Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210306
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715210306.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcov 1. L. J., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/X, XXX XX F. a 2. J. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J.
XXX/X, XXX XX F., obidvoch právne zastúpených advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom Trhová
1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1. K. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX/X, XXX XX

F. a 2. H. V., nar. XX. X. XXXX, s trvalým bytom J. X, XXX XX B., právne zastúpenej advokátom JUDr.
Martinom Olosom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov a o odvolaní žalovanej 2 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 17C/262/2015-193 zo dňa 12. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12.
07. 2016 zamietol žalobu o určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
stavby (dvojgaráž) bez súpisného čísla, postavenej na parcele C-KN XXX/X, záhrada o výmere XXX
m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru pre obec a
katastrálne územie F. (prvý výrok). Žalovaným priznal náhradu trov konania (druhý výrok).
1.1 Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že uvedená neskolaudovaná stavba je postavená

na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu 1. v 1/2 a v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1. a 2. v
polovici. Stavebné povolenie vydal dňa 21. 01. 1999 Okresný úrad Zvolen, odbor životného prostredia
rozhodnutím č. ŽP - XX/XXXXX-X-rozh. Uh. pre žalovaných 1. a 2., v tom čase manželov. Na Okresnom
súde Zvolen je vedené konanie o vyporiadanie BSM medzi žalovanými 1. a 2. sp. zn.8C/133/2014,
kde je táto stavba uvádzaná ako patriaca do BSM. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/74/2012-32 zo dňa 09. 05. 2012, právoplatným dňa 16. 05. 2012.

Súhlas s výstavbou listom zo dňa 04. 02. 1998 žalovanému 1. oznámil vlastník vedľa stojaceho
rekreačného zariadenia V., a.s., F.. Vlastník parcely prejavil súhlas s výstavbou nájomnou zmluvou.
Zhotoviteľ projektovej dokumentácie H. L. L. vyhotovil faktúru č. 29/1997 adresovanému žalovanému 1
za vykonané projektové práce na akciách dvojgaráž K. J. s manželkou a prístavba RD F., pričom 29. 10.
1997 H. od K. J. prijala sumu 11 783,- Sk. Podľa projektu stavby dvojgaráže z októbra 1997 mal byť jej
investorom K. J. s manželkou. Správa o odbornej prehliadke odbornej skúške elektrického zariadenia

z 24. 08. 2010 pre objekt dvojgaráž bola vyhotovená pre majiteľa K. J., ktorý ju prevzal 30. 08. 2010.
Obe strany sporu produkovali množstvo listinných dôkazov za účelom preukázania nákupov materiálu
na stavbu.
Žalovaný 1. vypovedal, že dvojgaráž stavali a financovali žalobcovia, teda jeho rodičia a patrí do
ich výlučného vlastníctva, lebo on s manželkou na zhotovenie stavby nemal dostatok finančných
prostriedkov. Žalovaná 2. vypovedala, že žalobcovia aj žalovaný 1. sledujú, aby dvojgaráž nebola

vyporiadaná v rámci jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným 1.. Žalobcovia nikdy
nenamietali, že boli stavebníkmi a mali byť vlastníkmi budúcej dvojgaráže. Súd prvej inštancie vypočulaj množstvo svedkov. Svedkyňa U. V., matka žalovanej 2. potvrdila, že svojej dcére dala sumu 200
000,- Sk získanú v roku 2002 predajom rodičovského domu, keď začali robiť základy garáže. Manžel
svedkyne niekedy v roku 2009, 2010 dal žalovanej 2. na jej požiadanie 2 500,- eur na garážové brány.

So svatovcami sa rozprávali o prestavbe domu aj stavbe garáže v tom smere, že vlastníkmi garáže budú
deti, teda žalovaní. Sestra žalobkyne F. H. uviedla, že denne chodievala k svojej sestre, keďže bývali
vedľa seba. V tom čase hovorili o tom, že keď sa mladí (žalovaní) zobrali, majú málo miesta a musia
zrekonštruovať dom, z garáže bude obývačka. Stavebníkom prestavby bola sestra a švagor, stavebné
povolenie bolo vydané na mladých. Stavbu financovali žalobcovia, pretože mladí nemali peniaze. Podľa

svedkyne F. N. sa stavba garáže realizovala neskôr než prístavba. Ako kamaráti sa so žalovanými
rozprávali, že to financujú z peňazí žalovaných, pretože obaja pracovali, na stavbu prispeli jedni aj druhí
rodičia. Ako v normálnej rodine, kde bývajú deti so svokrovcami sa všetci podieľali na stavbe. Žalovaný
1. pracoval vo firme, kde mohol zabezpečiť štrk, žalovaná 2. vo firme, kde mohla zabezpečiť napr.
farby a lepidlá. Svedok H. F., ktorý na stavbe pracoval uviedol, že pokiaľ pochýbal materiál, povedal to
žalobcovi 2., žalobkyňa 1. dala peniaze žalovanému 1. a on išiel dokúpiť. Svedkovi bolo jasné, že garáž

budú využívať obaja, teda žalobcovia aj žalovaní, keďže išlo o veľkú garáž na dve autá. Svedkovi Y. J.
žalovaný 1 povedal, že stavebné povolenie je na neho, pretože žalovaní si priali, aby aspoň niečo bolo
na nich. Materiál na garáž nakupovali žalobcovia; nevedel, či niečo kupovali aj žalovaní. Od žalovaného
1. vedel, že im pomáhajú rodičia, aby to mohli dokončiť. Svedok E. V., otec žalovanej 2. potvrdil, že
garáž sa začala stavať okolo roku 2002. V rozhovoroch so žalovaným 1. a žalovanou 2. vždy išlo o to, že

garáž bude pre nich, inak by ju nefinancoval. Svedok H. O., ktorý na stavbe pracoval nemal vedomosť
o tom, kto stavbu financoval a kto kupoval materiál, ale žalovaní sa vyjadrili, že to stavajú pre seba; v
tej dobe nemal vedomosť o sporoch ohľadom vlastníctva garáže.
1.2. Okresný súd mal z vykonaných listinných dôkazov, najmä zo súhlasu V., a. s., F. k stavbe garáže,
prílohy k žiadosti o stavebné povolenie, z ktorej vyplýva, že pre stavebníkov K. J. s manželkou bude

vykonávať stavebný dohľad A.. F. L., zo stavebného povolenia aj zápisnice zo zlúčenia územného
a stavebného konania spojeného s miestnym zisťovaním z 19. 01. 1999, z vyhotoveného projektu
a dokladu o úhrade za jeho dodanie, ako aj zo správy o odbornej skúške elektrického zariadenia
preukázané, že stavebníkmi stavby dvojgaráže boli žalovaní 1. a 2.. Ďalej mal svedeckými výpoveďami
najmä osôb bez príbuzenského pomeru k žalobcom alebo žalovaným preukázané, že pracovníkov

na stavbu garáže zabezpečovali žalovaní. Svedkyňa N. potvrdila, že stavbu garáže mali financovať
žalovaní, ktorí obidvaja pracovali a mali stavebné sporenie, pričom prispeli jedni aj druhí rodičia. Okresný
súd ustálil, že stavebníkmi a vlastníkmi stavby sú žalovaní 1., 2. a žalobcovia neprezentovali dôkazy
jednoznačne potvrdzujúce ich vlastníctvo ku dvojgaráži.
1.3 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej aj „C. s. p.“) a žalovaným priznal náhradu trov konania, keďže boli v spore úspešní.

2. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku uviedli, že pri predpokladaných nákladoch na stavbu
garáže 300 000,- Sk sú výpovede svedkov U. a E. V. účelové, pretože sumy ktoré podľa ich tvrdenia

dali na stavbu garáže 200 000,- Sk a 10.000,- eur neúmerne presahujú celkové náklady stavby. Doklady
o kúpe materiálu predložené žalovanou 2. boli použité na prestavbu kúpeľne v dome, na ktorú žalovaní
čerpali úver. Už v žalobe uviedli, že podľa počiatočného rozhodnutia stavbu dvojgaráže mali realizovať
žalovaní na pozemku žalobcov. Žalovaní však nemali finančné prostriedky a zhoršovalo sa ich vzájomné
spolužitie, preto sa rozhodli financovať a stavať dvojgaráž a celú stavbu až na jedny garážové dvere

financovali žalobcovia.
2.1 Namietli, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so všetkými predloženými dokladmi a dôkazmi,
v dôsledku čoho vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Žalobcovia predložili zmluvu o uzavretí
poistky so Slovenskou poisťovňou, a.s. v súvislosti s prístavbou dvojgaráže, doklady o platení elektriny
odpadu, dane za garáž a pozemok pod garážou a o poistení samotnej stavby, čo by nerobili, keby sa

necítili jej vlastníkmi. Okrem svedkyne F. N. všetci svedkovia vypovedali, že buď nemajú vedomosť o
tom, kto financoval stavbu, alebo potvrdili jej financovanie žalobcami. Svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení odôvodnili potrebou skolaudovania stavby a jej zápisu na list vlastníctva. Navrhli,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, prípadne zmenil a žalobe vyhovel a žalovaným
uložil povinnosť na náhradu trov konania.

3. Žalovaná 2. v zákonom stanovenej lehote podala proti (druhému) výroku o trovách konania odvolanie
tvrdiac, že je neurčitý, nejasný a nevykonateľný, pretože súd prvej inštancie jej správne priznal náhradu
trov konania, avšak vzhľadom na procesné spoločenstvo jasne neurčil, ktorá strana sporu má protistranenahradiť trovy konania a či ide o povinnosť solidárnu, delenú, alebo samostatnú. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovia sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanej
2. trovy prvostupňového konania v rozsahu 100%.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaná 2. zdôraznila špekulatívnosť žaloby vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov K. J. a H. V..
Uviedla, že vo všetkých dôkazoch týkajúcich sa stavebného konania sú K. J. s manželkou investormi
garáže. Aj v revíznej správe z 30. 08. 2010 je uvedené, že sú jej vlastníkmi. Hodnotenie svedeckých

výpovedí žalobcami nezodpovedá ich reálnemu obsahu. Ak by žalovaní začali garáž stavať pre seba a
z dôvodu nedostatku financií by vznikla dohoda, že ju dostavajú žalobcovia, bolo by nutné uzatvorenie
písomnej zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanej stavbe, k čomu nedošlo. Upozornila, že niektoré
z predložených dokladov o kúpe časovo s obdobím výstavby garáže nesúvisia. Uplatnila si náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré vyčíslila vychádzajúc z hodnoty veci 10.000,- eur.

5. Žalovaný 1. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov potvrdil, že stavbu dvojgaráže financovali žalobcovia,
ktorí ju stavali ako vlastníci, resp. sa vlastníkmi stavby cítili, o čom žalovaní vedeli. V čase výstavby
dvojgaráže žalovaní nemali dostatok finančných prostriedkov. Spochybnil výpovede manželov V. ako
svedkov tvrdiac, že on nevedel o ich finančnom príspevku na výstavbu garáže; jediným príspevkom
boli financie na zakúpenie jednej brány dvojgaráže. Svedkovia navrhnutí žalovanou 2. sa nezaujímali

o financovanie stavby, pri ktorej pomáhali a bolo im známe, že výstavbu realizujú žalobcovia
na svojom pozemku. Je spravodlivé, aby bola garáž prikázaná do vlastníctva žalobcov, ktorí ju
zabezpečovali po finančnej - materiálnej stránke, aj po stránke stavebnej. Poskytli aj finančné
prostriedky vyplatené menom žalovaných za projektovú dokumentáciu. Ak by stavba patrila do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, potom by ju skolaudovali a dali na seba napísať.

6. Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej 2. k ich odvolaniu uviedli, že predložili dôkazy tak, ako existujú a
reagovali na výpovede svedkov, ktorých vypočutie navrhla žalovaná 2.. Výstavbu dvojgaráže financovali
žalobcoviaacítiasajejvlastníkmi.Fotografiezmarca2003vyvracajútvrdeniažalovanej2.,žedvojgaráž
sa začala stavať v roku 2003; v roku 2003 už bola postavená. Revíznu správu z 30. 08. 2010 zabezpečil

a financoval žalobca 2., pretože na všetkých jej častiach sa nachádza jeho podpis. Materiál sa na stavbu
garáže kupoval v predstihu v súvislosti s prestavbou rodinného domu, v rámci ktorej si pôvodnú garáž
chceli žalovaní prerobiť na izbu. Spoločne boli urobené projekty aj vydané stavebné povolenie.

7. Žalovaný 1. reagoval na vyjadrenia žalobcov a žalovanej 2. poukazom na svoje dovtedajšie prednesy

a súhlasil s tvrdeniami žalobcov. Nakoľko so žalovanou 2. prerábali kúpeľňu domovej nehnuteľnosti, ich
príjem nepostačoval na financovanie stavby garáže. Žalobcovia stavbu stavali a financovali ako svoju po
tom, čo žalovaní upustili od jej realizácie už na samom začiatku stavby v dôsledku zlej finančnej situácie.

8. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok

účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle
jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd
odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach daných odvolaniami, v rozsahu určenom ustanovením
§ 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods.
2 písm. c/ C. s. p. a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). Dokazovanie, ktoré je
potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje
o odvolaní proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie).

9. Vytvorenienovejvecivýstavboujeoriginárnymnadobudnutímvlastníctva.Vlastníkomnovovzniknutej

veci je stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne
prejaveným úmyslom mať ju pre seba (nález ÚS ČR z 25. 09. 1997 sp. zn. III. ÚS 336/96). Stavebník
v občianskoprávnom zmysle nemusí byť totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva, resp. s
účastníkom stavebného konania (R 36/1974). Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie
o stavebnom povolení.

9.1 Súd prvej inštancie vychádzajúc najmä z listinných dôkazov zadovážených v súvislosti so
stavebným konaním predchádzajúcim vydaniu stavebného povolenia na stavbu dvojgaráže (žiadosť o
stavebné povolenie, zmluva o nájme pozemku, vyjadrenie vlastníka susedného pozemku, zápisnica zo
stavebného konania, stavebný projekt a doklad o úhrade ceny za jeho zhotovenie) dospel k záveru,že stavebníkmi boli žalovaní 1. a 2.. Nevysvetlil však, či ide o stavebníka v občianskoprávnom zmysle,
alebo v zmysle predpisov správneho práva.

10. Pre posúdenie vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou
viacerých osôb treba vychádzať z obsahu dohody medzi nimi uzatvorenej, ktorá nemusí mať písomnú
formu. Takáto dohoda založí spoluvlastníctvo, ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli
založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa dohodli na výške spoluvlastníckych podielov
(R16/1983).

10.1 Pokiaľ však stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe pred jej zhotovením
neuzatvorili žiadnu dohodu a z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve
len niektorých z týchto osôb (ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami), nemožno vylúčiť
záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými
spoluvlastníkmi stavby. Tak to bude najmä pokiaľ viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutoční
stavbu na účely jej spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou, ako aj dodaním

materiálu, ak z okolností, pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy k stavbe, nevyplýva niečo iné. Vždy treba
prihliadať na všetky okolnosti veci ( rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).

11. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia financovania materiálu na
stavbu a stravy pre robotníkov, zabezpečovania stavebných prác, administratívy so stavbou spojenej

(stavebné konanie), avšak v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie týkajúce sa vlastníckeho
režimu novovytvorenej stavby.
11.1 Nezaoberal sa základnou otázkou, či stavba vôbec bola zhotovená spoločnou činnosťou všetkých
strán sporu, alebo niektorých z nich, či v ich vzájomnom vzťahu nešlo len o výpomoc so stavebnými
prácami a stavebníkom v občianskoprávnom zmysle nebola len jedna osoba. Nezisťoval ani, či a ktorá

zo strán sporu, resp. viaceré mali v právne relevantne prejavenom úmysle nadobudnúť vlastníctvo k
stavbe(dvoj)garážepredjejzačatím(stavebníkvobčianskoprávnomzmysle),čipredzhotovenímstavby
o jej vlastníctve spoločnou činnosťou strán sporu bola uzatvorená dohoda o vlastníctve stavby, ktorá
bude zhotovená, alebo takáto dohoda uzatvorená nebola. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie
podrobným spôsobom vypočuje každého žalobcu aj každého žalovaného za účelom zistenia, či vôbec

a aká dohoda týkajúca sa vlastníckeho a aj užívacieho stavu dvojgaráže bola pred začatím jej samotnej
stavby uzatvorená vychádzajúc aj z okolností započatia stavby (k čomu sa čiastočne vyjadril svedok
F.). Žalobcovia aj žalovaní preto objasnia, ktorý z nich po prestavbe pôvodnej garáže nachádzajúcej sa
v rodinnom dome vo vlastníctve žalobcov na izbu pristúpil k výstavbe samostatnej dvojgaráže, koľko
automobilov môže byť v tejto stavbe odparkovaných, či a koľko automobilov každá zo strán sporu v čase

započatia stavby vlastnila, komu slúžili, aký bol dôvod započatia výstavby dvojgaráže, ak v uvedenom
období podľa tvrdenia žalobcov žalovaní nedisponovali financiami. Uvedú tiež komu mala táto stavba
slúžiť, ktoré osoby s ňou mali disponovať, či v rodinnom dome žalobcov pred jeho prestavbou bola tiež
dvojgaráž. Žalobkyňa 1. vysvetlí svoju výpoveď z pojednávania z 26. 11. 2015 o tom, že „všetko sa robilo
spoločne, aby sa mohlo požiadať o vydanie stavebného povolenia. Odporcami sme boli požiadaní, či

by si nemohli vystavať túto garáž na svoje meno. Tie vyjadrenia nevesty v tom čase boli také, že aspoň
niečo bolo na nich. Po dlhšej úvahe sme s tým súhlasili, aj keď jej správanie k nám bolo také divné“. Aj
žalovaný 1. vysvetlí svoju výpoveď z pojednávania z 26, 11. 2015, kde (na č.l. 99) uviedol, že „malo to byť
akože naše, ale my sme na to nemali peniaze, takže to stavali rodičia...Neriešilo sa zatiaľ to, ako sa bude
pokračovať v stavebnom konaní, či dôjde k zmene stavebníka“. Po takomto doplnení dokazovania môže

okresný súd po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti zodpovedne
ustáliť vlastnícky režim k novopostavenej stavbe.

12. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra

tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril
Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázkysúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ).

13. Odvolací súd je toho názoru, že výrok o nároku na náhradu trov konania (druhý výrok) napadnutý
odvolaním žalovanej 2. ani jeho odôvodnenie nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania. Z podstaty
veci a zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania vyplýva, že tento nárok vznikol žalovaným
len voči v spore neúspešným žalobcom. Povinnosťou súdu však bolo ustáliť charakter procesného
spoločenstva žalobcov aj žalovaných, od ktorého sa odvíja spôsob platenia náhrady trov konania

a tento uviesť vo výroku rozsudku a jasne a výstižne vysvetliť v jeho odôvodnení, na čo dôvodne
poukazovala odvolateľka. Zdôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v tejto časti nezodpovedá
požiadavke zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

14. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 C. s. p..

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).