Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415207211
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415207211.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., H. 6, toho času V., V. XX,
zastúpená Mgr. Alicou Mendelovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Riečna 2, IČO: 42 137 624 a F.

J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XX/A, zastúpený JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Laurinská 18, za účasti Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.
októbra 2016 č. k. 7P/78/2015-577 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že upravil styk otca s
maloletou I. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň
v sobotu o 09.00 hod. pred bytom matky a je povinný vrátiť maloletú späť matke v ten istý deň na to
isté miesto o 18.00 hod. Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletou I. J., nar. XX. XX. XXXX každý
nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod., kedy si maloletú otec prevezme v materskej škole a vráti ju späť

matke v mieste jej bydliska o 18.00 hod. v ten istý deň s tým, že styk otca s maloletou I. J., nar. XX. XX.
XXXX sa bude vykonávať bez prítomnosti matky. Týmto uznesením sa mení uznesenie Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-100 zo dňa 05. 06. 2015. Ďalším výrokom rozhodol, že toto neodkladné
opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov
voči maloletej I. J., nar. 19. XX. XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. k. 7P/78/2015.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 471 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, §

330 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 395
ods. 1, čl. 1, § 360 ods. 1, 2, § 361 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len CMP) a uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 26. 09. 2016 domáhal prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne nariadenia neodkladného opatrenia, aby v zmysle záverov znaleckého posudku č.
24/2016 znalca z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Petra Molnára
zo dňa 26. 07. 2016 bol upravený jeho styk s maloletou I. J., nar XX. XX. XXXX tak, aby sa mohol stýkať

s maloletou bez prítomnosti matky každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do nedele
do 16.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v
materskej škole a vráti ju matke o 18.00 hod. v mieste jej bydliska, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod.
do 18.00 hod. a na vianočné sviatky 25. 12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. Alternatívne navrhol nariadiť
neodkladné opatrenie, aby sa mohol stýkať s maloletou bez prítomnosti matky každý párny týždeň v
mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu

od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v materskej škole a vráti ju matke o 18.00 hod. v mieste jej
bydliska, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a na vianočné sviatky 25. 12. od 09.00 hod.do 18.00 hod. a ďalej žiadal ešte upraviť styk v nepárnom týždni v mesiaci vo štvrtok tak, že si prevezme
maloletú v materskej škole v čase určujúcom začiatok styku a na tom istom mieste ju odovzdá matke v
čase určujúcom koniec styku. Podaním došlým súdu dňa 12. 10. 2016 otec opravil navrhované vyššie

uvedené neodkladné opatrenie, aby sa mohol stýkať s maloletou bez prítomnosti matky každý párny
týždeň v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci
v stredu od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v materskej škole a vráti ju matke o 18.00 hod. v
mieste jej bydliska, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a na vianočné sviatky 25. 12.
od 09.00 hod. do 18.00 hod. Alternatívne navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, aby sa mohol stýkať

s maloletou bez prítomnosti matky každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele
do 16.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v
materskej škole a vráti ju matke o 18.00 hod. v mieste jej bydliska, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod.
do 18.00 hod. a na vianočné sviatky 25. 12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. V alternatívnom petite nežiadal
upraviť styk na štvrtok a išlo len o zrejmú nesprávnosť v písaní. Svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia na úpravu styku s maloletou odôvodnil tým, že znalec z odboru klinickej psychológie detí a

klinickej psychológie dospelých PhDr. Peter Molnár vo svojom znaleckom posudku vyzdvihuje dôležitosť
a význam otca v živote dieťaťa, no najmä odporúča jeho styk s maloletou rozšíriť na každý druhý týždeň v
mesiaci a jeden deň v týždni bez prítomnosti matky, pričom poukázal na to, že posledné pojednávanie vo
veci bolo dňa 16. 12. 2015 a znalecký posudok bol predložený dňa 29. 07. 2016 a on sa nemal možnosť
počas tejto doby plnohodnotne so svojou dcérou stretávať, jeho styk s maloletou bol matkou marený,

matka odmietala a odmieta akúkoľvek spoluprácu psychológov, spoluprácu s Centrom pomoci Familiam
o. z., ktoré z pozorovaní vzťahu otec - dieťa vo svojej správe konštatuje, ako aj znalec v znaleckom
posudku, že pre zdravý vývoj dieťaťa by bol žiaduci jeho častejší kontakt s otcom bez prítomnosti matky.
Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci zatiaľ rozhodnuté nebolo. Uznesením Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-311 zo dňa 21. 01. 2016 súd prvej inštancie pribral do konania

znalca z odboru psychológie PhDr. Petra Molnára na skúmanie citových vzťahov maloletej k rodičom
a vyvodenia záverov ohľadom úpravy styku otca s maloletou. Znalec PhDr. Peter Molnár podal vo veci
znalecký posudok č. 24/2016 zo dňa 26. 07. 2016, z ktorého záverov vyplýva, že súčasná forma styku
otca s maloletou sa ukazuje ako nevhodná, čo sa prejavuje na psychike a správaní maloletej, ktorá
má k otcovi málo rozvinutý vzťah, ale teší sa z jeho prítomnosti, nemá z neho strach, no v prítomnosti

matky sa nechce, resp. sa bojí citovo prejaviť. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia
sú schopní podieľať sa na výchove a osobnej starostlivosti o maloletú I. za predpokladu vzájomného
rešpektu a jednotnej výchovy a znalec navrhol upraviť styk otca s maloletou na každý druhý týždeň
od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. bez prítomnosti matky a počas týždňa, v ktorom ju
otec nebude mať určiť jeden deň, kedy si otec maloletú vyzdvihne v materskej škole a vráti ju matke

o 18.00 hod. Prítomnosť matky považuje znalec za nevhodnú, vzhľadom k ich narušenej komunikácii
pri styku. Podaním zo dňa 07. 10. 2016 došlým súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016 Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny (ďalen len ÚPSVaR) Nové Zámky zaslal súdu oznámenie matky maloletej
ohľadom priebehu stretnutia otca s maloletou, ktoré sa uskutočnilo 01. 10. 2016, z ktorého je zjavná
nedostatočná komunikácia medzi rodičmi pri styku otca s maloletou za prítomnosti matky a aj sama

matka v predmetnom oznámení uviedla, že celý tento deň bol absurdný a chaotický. Je teda nesporné,
že rodičia stále nie sú schopní vzájomne komunikovať pri realizácii styku a ich tvrdenia ohľadom situácie,
ktorá nastáva pri realizácii styku sú odlišné, napr. keď otec chcel nahrávať celý priebeh stretnutia, keďže
sa tak údajne na tom dohodli na ÚPSVaR Nové Zámky, pritom matka to vo svojom podaní poprela, že to
nie je pravda a že na ničom takom sa nedohodli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na

podaný znalecký posudok č. 24/2016 znalca z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých PhDr. Petra Molnára zo dňa 26. 07. 2016 súd prvej inštancie dospel k záveru, že realizácia
stykuotcasmaloletouzaprítomnostimatkyjekontraproduktívnaanevplývapriaznivonapsychickývývin
maloletej, pretože rodičia nedokážu v jej záujme primerane kooperovať, eliminovať zaťažovanie dieťaťa
problémami dospelých, čo má negatívny vplyv na styk otca s maloletou, ktorý sa realizuje dlhodobo

za konfliktných okolností. V najlepšom záujme maloletej bude, ak bude dočasne upravený styk otca s
maloletoutak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia,atonakaždýpárnytýždeňodsoboty
od 09.00 hod. do 18.00 hod. toho istého dňa, teda nie od piatku, pretože doteraz bol styk uskutočňovaný
len jeden deň za prítomnosti matky a je potrebné, aby sa postupne medzi otcom a dcérou rozvíjal a
prehlboval cit spolupatričnosti. Súd prvej inštancie ďalej upravil styk aj na jeden deň v stredu v nepárnom

týždni na podporu rozvoja citových väzieb medzi otcom a maloletou, pričom rozhodovanie o sviatkoch,
prípadne o prázdninách, bude predmetom konečného rozhodnutia vo veci.2. Matka dňa 18. 11. 2016 doručila súdu prvej inštancie podanie zo dňa 15. 11. 2016 označené
ako „Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia". Matka v predmetnom podaní uviedla, že
pravidelne informuje ÚPSVaR Nové Zámky o priebehu stretnutí otca s maloletou I. a skutočnosti, že

dieťa má odmietavý postoj k týmto stretnutiam. Počas stretnutí ich neustále natáča na telefón, čím jej
vytvára neúmerný stres a dieťa sa pravidelne rozplače a schováva sa. Vzhľadom na zlý psychický stav
dcéry spôsobený správaním otca, sa matka obrátila na Úrad Komisára pre deti za účelom vypracovania
znaleckého posudku, nakoľko vypracovaný posudok PhDr. Petrom Molnárom spochybnila. Mala za to,
že znalec dospel k záverom znaleckého posudku na základe domnienok, vyšetrenie dieťaťa absentuje a

závery znaleckého posudku sú zmätočné a dieťa poškodzujúce. V tejto súvislosti poukázala na správu
psychológa MUDr. Štefana Matulu, ktorý predbežne vyšetril maloletú a na záver správy konštatoval, že
pri zmienke o otcovi má maloletá odmietavý postoj, vyjadruje sa, že otca nemá rada a pri zmienke, že
by s ním mala ostať sama, sa rozplakala a odmietala akúkoľvek komunikáciu. Súčasne sa PhDr. Matula
vyjadril, že kontakt s otcom a maloletou si bude vyžadovať cielenú poradensko-psychoterapeutickú
intervenciu s maloletou. Matka dala do pozornosti, že maloletá nie je zvyknutá tráviť noc bez jej

prítomnosti, je na ňu naviazaná a z dôvodu pravidelných výstupov otca voči nim obom, má z neho strach.
Mala za to, že uvedené neodkladné opatrenie nesleduje záujmy maloletého dieťaťa, ale záujem otca,
ktorý neustále vyvíja tlak na príslušné orgány. Podľa jej názoru je záujem dieťaťa prvoradý a u dieťaťa
v takomto útlom veku je nutné vytvoriť priestor na adaptačnú fázu dieťaťa a prípravu na zmenu styku.
Tvrdila, že úprava styku otca s maloletou by predstavovala neprimerane veľký zásah do nastaveného

režimu maloletej a v neposlednom rade i do jej psychického stavu, čo je nepochybne v rozpore so
záujmom maloletej. Takáto neplynulá a násilná zmena v tomto psychickom rozpoložení maloletej by
mala negatívny dopad na jej priaznivý vývoj. Pretože väzby medzi otcom a maloletou boli v poslednom
období značne oslabené a narušené ich vzájomnými konfliktami riešenými aj prostredníctvom zásahov
polície, najmä v tejto adaptačnej fáze, bude treba pristupovať k obnoveniu dôvery k otcovi nenásilne,

postupne s rešpektovaním záujmu dieťaťa. Poukázala na nepripravenosť otca kooperovať pri realizácii
styku (otec neustále voči maloletej aj matke používa zastrašovanie, políciu a neoprávnené nahrávanie).
Matka mala za to, že ani nie 5-ročné dieťa je nutné na tak zásadnú zmenu úpravy styku riadne pripraviť,
obzvlášť, ak dieťa vykazuje tak odmietavý postoj a strach ako maloletá. V zmysle vyjadrení psychológov
by takáto násilná forma zmeny styku mohla u dieťaťa spôsobiť traumu a následné celoživotné psychické

problémy a bloky. Dodala, že doposiaľ nepredchádzala žiadna príprava na takúto zmenu a maloletá
doposiaľ u otca nikdy neprespala. Keďže maloletá zažíva s otcom pri realizácii styku za jej prítomnosti
stále atakujúce situácie, ponechanie maloletej u otca bez jej prítomnosti je pre maloletú ohrozujúce. Otec
bez ohľadu na spánkové potreby maloletej alebo potreby sa najesť a bez ohľadu na primerané oblečenie
a počasie, si vyžaduje, aby maloletá plnila ním nastavený neprimeraný program. Matka má dôvodnú

obavu o zdravie maloletej a uviedla, že táto situácia je urgentná a existuje reálna hrozba ohrozenia
zdravia maloletej. Záverom dodala, že je nutné využiť služby psychológa na nastavenie adaptačnej fázy
na tak zásadnú zmenu úpravy styku. Na tomto skutkovom a právnom základe matka žiadala, aby súd
po vykonaní potrebného dokazovania vydal neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk maloletej s otcom
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I., nar. XX. XX. XXXX, každú nepárnu sobotu od

9.00 hod. do 11.30 a každý párny piatok od 15.30 hod. do 18.30 hod. v mieste bydliska maloletej za
prítomnosti matky.

3. Proti uzneseniu č. k. 7P/78/2015-577 zo dňa 27. 10. 2016 podal odvolanie otec, no podanie bolo
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie (bez zaručeného elektronického podpisu) a podané

odvolanie otca nebolo dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
podľa osobitného predpisu do desiatich dní, preto súd v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 123 ods. 2 CSP na podanie otca neprihliadal. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

4. Dňa 24. 11. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie matky označené ako „Návrh na
vykonanie dôkazu", v ktorom uviedla, že znalecký posudok vypracovaný psychológom PhDr. Petrom
Molnárom spochybňuje a má za to, že znalec vychádzal a dospel k záverom znaleckého posudku na
základe domnienok. Podľa názoru matky nevzal do úvahy potreby dieťaťa a už vôbec nie jej psychický
stav (nakoľko sa k vyšetreniu maloletej ani nedostal). Znalec na dieťa vyvíjal tlak a zvyšoval hlas,

čo považovala vzhľadom na odbornosť znalca a útly vek dieťaťa za neprimerané, neprofesionálne a
neprijateľné. Mala za to, že vyšetrenie dieťaťa absentuje a závery znaleckého posudku sú zmätočné
a dieťa poškodzujúce. Žiadala, aby súd predvolal znalca PhDr. Molnára na vypočutie a na vysvetlenie
záverov ním vypracovaného znaleckého posudku a navrhla, aby súd ustanovil nového znalca navypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Záverom poukázala na správu psychológa MUDr.
Štefana Matulu, ktorý predbežne vyšetril maloletú a uviedol, že kontakt s otcom a maloletou si bude
vyžadovať cielenú poradensko-psychoterapeutickú intervenciu s maloletou. Konštatovala, že záujem

dieťaťa je prvoradý a je nutné vytvoriť priestor na adaptačnú fázu dieťaťa a prípravu na zmenu styku.

5. Matka dňa 24. 11. 2016 doručila súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie proti
uzneseniu zo dňa 27. 10. 2016, jej doručenému 15. 11. 2016. Predmetné podanie bolo obsahovo zhodné
s podaním zo dňa 15. 11. 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2016. Napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie matka považovala za neprimerané, predčasné a maloletú ohrozujúce, vydané na
základe nezisteného skutkového stavu. Záverom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrh zamieta.

6. Následne dňa 29. 11. 2016 matka svojím podaním zo dňa 25. 11. 2016 zobrala svoj návrh na začatie
konanie zo dňa 15. 11. 2016 v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť.

7. Podaním zo dňa 01. 12. 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 02. 12. 2016, matka zaslala
lekársku správu MUDr. Aleny Vávrovej, detskej psychiatričky, ktorá vyšetrila maloletú a konštatovala
úzkostnú poruchu v dôsledku traumy prežívanej počas styku s otcom. Záverom dodala, že na základe
uvedeného neodporučila realizovať styk podľa vydaného posledného neodkladného opatrenia.

8.KodvolaniumatkysapísomnevyjadrilÚPSVaRNovéZámky,ktorýuviedol,žesapodrobneoboznámil
so znaleckým posudkom č. 24/2016 zo dňa 26. 07. 2016, ktorý vypracoval súdny znalec PhDr. Peter
Molnár, rešpektoval závery znaleckého dokazovania a nemal námietky voči znaleckému posudku. V
danom prípade súd prvej inštancie mal osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali prijať záver,

ževčaserozhodovaniasúdujevzáujmedieťaťanariadiťneodkladnéopatrenievoveciúpravystykuotca
s maloletou I. bez prítomnosti matky. Správa PhDr. Štefana Matulu, na ktorú poukazuje matka vo svojom
odvolaní, bola vypracovaná až po vydaní neodkladného opatrenia. Zo záverov správy vyplýva, že na
základe analýzy a vyhodnotenia kontaktu s maloletým dieťaťom možno konštatovať, že vzťah maloletej
k otcovi je jednoznačne odmietavý, akýkoľvek kontakt s otcom si bude vyžadovať cielenú poradensko-

psychoterapeutickú intervenciu s maloletou a naďalej bude pokračovať v psychologickej starostlivosti.
Uviedol, že riešenie problému realizácie styku s otcom nebolo konzultované a za účelom objektivizácie
údajov poskytnutých matkou sa bude realizovať konzultácia s otcom. Na základe uvedených skutočností
kolízny opatrovník navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť v plnom rozsahu. Záverom dodal, že konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečuje iba dočasnú úpravu pomerov, ktorú nahradí trvalá

úprava pomerov a bude predmetom konečného rozhodnutia vo veci.

9. Okresná prokurátorka v Nových Zámkoch doručila dňa 19. 12. 2016 súdu prvej inštancie podanie zo
dňa15.12.2016,ktorýmoznámila,žepodľa§13ods.1vspojení s§111písm.d)CMPvstupujedo
konania a súčasne navrhla vyslúchnuť znalca v odbore psychológia detí, klinická psychológia dospelých,

poradenská psychológia, PhDr. Petra Molnára, z ÚPSVaR Nové Zámky zabezpečiť správu o tom, ako
sa realizuje uznesením č. k. 7P/78/20156-437 zo dňa 30. 06. 2016 rodičom maloletej uložená povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti navzájom komunikovať, ktoré
sa má vykonávať na Referáte poradensko-psychologických služieb úradu, tiež o tom, ako sa podľa
úradom získaných informácií aktuálne realizuje styk otca s maloletou. V prípade, že sa rodičia maloletej

zúčastňujú uvedeného odborného poradenstva, navrhla vyžiadať správu priamo z Referátu poradensko-
psychologických služieb ÚPSVaR Nové Zámky o jeho priebehu, príp. o jeho výsledkoch. Tiež navrhla
vyžiadať správu z materskej školy, ktorú maloletá navštevuje o tom, kto maloletú sprevádza pri príchode
a odchode z materskej školy; či v materskej škole maloletá verbalizuje svoj vzťah k rodičom a aký; či je
otec maloletej v kontakte s uvedeným predškolským zariadením a zaujíma sa o priebeh pobytu maloletej

v zariadení, tiež na akej úrovni je kontakt materskej školy s matkou maloletej.

10. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril i otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil. Uviedol, že k nariadeniu znaleckého dokazovania konajúci súd pristúpil po tom, čo na
pojednávaní konanom dňa 16. 12. 2015 účastníci zhodne navrhli pristúpenie znalca do konania.

S návrhom súhlasil aj kolízny opatrovník. Následne súd 30. 06. 2016 vydal uznesenie, ktorým
nariadil neodkladné opatrenie a uložil maloletej I. J. a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu na ÚPSVaR Nové Zámky, referáte poradensko-psychologických služieb, za účelom
zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať. Nariadené neodkladné opatrenie malo do času,kým súd nerozhodne vo veci samej pomôcť rodičom skúsiť spolu lepšie vychádzať, malo pomôcť
matke prekonať zarytú nevraživosť voči otcovi, malo pomôcť matke ukázať, že je v najlepšom záujme
maloletej I., ak jej rodičia dokážu spolu komunikovať. Mal za to, že samotné odvolanie matky voči tomuto

rozhodnutiu, no najmä dôvody, ktoré v nich uvádza, sú jasným dôkazom jej absolútnej nekompetentnosti
ako preferenčného rodiča, ktorý má na dieťa neobmedzený vplyv a ktorý v súčasnosti ako jediný,
spolu so svojimi rodičmi, dieťa „vychováva". Otec nemá na dieťa, na jeho výchovu žiaden dosah.
Nemá ako dokázať svojej dcére, že ju má skutočne rád, že mu na nej skutočne záleží. V podanom
odvolaní matka spochybňuje odbornosť vypracovaného znaleckého posudku a poukazuje na závery,

ktoré zámerne vytrháva z kontextu. Uviedol, že znalec konštatoval, že zo správania dieťaťa bolo
evidentné, že otca pozná a že sa ho nebojí. Svojou spontánnou reakciou dala sama maloletá impulz
k nevyhnutnosti zbližovania sa s otcom. Súdny znalec veľmi citlivo a uvážene odporučil spôsob styku
otca s maloletou a rozpoznal, že v prítomnosti matky sa dieťa stáva neisté sebou samou a práve pre
prejavy správania sa maloletej v prítomnosti matky, no zrejme tiež z dôvodu charakteru osobnosti matky,
odporučil styk otca bez jej prítomnosti. Dodal, že znalec mal možnosť vyšetriť a zistiť charakterové

rysy oboch rodičov, spôsoby ich prejavu, a preto závery jeho posudku považoval za vysoko odborné.
K argumentácii matky, že dieťa otca odmieta, otec uviedol, že dieťa nie je schopné samo si vytvárať
negatívny postoj k otcovi, keďže samo s ním nezažilo žiadnu negatívnu skúsenosť. Dieťa napodobňuje a
čerpá výsostne len postoje a prejavy matky voči otcovi, keďže ona, no najmä jej rodičia sú preferenčnými
osobami, ktoré dieťa vychovávajú, s ktorými dieťa zdieľa spoločnú domácnosť a je teda viac než

pravdepodobné, že jedine výchova a miera prejavov matky a starých rodičov na adresu otca, sú
jediným zdrojom skúseností maloletej s otcom. Negatívne emócie vo vzťahu k otcovi u dieťaťa vytvára
jedine matka a jej rodičia. Od dvoch rokov dieťaťa sa cestou súdu otec snaží k dieťaťu priblížiť, no
je mu v tom neustále bránené. Mal za to, že v zmysle rozsiahlej judikatúry, je najlepším záujmom
maloletého dieťaťa žiť v ucelenej rodine. Pokiaľ rodičia nedokážu spolu existovať v jednej domácnosti

tak, aby to dieťaťu neubližovalo, je na mieste a v prospech dieťaťa, aby bolo pozitívne sýtené od oboch
rodičov. Ak majú obidvaja rodičia záujem na osobnej starostlivosti o dieťa, je v jeho prvoradom záujme,
aby bolo vychovávané rovnocenne oboma rodičmi. Ďalej uviedol, že odmietanie matky zúčastniť sa
psychologického poradenstva, odvolanie voči nariadenému psychologickému poradenstvu, odmietanie
zúčastniť sa párových terapií, ktoré jej boli niekoľko krát navrhované, dokazuje, že ide o prototyp

brániacej matky. Matka odignorovala snahu Centra pomoci Famíliám o. z., ktoré sa snažilo niekoľkokrát
pomôcť pri asistencii v čase styku otca s maloletou. Otec tvrdil, že v odvolaní matka neuvádza žiadne
nové skutočnosti, žiadne nové fakty, len stále dokola oprašuje svoju teóriu o tom, ako veľmi je otec pre
dieťa nebezpečný, ako je nezodpovedný, ako v čase, kedy má byť s maloletou, trávi na počítači, atď.
Podľa jeho názoru, je to však všetko len rovina všeobecných tvrdení, ktoré nemajú žiadne objektívne,

ani logické opodstatnenie, nakoľko tak ako sama uviedla, už od 11 mesiacov s otcom v spoločnej
domácnosti nežije. Naopak, on svojou nekonečnou trpezlivosťou dokazuje, že mu na maloletej záleží.
Je ochotný za ňou cestovať každý druhý týždeň len na pár hodín, napriek tomu, že s ňou nemôže
byť ani ten krátky čas sám. Najdôležitejším faktom je, že hoci dieťa naozaj s otcom nie je v kontakte
(resp. v minimálnom a aj to len za prítomnosti matky či starých rodičov) a je matkou, ako aj jej rodičmi

sýtené negativizmom a nevraživosťou voči otcovi, napriek tomu dieťa na neho, v prítomnosti znalca,
veľmi pozitívne, spontánne reaguje a dokonca mu aj zakýva. K vyjadreniu Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie, podpísanému PhDr. Štefanom Matulom, PhD., adresovanému Ing.
Tomanovej, Komisárovi pre deti, ktoré je prílohou odvolania matky, otec uviedol, že ide o vyjadrenie,
ktorého tri celé strany tvoria len reprodukciu matkiných tvrdení, ktoré doteraz neboli žiadnym spôsobom

dôkazne preukázané a ktoré si, bohužiaľ, PhDr. Matula, PhD. osvojil bez toho, aby mal preštudovaný
celý spis, prípadne aby osobne hovoril aj s otcom. Mal za to, že navyše ide jednoznačne o snahu
spochybňovať znalecké dokazovanie, nariadené súdom, ktoré má z hľadiska odbornosti najvyšší kredit
a zároveň preukazuje najvyšší stupeň objektivity. Dodal, že len preto, že výsledky znaleckého posudku
PhDr. Molnára matke nevyhovujú, je matka ochotná dieťa opätovne podrobovať novému odbornému

vyšetreniu. Konajúci súd však objektívne znalecké dokazovanie už nariadil, bolo vykonané a v zmysle
jeho odporúčaní súd predbežne o otázke styku otca s maloletou rozhodol. Podľa jeho názoru, každé
ďalšie dokazovanie už nesie znaky tendenčnosti a značnej neobjektivity, keďže ide o aktivity navrhované
matkou, čoho dôkazom je aj samotné vyjadrenie PhDr. Matulu, PhD.

11. Na výzvu súdu prvej inštancie doručil dňa 09. 01. 2017 PhDr. Štefan Matula, PhD. - Výskumný ústav
detskej psychológie a patopsychológie správu o priebehu psychologickej starostlivosti zo dňa 28. 12.
2016, v ktorej uviedol, že dňa 03. 11. 2016 sa na nich na odporúčanie Úradu komisára pre deti obrátila
matka maloletej so žiadosťou o poradensko-psychologickú starostlivosť tak pre svoju dcéru, ako aj preňu samotnú. Prvé ich stretnutie s matkou sa uskutočnilo dňa 26. 10. 2016 po telefonickej dohode, kedy
ich matka oboznámila so svojou rodinnou situáciou a zároveň predložila kópiu písomného podnetu, ktorý
mala už pripravený pre Úrad komisára pre deti. Dňa 09. 11. 2016 sa uskutočnilo úvodné psychologické

vyšetrenie maloletej I. zamerané predovšetkým na nadviazanie osobného kontaktu. Uviedol, že osobný
kontakt s maloletou I. bol nadviazaný až po prekonaní jej počiatočnej nedôvery, pričom v prvej -
adaptačnej fáze bola v miestnosti prítomná aj matka. Vo vedľajšej miestnosti, v ktorej matka nebola
prítomná, maloletá nakreslila jesenné ovocie - hrušku, slivku a jabĺčko. V priebehu kreslenia, resp. v
jeho finálnej fáze sa dozvedeli, že má 5 rokov a chodí do škôlky. Najradšej má mamu, potom starého

otca a babku. Otca nemá rada vôbec a ani sa s ním nechce stretávať. Pri zmienke o tom, že by sa
niekedy mohla stretnúť s otcom len sama, bez mamy, sa pustila maloletá do plaču a odmietla akúkoľvek
komunikáciu. Na základe analýzy a vyhodnotenia priebehu kontaktu s maloletou PhDr. Štefan Matula,
PhD. konštatoval, že vzťah maloletej k otcovi je jednoznačne odmietavý a akýkoľvek kontakt s otcom
si bude vyžadovať cielenú poradensko-psychoterapeutickú intervenciu s maloletou. Na žiadosť matky
budú pokračovať v psychologickej starostlivosti. V závere rozhovoru s matkou prebrali základné zásady

rodičovských výchovných prístupov k dieťaťu v takejto situácii a bol dohodnutý termín stretnutia s
maloletou. Ďalej uviedol, že s otcom nehovorili, za účelom objektivizácie údajov zo strany otca plánovali
ho pozvať na konzultáciu telefonicky. Otec maloletej ich však požiadal o konzultáciu vo veci stretávania
sa so svojou dcérou, pričom až v priebehu ich prvého rozhovoru vysvitlo, že on je otcom maloletej I., ako
aj skutočnosť, že v minulosti už boli s otcom dieťaťa v kontakte v súvislosti s ich znaleckou činnosťou.

Ďalej uviedol, že na stretnutí s otcom, ktoré sa uskutočnilo dňa 15. 11. 2016 ich otec oboznámil so
svojou rodinnou situáciou a zároveň predložil video a audio záznamy na DVD nosiči, dňa 18. 11. 2016
a 23. 11. 2016 emailom + doporučene doplnil zaslaním vyjadrenia a žiadosti s doplnením informácií a
podkladov. Keď sa otec následne oboznámil s obsahom a záverom odborného vyjadrenia o priebehu
ich psychologickej starostlivosti o maloletú I., ktoré doručili komisárke pre deti, Ing. Viere Tomanovej,

žiadalichvrámcisnimivoprednedohodnutejkonzultácieobezodkladnépsychologickévyšetreniedcéry
za jeho prítomnosti a následné vystavenie odborného vyjadrenia, formálne a obsahovo analogického s
vyjadrením, ktoré vystavili matke. Tvrdil, že otec dokonca text ním navrhovaného vyjadrenia priniesol
pripravený na USB kľúči. V priebehu konzultácie opätovne odmietli jednak vyšetrovať maloletú a už
vôbec nie za prítomnosti otca. Po niekoľkonásobne opakovanom nástojčivom verbálnom naliehaní

otca nakoniec odborné vyjadrenie vystavili aj otcovi, ale až po jeho akceptácii, že záver predmetného
vyjadrenia bude naformulovaný len na základe dovtedajších výsledkov ich klinicko-psychologických
pozorovaní a verbálnej komunikácie v rámci konzultácií s otcom. Text kontroverzného záveru so
súhlasom otca ustálili nasledovne: „Na základe doplnených materiálov, oboznámenia sa s prípadom aj
z otcovej strany a naštudovaní materiálov dodaných matkou a doplnených otcom sme dospeli k záveru,

že je potrebná poradensko-terapeutická práca s maloletou, avšak až po pokuse nastaviť vzájomnú
komunikáciu medzi rodičmi aspoň na úroveň akceptácie." Dodal, že v závere rozhovoru s otcom prebrali
základné zásady rodičovských výchovných prístupov k dieťaťu v inkriminovanej situácii a dohodli termín
nasledujúcej spoločnej konzultácie rodičov. Termín bol stanovený na 08. 12. 2016, no dňa 07. 12. 2016
otec účasť na dohodnutom stretnutí s matkou odvolal. PhDr. Štefan Matula, PhD. ako prílohu k správe

doručil i email otca zo dňa 07. 12. 2016, v ktorom otec žiada stretnutie matky a otca, ale za prítomnosti
maloletej. PhDr. Matula text predmetného emailu spracoval do tabuľky, v ktorej uložil otcovi otázky so
žiadosťou, aby na ne odpovedal. Tabuľku taktiež doručil ako prílohu k správe a uviedol, že po obdržaní
odpovedí od otca, tieto doručia súdu obratom. Ako prílohy boli doručené i emaily od matky zo dňa 21.
12. 2016 a 22. 12. 2016. Záverom dodal, že tak priebeh, ako aj obsah ich doterajších kontaktov s matkou

a s otcom, ako aj jednej konzultácie s maloletou a najmä bohatá písomná dokumentácia o spôsoboch,
akými sa najmä otec snaží zabezpečiť si právo na stretávanie sa s dcérou, konštatuje, že zlepšenie
vzťahu dcéra - otec aspoň na úroveň akceptácie otca zo strany maloletej nemá dobrú prognózu. Preto
navrhli obom rodičom pokúsiť sa v psychologicko-poradenskom procese dostať spôsob ich rodičovskej
komunikácie na takú úroveň, že budú schopní dohodnúť sa operatívne na vzájomne akceptovateľných

postupoch pri zabezpečovaní kooperatívneho postoja maloletej k stretávaniu sa s otcom. Zdá sa, že
akékoľvek urýchľovanie tohto procesu sa nielenže míňa účinkom, ale s pravdepodobnosťou rovnajúcou
sa istote, povedie k ďalšej eskalácii konfliktného vzťahu rodičov. Matka deklarovala, že je v záujme
dcéry ochotná spolupracovať na vylepšení vzťahu s otcom. Otec v prvej fáze tiež súhlasil, ale deň pred
prvým spoločným sedením svoju účasť stornoval. Ostatným krokom, o ktoré sa pokúšajú, je spoločná

analýza obsahu emailov, ktoré im zaslal otec, resp. matka. Po analýze priebehu spoločného sedenia,
prípadneviacerýchsedenísobomarodičmi,kobsahuostatnýchemailovsapokúsiaustáliťďalšiumožnú
perspektívu odborného poradenstva pri riešení stretávania sa otca s maloletou.12. PhDr. Štefan Matula, PhD. - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie doručil dňa
13. 01. 2017 súdu podanie, v ktorom uviedol, že po prečítaní písomností a pozretí dodaných dôkazov
konštatuje nasledovné, z psychologického hľadiska najdôležitejšie skutočnosti: Otec uviedol, že mu

matka I. U. dlhodobo všemožnými spôsobmi znemožňuje styk s ich maloletým dieťaťom, dcérkou I..
Trvale táto má bývať v B. na ul. H. 6, fakticky ale, aby otec mal sťažený prístup až v V., na ul. V.
XX. Toho času by mal byť realizovaný styk otca v zmysle uznesenia súdu o neodkladnom opatrení
č. k. 7P/78/2015-577 zo dňa 27. 10. 2016. Styk otca s maloletou sa mal vykonávať bez prítomnosti
matky. Uviedol, že táto akútna zmena formy a rozsahu styku bola, avšak v širšom rámci akútne

odporučená, a to najmä vzhľadom ku traumatizácii dieťaťa matkou pri doterajšej forme stretávania sa
za jej prítomnosti. Znalec PhDr. Peter Molnár identifikoval vo svojom znaleckom posudku na žiadosť
okresného súdu nevhodnosť prítomnosti matky pri stretnutiach dcéry s otcom a potvrdil vhodnosť a
prospešnosť stretávania sa dcéry s otcom bez matkinej prítomnosti. Matka zatiaľ všetky stretnutia
zmarila, buď oznámila necelý deň pred stretnutím, že dieťa je choré, bez toho, aby mala lekársku správu
o chorobe, súčasne pritom nereaguje na žiadosti o informácie o zdravotnom stave a odmieta všetky

navrhované náhradné termíny. Otec sa po zistených skutočnostiach znalcom a poučení o možných
a pravdepodobných negatívnych následkoch na psychický vývin dcérky I. veľmi obáva dôsledkov na
zdravie maloletej o to viac, že matka sa v i nedávnej minulosti viackrát vyjadrovala tak, že nikdy
neumožní, aby otec realizoval starostlivosť bez jej prítomnosti - a aj tak konala. Dá sa predpokladať,
že matka bude takto konať a správať sa aj pri nasledujúcich termínoch stretnutí, prečo požiadal 07.

11. 2016 ÚPSVaR Nové Zámky o pomoc, resp. účasť asistenciou pri preberaní a odovzdávaní dcérky.
Ako dôležité argumenty otec viedol, že I. má a aj vždy mala s ním veľmi intenzívny a dobrý vzťah, ktorý
pred sporením sa pred súdom matka i umožnila si otcovi a dcére vybudovať, avšak ako bolo už pred
rozchodom a počas neho zrejmé, matka vybudovaný vzťah dcérka - otec začala používať ako nástroj
na vydieranie otca. Na žiadosť matky musel prerušiť všetky kontakty s jeho rodinou a s priateľmi. Pokiaľ

sa matke zdalo, že nerobí všetko podľa jej predstáv, vyvolávala konfliktné situácie, kričala a fyzicky ho
napádala s ich dcérou na rukách. Keď sa jej naďalej zdalo, že ani to nezaberá, tak sa mu vyhrážala tým,
že vyskočí z okna bytu aj s dieťaťom na rukách. Otec tvrdil, že ich dcéra bola od malička traumatizovaná
týmto správaním matky, preto trval na riešení tohto problému s odborníkmi. Rodičia preto navštívili
niekoľkokrát psychologické poradne, čo však matka akceptovala iba pod podmienkou otca neukončiť ich

vzťah a spolubývania rodičov. Po neželanom vstupe a intervenciách starej matky do sľubného riešenia
v psychologickej poradni však matka začala odmietať ďalšiu spoluprácu s odborníkmi a na radu jej
matky sa odsťahovala spolu s dieťaťom za pomoci a organizácie starých rodičov bez súhlasu otca z
B. do V.. Matka pracuje v Bratislave a má tam aj svoj trvalý pobyt, pričom denne dochádza vlakom do
práce, vlakom sa vracia nazad v neskorých večerných hodinách, avšak často prespáva u známych či

priateľa v B.. Dcérku I. takto cez pracovný týždeň sotva vidí a starostlivosť o túto prakticky prevažne
prenechala starým rodičom. Otec ďalej konštatoval, že svoj voľný čas už od jej narodenia venoval svojej
dcére. Chodieval s ňou na všetky vyšetrenia a lekárske prehliadky - matka odmietala šoférovať auto v
bratislavskej premávke. Otec bez problémov dokázal zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloletú I.,
najmä keď matka odchádzala za svojimi priateľmi zabávať sa, trávil s ňou často čas bez prítomnosti

matky. Otec má skúsenosti s deťmi jeho sestry, ktorým sa od malička tiež venoval a ktoré u neho už od
útleho detstva často príležitostne aj prespávali. Rovnako má dlhoročné skúsenosti pri práci s deťmi v
materských školách, detských centrách, detských a športových táboroch. Je športovec, zásadne nepije,
nefajčí a nikdy neužíval drogy. Ďalej uviedol, že matka v snahe naplniť svoje vyhrážky sa pokúsila
niekoľkokrát získať „dôkazový materiál" tak, že ubližovala I., následne si to natáčala ako plače a kričí. V

nádeji, že matka prehodnotí svoje správanie, ale už poučený jej správaním, začal nosiť mobilný telefón
s tým, že incident a pôvodca tohto môže byť zaznamenaný. Tvrdil, že preto matka čiastočne zmiernila
svoje konanie zo strachu, že by niekto mohol zistiť ako stretnutia skutočne prebiehajú. Matka si však od
začiatku všetky stretnutia nahrávala, predložiť ich psychológom, či ÚPSVaR ale odmietla zo zjavného
dôvodu, prečo aj doteraz nikomu neumožnila odpozorovanie stále výbornej interakcie medzi otcom a

dcérou. Podľa jeho názoru, matka takto svojim konaním zjavne ubližuje maloletej a to s cieľom, aby
znemožnila a zhoršila, ba až celkom prerušila jej vzťah k otcovi. O to viac ju zlostí fakt, že dcéra má stále
vytvorený vzťah s otcom, avšak v jej prítomnosti docielila to, že I. sa panicky bojí prejaviť to, čo stále cíti
k otcovi, prežíva traumatizujúci konflikt lojality, ktorý identifikoval súdny znalec v posudku a práve preto
urgentne a akútne požaduje okamžitú zmenu styku, a to bez prítomnosti matky. Dodal, že je zjavné, že

matkine žiadosti o pomoc sú v skutočnosti jej túžby dieťa celkom izolovať od otca, resp. zničiť mu všetky
pozitívne zážitky a spomienky so svojím otcom, pričom naliehavo znemožňuje každú možnosť odhalenia
objektívneho stavu a jej zámeru a preskúmania. Ďalej konštatoval, že znalec spozoroval aj to, že I. v
prítomnosti matky kopíruje jej správanie sa k otcovi, pričom ju matka za to odmeňuje, v opačnom prípadetrestá. V neprítomnosti matky sa maloletá správa úplne prirodzene, komunikuje s otcom a prejavuje mu
lásku a city. Matka otca zámerne neinformuje o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ich dcéry. Otec
je nútený sa preto pravidelne informovať u jej detskej pediatričky, kožného lekára a v materskej škôlke,

ktorú navštevuje. Matka udáva lživé a ničím nepodložené informácie o priebehu stretnutí i o vzťahu s
jeho dcérou. Od decembra 2012 sa nemôže otec s dcérou stretávať dôstojne. Dodal, že matka dieťaťa
spolu so starými rodičmi programuje dieťa k nenávisti k otcovi, zastrašuje ju, manipuluje psychicky a
fyzicky trestá za každý prejav pozitívnej emócie k otcovi. Treba mať vážne obavy, aký dopad bude mať
táto dlhodobá traumatizácia dieťaťa matkou a aké stopy táto zanechá na psychickom zdraví a jeho

vývine maloletej. Matka odmieta a odmietala akúkoľvek spoluprácu psychológov. Na ÚPSVaR v Nových
ZámkochvsúčasnostiprebiehavýchovnéopatreniespsychologičkouMgr.Švajdovou,ktorásadoslovne
vyjadrila: „I. sa otca vôbec nebojí", v minulosti otec sám navštevoval psychologičku Mgr. Kosorínsku,
ktorá sa vyjadrila: „Je evidentné, že máte o dcéru úprimný záujem, ale pokiaľ matka nespolupracuje,
neviem vám pomôcť, tu treba najskôr pomôcť matke." Záverom dodal, že prekvapivý je fakt, že matka
prejavila záujem spolupracovať s psychológom Dr. Matulom, avšak bez otca a bez jeho vedomia.

Vzhľadom na fakt, že matka odmieta akúkoľvek spoluprácu s úradmi, vyhýba a marí výchovné opatrenia,
smerujúce k náprave ňou zapríčineného stavu, je otec presvedčený, že matke išlo a ide iba o osvedčenie
jej tvrdení podpísaných Dr. Matulom na hlavičkovom papieri VÚDPaP-u a i keď síce krátke, ale o to
kontroverznejšie vyjadrenie sa po neobjektívnom vyšetrení matkou patrične zmanipulovaného dieťaťa.
Psychológ PhDr. Štefan Matula, PhD. záverom dodal, že po objektivizácii údajov zo strany otca budú

pokračovať v psychologickej starostlivosti a analyzovať priebeh kontaktu otca s maloletou, preverením
možnej manipulácie matky za účelom odmietania otca a vyhodnocovať dôvody uvádzané matkou. V
závere rozhovoru s otcom prebrali základné zásady rodičovských výchovných prístupov k dieťaťu v
takejto situácii a bol dohodnutý termín ich stretnutia medzi otcom a maloletou. Otec v závere uviedol, že
je takmer isté, že matka sa bude spoločnému stretnutiu otec - dcéra na VÚDPaP-e vyhýbať. Na základe

doplnených materiálov, oboznámenia sa s prípadom aj z otcovej strany a naštudovaní si materiálov
dodaných matkou a doplnených otcom PhDr. Matula dospel k záveru, že je potrebná poradensko-
terapeutická práca s maloletou až po pokuse nastaviť vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi aspoň na
úroveň akceptácie. K záznamom predloženým otcom sa vyjadrí až po ich prezretí a po spoločných
konzultáciách s oboma rodičmi.

13. Dňa 17. 01. 2016 súdu prvej inštancie otec súdu doručil ďalšie listiny, a to list zo dňa 15. 11. 2016
zaslaný Výskumnému ústavu detskej psychológie a patopsychológie, email zaslaný dňa 19. 11. 2016,
23. 11. 2016 a 07. 12. 2016 PhDr. Štefanovi Matulovi, PhD., email zaslaný dňa 05. 12. 2016 MUDr.
Alene Vávrovej, správa z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 21. 12. 2016, 04. 01. 2017 a 13. 01.

2017, list adresovaný komisárke pre deti PhDr. Štefanom Matulom, PhD. Predmetné listiny boli následne
založené do súdneho spisu.

14. Kolízny opatrovník maloletej dňa 19. 01. 2017 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako
„Zaslaniesprávyopriebehuvýchovnéhoopatrenia-maloletáI.J.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.,ul.

H. 6, t. č. V., ul. V. XX", v ktorom uviedol, že rodičia maloletej sa zúčastnili jednej úvodnej psychologickej
konzultácie spolu s maloletým dieťaťom zameranej na cieľ spolupráce, jej rozsah, obsah a podmienky.
Rodičia maloletej absolvovali spolu 4 párové konzultácie s krátkodobým cieľovým zameraním na priebeh
stretnutí maloletej s otcom v rámci prebiehajúcej úpravy styku z pohľadu zúčastnených a maloletého
dieťaťa. Matka a otec absolvovali po jednej individuálnej konzultácii so zameraním na potreby dieťaťa

a jeho vývinové špecifiká, rolové výchovné kompetencie obidvoch rodičov a vzťahové väzby rodič -
dieťa. Okrem toho, otec absolvoval dve individuálne konzultácie z vlastnej iniciatívy so zameraním na
aktuálnu problematiku. Posledná konzultácia s rodičmi a maloletým dieťaťom musela byť psychológom
predčasne ukončená z dôvodu úrovne konfliktu medzi rodičmi, ktorý nepriaznivo pôsobí na prítomné
maloleté dieťa, nejasné až protichodné očakávania klientov od psychologickej intervencie a rovnako aj

vzhľadom na odpozorovaný zdravotný stav dieťaťa v priebehu konzultácie. Rodičom bola s ohľadom
na tieto skutočnosti odporučená psychologická intervencia individuálnou formou a v tomto smere bola
dohodnutá ďalšia spolupráca. V rovnaký deň kolízny opatrovník zaslal súdu prvej inštancie i podania
matky, ktoré boli kolíznemu opatrovníkovi zaslané.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP")preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.16. Na Okresnom súde Nové Zámky prebieha konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletou I. J.,
nar. XX. XX. XXXX. Matka sa podaným návrhom zo dňa 02. 04. 2015 prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. J. tak, aby
otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hodiny do 18.00
hodiny za prítomnosti matky s tým, že si maloletú prevezme v mieste pobytu matky v V., na ulici V. XX
a ďalej, aby bol oprávnený stretnúť sa s maloletou počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom
roku na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny, každý nepárny rok počas vianočných

sviatkov 25. 12. od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny. Zároveň matka žiadala nariadiť predbežné opatrenie
tak, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hodiny
do 18.00 hodiny za prítomnosti matky s tým, že si maloletú prevezme v mieste pobytu matky v V., na
ulici V. XX a ďalej, aby bol oprávnený stretnúť sa s maloletou počas Veľkonočných sviatkov v každom
nepárnom roku na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny, každý nepárny rok počas
vianočných sviatkov 25. 12. od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny. O tomto návrhu matky rozhodol Okresný

súdNovéZámkyuznesenímzodňa05.06.2015č.k.7P/78/2015-100,ktorýmbolonariadenépredbežné
opatrenie, v zmysle ktorého bol upravený styk otca s maloletou I. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletou v mieste jej bydliska v V. každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00
hodiny do 18.00 hodiny, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny a cez vianočné sviatky
25. 12. od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny, a to vo všetkých prípadoch za prítomnosti matky s tým, že toto

predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností
rodičov voči maloletej I. J., nar. XX. XX. XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
7P/78/2015. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. 10. 2015 č.
k. 8CoP/47/2015-215 a právoplatnosť nadobudlo dňa 03. 11. 2015.

17. Otec podaným návrhom zo dňa 02. 03. 2015 žiadal, aby bolo nariadené predbežné opatrenie, a to
tak, aby sa mohol stretávať s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hodiny do nedele do
19.00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkonočného piatku od 10.00
hodiny do Veľkonočnej nedele do 12.00 hodiny, každý kalendárny rok v čase vianočných sviatkov od 25.
12. od 10.00 hodiny do 26. 12. do 20.00 hodiny, v čase letných prázdnin v nepárnom roku od 01. 07. od

10.00 hodiny do 15. 07. do 20.00 hodiny a od 01. 08. od 10.00 hodiny do 15. 08. do 20.00 hodiny a v
párnom roku od 16. 07. od 10.00 hodiny do 31. 07. do 20.00 hodiny a od 16. 08. od 10.00 hodiny
do 31. 08. do 20.00 hodiny bez prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa prevezme v bydlisku matky a
po ukončení styku dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá.

18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podal dňa 21. 06. 2016 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, aby súd uložil maloletej a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, ktoré bude vykonávané
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Referáte poradensko-psychologických služieb.
Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá I. pochádza z druhovského pomeru rodičov, pričom rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 04. 2014 č. k. 20P 248/2013-210 bola maloletá I. J., nar. XX.
XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke, pričom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
budú obaja rodičia a otec je povinný prispievať na výživu maloletej v sume 130 eur mesačne od 08. 12.
2012. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletou na každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hodiny
do nedele do 17.00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkonočného

piatka od 10.00 hodiny do soboty do 18.00 hodiny a každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov
od 25. 12. od 09.00 hodiny do 26. 12. do 18.00 hodiny vždy za prítomnosti matky s tým, že otec si
maloletú prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku ju odovzdá matke na rovnakom mieste.
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. 06. 2016 č. k. 7P/78/2015-437 súd predbežným
opatrením uložil maloletej I. J., nar. XX. XX. XXXX a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému

poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, ktoré bude vykonávané
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Referáte poradensko-psychologických služieb,
pričom toto uznesenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmene úpravy
styku otca s maloletou vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7P/78/2015, keďže mal za
osvedčené zo záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 15. 03. 2016 a 19.

04. 2016, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú momentálne schopní vzájomne komunikovať pri realizácii
styku otca s dieťaťom a ich tvrdenia ohľadom situácie, ktorá nastáva pri realizácii styku sú diametrálne
rozdielne. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. 09. 2016
č. k. 7CoP/55/2016-546 potvrdil.19. Otec sa návrhom podaným dňa 26. 09. 2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby v
zmysle záverov znaleckého posudku č. 24/2016 znalca z odboru klinická psychológia detí a klinická

psychológia dospelých PhDr. Petra Molnára zo dňa 26. 07. 2016 bol upravený jeho styk s maloletou I.
J., nar XX. XX. XXXX tak, aby sa mohol stýkať s maloletou bez prítomnosti matky každý párny týždeň
v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu
od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v materskej škole a vráti ju matke o 18.00 hod. v mieste jej
bydliska, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a na vianočné sviatky 25.12. od 09.00

hod. do 18.00 hod. Alternatívne navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, aby sa mohol stýkať s maloletou
bez prítomnosti matky každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,
každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod., kedy si maloletú prevezme v materskej škole
a vráti ju matke o 18.00 hod. v mieste jej bydliska, na Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.
a na vianočné sviatky 25. 12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a ďalej žiadal ešte upraviť styk v nepárnom
týždni v mesiaci vo štvrtok tak, že si prevezme maloletú v materskej škole v čase určujúcom začiatok

styku a na tom istom mieste ju odovzdá matke v čase určujúcom koniec styku. Podaním došlým súdu
dňa 12. 10. 2016 otec opravil navrhované vyššie uvedené neodkladné opatrenie tak, že nežiadal, teda
v alternatívnom petite upraviť styk na štvrtok a že išlo len o zrejmú nesprávnosť v písaní. O tomto návrhu
otca rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového konania (ďalej len CMP)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

26. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Na rozdiel od prechádzajúcej úpravy

predbežných opatrení možno neodkladné opatrenie nariadiť nielen pred alebo počas konania, ale
v odôvodnených prípadoch aj po skončení konania. Ďalšou zásadnou zmenou je, že pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi obligatórne uložiť povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia predpokladu, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V takom prípade, rovnako ako pri

neodkladnom opatrení po skončení konania, konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samu a
návrh na jeho nariadenie má charakter podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP. Otázky úpravy
doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných mimosporových konaniach)
sa presunuli do samostatného mimosporového kódexu - zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok.

27.Osobitnáúpravaneodkladnýchainýchopatrenísúdujeobsiahnutávustanoveniach §360až369
CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť
neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu.Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie
vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Súd podľa Civilného
mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Zrušiť

nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V Civilnom mimosporovom poriadku je osobitne upravený procesný
postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo
veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti
o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza, na

účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

28. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby
procesnej aktivity strán (účastníkov), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. V
odseku 3 ustanovenia § 329 CSP je zakotvená neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri

zmene pomerov.

29. Odvolací súd sa oboznámil so spisom a v ňom založenými mnohými podaniami oboch rodičov
a zistil, že od podania návrhu dňa 10. 04. 2015 bolo zo strany matky, otca a kolízneho opatrovníka
podaných šesť návrhov na vydanie predbežného opatrenia, teraz neodkladného opatrenia, o ktorých

následne rozhodoval súd prvej inštancie. Keďže o neodkladných opatreniach je potrebné rozhodnúť
v zákonom stanovených lehotách, pozornosť súdu sa sústredila na rozhodovanie o týchto návrhoch,
o ktorých je možné rozhodnúť aj bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania a vo veci samej
doposiaľ neprebehlo dostatočné dokazovanie, vo veci však už bol podaný znalecký posudok PhDr.
Petrom Molnárom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva, že na základe

osobnostných, ako aj intelektových vlastností oboch rodičov sú obaja rodičia schopní podieľať sa na
výchove a osobnej starostlivosti o mal. I. a pre riadny vývoj dieťaťa je vhodné, aby sa pokiaľ jeho
rodičia spolu nežijú, stretávalo aj s rodičom, v ktorého starostlivosti nie je. Zo znaleckého posudku
PhDr. Molnára vyplýva, že maloletá z otca nemá strach, no jej vzťah k nemu je málo rozvinutý. Pre
deti je pritom dôležité, aby mali nielen ženský, ale aj mužský vzor, a teda rola každého z rodičov je

nezastupiteľná. Toto by si mala uvedomiť najmä matka, s ktorou maloletá trávi najviac času, teda najviac
ju ovplyvňuje a snažiť sa viesť maloletú I. tak, aby sa s otcom mohla stretávať, a to najskôr za jej
prítomnosti a neskôr aj bez nej. Obaja rodičia by si tiež mali uvedomiť, že v boji rodičov o dieťa niet
víťaza a prípadné vštepovanie negatívneho vzťahu k rodičovi druhým z rodičov sa môže neskôr prejaviť
na psychike dieťaťa, prípadne v jeho vzťahu k partnerovi v dospelosti. Vychádzajúc z uvedeného, ako

aj z veku maloletej, ako i skutočnosti, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá
býva s matkou, pričom s otcom sa stretávala iba za prítomnosti matky, zohľadniac správy rodičov
predložené odvolaciemu súdu, odvolací súd dospel k záveru, že za danej situácie, keď sa styk dlhšiu
dobu pravidelne nerealizoval a podľa vyjadrení psychológov je potrebné najskôr nastaviť vzájomnú
komunikáciu medzi rodičmi aspoň na úroveň akceptácie, nie je možné upraviť styk otca s maloletou

dcérou bez prítomnosti matky. K tomuto záveru dospel po tom, čo zohľadnil správu Výskumného ústavu
detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, z ktorej vyplýva, že maloletá I. povedala, že sa s ním
(otcom) nechce stretávať a pri zmienke o tom, že by sa niekedy mohla stretnúť s otcom len sama, bez
mamy, sa pustila do plaču a odmietla akúkoľvek komunikáciu. Je žiaduce v záujme dieťaťa, aby kontakt
s otcom nadviazala v prítomnosti jej známej osoby, ktorou je matka dieťaťa, prípadne za pomoci Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, keďže už uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
30. 06. 2016 č. k. 7P/78/2015-437 súd predbežným opatrením uložil maloletej I. a jej rodičom povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať,
ktoré bude vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Referáte poradensko-
psychologických služieb. Až následne, v prípade priaznivo sa rozvíjajúceho vzťahu medzi otcom a

maloletou, je možné upraviť styk otca i v neprítomnosti matky dieťaťa. Pritom je potrebné apelovať
na oboch rodičov, aby sa snažili jeden druhého akceptovať, uvedomiť si dôležitosť každého z nich pri
výchove maloletej I., tak, aby za ich súčinnosti z ich dieťaťa vyrástlo šťastné dieťa, neochudobnené o
kontakt s oboma rodičmi, aj keď nežijú v spoločnej domácnosti. Je potrebné tiež podotknúť, že tým, že
rodičia maloletej opakovane podávajú na súd návrhy na neodkladné opatrenie týkajúce sa úpravy styku

otca a maloletou, predlžujú súdny spor, pretože súd sa musí neustále zaoberať podanými návrhmi na
nariadenie neodkladného opatrenia, preto nebolo ukončené dokazovanie vo veci samej a rozhodnuté
s konečnou platnosťou, na základe riadne vykonaného dokazovania. Rodičia maloletej poukazujú na
to, čo je a nie je v záujme maloletej, súdu predkladajú správy od psychológov, vypracované na základeinformácií len jednej zo strán a navzájom sa ustavične obviňujú, čo v záujme maloletej určite nie je.
Rodičia maloletej by si tiež mali uvedomiť, že konflikt, ktorý medzi sebou neustále vyvolávajú a riešia,
negatívne vplýva na maloletú a na jej zdravotný stav. Odvolací súd dodáva, že bolo potrebné prihliadnuť

aj na skutočnosť, že cieľom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému
účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá náležite
zistený skutkový stav. Je to procesný inštitút, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď
je potrebné bezodkladne upraviť pomery. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj obsah spisu,
bol odvolací súd toho názoru, že na rozhodnutie o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k

maloletej I. je potrebné vykonať riadne dokazovanie a iba na základe riadne zisteného skutkového stavu
bude možné so znalosťou vo veci rozhodnúť. Styk otca s maloletou je upravený na základe skoršieho
rozhodnutia súdu a pre jeho zmenu, z už uvedených dôvodov neboli splnené podmienky. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP
zmenil tak, že návrh otca na neodkladné opatrenie zamietol.

30. Odvolací súd záverom dodáva, že nakoľko bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej
I. J., nar. XX. XX. XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7P/78/2015 trvá
neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. júna
2015 č. k. 7P/78/2015-100 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 7. októbra 2015 č. k.

8CoP/47/2015-215. Predmetným uznesením súd upravil styk otca s maloletou I. J., nar. XX. XX. XXXX
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou v mieste jej bydliska v V. každý nepárny týždeň v sobotu
od09.00hodinydo18.00hodiny,naVeľkonočnúnedeľuod09.00hodinydo18.00hodinyacezvianočné
sviatky 25. 12. od 09.00 hodiny do 18.00 hodiny, a to vo všetkých prípadoch za prítomnosti matky.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).