týmto okamihom začala plynúť

premlčacia lehota.

14. Aj krajský súd má za to, že nárok žalobcu je premlčaný; nebolo preto potrebné sa už zaoberať
dôvodnosťou nároku ohľadom náhrady škody (hoci aj túto otázku posúdil okresný súd správne). Z
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. Úspešný v odvolacom konaní žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania. Podľa §396 ods. 1 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a s §262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) žalovaný bol v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešný, má právo na náhradu trov odvolacieho konania; preto mu odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).