Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Zemaníková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3XEObd/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304111883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6304111883.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grôsslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., o vymoženie 243,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen
podsp.zn.1lEr/443/2004,odovolaníaodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici z 28. marca 2013, č. k. lCoE/541/2012-29 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho
konania, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie zastavuje.
Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamieta.
Dovolanie oprávneného odmieta.
Povinný m á proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. marca 2013, č. k. lCoE/541/2012-29 potvrdil uznesenie
Okresného súdu Zvolen zo dňa 13. apríla 2011, č. k. 1 lEr/443/2004-22, ktorým súd prvého stupňa
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil. Odvolací súd zároveň návrh oprávneného na
prerušenie konania zamietol.
Toto uznesenie napadol oprávnený dovolaním zo dňa 11. júna 2014 a zároveň navrhol konanie prerušiť
a predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky.
Oprávnenýpodalprotiuzneseniuodvolaciehosúduvovýrokuozamietnutínávrhunaprerušeniekonania
odvolanie podaním zo dňa 17. júna 2014, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") najskôr skúmal, či sú dané procesné
predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.
Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom
konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých
- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie
o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla
2013 sp. zn. 3OboE/l/2013, ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013) s tým, že: a) odvolaním
možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol
v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním
napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím
odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p., § 10 ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [§ 12 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."') a § 34, § 35 C. s. p.]. Najvyšší súd na
uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s
právnymi závermi v nich vyjadrenými.Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nieje
daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).
Následne Najvyšší súd skúmal, či je dôvodný návrh oprávneného prerušenie dovolacieho konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa
už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd
rozhodnutia z 29. apríla 2014 sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29.
júla 2014 sp. zn. 30boer/l47/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/139/2013 a zo 17. júna 2014 sp. zn.
30boer/l65/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými
sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a
výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie
je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného
poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že dovolanie
podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p."), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú
vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe
skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Išlo o konania vedené na
najvyššom súde pod sp. zn. 3Oboer/70/2013, sp. zn. 3Oboer/81/2013, sp. zn. 3Oboer/149/2013, sp. zn.
3Oboer/163/2013 a sp. zn. 3Oboer/229/2013, s odôvodneniami ktorých sa najvyšší súd v celom rozsahu
stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3
veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C. s. p.).
Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a povinnému
teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému. (§ 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 256 ods. 1 C. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.