Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216408
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116216408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X,
XXX XX O., pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Csp/44/2016-35 zo dňa 04.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.106,62 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 09.11.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 39, § 40 ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods.

2, 3, § 53 ods. 1 až 4, § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a), § 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
zákona č. 637/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zistil, že žalobkyňa požiadala žalovanú spoločnosť
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. o poskytnutie úveru, pričom jej bola schválená čiastka úverového
limitu 38.000 Sk /1.261,37 eur/ so splatnosťou 24 mesiacov, s mesačnou splátkou 2.778 Sk /92,21
eur/. Zmluvná odmena predstavovala 28.672 Sk /951,74 eur/, s celkovou čiastkou vo výške 66.672
Sk, s predpokladanou RPMN za úver vo výške 82,95 %, s priemernou RPMN za úver vo výške

63,57 %, so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 23.002 Sk, bez uvedenia úrokovej sadzby.
Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom došlo dňa 26.10.2007 k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy
podpísalanajprvžalobkyňaakodlžníkdňa26.10.2007.ZkartyklientakZmluveorevolvingovomúvereč.
XXXXXXXXXX vydaného žalovaným vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá suma 1.261,37 eur, pričom
žalovaná uhradila sumu 3.367,99 eur.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, lebo
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Uviedol,
že na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľaúčinný v čase uzavretia zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je
v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu
je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Preto z dôvodu, že súd prvej inštancie považoval spornú zmluvu za spotrebiteľskú, aplikoval
na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a

žalovaným ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru žalobkyni, s tým, že formulár zmluvy podpísala najprv žalobkyňa ako dlžník dňa
26.10.2007 s vyplnením údajov v bode 5, v ktorom bolo uvedené, že požaduje úver vo výške 44.000
Sk /1.460,53 eur/ s počtom splátok 24 s mesačnou splátkou 3.217 Sk /106,78 eur/. Poskytnutá suma
mala činiť 38.000 Sk s tým, že úver mal byť splatený v 24 mesačných splátkach vo výške 2.778 Sk.

Zmluvnáodmenapredstavovalasumu28.672,RPMN zaúver82,95%,nominálnahodnotaúveru66.672
Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí úveru 63,57 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy sumu
1.500 Sk. Bod 6 žiadosti/zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s inými údajmi ako
v bode 5 . Žalovaný žiadosť/zmluvu podpísal dňa 30.10.2007

5. Ďalej konštatoval, že pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške
úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej veci v zmluve uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorá
je vzhľadom na jej výšku úžerná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 5 Zákona). Keďže v zmluve neboli uvedené

úroky, súd mal za to, že žalovaný nemá nárok na úroky, iba na vrátenie poskytnutého úveru. Účelom
právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo
byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú
povinnosťvzmluveospotrebiteľskomúvereuviesťúdajovýškeúrokovapoplatkov,atopriamovzmluve
so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských

úveroch). Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 28 672 Sk zjavne
vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a
niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úkonov.

6. Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri

peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnemôžebyťvrozpore
s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými

vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji
osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri
peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s

dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať
i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre
rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám

uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v
spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10.2007 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver

je teda z uvedených dôvodov bezúročný.

7. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj
plnenie z neplatného právneho úkonu. Z prehľadu platieb k zmluve o revolvingovom úvere vyplýva, že
žalobkyni bola poskytnutá suma 1.261,37 eur, pričom uhradila sumu 3.367,99 eur. Keďže pri závere

o tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa uhradila
žalovanému vyššiu sumu než na aký mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 2.106,62 eur predstavujúce rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1.261,37
eur a uhradenou sumou 3.367,99 eur. V súvislosti s úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný,
vzniklobezdôvodnéobohatenienastranežalovaného,žalovanýsatedanaúkoržalobkyneneoprávnene
obohatil a je preto povinný toto obohatenie žalobkyni vrátiť. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť

bezdôvodného obohatenia zákonom daná nie je. Postupovať treba podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol požiadaný o plnenie doručením žaloby
dňa 08.11.2016 a dňom 09.11.2016 sa dostal do omeškania. S poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výšku úrokov z omeškania ustálil

na hodnotu 8 % ročne.

8. K premlčaniu uviedol, že predmetný nárok nepovažuje za premlčaný, nakoľko za premlčaciu lehotu
považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poznal
skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu, že vedel, že takáto

zmluva nie je v poriadku, prijal finančné prostriedky nad poskytnutý úver, čím sa dopustil bezdôvodného
obohatenia. Konal tak úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že
zmluva má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú spotrebiteľské
združenia a takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s touto zmluvou a jej vyhodnotení
združením na ochranu spotrebiteľa sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako

osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje
svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V
predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Poukázal
aj na rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v

spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa), čo treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16.
januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z
úveru priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ
(žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to

tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107
ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.01.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 ), zákonodarca pri úmyselnom

bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,
keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ ). Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v júli 2016,
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podala dňa 12.08.2016 a zmluva o úvere bola podpísaná
dňa 26.10.2007, teda si uplatnila žalobu v zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, lebo mala plný úspech vo veci.

10. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vyslovil svoj
nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie ohľadom vyhodnotenia uplatnenej námietky premlčania. V

konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a že k
nemu došlo úmyselne. Súd vychádzal len zo všeobecne formulovanej domnienky bez konkretizovania,
z čoho vyplýva úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/516/2015 a rovnako poukázal na výsledky kontrolných činnostívykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou, kedy neboli zistené žiadne pochybenia v zmluvách.
Nebol vykonaný žiaden dôkaz o úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Záver súdu, podľa ktorého žalovaný
má ako podnikateľský subjekt vedieť, že sa bezdôvodne obohacuje by znamenal, že každé bezdôvodné

obohatenie by muselo byť získané úmyselne. Aj bežný občan má poznať zákony a vedieť, že dochádza
k bezdôvodnému obohateniu. Súd k záveru o existencii bezdôvodného obohatenia dospel na základe
toho, že zmluva o revolvingovej pôžičke má byť neplatná v časti úrokov. Z rozsudku pritom nevyplýva
žiadny konkrétny dôvod neplatnosti výšky úrokov. Súd neuvádzal žiadne porovnávanie, údaje, z ktorých
vychádzal a na základe čoho konkrétne ich považoval za neplatné. Z rozsudku nevyplýva, či súd vôbec

vzal do úvahy pri posudzovaní úrokov dobu, na ktorú sa úver poskytol. Rozhodnutie súdu o vecných
dôvodoch, pre ktoré vzniklo bezdôvodné obohatenie, nie je žiadnym spôsobom odôvodnené, neopiera
sa o preukázané skutočnosti a nie je výsledkom ani žiadneho právneho posúdenia. Navrhol preto
napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), CSP zrušiť v celom rozsahu a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov v odvolacom konaní.

11. K odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.01.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je nedôvodné.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a to v zmysle ust. §

387 ods. 2 CSP. Len k odvolacím dôvodom a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza nasledovné.

14. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmluvy bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a)

definoval spotrebiteľský úver ako dočasne poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem
úver bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou
od 01.01.2008, táto okolnosť neznamená, aby na úvery poskytnuté pred týmto dňom sa nemala
vzťahovať úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. účinnom do 31.12.2007. Zákon č. 258/2001

Z. z. účinný či už pred novelou do 31.12.2007, alebo po novele od 01.01.2008 v ust. § 2 písm. a)
obsahoval iba príkladný výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla
považovať akákoľvek forma spotrebiteľského úveru v uvedenom ustanovení osobitne nepomenovaná.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanom prípade však

nastala situácia, keď najprv žalobkyňa podpísala formulár zmluvy s vyplnením konkrétnych údajov v
bode 5, až následne jej bol schválený úver v nižšej sume a za iných podmienok. Už táto samotná
skutočnosť musí viesť k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá zmluva o úvere.
Nehovoriac už o tom, že v zmluve nebola uvedená výška úroku, ale namiesto toho bola uvedená iba
odmena za poskytnutie revolvingu vo výške 26.637 Sk. Keďže na základe takejto neplatnej úverovej

zmluvy žalobkyňa zaplatila žalobcovi sumu 3.367,99 eur namiesto poskytnutej sumy 1.261,37 eur,
správne súd prvej inštancie vyhodnotil rozdiel medzi uvedenými sumami vo výške 2.106,62 eur ako
bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaného. Z prehľadu úhrad vykonaných žalobkyňou
na účet žalovaného vyplýva, že táto poslednú úhradu bola zrealizovala 13.06.2016. Keďže žaloba
bola podaná na súd 12.08.2016 nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že bola nesprávne súdom prvej

inštancie vyhodnotená námietka premlčania najmä so zameraním, že v konaní žalovaného je možné
vidieťminimálnenepriamyúmysel,vdôsledkučohosainak3-ročnáobjektívnapremlčaciadobapredlžila
na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaný ako nebankový subjekt má
dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznaťa dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase, keď došlo, resp. malo
dôjsť k uzavretiu úverovej zmluvy so žalobkyňou už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úverov
úprava vyžadujúca uvádzať zákonné náležitosti pre platné uzavretie zmluvy. Preto dlhodobé ignorovanie

zákonnej povinnosti uvádzať všetky náležitosti zmluvy je potrebné vyhodnotiť ako úmyselné konanie
hoci z nedbanlivosti, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je pritom
potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela
až pri stretnutí so zástupcami Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci júl 2016, čo
vyplýva z prehlásenia uvedeného združenia zo dňa 22.07.2016 nachádzajúce sa na č. l. 8 spisu.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že vyhodnotenie námietky premlčania
súdom prvej inštancie (10-ročnej premlčacej dobe) je správne, a preto námietky žalovaného nie sú
ohľadom uvedeného dôvodné. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani poukaz žalovaného na
vykonané kontroly inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ktorého
výsledkom boli závery o tom, že kontrolované zmluvy o úvere boli uzavreté v súlade so zákonom.

Kontrolovaná však nebola zmluva, ktorá mala byť uzavretá so žalobkyňou.

16. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o priznaní úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
2.106,62eurododňa09.11.2016dozaplatenia,lebodňom09.11.2016sažalovanýdostaldoomeškania,
nakoľko mu dňa 08.11.2016 bola doručená žaloba v predmetnom konaní.

17. Odvolací súd k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, teda náležitý právny predpis, alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V odvolaní napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie však
nebolo zistené, aby súdom prvej inštancie došlo v predmetnej veci k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci.

18. Odvolací súd ešte uvádza, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je rozsiahle a zaoberá sa
aj otázkami, ktoré neboli dôležité pre rozhodnutie. Je však z odôvodnenia možno jednoznačne ustáliť,
prečo súd žalobe vyhovel.

19. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, a to aj spolu s výrokom o trovách konania ako vecne správny.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 390 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov proti v odvolacom
konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.