Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010066
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615010066.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného N. N., prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
08. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

N. N., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom G., X. G. XX/XX, t. č. v ÚVTOS Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

1. dňa 08.09.2014 v čase okolo 21.45 h v G. spolu s doposiaľ neustáleným páchateľom prekonali
oplotenie rodinného domu na ulici X.. G. XX/X, vnikli na pozemok, pričom ich vyrušil majiteľ rodinného
domu poškodený F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. G. XX/X, po čom sa rozbehli k oploteniu
rodinného domu, ktoré preskočili,

2. potom čo poškodený F. D. prišiel k oploteniu, aby sa pozrel cez oplotenie na ulicu obvinený, ktorý bol

prikrčený pod oplotením, sa zdvihol a udrel poškodeného neznámym predmetom do oblasti tváre, čím
mu spôsobil trieštivú zlomeninu prednej steny čelovo prínosovej dutiny vľavo nadočnicového oblúka a
stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou, ktoré zranenie si vyžiadalo
liečenie v trvaní najmenej 21 dní,

teda

v bode 1

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

v bode 2
inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

v bode 1
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujePodľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona
a s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu zaraďuje do ústavu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený v rozsudku Okresného súdu Malacky z 12. septembra 2016, sp. zn. 1T/73/2016, právoplatnom
dňa 12. septembra 2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému F.
D., nar. XX. G. XXXX, bydliskom ul. X. G. č. XX/X, XXX XX G., škodu vo výške 2.143,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného F. D. so zvyškom jeho nároku na
náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25. februára 2015 bola na Okresnom súde podaná obžaloba na N. N., nar. XX. W. XXXX, pre prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona (v bode 1 obžaloby) a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona (v bode 2 obžaloby). Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul
obžalovaného N. N., poškodeného F. D., svedka D. R., prečítal podstatné listinné dôkazy a zistil skutkový
stav tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný N. N. vypovedal, že je nevinný, v minulosti bol vyšetrovaný za krádeže bicyklov, ktoré ale
spáchal jeho menovec G. N.. V prípravnom konaní nevypovedal z dôvodu, že si skrátka uplatnil svoje
právo nevypovedať. To, či bol oboznámený s vyšetrovacím spisom, si nepamätá. V súvislosti s otázkou,
či a ako pozná poškodeného, obžalovaný uviedol, že v minulosti u neho brigádoval, na jeho stavbe, ktorú

financoval, avšak nikdy k nemu domov nechodil. V čase skutku bol asi doma, potvrdí to družka, ráno
zaniesol syna do škôlky a na obed, resp. poobede šiel pre neho. S poškodeným nikdy nemal konflikt.
G. N. pozná z videnia, mierne sa na neho podobá, býva niekde v G., vek má zhruba ako on, stretol sa s
ním v pivárni v G., poznajú sa, avšak bližší vzťah nemajú. So synom poškodeného sa pozná, z videnia,
zdravia sa, nikdy mu nič neponúkal, hoci on aj chcel. D. R. pozná, sú kamaráti, pracoval v spomínanej

pivárni, avšak nikdy spolu trestnú činnosť nepáchali.

Svedok - poškodený F. D. vypovedal, že bolo to niekedy v septembri 2014, presný deň si nepamätá,
keď sa vrátil domov okolo 10 večer, videl cez presklenú garáž na jeho dvore 2 osoby, myslel si, že sú to
synovi kamaráti a keď za nimi išiel, obaja sa rozbehli a preskočili plot, on sa rozbehol za nimi, pričom v

momente, keď nazrel ponad plot, aby videl, kam utekajú, obžalovaný bol vtedy učupený z druhej strany
plota a keď sa nahýnal, udrel ho oceľovou palicou do hlavy. Následkom tohto mal prasknutú lebku a išiel
k lekárovi, následne mu hlavu operovali a doteraz má také následky, že ho hlava bolí, píska mu v uchu,
má to tam celé stuhnuté. Čo sa týka okamihu, keď spoznal obžalovaného, bolo to vtedy, keď sa nahol
cez plot, obžalovaný vyskočil a udrel ho, v tom momente boli tvárami k sebe a to asi 0,5 metra. Síce

obžalovaný mal kapucňu, ale nakoľko u neho brigádoval, má firmu, tak ho spoznal. Druhá osoba utiekla
preč. Čo sa týka podmienok osvetlenia, blízko jeho domu, resp. dvora je osvetlený starobinec, aj on
má osvetlený celý dvor, síce bolo šero, ale všetko bolo osvetlené. V trestnom oznámení obžalovaného
neidentifikoval z dôvodu, že bol v šoku, dostal ranu železným teleskopom a vypovedal hneď na to.
Bola to rana, hneď odpadol. Nevie si vysvetliť, prečo je jeho výpoveď z 08. a 10. septembra 2014 taká,

že nemal identifikovať obžalovaného. Bol v šoku, v trestnom oznámení páchateľa uviedol, možno to
zle zapísali, nevie, on páchateľa opoznal. Po údere obuškom alebo teleskopom doslovne neodpadol,
bol pri vedomí, len bol v šoku. V rámci jeho prvých výpovedí uvádzal rôzne nástroje, ktorými ho mal
obžalovaný napadnúť, lebo bol v šoku, ono je to v podstate jedno čím ho udrel, aj následne sa dozvedel,
že obžalovaný nosí železný obušok.Svedok D. R. vypovedal, že poškodeného nepozná. Nikdy v dome na ulici X. G. XX/X v G. nebol.
Obžalovaného pozná, je to jeho kamarát, avšak nevie, v akej trestnej veci je stíhaný a ani po ozrejmení
nevienič.Vypočutýbolakosvedokvprípravnomkonaní.Vminulostiužodsúdenýbol,dostalpodmienku,

avšak skutok nespáchal s obžalovaným. Jeho prezývka je kvetinka. O skutku, ktorý je predmetom tohto
trestného konania, neviem nič, on tam nebol. Nevie, odkiaľ ho môže poznať poškodený, tento je vplyvný
muž, proste ho len uviedol. Býva u kamaráta a pracuje na čierno.

Zo zápisnice o rekognícii osoby z 14. novembra 2014 vyplýva, že poškodenému F. D. boli ako

poznávajúcej osobe predložené 2 fotoalbumy. Poškodený pri prvom a druhom fotoalbume, teda v oboch
prípadoch s určitosťou na 100 % (doslovne uviedol: „môžem - znovu - uviesť s určitosťou na 100 %,
že...“) opoznal a označil obžalovaného N. N. ako osobu, ktorá dňa 08. septembra 2014 v čase okolo
21:45 hod. sa pohybovala po pozemku pri rodinnom dome na adrese X. G. č. XX/X v G. kedy po vyrušení
poškodeným sa rozbehla k oploteniu, toto oplotenie preskočila a ktorá po otom, čo sa poškodený vystrčil
nad plot, poškodeného nezisteným predmetom udrela do oblasti tváre.

Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok vypracovaný v súdnom
konaní znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia
prof. MUDr. C. M., CSc., ktorý v záveroch svojho znaleckého posudku v súvislosti s popisom
poranení poškodeného skonštatoval, že podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii poškodeného bolo

bezprostrednepoúraze,ktorýutrpeldňa08.Septembra2014prijehovyšetreníaošetrenínachirurgickej
ambulancii ÚPS NsP G. dokumentované zranenia: trieštivá zlomenina prednej steny čelovej prínosovej
dutiny vľavo, nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždená rana dĺžky cca 3 cm nad
ľavou očnicou. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení, Zo súdnoznaleckého hľadiska je možné
usudzovať, že podľa charakteru zistených a dokumentovaných relatívne málo závažných vonkajších

následkov zranenia (krvná podliatina okolia pravej očnice a krvácanie z otvorenej rany nad očnicou)
spolu so zisteným vnútorným zranením kostry hornej čeľuste a očnice (RTG, CT a operačne), vyššie
uvedené zranenie mohlo byť spôsobené jednorazovým a neopakovaným oblým, tupým, priamym a
tvrdým násilím pôsobiacim nad ľavú očnicu poškodeného spredu v mieste okraja čelovej prínosovej
dutiny. Uvedené násilie, ktoré pôsobilo na uvedenú oblasť teda poškodeného, bolo vyššej intenzity,

pretože síce nevyvolalo žiadne poškodenie mozgu, ale spôsobilo otvorenú ranu a zlomeninu prednej
steny prínosovej dutiny, stropu očnice a vpáčenie nadočnicového oblúka. Uvedenému zraneniu v
súdnoznaleckej praxi zodpovedajú také mechanizmy vzniku ako obvykle zanecháva úder tvrdým,
tyčovým predmetom (napr. bejzbalová pálka, násada alebo palica, ale môže ho vyvolať aj náraz hlavou
na hranu tvrdého predmetu. Intenzita a energia násilia bola cca 150Nm (joulov). Zo súdnoznaleckého

hľadiska je dôležité upozorniť na nasledujúce skutočnosti a fakty: prítomnosť závažnejších krvných
podliatin a ďalších prejavov ťažkého pomliaždenia bezprostredne po úraze; neprítomnosť následkov
násilia vyššej intenzity pôsobiacej na hlavu poškodeného, ktoré by zanechalo tomu zodpovedajúce
vnútorné prejavy charakteru vnútorného zranenia mozgu - vylúčené CT vyšetrením; prítomnosť
objektívnychpríznakovsvedčiacichpreskutočnosť,žeprišloajkporuchevedomia-poškodenýsipresne

spomínal na celý úrazový dej, nemal prejavy otrasu mozgu a bezprostredne po údere bol schopný aj
aktívnej obrany; zranenie si vyžiadalo sofistikované vyšetrenie (CT); poškodený bol schopný sa sám
po zranení o seba postarať; poranenie bolo s odstupom času podrobiť operačnej revízii a spojeniu
úlomkov. V zdravotnej dokumentácii poškodeného neboli zaznamenané žiadne znaky tzv. obranných
zranení. Zistené a dokumentované zranenia neodporujú takému mechanizmu vzniku, ako to pri výsluchu

a podaní oznámenia uviedol poškodený a je uvedené vo výroku časti uznesenia ale intenzita a energia
vynaloženého násilia páchateľom nebola veľmi vysoká. Bez toho, aby znalec mienil hodnotiť zistené
zdravotné skutočnosti alebo riešiť právne otázky, zranenia poškodeného znalec považuje za málo
závažné, priamo neohrozujúce život poškodeného, nenapĺňajúce svojou podstatou znaky ťažkej ujmy
na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona; išlo o ublíženie na zdraví, ľahkú ujmu na zdraví, ľahkú

poruchu zdravia, úraz ľahkého charakteru. Liečenie neposunutých zlomenín hornej etáže je väčšinou
konzervatívne - neoperačné, ak sa z estetických dôvodov (napr. vpáčenie nadočnicového oblúka) volí
chirurgickérieenie-operačné,tospočívavrepozícii(napravení)dislokácieavspojeníúlomkovpomocou
sieťky,kovovejplatničkyapod. Čosatýkapráceneschopnosti,poškodenýbolvčasevznikuublíženiana
zdraví práceneschopným, následne mu bolo vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

v trvaní doposiaľ - defacto bol pre predmetný úraz práceneschopným od 09. septembra 2014 doposiaľ,
ktorú dobu znalec považuje za zraneniu neprimeranú a biologicky neodôvodnenú, bola spôsobená
neobvyklým časovým organizovaním rekonštrukčného zákroku. Zranenie nezanechá na poškodenom
trvalé následky. V súvislosti s obmedzením u poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života, počasliečby, zranenie poškodeného si vyžiadalo hospitalizáciu a síce s oneskorením ale predsa operačné
liečenie bolo potrebné. Po prepustení z hospitalizácie bol poškodený obmedzený (okrem všeobecnej
pracovnej nespôsobilosti a potrebného krátkodobého vylúčenia fyzickej námahy) tým, že vyžadoval

krátkodobú mechanickú úpravu stravy do kašovitej formy. Jeho celkový zdravotný stav však nebol vážny
a nevyžadoval sám o sebe opatrovanie inou osobou. Pokiaľ ide o určenie potrebnej doby liečenia
poškodeného, pre podobné zranenie, akú znalec považuje za preukázané u poškodeného, je celková
doba liečenia u pacienta vo veku poškodeného veľmi individuálna ale priemerne a primerane dosahuje
cca 5 týždňov. Pracovná nespôsobilosť závisí od profesiogramu pacienta, do väčšiny zamestnaní je

potrebná minimálne počas sprievodných prejavov opuchu tváre cca 21 - 28 dní (hojenie zlomeniny),
do práce v chladnom alebo veternom prostredí je možné priznať pracovnú neschopnosť v celej dĺžke
potrebného liečenia max. 5 týždňov. Bolestné bolo znalcom určené na 130 bodov, pričom pre rok 2014
bola hodnota 1 bodu stanovená na 16,48 eura a vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor,
teda 16,48 eura x 130 bodov = 2.143,- eur (zaokrúhlene).

Pokiaľ ide o lekárske správy, ktoré boli zabezpečené do vyšetrovacieho spisu, tak z lekárskeho
potvrdenia MUDr. D. E. z Ústavnej pohotovostnej služby, Chirurgického oddelenia, vyplýva, že
poškodený bol ošetrený dňa 08. septembra 2014 z dôvodu utrpenia tržnej rany a zlomeniny stropu
očnice vľavo, išlo o stav po fyzickom napadnutí - úder tupým predmetom, poškodený mal bolesti s
predpokladom operačného riešenia. Z ambulantnej správy MUDr. D. E. z 08. septembra 2014 o 22:34

hod. vyplýva nález - stav po fyzickom napadnutí, tržná rana veľkosti cca 3,5 cm, zasahujúca do podkožia
a predovšetkým impresívna fraktúra stropu očnice s ľahkou dislokáciou; následne bolo vykonané CT
vyšetrenie mozgu + tvárového skeletu dňa 08. septembra 2014 o 23:10 hod. Poškodený bol lekársky
vyšetrený aj na druhý deň, čo preukazuje lekárska správa MUDr. D. I. z 09. septembra 2014 o 11:03
hod., v ktorej je konštatovaná o. i. zlomenina a masívny hematóm, pričom pacient bol poučený o

možnosti operačného zákroku, ktorému sa (v dôsledku incidentu z 08. septembra 2014) podrobil dňa
23. októbra 2014, čo je zrejmé z prepúšťacej správy Nemocnice A. z 26. októbra 2014, podľa ktorej bol
poškodený hospitalizovaný od 21. októbra 2014 do 26. októbra 2014. Z potvrdení o dočasnej pracovnej
neschopnosti vyplýva neschopnosť práce u poškodeného od 15. apríla 2014 a následne od 01 októbra
2014 (teda už aj v čase skutku)

Súd,postupompodľa§272ods.3Trestnéhoporiadkuodmietolvykonaťďalšiedokazovanienavrhované
obžalovaným a to výsluch policajta, ktorý spísal tzv. poznatok k trestnej činnosti z 10. septembra 2014,
nakoľko takto vykonaný dôkaz by sa týkal okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými
dôkazmi,asúčasneanitotonavrhnutédokazovaniebynedokázaloprispieťkdôslednejšiemuobjasneniu

veci, pretože nič nezmení na tom, že jediným priamym usvedčujúcim svedkom je poškodený.

Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, sa stal.

V prvom rade súd konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že na hlavnom pojednávaní bolo,
mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, preukázané, že dňa 08. septembra 2014 v čase okolo 21.45 h v
G. na ulici X. G. XX/X sa na pozemku poškodeného, po prekonaní oplotenia rodinného domu, pohyboval
človek(spolusdoposiaľneustálenouďalšouosobou),ktorýpoichvyrušenípoškodenýmpreskočilplot,a
po nahnutí sa poškodeného ponad plot poškodeného neznámym predmetom zasiahol do oblasti tváre a

následne ušiel. Rovnako bolo nesporné, že po tomto údere poškodenému spôsobil o. i. zlomeninu lebky
a tržnú ranu. Tieto nesporné skutočnosti vyplývajú najmä z výpovede poškodeného F. D. (ktorý podrobne
a logicky popísal všetky rozhodné skutkové okolnosti spočívajúce hlavne v tom, že na dvore svojho
rodinnému domu spozoroval páchateľa s ďalšou osobou, ktorí po tom, ako poškodeného zaregistrovali,
rozbehli sa k plotu, tento preskočili, páchateľ poškodeného tyčovým predmetom udrel a spôsobil mu

ublíženie na zdraví, na čo ušiel) ako aj zo znaleckého dokazovania - zo znaleckého posudku ktorého
sú zrejmé zranenia poškodeného následkom útoku páchateľa, ich charakter, mechanizmus ich vzniku,
následky a pod. - konkrétne poškodený utrpel trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej prínosovej dutiny
vľavo, nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky cca 3 cm nad ľavou
očnicou, s tým, že zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní doposiaľ

- defacto bol pre predmetný úraz práceneschopným od 09. septembra 2014 doposiaľ (do vypracovania
znaleckého posudku - 02. decembra 2014), ktorú dobu znalec považuje za zraneniu neprimeranú a
biologicky neodôvodnenú, pričom čo sa týka obmedzenia u poškodeného v jeho obvyklom spôsobe
života, počas liečby, zranenie poškodeného si vyžiadalo hospitalizáciu a síce s oneskorením ale predsaoperačné liečenie bolo potrebné a po prepustení z hospitalizácie bol poškodený obmedzený (okrem
všeobecnej pracovnej nespôsobilosti a potrebného krátkodobého vylúčenia fyzickej námahy) tým, že
vyžadoval krátkodobú mechanickú úpravu stravy do kašovitej formy; celková doba liečenia u pacienta vo

veku poškodeného priemerne a primerane dosahuje cca 5 týždňov, do väčšiny zamestnaní je potrebná
minimálne počas sprievodných prejavov opuchu tváre cca 21 - 28 dní (hojenie zlomeniny). Súčasne
bolo vyčíslené bolestné v sume 2.143,- eur. Zranenia poškodeného boli dokumentované vypracovaným
znaleckým posudkom (ako je vyššie uvedené), vyplývajú aj z lekárskych nálezov, pričom zo znaleckého
posudku vyplýva aj to, že zistené a dokumentované zranenia neodporujú takému mechanizmu vzniku,

ako to pri výsluchu a podaní oznámenia uviedol poškodený, ale intenzita a energia vynaloženého násilia
páchateľomnebolaveľmivysokáavzdravotnejdokumentáciipoškodenéhonebolizaznamenanéžiadne
znaky tzv. obranných zranení.

Z predmetných skutočností vyplýva, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal a má aj
všetky znaky objektívnej stránky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1), a prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2), nakoľko páchateľ spoločným konaním neoprávnene
vnikol do obydlia iného a inému úmyselne ublížil na zdraví (došlo k poruche, resp. poškodenia zdravia,
splnená bola aj objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, a súčasne nie na
krátky čas bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného).

Sporným medzi stranami bolo a kľúčovým v prejednávanej trestnej veci je zodpovedanie predovšetkým
otázky,ktobolpáchateľomvyššieuvedenýchtrestnýchčinov,pretožeobžalovanýN.N.poprelspáchanie
skutku. Súd, po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru (mimo rozumné pochybnosti), že páchateľom
skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, bol práve obžalovaný. Súd k uvedenému záveru viedli

nasledovné dôkazy, úvahy a argumenty:

Obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom
konaní si proste len uplatnil svoje právo nevypovedať. Ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že je
nevinný, v minulosti síce u poškodeného brigádoval, avšak nikdy k nemu domov nechodil. V čase skutku

bol asi doma - ráno zaniesol syna do škôlky a na obed, resp. poobede šiel pre neho. S poškodeným
nikdy nemal konflikt. To, že obžalovaný poškodeného pozná, potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný
poškodený, nakoľko uňho brigádoval.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, ako svoju obhajobu, skutočnosť, že

nemohol byť páchateľom žalovaného skutku, nakoľko v inkriminovanom čase bol asi doma, čo potvrdí aj
družka; ráno mal zaniesť syna do škôlky a na obed, resp. poobede mal ísť poňho. Obžalovaný však tak v
prípravnom konaní, ako ani na hlavnom pojednávaní nenavrhol družku vypočuť (ktorá by takéto tvrdenie
obžalovaného mohla potvrdiť), ani inak nedokázal, že skutočne sa v inkriminovanom čase nachádzal
doma. Napokon, samotný obžalovaný uviedol len domnienku, že sa v čase skutku nachádzal doma, čo

vyjadril pojmom „asi“, teda ani sám si nebol istý, či doma naozaj bol. Preto pre súd nie je zrozumiteľné
tvrdenie obžalovaného, že túto okolnosť (že v čase skutku bol doma) by potvrdila jeho družka; zrejme
práve pre túto nejednoznačnosť obžalovaný svoju družku nenavrhol vypočuť. Taktiež platí, že ani ranné
odvedenie syna do škôlky a jeho (po)obedné vyzdvihnutie nevylučuje spáchanie skutku, nakoľko k nemu
došlo v daný deň až okolo 21.45 hod. Súd preto považuje túto obhajobu obžalovaného za nepreukázanú.

Z uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený
v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo tomu, aby obžalovaný
nemohol byť, v čase spáchania skutku, na pozemku poškodeného - na ulici X. G. XX/X v G. (napríklad
závažná choroba, či zranenie, výkon práce obžalovaného, či iná činnosť obžalovaného, z ktorých by

vyplývalo, že obžalovaný bol, objektívne, v čase spáchania skutku preukázateľne na inom mieste a teda,
že by nemohol byť na mieste činu a byť páchateľom žalovaného skutku).

Poškodený F. D. vypovedal, že v súvislosti s okolnosťami skutku sa vrátil domov okolo 10 večer, videl
cez presklenú garáž na jeho dvore 2 osoby, o ktorých si myslel, že sú to synovi kamaráti a keď za nimi

išiel, obaja sa rozbehli a preskočili plot, on sa rozbehol za nimi, pričom v momente, keď nazrel ponad
plot, aby videl, kam utekajú, obžalovaný bol vtedy učupený z druhej strany plota a keď sa nahýnal, udrel
poškodeného palicou do hlavy. Obžalovaného spoznal v okamihu, keď sa nahol cez plot, obžalovaný
vtedy vyskočil a udrel ho, v tom momente boli tvárami k sebe asi 0,5 metra a hoci obžalovaný malkapucňu, ale nakoľko u neho brigádoval, tak obžalovaného spoznal. Čo sa týka podmienok osvetlenia,
blízko jeho domu, resp. dvora je osvetlený starobinec, aj on má osvetlený celý dvor, síce bolo šero, ale
všetko bolo osvetlené.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v prípravnom konaní, dva mesiace po spáchaní skutku,
poškodený pri rekognícii podľa dvoch fotoalbumov, v oboch prípadoch, doslovne uviedol, že môže
(znovu) uviesť s určitosťou na 100 %, že osoba na príslušnej fotografii (v oboch prípadoch obžalovaný N.
N.) je určite osoba, ktorá dňa 08. septembra 2014 v čase okolo 21:45 hod. sa pohybovala po pozemku

poškodeného pri rodinnom dome na adrese X. G. č. XX/X v G., načo ich vyrušil, táto osoba sa ešte
s jednou osobou rozbehli k oploteniu, toto oplotenie preskočili, poškodený sa vystrčil nad plot, a táto
osoba na fotografii (obžalovaný N. N.) poškodeného nezisteným predmetom zasiahla do oblasti tváre.

Výpoveď svedka D. R. je v tomto trestnom konaní nepoužiteľná, resp. bezvýznamná, nakoľko svedok
na jednej strane ani nepotvrdil, že práve on bol osobou, ktorá bola s obžalovaným na pozemku

poškodeného, na strane druhej svedok ani nepotvrdil, že by obžalovaný bol v čase skutku inde (napr.
so svedkom na inom mieste); svedok v podstate uviedol, že o skutku nevie nič.

Z uvedených výpovedí súd vyvodzuje, že poškodený F. D. opoznal práve obžalovaného ako osobu,
ktorá sa spolu s ďalšou osobou pohybovala na pozemku poškodeného a tohto následne udrela tyčovým

predmetom do hlavy, čím poškodenému spôsobila zlomeninu lebky. Poškodený poznal obžalovaného
z minulého obdobia, nakoľko pre poškodeného brigádoval, a pri rekognícii uskutočnenej dva mesiace
po spáchaní skutku, rezolútne, skalopevne a stopercentne opoznal práve obžalovaného ako útočníka.
A to aj napriek tomu, že obžalovaný mal mať počas incidentu na hlave kapucňu a vonku už bolo
šero, no vzhľadom na skutočnosť, že poškodený sa na obžalovaného díval zo vzdialenosti 0,5 metra,

a pri dostatočnom svetle z okolitých objektov, za súčasného vzatia na zreteľ, že poškodený mal
možnosť za okamih, keď sa na obžalovaného díval, rozpoznať a uvedomiť si, že obžalovaného
pozná z jeho brigádovania pre poškodeného, neboli zaznamenané žiadne pochybnosti o spoľahlivosti
a nekompromisnosti usvedčenia zo strany poškodeného za páchateľa obžalovaného. Pri rekognícii
neurčil ani raz inú osobu ako možného páchateľa, ale vždy len obžalovaného. Z uvedeného pre

súd vyplýva skutočnosť, že podľa poškodeného bol páchateľom žalovaného skutku práve a len
obžalovaný.Poškodenýpritomnemalžiadnydôvod,abysivymýšľal,prípadnenepravdivoopoznalpráve
obžalovaného, aby si tým poškodený privodil nebezpečenstvo trestného stíhania pre krivé obvinenie,
resp. krivú prísahu a krivú výpoveď. Nebol zaznamenaný ani žiadny konflikt medzi obžalovaným a
poškodeným, na základe ktorého by poškodený mohol mať motiváciu obžalovanému uškodiť.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania
skutku uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, je
výpoveď poškodeného. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu Jtk 11/09 (uznesenie Krajského súdu
v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009), vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako

jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Obdobná situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodeného na

hlavnom pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno v neprospech obžalovaného
podporne priradiť aj rekogníciu (v rámci ktorej poškodený na 100 % označil za páchateľa skutku
obžalovaného), ako aj znalecký posudok (ktorý potvrdil verziu napadnutia popísanú poškodeným, s
určením zranení a následkov), pričom tak rekognícia ako aj znalecký posudok (vrátane príslušných
lekárskych správ) súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Aj bez týchto dvoch podporných dôkazov súd

považuje výpoveď poškodeného ako dôkazný prostriedok za jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň platí, že nebol inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Čo sa týka obhajoby prednesenej v rámci výpovede a záverečných rečí (poškodený najskôr neoznačil za
páchateľa obžalovaného, ale až s časovým odstupom; poškodený rôzne označoval predmet, ktorým ho

mal páchateľ udrieť), súd uvádza, že je síce pravdou, že v písomne zaznamenanom trestnom oznámení
z 10. septembra 2014 (2 dni po incidente) sa spomínajú dve neznáme osoby, avšak už na prvom
výsluchu ako svedka - poškodeného, realizovanom o necelý mesiac po skutku, poškodený ako jedného
z osôb na jeho pozemku a ako osobu, ktorá ho udrela do hlavy, jednoznačne označil obžalovaného,pričom na tomto rozhodnom označení páchateľa poškodený zotrval počas celého následného trestného
konania, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, a to bez akéhokoľvek zaváhania
(dokonca aj v rámci vykonanej rekognície). Neuvedenie ako páchateľa práve obžalovaného v trestnom

oznámení môže aj podľa názoru súdu súvisieť so šokom, ktorý bol poškodenému spôsobený úderom
tvrdého predmetu do hlavy poškodeného, ktorý mal za následok o. i. trieštivú zlomeninu lebky. V
žiadnom prípade nie je nepredstaviteľné, aby človek, ktorý nie je zvyknutý na údery tohto typu do hlavy,
mohol byť nejaký čas / obdobie v stave pocitu mdloby (nebolo však preukázané, že došlo aj k strate
vedomia), šoku a vydesenia, v rámci ktorého aj bezprostredná sústredenosť a najskoršie myšlienky takto

napadnutej osoby môžu byť čiastočne iné, ako v stave bez takéhoto napadnutia. Rozhodujúce je, že
už od prvého výsluchu ako svedka - poškodeného tento až doposiaľ zotrváva na pevnom, nemennom
a konštantnom postoji, pokiaľ ide o označenie obžalovaného za útočníka. Pokiaľ ide o obžalovaným
namietané viackrát poškodeným zmenené označenie nástroja, ktorý mal páchateľ použiť, súd považuje
označenie predmetného nástroja poškodeným za dostatočne do tej miery, že v každom prípade malo
ísť o tvrdý tyčový predmet (typu obušok, teleskop, palica, tyč, pálka a pod.); za okamih, počas ktorého

páchateľ zasiahol poškodeného takýmto predmetom, len ťažko možno trvať na úplne presnom označení
predmetu poškodeným, o to viac, ak poškodeného po údere hodilo vzad, zaliala ho krv a ohromila bolesť,
ktorú mu spôsobila takto spôsobená zlomenina lebky.

Z uvedených skutočností súd uzatvára, že práve obžalovaný N. N. sa spoločne s ďalšou osobou

neoprávnene vnikol do obydlia iného, po ich vyrušení poškodeným napadol poškodeného pri oplotení
pozemku tvrdým tyčovým predmetom úderom do hlavy a ušiel. Vina obžalovaného je v podstate
založená len na výpovedi jednej osoby, avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti,
je presvedčivá a dopĺňa ju aj dôkaz plynúci z vykonanej rekognície a znaleckého posudku.

Súd z hľadiska objektívnej stránky, použitej právnej kvalifikácie, vychádzal z toho, že domová sloboda
poškodeného bola porušená obžalovaným tým, že spolu s ďalšou osobou prekonal oplotenie rodinného
domu poškodeného a vnikol na pozemok (ako súčasť obydlia uzavretý) poškodeného a neoprávnene
sa tam pohyboval. Ďalej poškodený utrpel zranenia, teda poškodenia zdravia, ktoré si vyžiadali lekárske
vyšetrenie a liečenie po dobu minimálne 21 - 28 dní, počas ktorej bol obmedzený na obvyklom

spôsobe života (§ 123 ods. 2 Trestného zákona) a to najmä práceneschopnosťou, úpravou stravy,
bolesťami v mieste úderu a v neposlednom rade realizáciou operačného zákroku. Zranenia, ktoré utrpel
a ktoré boli objektívne dokumentované znaleckým posudkom a lekárskymi správami, je preto potrebné
považovať za ublíženie na zdraví v zmysle ustanovení Trestného zákona. Vzhľadom na cielený a
dôrazný útok obžalovaného na poškodeného, s prihliadnutím na použitý predmet útoku, mal súd za

nepochybne preukázané, že obžalovaný konal s priamym úmyslom porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, a to napadnúť iného a spôsobiť mu zranenia. Úmysel obžalovaného teda zahŕňal nielen
útok na poškodeného, ale aj to, že mu bude spôsobené zranenie (znemožňujúce opoznanie útočníka
poškodeným a umožňujúce páchateľovi ujsť), ktoré si môžu vyžiadať práceneschopnosť, či liečenie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným v bode 1 rozsudku z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, a v bode 2 z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému N. N. vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného

zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch,
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (teda
podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu).

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu

(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti

trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/73/2016 súd zistil, že obžalovaný bol
odsúdený rozsudkom z 12. septembra 2016, sp. zn. 1T/73/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť vrovnaký deň, pričom skutok (oba čiastkové útoky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona), za ktorý bol uznaný vinným (na hlavnom pojednávaní

dňa 08. februára 2017) bol spáchaný dňa 08. septembra 2014. Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu
sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 12. septembra 2016, teda
pred dňom, kedy bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Malacky v inej jeho trestnej veci. Vzhľadom
k uvedenému, súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Prísnejším trestným činom, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Trestného zákona, z ktorého bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným práve rozsudkom Okresného
súdu Malacky z 12. septembra 2016, sp. zn. 1T/73/2016 a preto súd vychádzal pri ukladaní trestu práve
z trestnej sadzby tohto prečinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine (§
219 ods. 1 Trestného zákona) je v rozpätí jeden rok až päť rokov.

Súdďalejuobžalovanéhonezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť,tedaanivzmysle§36písm.l)Trestného
zákona (obžalovaný sa v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/25/2015 nepriznal a ani trestnú činnosť
neoľutoval). Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov (porušovanie domovej slobody,

ublíženie na zdraví a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty, za ktorý bol odsúdený dňa 12. septembra 2016). Súd taktiež zistil
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný už bol v minulosti
viackrát súdne trestaný.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer priťažujúcich
okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Trestného zákona). Po tejto úprave bola trestná sadzba u
obžalovaného v rozpätí od dvoch rokov a štyroch mesiacov až do päť rokov (pri výpočte trestnej sadzby

súd vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 8 Trestného zákona, s tým, že rozdiel pri trestnej sadzbe podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona je 48 mesiacov, jedna tretina je 16 mesiacov o ktorú sa zvyšuje dolná
hranica trestnej sadzby, ktorá je po úprave vo výške 28 mesiacov).

Súd následne vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú

fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania
činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj možnosti nápravy obžalovaného.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činov a ich následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja

bolo to, že obžalovaný v priebehu jedného večera dňa 08. septembra 2014 spáchal dva trestné činy, keď
neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného a tomuto následne úmyselne ublížil na zdraví. Vzhľadom
na to, že súd ukladal súhrnný trest, vychádzal taktiež z toho, že obžalovaný si dňa 09. novembra
2014 neoprávnene (pod zámienkou, že je policajt) obstaral (odcudzil inému poškodenému) platobný
prostriedok (kartu), na účel použiť ho ako pravý, pričom na taký účel ho tiež poskytol inému. V priebehu

dvoch mesiacov (september - november 2014) sa teda obžalovaný dopustil spáchania troch trestných
činov.

Zo skutočností, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu (skutkov prečinov porušovania domovej slobody,
ublíženia na zdraví a neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických

peňazí alebo inej platobnej karty) súd vyvodzuje, že konanie obžalovaného nemožno hodnotiť ako málo
závažné, nakoľko nešlo len o vybočenie z inak riadneho spôsobu života, ale obžalovaný, ako viackrát
súdne trestaný recidivista, útočil na cudzí majetok a ľudské zdravie.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom

úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutkov, keď vedome a cielene
útočil na cudzí majetok a ľudské zdravie, je evidentné, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť záujem chránený Trestným zákonom.Okolnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania trestnej činnosti, miery zavinenia a zištnej pohnútky
obžalovaného, vyhodnotil súd, pri ukladaní druhu a výmery trestu, v neprospech obžalovaného.

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný Dušan
Dúnar bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný (naposledy práve rozsudkom Okresného súdu Malacky z
12. septembra 2016, sp. zn. 1T/73/2016), z toho dve odsúdenia sú zahladené. Obžalovaný bol súdne
trestaný pre rôznu trestnú činnosť, prevažne majetkového a násilného charakteru, pričom vo všetkých
prípadoch mal uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (s výnimkou trestnej veci Okresného

súdu Malacky sp. zn. 0T/28/2011, ktoré podmienečné odsúdenie bolo obžalovanému napokon aj tak
premenené na nepodmienečný trest odňatia slobody). K uvedenému súd dodáva, že z odpisu registra
trestov vyplýva, že nepodmienečný trest odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Bratislava
IV, sp. zn. 2T/146/2013, obžalovaný vykonal 05. februára 2014 a teda úmyselnú trestnú činnosť začal
obžalovaný opätovne páchať už po niekoľkých mesiacoch pobytu na slobode.

Súd je preto názoru, že už predchádzajúce nepodmienečné tresty, ktoré boli obžalovanému uložené
neviedli k jeho náprave, pričom stíhaných skutkov sa dopustil len pár mesiacov od vykonania trestu
odňatia slobody a preto len uloženie prevýchovného trestu, bez odňatia slobody, by celkom zjavne
nesplnilo účel trestu, nakoľko obžalovaný je recidivistom, ktorý evidentne nie je schopný viesť riadny
spôsob života, začleniť sa do spoločnosti, pričom opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným

zákonom.

Súd preto obžalovanému uložil represívny trest a to trest nepodmienečný, pri dolnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby na tri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie

úmyselného trestného činu. Súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Malacky z 12. septembra 2016, sp. zn. 1T/73/2016, právoplatnom dňa 12. septembra 2016, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

V tomto smere súd poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne vníma
pomerne vysoký počet páchaných trestných činov zo strany recidivistov, ktorí opakovane zlyhávajú po
návrate z výkonu trestu odňatia slobody a svojim protiprávnym konaním zasahujú do cudzieho majetku,
príp. do zdravia iných ľudí. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov.
Aj z hľadiska generálnej prevencie preto súd nemohol ukladať len napríklad podmienečný trest odňatia

slobody.

Uloženiu trestu odňatia slobody v jeho podmienečnej forme, a čo je nie menšou rozhodujúcou
okolnosťou, zároveň bráni aj ustanovenie druhej vety § 42 ods. 2 Trestného zákona (súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom), nakoľko trest odňatia slobody, uložený

obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12. septembra 2016, sp. zn. 1T/73/2016, bol
uložený ako nepodmienečný.

Pokiaľ ide o náhradu škody, tak súd zaviazal obžalovaného N. N. k náhrade škody poškodenému F. D. vo
výške 2.143,- eur, ktorá vyplývala z titulu bolestného určeného znalcom v znaleckom posudku, v ktorom

bol uvedený počet bodov za spôsobené zranenia, premietnuté na finančné prostriedky na konkrétnu
sumu v eurách. So zvyškom nároku na náhradu škody (náhrada škody za ušlý zisk a nemajetková
ujma) bol poškodený odkázaný na civilný proces, nakoľko poškodenému nárok priznal len sčasti (v časti
znalcom určeného bolestného).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.