Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/289/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234267
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112234267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Dušan Chamula v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Pribinova ul. č. 25,

Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 vedenou pod sp. zn. 8C/289 až 295/2012
domáhal voči žalovanému náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého

procesnou deformáciou). Táto škoda vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu Okresného súdu Žilina: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok. Právo na zaplatenie škody, resp. nemajetkovej ujmy, uplatnené v žalobe, vzniklo žalobcovi
činnosťou, resp. ne/konaním Okresného súdu Žilina po podaní návrhu zo strany súdneho exekútora na
vydanie poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/289/2012 sa žalobca (zhodný ako v ďalších
konaniach) voči žalovanému (zhodnému ako v ďalších konaniach) vo veci samej domáhal zaplatenia
z titulu majetkovej škody vo výške 5 297,32 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 1 059,46
eur odôvodnenej tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z
dôvodu neplnenia dlžníka C. N., L.. XX.X.XXXX - EX 7651/2010. Podľa žalobcu v predmetnom prípade
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa3.5.2011(konaniezačalodňa9.6.2010),ato
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 328 dní).3. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/290/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci
samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 627,76 eur a z titulu nemajetkovej ujmy

zaplatenia 125,55 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka R. I., L.. XX.X.XXXX - EX 4654/2011. Podľa žalobcu
v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy

v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.2.2011 (konanie
začalo dňa 11.5.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 280
dní).

4. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/291/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci

samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 2 369,72 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy zaplatenia 473,94 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podľa ust. § 38 a nasl. zák. č.
233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok") podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie
z dôvodu neplnenia dlžníka M. J., L.. XX.X.XXXX - EX 8028/2011. Podľa žalobcu v predmetnom prípade
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.5.2011 (konanie začalo dňa 21.06.2010),
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 316 dní).

5. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/292/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci
samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 6 779,37 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
zaplatenia 1 355,87 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka G. V., L.. XX.X.XXXX - EX 7689/2010. Podľa žalobcu

v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy
v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.5.2011 (konanie
začalo dňa 9.6.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o

žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 343
dní).

6. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/293/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci
samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 19 940,06 eur a z titulu nemajetkovej ujmy

zaplatenia 3 988,01 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka I. Y., L.. XX.XX.XXXX - EX 10445/2009. Podľa žalobcu
v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy

v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011 (konanie
začalo dňa 15.10.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
490 dní).

7. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/294/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci
samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 1 069,26 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy zaplatenia 213,85 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podal návrh súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka R. Ď., L.. XX.XX.XXXX, EX 2930/2011. Podľa žalobcu
v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v
konaní)rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa8.9.2011(konaniezačalodňa 8.2.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 212 dní).

8. Žalobou zapísanou pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/295/2012 sa žalobca voči žalovanému vo veci
samej domáhal zaplatenia z titulu majetkovej škody vo výške 354,50 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
zaplatenia 70,90 eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.
z. (ďalej len „Exekučný poriadok") podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie z dôvodu
neplnenia dlžníka O. B., L.. XX.XX.XXXX - EX 4911/2010. Podľa žalobcu v predmetnom prípade

exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.5.2011 (konanie začalo dňa 12.5.2010) a
torozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia. Krozhodnutiuožiadostioudeleniepoverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 356 dní).

9. Žalobca má za to, že v predmetných veciach exekučný súd Žilina rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby, a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby a zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia exekučný súd porušil

zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný
exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nesprávnym úradným postupom došlo
k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom majetkovej škody predstavujúcej náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o úvere, nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si žalobca uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plávania a

rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie a jej vyčíslenie
predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou).

10. Samostatným uznesením č.k. 8C/289/2012-46 zo dňa 17.3.2015 súd spojil predmetné žalobné

návrhy doručené súdu dňa 27.9.2012 a vedené pod sp. zn. 8C/289 až 295/2012 na ďalšie konanie s tým,
že ďalej sa bude prejednávaná vec viesť pod sp. zn. 8C/289/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.3.2015.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2014 žiadala žalobu zamietnuť, nárok žalobcu považovala

za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Vo
všeobecnosti namietala, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku bola doručovaná 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd; žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a preto žiaden

z uplatnených nárokov žalobcu uspokojený nebol. K uplatnenému nároku na náhradu škody vo
všeobecnosti uviedla, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení
povinnostisúduvydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotežalobcadoposiaľdôkazypreposúdenie
tejto otázky nepredložil. Poukázala na ust. Exekučného poriadku § 44 ods. 2 s účinnosťou pred
a po 1.6.2011 v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. d), z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva

skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po
1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná po 1.6.2011 nárok žalobcu je v tejto časti neopodstatnený. Samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS
16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmú s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahovpodliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať
samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za

nezákonné možno považovať len vtedy, ak nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným
orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom
konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch
zamietnutiažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienamietanýchžalobcomsplnená.Pokiaľ
ide k samotnej uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od

povinného, žalobca v konaní na preukázanie škody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke, a pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto
zo strany žalobcu nie je preukázaná. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná
toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým
pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúci v tom,

že rozhodol zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou
majetkovou škodou ani majetkovou ujmou. Žalovaná má skôr zato, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

12. V priebehu konania na výzvu súdu žalobcovi na predloženie písomného podania (návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, originál návrhu založila žalovaná do
svojho príslušného spisu a žalovaná potvrdila vo svojom vyjadrení doručenie žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012 a predložil súdu dňa 14.5.2013 zoznam žiadostí,
v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina. Tým mal
súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať a rozhodnúť.

13. Na nariadené pojednávanie dňa 11.9.2017 sa strany sporu nedostavili, doručenie predvolania mali

riadne vykázané (žalobca dňa 31.8.2017, žalovaný dňa 31.8.2017 elektronicky). Žalovaná ospravedlnila
svoju neúčasť a súhlasila, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalobca svoju neúčasť
neospravedlnil.

14. V priebehu konania žalobca e-mailovým podaním dňa 26.3.2015 (č.l. 61) žiadal prerušenie konania

do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ položenej v konaní pred Okresným súdom
Prešov sp. zn. 7C 6/2010. Súd považuje za potrebné uviesť, že prerušenie občianskeho súdneho
konaniajesvojoupovahouvýnimočnýmrozhodnutímsúdu,oktoromsúdrozhodnezasplneniazákonom
predpokladanýchpodmienokajbeznávrhuúčastníka,akmázato,ženatakýtopostupexistujúkonkrétne
dôvody, pričom prihliada k základným zásadám občianskeho súdneho konania - zásadu rýchlosti,

hospodárnosti, efektívnosti a na druhej strane na práva účastníka na súdnu ochranu a na princíp právnej
istoty. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podané žalobcom s poukazom na ust. § 109 ods.
2 písm. c) OSP v súčasnosti § 162 ods. 1 písm. c) CSP s odôvodnením, že zodpovedanie predmetných
prejudiciálnychotázokmávplyvnaposúdeniesprávnostipostupuexekučnéhosúduprivydanípoverenia
na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského

súdu.

15. Súd konštatuje, že o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní
Európskej únie podanom rozhodnutím Okresného súdu Prešov z 12.3.2015 rozhodol Súdny dvor
EÚ 28.7.2016 pod sp. zn. C 168/2015 takto: 1/ zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú

jednotlivcom z dôvodu porušenia práva Únie rozhodnutím vnútroštátneho súdu môže vzniknúť iba vtedy,
ak toto rozhodnutie vydá súd tohto členského štátu rozhodujúci v poslednom stupni, čo v prípade
sporu vo veci samej prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak ide o tento prípad rozhodnutie tohto
vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže založiť dostatočne závažné porušenie
práva Únie umožňujúce vznik uvedenej zodpovednosti len vtedy, ak uvedený súd zjavne porušil

uplatniteľné právo, alebo ak k tomuto porušeniu došlo napriek existencii riadne ustálenej judikatúry
Súdneho dvora v danej oblasti. Nemožno sa domnievať, že vnútroštátny súd, ktorý pred rozsudkom zo
4.6.2009, Pannon GSM (C-243/08, EÚ: C:2009:350), v rámci exekučného konania o rozhodcovskom
rozsudku, ktorým sa vyhovelo žalobe o zaplatenie pohľadávok na základe zmluvnej podmienky, ktorása má považovať za nekalú v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, nepreskúmal ex offo nekalý charakter tejto podmienky, hoci disponoval
právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, zjavne nerešpektoval judikatúru Súdneho

dvora v tejto oblasti, a preto sa dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie. 2/ Pravidlá o
náhrade škody spôsobenej porušením práva Únie ako sú práva týkajúce sa ohodnotenia takej škody
alebo vzťahu medzi žalobou a náhradou tejto škody a ostatnými prípadne dostupnými prostriedkami
nápravy, upravuje právny poriadok každého členského štátu pri rešpektovaní zásad ekvivalencie a
efektivity.

16. Podľa názoru súdu akceptovaním tohto návrhu na prerušenie konania by došlo k zbytočným
prieťahom v konaní a po vydaní rozhodnutia Súdnym dvorom EÚ vo veci C-168/2015 možno
konštatovať, že dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP neexistuje a preto návrh
na prerušenie konania zamietol.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu, súd považuje za
potrebné uviesť, že uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného 6NcC/252/2013-22
zo dňa 5.3.2013, 10NcC/255/2013-21 zo dňa 27.03.2013, 8NcC/255/2013-21 zo dňa 8.3.2013,
5NcC/255/2013-22 zo dňa 7.3.2013, 9NcC/255/2013 zo dňa 7.3.2013, 6NcC/452/2013-30 zo dňa
14.5.2013, 6NcC/254/2013 zo dňa 28.2.2013, bolo rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Žilina Mgr.

Dušan Chamula nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 8C/289/2012. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod
na riešenie otázky zákonného sudcu, keďže táto je vyriešená zákonným spôsobom tak, ako je uvedené
vo vyššie citovaných uzneseniach nadriadeného súdu, ktorý o nevylúčení zákonného sudcu rozhodoval.

18. K uplatnenému nároku majetkovej škody vo výške 5 297,32 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
zaplatenia 1 059,46 eur vo veci vedenej exekúcie proti dlžníkovi C. N., EX 7651/2010 z obsahu
exekučného spisu 18Er 3224/2010 je nepochybné, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Er 3224/2010, EX 7651/2010 doručil prostredníctvom
exekútora dňa 9.6.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Je nepochybné, že

exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlomBratislavazodňa18.1.2010sp.zn.SR23223/09,
právoplatný dňa 08.02.2010 a vykonateľný dňa 11.02.2010. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina 18Er
3224/2010-19 zo dňa 29.03.2011 súd vzal za preukázané, že súd žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd v rámci vedeného

konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný
s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45
zákona o rozhodcovskom konaní a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 27.04.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 18Er
3224/2010 zo dňa 27.7.2011 exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zastavil, svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.08.2011.

19. K uplatnenému nároku majetkovej škody vo výške 627,76 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
zaplatenia 125,55 eur vo veci exekúcie proti povinnému R. I., EX 4654/2010, z obsahu pripojeného
exekučného spisu 24Er 2342/2010 súd vzal za zistené, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.

zn. 24er 2342/2010-13 zo dňa 19.11.2010 súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 8.6.2010 zamietol a exekučné
konanie zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 14.01.2010 sp. zn. SR 22861/09, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 8.2.2010 a vykonateľnosť dňa 11.2.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval
výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanierozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila
tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.01.2011.

20.Kuplatnenémunárokužalobcuztitulumajetkovejškodyvovýške2369,72euraztitulunemajetkovej
ujmy zaplatenia 473,94 eur, vo veci povinného M. J., EX 8028/2010, súd z obsahu pripojeného
exekučného spisu 18Er 2317/2010 súd vzal za zistené, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn.

18Er2317/2010-18zodňa29.03.2011súdžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 05.08.2010 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia
jenepochybné,žeexekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 12.04.2010 sp.
zn. SR 02101/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2010 a vykonateľnosť dňa 06.05.2010.
Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej

rozhodcovskejdoložkyzanezlučiteľnýsdobrýmimravmianormaminaochranuspotrebiteľaapovažoval
za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmal exekučný titul z hľadiska
jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným uznesením 18Er
3217/2010-28zodňa27.7.2011exekučnékonanienavymoženiepohľadávkyzastavil,svojerozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.08.2011.

21. K uplatnenému nároku z titulu majetkovej škody vo výške 6 779,37 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy zaplatenia 1 355,87 eur vo veci exekúcie proti povinnému G. V., EX 7689/2010, súd z obsahu
pripojeného exekučného spisu 20Er 3226/2010 súd vzal za zistené, že rozhodnutím Okresného súdu

Žilina sp. zn. 20Er/3226/2010-18 zo dňa 21.04.2011 súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 05.08.2010 zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Bratislava zo dňa 18.03.2010 sp. zn. SR 00905/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2010

a vykonateľnosť dňa 09.04.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv
oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami
na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila

tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.05.2011. Následne Okresný súd
Žilina samostatným uznesením 20Er/3226/2010-31 zo dňa 22.05.2017 exekučné konanie na vymoženie
pohľadávky zastavil, svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku,

ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

22. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 19 940,06 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy zaplatenia 3 988,01 eur vo veci exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka I. Y.,
EX 10445/2009 z obsahu pripojeného exekučného spisu 20Er 3915/2009 súd vzal za zistené, že

rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/3915/2009-16 zo dňa 19.11.2010 súd žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa
05.11.2009 v časti o vymoženie sumy 2 781,97 eur s úrokom z omeškania zo sumy 2 781,97 eur vo
výške 0,25% denne od 01.11.2008 dpo zaplatenia a vo výške nad 6,5% ročne zo sumy 1 828,36 eur
odo dňa 1.11.2008 do zaplatenia a o vymoženie trov rozhodcovského konania a v tejto časti exekučné

konanie aj zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 30.07.2009 sp. zn. SR 01953/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
31.08.2009 a vykonateľnosť dňa 03.09.2009. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatovalvýkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní a preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila
tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Preto súd postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia v uvedenej časti zamietol a konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
14.11.2011.

23. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 1 069,26 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy zaplatenia 213,85 eur, ktoré odôvodnil tým, že podal návrh súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka R. Ď., EX2930/2011, súd z pripojeného exekučného
spisu 18Er/813/2011, a to rozhodnutia 18Er/813/2011-26 zo dňa 3.8.2011 vzal za zistené, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej

súdu dňa 01.03.2011 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 7.12.2010 sp. zn. SR 11691/10, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.12.2010 a vykonateľnosť dňa 30.12.2010. Exekučný súd v rámci vedeného
konanie konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými

mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK. Preskúmal
exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom, preskúmal ho aj z hľadiska reflektovania rozhodcu
na normy spotrebiteľského práva, ktoré v rozsudku neboli absolútne zohľadnené, hoci sú kogentné a
nemožno ich zmeniť ani dohodou zmluvných strán a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby

na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto súd
postupoval v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011.

24. K uplatnenému nároku žalobcu z titulu majetkovej škody vo výške 354,50 eur a z titulu nemajetkovej

ujmy zaplatenia 70,90 eur, ktoré odôvodnil tým, že podal návrh súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie z dôvodu neplnenia dlžníka O. B., EX4911/2010, súd z rozhodnutia Okresného súdu Žilina
sp. zn. 20Er/2990/2010-17, zo dňa 5.4.2011 vzal za zistené, že súd žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 16.07.2010
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom Bratislava dňa 12.01.2010, sp. zn. SR 21310/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2010
a vykonateľnosť dňa 25.02.2010. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval výkon práv
oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu
spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 45 ZRK. Preskúmal exekučný titul z hľadiska

jeho súladu so zákonom, preskúmal ho aj z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského
práva a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2011. Následne Okresný súd Žilina samostatným
uznesením 20er/2990/2010-29, zo dňa 19.6.2012 exekučné konanie zastavil.

25. Súd základ nároku žalobcu na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) a § 3 ods. 1 písm.
a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

26. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z. z. s účinnosťou od
1.1.2013), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmiverejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

29. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

30. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

32. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011), podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,

ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

33. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011), súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

34. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v
ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; písm. d) vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

35. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( s účinnosťou od 1.6.2011), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie

36. Podľa žalobného návrhu žalobcu v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu a v danom prípade žalobca odôvodňoval nesprávny úradný postup
tým, že došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov avykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku,
ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Nesprávny úradný
postup spočíval v nečinnosti prieťahov v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie exekučný

súd nevydal v zákonnej lehote 15 dní nesprávnym úradným postupom a nesprávnou aplikáciou zákona
a napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného exekučného titulu rozhodcovského
súdu, ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Porušil tým
zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

37. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/
vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný
postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho
orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou

štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup smeruje.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žiadosti o vydanie poverení v exekúcii (18Er
3224/2010 - EX 651/2010; 24Er 2342/2010 - EX 4654/201010; 18Er 2317/201010 - EX 8028/2010;
20Er 3226/2010 - EX 7689/2010; 20Er 3915/2009 - EX 10445/2009; 18Er 813/2011 - EX 2930/2011;
20Er2990/2010 - EX 4911/2010) boli doručené súdu v období za účinnosti Exekučného poriadku od
1.6.2010 do 31.5.2011. Vo všetkých žalobcom namietaných exekučných konaniach bolo rozhodnuté

tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súd zamietol ( v jednom prípade čiastočne). Následné všetky vyššie uvedené exekučné konania po
právoplatnosti rozhodnutia boli zastavené. Exekučný súd v rámci vedených exekučných konaní vo
svojich uzneseniach (citované v bode 18 až 24 rozsudku) konštatoval výkon práv oprávneného
podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa

a považoval za dôvodné aplikovať ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmal
exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom a dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetných spotrebiteľských zmluvách je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu,
aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Preto
súd postupoval v zmysle ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietol.

39. Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní. Pri aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné

konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád
uvedenú v citovanom ustanovení.

40. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011: „exekučný
súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z

hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd
zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., je povinný exekučné
konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného

konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi
uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45
zákona č. 244/2002 Z.z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia
predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy (ako je tomu vdanom prípade) treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom
jemožné,lenpokiaľideodôvoduvedenýv45ods.lpísm.c)zákonač.244/2002Z.z.(rozsudokzaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
jeviazanýnaplnenieanieibanato,čisamotnáspotrebiteľskázmluvaobsahujeneprijateľnúpodmienku;
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým
mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.“ (obdobne aj uznesenie

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 291/2010 zo dňa 29.03.2011).

41. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 60/2011-13 zo dňa 03.03.2011: „Vnútroštátny
súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V

takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského
súduvprávnejvecispotrebiteľa)zuvedenéhovyplýva,žepokiaľjepodmienkaexistencievnútroštátneho
práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku

v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o
rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo
slovenského právneho poriadku, je legitímny.“.

42. Súd má zato, že úradný postup exekučného súdu, ktorý týmto citovaným rozhodnutiam vo vedených

exekučných konaniach predchádzal, spočívajúci v prieskume materiálnej správnosti predmetného
rozhodcovského rozsudku v intenciách ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.
z., nemožno považovať v zmysle vyššie citovaných záverov ustálenej rozhodovacej činnosti či už
Ústavného súdu SR alebo Najvyššieho súdu SR za nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. s následkami, ako to tvrdil žalobca. Je potrebné poznamenať, že žalobca

ani proti jednému z vydaných rozhodnutí nepodal riadny opravný prostriedok.

43. V predmetnej veci tak, ako to vyplýva z právoplatných rozhodnutí sp. zn. 18Er 3224/2010 - EX
651/2010zodňa29.03.2011;24Er2342/2010-EX4654/201010zodňa19.11.2010;18Er2317/201010-
EX 8028/2010 zo dňa 29.03.2011; 20Er 3226/2010 - EX 7689/2010 zo dňa 21.04.2011; 20Er 3915/2009

- EX 10445/2009 zo dňa 19.11.2010; 18Er 813/2011 - EX 2930/2011 zo dňa 3.8.2011; 20Er2990/2010
- EX 4911/2010 zo dňa 5.4.2011 exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu.

44. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale
aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom neboli súdu zasielané. Výsledkom

rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne.
Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade so svojou povinnosťou preskúmať rozhodcovský
rozsudok (exekučný titul) v kontexte vyššie uvedených intencií. Za účelom prieskumu aj exekučný súd

žiadal dotknutý rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu, resp. listín, ktoré nevyhnutne
potrebovalnasvojprieskum.Potomakomubolitietolistinydotknutýmrozhodcovskýmsúdomdoručené,
exekučný súd svoj prieskum vykonal a rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Postup exekučného súdu v danom prípade sa tak podľa názoru súdu nevyznačoval takými
okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Naviac s poukazom na opis

rozhodných skutočností v žalobe žalobca konštatuje len dĺžku konania, avšak vôbec nekladie dôraz na
povinnostisúdu,ktorýmalvydaťpoverenienavykonanieexekúcienazákladerozsudkurozhodcovského
súdu a ktorý musel aj preveriť skutočnosti, či takéto rozhodnutie je vykonateľné.

45. Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v
zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) t.j. ak je exekučným titulomnotárska zápisnica, d) t.j. ak je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovských komisií. Zákon upravuje
túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak

je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku
zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010.

46. Tento záver súdu plne korešponduje aj s právnym záverom Ústavného súdu SR uvedeným v
náleze č. k. II. ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého: „Z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010).“ Ak teda exekučný súd
rozhodol podľa právnej úpravy platnej v čase podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
tak, že túto uznesením zamietol, lehota 15 dní podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku sa vo všeobecnosti na takéto rozhodnutie exekučného súdu nevzťahovala, a to bez ohľadu na
to, či išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, t. j. vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierynimischválené,aleboišlooinýexekučnýtitul.

47. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné

žalobcovi priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na ním
tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené
kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky, súd považoval za nadbytočné

a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to vzniku škody ako
majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.Nepriaznivéprocesnédôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. V tomto konaní s poukazom na plný úspech žalovaného by bolo namieste priznanie náhrady
trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli a preto súd rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).