Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617010268.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a

sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, na verejnom zasadnutí konanom dňa
24.januára 2018, v trestnej veci obžalovaných E. T. a spol. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1,2 písm. d), ods. 3 písm. a), s použitím § 139 ods. 1 písm. e) v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných E. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 27.9.2017 sp.zn. 5T/43/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok u obžalovaného I. T. čo
do výroku o spôsobe výkonu trestu.

Podľa § 48 ods.4 Tr. zák. obžalovaného Alexandra Bandiho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. T..

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves obžalovaných E. T. a I. T. uznal vinnými

obžalovaní E. T. a I. Bandi
v bode 1)
a) z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona,

b) zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2)
a) zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona,

b) z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,c) z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že
v bode 1)
v presne nezistenom čase od 9. októbra 2015 do 22.októbra 2015, s najväčšou pravdepodobnosťou
v nočných hodinách z 10. októbra na 11. októbra 2015, v obci Smolník, okres Gelnica, po

predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a po vzájomnej dohode s už odsúdeným ml. J. G.
neoprávnene vošli do dvora rodinného domu č. 185, o ktorom vedeli, že v ňom žije osamelo žijúca L.
V., nar. XX.X.XXXX, kde ml. J. G. rozbil sklenenú výplň okna vedľa vchodových dverí, vnikol dovnútra,
odomkol vchodové dvere a následne do domu vošli aj obžalovaní I. T. a E. T., vošli do spálne domu,
kde pod hrozbou zabitia požadovali od poškodenej L. V. peniaze, ktoré im odmietla dať a preto ju ml. J.
G. sotil na zem, kde ju spoločne bili a kopali, najmä do oblasti hlavy a hrudníka a následne sa zmocnili

finančnejhotovostivsume48,-eur,notebookuzn.AssusX5DCvhodnote173,41eur,mobilnéhotelefónu
zn. Nokia 2730 Clasic v hodnote 30,-eur a poškodením sklenených výplní spôsobili škodu 26,10 eur
a následne z domu odišli, pričom dňa 22.10.2015 o 16,25 hod. bola poškodená L. V. nájdená mŕtva
v spálni rodinného domu, a zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia súdneho lekárstva bolo
zistené, že v dôsledku útoku obžalovaných utrpela mnohopočetné podliatiny a odreniny v oblasti tváre,

hlavy, krku, dolných aj horných končatín, prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok v čelovo-spánkovej
oblasti vľavo, zlomeniny šiesteho a siedmeho rebra vpravo, tretieho rebra vľavo, zlomeninu mostíka
medzi úponmi druhého a tretieho rebra a príčinou jej úmrtia bolo zlyhanie srdcovo-cievnej činnosti po
stresovej reakcii po opakovanom tupom násilí na oblasť hlavy, trupu a končatín a k jej úmrtiu došlo
maximálne dve hodiny po násilnom útoku na mieste, kde zostala ležať,

v bode 2)
dňa20.októbra2015včasemedzi03,00hod.až04,00hod.vobciSmolník,okresGelnica,povzájomnej
dohode s už odsúdeným ml. J. G. spoločne neoprávnene vnikli do rodinného domu č. 124, ktorého
majiteľkou je osamelo žijúca E. H., nar. XX.XX.XXXX, a cez neuzamknuté vchodové dvere vnikli do

domu, kde v kuchyni odcudzili minimálne jednu peňaženku so sumou 15,-eur a následne z miesta pri
posteli, kde spala poškodená odcudzili mobilný telefón zn. Aligátor v hodnote 3,55 eur a ručné svietidlo
zn. HOME v hodnote 6,-eur a keď na nich začala poškodená kričať, čo tam robia, udreli ju najmenej
jedným úderom päsťou do oblasti nosa, čím jej spôsobili tržno - zmliaždenú ranu na nose, zlomeninu
nosových kostí s opuchom a zakrvácaním mäkkých tkanív v okolí oboch očí a otras mozgu ľahkého

stupňa, čo si vyžiadalo jej liečenie a práceneschopnosť v trvaní od 20.10.2015 do 13.11.2015.

Za to im uložil

obž. E.

Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do

ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranný
dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

obž. I. T.

Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil aj ochranný
dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že obaja obžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne s
už odsúdeným ml. J. G. zaplatiť poškodeným MUDr. I. J., nar. XX.X.XXXX v U., okres Rimavská Sobota,
trvale bytom A. E., C. č. XXX náhradu škody vo výške 931,80 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., krajská pobočka Košice, Senný trh 1, Košice náhradu škody vo výške 689,26 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného MUDr. I. J. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o hlavnom pojednávaní podali odvolanie
obžalovaní E.

Takto podané odvolania obžalovaní odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov, a to nasledovne:

Obžalovaný E. T. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Milana Kuzmu, v dôvodoch odvolania uvádza,
že nesúhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu a nepovažuje ho za správny. Okresný súd založil jeho
vinu najmä na usvedčujúcej výpovedi obžalovaného ml. J.. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj

obžalovaný ml. Stanislav Goma, ktorý využil svoje zákonné právo nevypovedať vo veci na hlavnom
pojednávaní. Následne súd na návrh prokurátora vykonal dôkaz prečítaním jeho skoršej výpovede,
ktorá ho usvedčovala zo spáchania trestných činov. Poukázal na to, že ak bol svedok, ktorý bol skôr
spoluobvineným, zúčastnený na trestnom čine obvineného , proti ktorému vypovedá, má vždy právo
odmietnuť vypovedať, a to aj vtedy, keď sa trestné stíhanie proti nemu už právoplatne skončilo. Ak

svedok využije toto svoje právo, jeho skoršiu výpoveď nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať.
Čo sa týka samotnej osobnosti ml. J.u, zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Lenkou
Lipanovou, znalkyňou z odvetvia klinická psychológia vyplýva, že u vyšetrovaného G. bol zistený hlbší
defekt, stredný stupeň mentálnej retardácie so snahou ihneď uspokojovať svoje potreby a frustrácie.
Znalec z oblasti psychiatrie zistil u ml. J. G. aj podpriemerné pamäťové schopnosti s podpriemernými

intelektovými schopnosťami. Má zato, že na základe výpovede J. G. nie je možné uznať jeho vinu.
Iné ďalšie dôkazy hodnotiace jeho vinu nie sú natoľko jednoznačné, aby bolo možné uznať vinu s
prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo. Jediný skutok, ku ktorému sa v prípravnom konaní priznal bol
ten, že sa nachádzal v dome nebohej pani V., avšak neublížil jej a neolúpil ju a ani jej neodcudzil iné veci
z domácnosti. Ak súd chce uznať jeho vinu, túto je možné uznať len z porušovania domovej slobody v

bode 1) obžaloby. Súd sa teda vôbec nevysporiadal s jeho obranou a túto považoval za účelovú, avšak
tvrdenia mladistvého G. považoval za vierohodné, napriek vedomosti o stave osobnosti J. G.. Navrhol,
aby odvolací súd v súlade s ust. § 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný I. T. v dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu JUDr. Štefana Kamenického uviedol,
že okresný súd pochybil predovšetkým v tom smere, že oprel záver o jeho vine o výpoveď obžalovaného
J. G.. O objektivite výpovedí obžalovaného G. sú podľa jeho názoru vážne pochybnosti, predovšetkým
poukazuje na rozpory, ktoré spoluodsúdený G. mal vo výpovediach počas trestného stíhania. Poukázal
naznaleckýposudokznalkynezodborupsychológie,ktorákonštatovala,žeobžalovanýml.G.neprežíva

výčitky svedomia, netrápi sa tým, čo sa stalo, je ľahko iritovateľný, pudový, výbušný, môže mať sklony ku
konfabulačným doplnkom a prepracovaniu podľa momentálneho nápadu. Je ľahko ovplyvniteľný a má
tendenciu skresľovať skutočnosti tak, aby vyznievali v jeho prospech. Cielená diagnostika tzv. lží skóre
je na maximálnej štatistickej hranici. Pokiaľ súd dospel k záveru o jeho vine v obidvoch bodoch obžaloby
a uložil mu trest v trvaní 12 rokov nepodmienečne, má zato, že nedostatočne vyhodnotil okolnosť, že

doteraz nebol súdne trestaný, pretože v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako by nebol
odsúdený. Prvostupňový súd ho v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia. Má zato, že prvostupňový súd mal postupovať v intenciách
§ 48 ods. 4 Tr. zák. a prihliadať predovšetkým na mieru narušenia páchateľa. O to viac, že bol mu
uložený trest v trvaní 12 rokov nepodmienečne, a teda nebráni tomu ani dikcia ust. § 48 ods. 4 Tr. zák.,

pretože mu nebol uložený trest prevyšujúci 15 rokov, napriek tomu, že bol uznaný ako páchateľ obzvlášť
závažného trestného činu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 321
ods. 1 písm. c), a d) Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa.Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V predmetnej trestnej veci už krajský súd rozhodoval, a to na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.3.2017
pod sp.zn. 4To/8/2017. Rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok u obžalovaného ml. J. G. len čo
do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a u obžalovaných E. T. a I. T. napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil okresnému súdu, aby ju v rozsahu zrušenia znovu prejednal a rozhodol. V tomto rozhodnutí
krajský súd podrobne rozobral dôkaznú situáciu a uviedol v akých smeroch je potrebné dokazovanie
doplniť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetci traja obžalovaní sa priznali, že neoprávnene
vnikli do obydlia L. V., teda že boli na mieste činu. Rozporne vypovedali o tom, kto a akou mierou
prispel k dokonaniu trestného činu lúpeže. Obžalovaní E. T. a I. T. uviedli, že násilného konania voči
poškodenej sa mal dopustiť len obžalovaný ml. J. G.. Obžalovaný ml. J. G. však uviedol, že všetci traja

sa dopustili násilia voči poškodenej v úmysle ju prinútiť, aby im vydala peniaze. Účasť všetkých troch
obžalovaných na spáchaní tohto skutku mal preukázanú okresný súd aj obsahom listu, ktorý nebohá
poškodená L. V. napísala po odchode obžalovaných z rodinného domu. V liste jednoznačne uviedla,
že ju napadli tri osoby, ktoré na ňu svietili baterkou, žiadali od nej peniaze, kopali do nej a odcudzili jej
48 Eur. Z výpovede svedkov O. S. a T. C. vyplynulo, že poškodená disponovala notebookom a mala k

dispozícii aj mobilný telefón. S mobilným telefónom poškodenej po čine disponoval obžalovaný ml. J. G.,
čo vyplynulo z výpovede svedkyne O. U.. S odcudzeným notebookom disponoval po čine obžalovaný
I. T., ktorý ho aj vydal. Účasť obžalovaného I. T., ako aj obžalovaného ml. J. G. v rodinnom dome
poškodenej bola preukázaná aj závermi znaleckého posudku z odboru trasológie. Obžalovaní svojim
konaním spôsobili poškodenej mnohopočetné poranenia v oblasti hlavy, tváre, krku a rebier, z čoho

vyplýva, že útok obžalovaných bol zameraný do miest, kde sú uložené dôležité životné orgány človeka.

Ako vyplynulo zo znaleckého posudku, k úmrtiu poškodenej došlo z dôvodov zlyhania srdcovo-cievnej
činnosti pri stresovej situácii v dôsledku fyzického útoku. Smrti poškodenej sa dalo zabrániť pri
poskytnutí bezprostrednej lekárskej pomoci. Takúto pomoc si poškodená nemohla privolať, pretože

obžalovaní jej odcudzili prostriedky, pomocou ktorých si mohla pomoc privolať. Všetci traja obžalovaní
vedeli, že v rodinnom dome býva osoba vyššieho veku, keďže v predchádzajúcom období boli s ňou
v bezprostrednom kontakte. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného ml. J. G., ale aj na obsah listu
poškodenej, súd neuveril výpovediam obžalovaných E. T. a I. T., že boli iba pozorovateľmi v rodinnom
dome poškodenej.

K týmto záverom okresného súdu krajský súd už len dodal, že osobu poškodenej L. V. čo do rozumových
afyzickýchschopností,keďžerokomjejnarodeniajerok1931,popísalipodrobnevosvojichvýpovediach
svedkovia O. S. a T. C.. Svedkovia zhodne vypovedali, že poškodená L. V. bola veľmi zdatná, čo sa
týka obsluhy počítača, mala doma internet, ktorý aj využívala. Naposledy si dávala opravovať strechu

a pri oprave dohliadala.

Takto ustálený skutkový stav okresný súd potom právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zák., pretože obžalovaní spoločne proti poškodenej použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čin spáchali na osobe vyššieho veku - chránenej osobe a svojim konaním spôsobili smrť poškodenej.
Zároveň svojim konaním naplnili znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,
pretože neoprávnene vnikli do obydlia iného, do ktorého sa vlámali, čin spáchali najmenej s dvoma
osobami a voči osobe vyššieho veku, chránenej osobe.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. J. G. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku v bodoch 1/
a bodoch 2/ obžaloby. Kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
por. Po zistení kladného stanoviska prokurátora a ďalších procesných strán súd v zmysle § 257 ods.
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného ml. J. G., že je vinný zo spáchania skutkov v bodoch 1/ a 2/

obžaloby. Ďalej okresný súd rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný ml. J. G. priznal
spáchanie skutkov v bodoch 1/ a 2/ sa u tohto obžalovaného nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a náhrade škody.K odvolacím námietkam obžalovaných E. T. a I. T. v bode 2/ rozsudku krajský súd vtedy uviedol:

Súd je povinný zistiť skutkový základ pre každý výrok rozhodnutia v takej kvalite, o ktorej nie sú dôvodné

pochybnosti a tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť, t.j. aj v súlade s platným a účinným zákonným
stavom upravujúcim podmienky pre výrok o vine a treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie skutkovými
okolnosťami zistenými najmä výsluchom obžalovaného ml. J. G., ktorý sa k spáchaniu skutku priznal a

súd prijal vyhlásenie obžalovaného ml. J. G. o vine v tomto bode.

Obžalovaní E. T. a I. T. svoju účasť na tomto skutku popreli. Obžalovaný ml. J. G. uviedol, že všetci
traja mali účasť na vniknutí do rodinného domu E. H., aj pri konfrontáciách s obžalovaným E. T. a I. T.
v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. J. G. využil svoje právo a nevypovedal.
Svedeckou výpoveďou poškodenej E. H. mal okresný súd preukázané, že býva sama v obci J. na ul.

W. č. XXX. V nočných hodinách dňa 20. 10. 2015 asi o 03.30 hod. sa zobudila na šramot v rodinnom
dome. Zbadala, že v izbe niekto zasvietil svetlo a zbadala, že v izbe sú dve cudzie osoby, ktoré boli k nej
otočené chrbtom. Tieto osoby vykonávali činnosť, akoby niečo hľadali. Boli oblečené v tmavom a jeden
z nich mal kapucňu. Boli to muži, skríkla na nich a menší z nich sa otočil, udrel ju niečím do oblasti tváre.
Začala krvácať zo zasiahnutého miesta a stratila vedomie. Po ich odchode a po nadobudnutí vedomia

zistila, že jej bol odcudzený mobilný telefón zn. Aligator, ručná baterka a dve peňaženky s hotovosťou
asi vo výške 20 Eur. Keď sa dokázala postaviť, zašla k susedom P., ktorých požiadala o pomoc. Výpoveď
poškodenej bola podporená svedeckými výpoveďami E. P. a H. P..

Počas previerky výpovede na mieste činu a to v J. v neobývanom dome č. XXX bolo zaistené ručné

svietidlo červeno-čiernej farby, ku ktorej obžalovaný ml. J. G. uviedol, že pochádza z rodinného domu
E. H.. Ďalej tam bola nájdená nabíjačka zn. Aligator, ku ktorej obžalovaný ml. J. G. uviedol, že tiež
pochádza z rodinného domu E. H..

Spáchanie násilného útoku na poškodenú E. H. je preukázané znaleckým posudkom z odboru

zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, z ktorého vyplýva, že poškodená E. H. utrpela dňa 20. 10.
2015 zranenia, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Tieto zranenia si vyžadovali
liečenie spojené s hospitalizáciou, a to v trvaní do 13. 11. 2015. Znalkyňa uviedla, že zranenia, ktoré
utrpela poškodená mohli byť spôsobené aj jedným úderom päsťou do oblasti nosa poškodenej.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že obžalovaný E. T. poprel spáchanie skutku a na svoju
obranu uvádzal, že skutku sa dopustiť nemohol, lebo sa zúčastnil zabíjačky, kde bol nepretržite a
dosvedčiť mu to mali G. T., J. T. a R. E.. Okresný súd hodnotí svedecké výpovede týchto svedkov na
str. 12 rozsudku tak, že im neuveril a to preto, lebo títo svedkovia v prípravnom konaní vypovedali, že
zabíjačka mala prebiehať od 20. 10. 2015 do 21. 10. 2015. Keďže týmto časovým údajom obžalovaného

E.T.nevyviňovali,nahlavnompojednávanízmenilisvojuvýpoveďazmenilitermíndomácejzabíjačkyod
19. 10. 2015 do 20. 10. 2015. Okresný súd uviedol, že ani tieto zmenené výpovede svedkov nevylučujú
možnosť, že sa obžalovaný E. T. vzdialil z domáceho prostredia a mal účasť na spáchaní skutku v bode
2/. Zároveň okresný súd uviedol, že obžalovaný I. T. sa žiadnym dôkazom nevyvinil (str. 12 rozsudku).

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nadriadený súd plniac si svoju revíznu povinnosť zistil, že svedkyňa
- poškodená E. H. osobne pozná obžalovaných E. T. a I. T. ako susedov. Identifikovať páchateľov
nevedela. K výške páchateľov sa vyjadrila iba vo všeobecnej rovine, že jeden bol vyšší a druhý nižší.
Ten páchateľ, čo bol nižší, bol nižší ako E. T., s poznámkou, že zjavne povyrástol oproti stavu, keď došlo
k činu.

SvedkoviaR.E.aJ.T.nahlavnompojednávanívypovedali,žedozvedelisaránovobchodeoprepadnutí
pani H. a ten čas bol situovaný práve na čas, kedy sa konala zabíjačka a E. T. bol po celý čas s nimi.

Na návrh obhajoby si konajúci súd vyžiadal z Obecného úradu v Smolníku správu o čerpaní dovolenky

R. E.. Obecný úrad na dožiadanie súdu zaslal požadované listiny, z ktorých vyplynulo, že v dňoch 19.
- 21. 10. 2015 R. E. pracoval stále v čase od 15.00 do 23.00 hod., v dňoch 22. 10. 2015 až do 30.
10. 2015 vrátane čerpal dovolenku. Skutok sa mal stať 20. 10. 2015 v čase medzi 03.00 až 04.00
hod., v tom čase svedok R. E. nepracoval. Zabíjačka začala v popoludňajších hodinách a skončila ránonasledujúceho dňa. Dňa 19. 10. 2015 však svedok R. E. mal byť v práci podľa listinného dôkazu (č.l.
1068 spisu) od 15.00 hod. do 23.00 hod., na túto okolnosť svedok vypočutý nebol, keď potvrdzoval
svoju prítomnosť počas celej zabíjačky. Súd síce vykonal dôkaz navrhnutý stranou, ale neúplne, lebo po

zabezpečení odpovede z obecného úradu svedka R. E. už ku skutočnostiam vyplývajúcim z listinného
dôkazu nevypočul, hoci vznikli rozpory.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 1146 spisu) odvolací súd zistil, že okresný súd návrh obhajcov
obžalovaných E. T. a I. T. na výsluch P. C. (mal jej povedať obžalovaný ml. J. G., že obžalovaný E. T. tam

nebol) a zabezpečenie výpisu telefónnych hovorov medzi obžalovaným E. T. a I. T. (mali si dohodnúť
stretnutie ku skutku v bode 2/) zamietol. Prokurátor vykonanie dôkazov ponechal na zváženie súdu.

Za danej dôkaznej situácie pri skutku 2/ mal konajúci súd tieto dôkazy vykonať. K správnym a úplným
skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež
tak v jednotlivostiach, ako aj v súhrne správne zhodnotí.

Okresný súd sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom riadil a doplnil dokazovanie v
naznačenom smere. U obžalovaného ml. J. G. nadväzujúc na právoplatný výrok o vine z obzvlášť
závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d), ods. 3 písm. a), s použitím § 139 ods. 1 písm.
e) v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. a), c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. e) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v bode 1) a zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1,2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák., z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., s použitím
§ 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spolupacháteľstve podľa § 20 Tr. zák. v bode 2) z rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.12.2016 sp.zn. 4T/39/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 21.3.2017 sp.zn. 4To/8/2017 uložil tomuto súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov nepodmienečne.

Trestnú vec obžalovaných E. T. a I. T. vylúčil na samostatné konanie.

Následne okresný súd doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 1.3.2017.

Všetci traja obžalovaní v bode 1) sa priznali, že neoprávnene vnikli do obydlia L. V., teda, že boli na
mieste činu. Rozporne vypovedali o tom, kto a akou mierou prispel k dokonaniu trestného činu lúpeže.
Obžalovaní E. T. a I. T. uviedli, že násilného konania voči poškodenej sa mal dopustiť len obžalovaný
ml. J. G.. Obžalovaný ml. J. G. však uviedol, že všetci traja sa dopustili násilia voči poškodenej v
úmysle ju prinútiť, aby im vydala peniaze. Účasť všetkých troch obžalovaných na spáchaní tohto skutku

je preukázaná aj obsahom listu, ktorý nebohá poškodená L. V. napísala po odchode obžalovaných
z rodinného domu. V liste jednoznačne uviedla, že ju napadli tri osoby, ktoré na ňu svietili baterkou,
žiadali od nej peniaze, kopali do nej a odcudzili jej 48,- eur. Z výpovede svedkov O. S. a T. C. vyplýva,
že poškodená disponovala notebookom a mala k dispozícii aj mobilný telefón. S mobilným telefónom
poškodenej po čine disponoval obžalovaný ml. J. G., čo vyplýva aj z výpovede svedkyne O. U.. S

odcudzeným notebookom disponoval po čine obžalovaný I. T., ktorý ho aj vydal. Účasť obžalovaného
I. T., ako aj obžalovaného ml. J. G. v rodinnom dome poškodenej je preukázaná aj závermi znaleckého
posudku z odboru trasológie.

Obžalovaní svojim konaním spôsobili poškodenej mnohopočetné poranenia v oblasti hlavy, tváre, krku

a rebier, z čoho vyplýva, že útok obžalovaných bol zameraný do miest, kde sú uložené dôležité životné
orgány človeka. Ako vyplýva zo znaleckého posudku k úmrtiu poškodenej došlo z dôvodov zlyhania
srdcovocievnej činnosti pri stresovej situácii v dôsledku fyzického útoku. Ďalej zo znaleckého posudku
vyplýva, že smrti poškodenej sa dalo zabrániť pri poskytnutí bezprostrednej lekárskej pomoci. Takúto
pomoc si poškodená nemohla privolať, pretože obžalovaní jej odcudzili prostriedky, pomocou ktorých si

mohla privolať pomoc. Všetci traja obžalovaní vedeli, že v rodinnom dome býva osoba vyššieho veku,
keďžev predchádzajúcom období boli s ňou v bezprostrednom kontakte. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného
ml. J. G., ale aj na obsah listu poškodenej súd neuveril výpovediam obžalovaných E. T. a I. T., že boli
iba pozorovateľmi v rodinnom dome poškodenej.

Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu v bode 2) obžalovaní E. T. a I. T. svoju účasť na tomto skutku popreli,
avšak z účasti na tomto skutku ich usvedčil obžalovaný ml. J. G.. Tento obžalovaný opakovane uviedol,
že všetci traja mali účasť na vniknutí do rodinného domu E. H. a urobil tak aj pri konfrontáciách s
obžalovaným E. T. a Alexandrom T.. Okolnosť, že poškodená E. H. bola vo svojom rodinnom dome

prepadnutá viacerými osobami vyplýva aj z jej výpovede. Obžalovaný I. T. neuviedol žiadny dôkaz, ktorý
byvýpoveďobžalovanéhoml.J.G.vyvrátil.ObžalovanýE.T.nasvojuobhajobuuviedol,ževrozhodnom
čase mal byť doma a bol účastný na domácej zabíjačke. Túto jeho obhajobu mali potvrdiť svedkovia
G. T., J. T. a R. E., avšak títo svedkovia v prípravnom konaní uviedli, že zabíjačka mala prebiehať od
20.10.2015 do 21.10.2015. Keďže týmto časovým údajom obžalovaného E. T. nevyviňovali, na hlavnom
pojednávaní zmenili svoju výpoveď a uviedli termín domácej zabíjačky od 19.10.2015 do 20.10.2015.

Uvedené zmeny vo výpovediach spochybňujú hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí, ale ani tieto
výpovede nevylučujú možnosť, že sa obžalovaný E. T. vzdialil z domáceho prostredia a mal účasť na
spáchaní skutku v bode 2. K výpovedi svedka R. E. súd zaujal stanovisko už v predchádzajúcej časti
odôvodnenia. Poškodenej obžalovaní odcudzili minimálne jednu peňaženku s hotovosťou a z miesta pri
posteli sa zmocnili mobilného telefónu a ručného svietidla, teda veci, ktoré mala poškodená pri sebe.

Po tom, čo poškodená zaregistrovala ich prítomnosť v rodinnom dome, začala hlasno reagovať, jeden
z obžalovaných ju najmenej raz udrel do tváre takým spôsobom, že jej spôsobil zranenia popísané vo
výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie síce vyplynulo, že obžalovaný ml. J. G. má defekt

rozumových schopností v zmysle ľahšej retardácie a jeho pamäťové schopnosti sú v podpriemernom
výkonovom pásme, ale dokáže zreprodukovať hrubú podstatu zmysluplného deja. Preto súd dospel
k záveru, že jeho výpovede krátko po spáchaní skutku poskytujú hrubú podstatu zmysluplného deja,
ktorou je označenie osôb účastných na spáchaní tohto skutku. Obžalovaní E. T. a I. T. svojim konaním
v bode 2 naplnili znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
pretože spoločne s už odsúdeným ml. J. G. neoprávnene vnikli do obydlia iného, čin spáchali najmenej
s dvoma osobami a voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Spoločným konaním naplnili aj znaky
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože spoločne s
už odsúdeným ml. J. G. inému úmyselne ublížili na zdraví a čin spáchali na chránenej osobe - osobe

vyššieho veku. Poškodená pri tomto útoku utrpela zranenia, na následky ktorých bola liečená po dobu
dlhšiu ako 7 dní. Obaja obžalovaní svojim konaním naplnili znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločne s už
odsúdeným ml. J. G. si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali aj na veci, ktorú mala
poškodená pri sebe.

Ku konkrétnym odvolacím námietkam obžalovaných krajský súd dopĺňa:
Pokiaľ obhajoba namieta, že okresný súd nemohol na návrh prokurátora prečítať skoršiu výpoveď
obžalovaného ml. J. G. z prípravného konania, lebo už bol v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní, je
potrebné uviesť, že okresný súd síce prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného ml. J.

G., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 1) a 2) obžaloby, ale následne ho vypočúval
ako obžalovaného, čo je zistiteľné zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, na čl. 1037 spisu. Obžalovaný
ml. J. G. využil svoje právo a nevypovedal na hlavnom pojednávaní a okresný súd na návrh prokurátora
prečítal výpoveď obžalovaného ml. J. G. z prípravného konania. Takýto procesný postup okresného
súdu je zákonný a zodpovedá ustanoveniu § 257 ods. 8 Trestného poriadku. Okresný súd obžalovaného

nevypočúval v procesnom postavení svedka, ale v procesnom postavení obžalovaného, teda odvolacia
námietka v tomto smere je neopodstatnená.

Krajský súd poukazuje na významný dôkaz, a to list od nebohej pani V., ktorá zanechala a tvorí súčasť
procesného trestného spisu na čl. 262. Z tohto listu je zrejmé, že zbadala 3 postavy, zasvietila na nich

baterkou, vytrhli jej baterku a jeden ju kopol do nohy a spadla a ďalší ju kopol do hlavy. Kričali na ňu,
že aby im dala peniaze, lebo ju zabijú, povedala im nech ju zabijú, peniaze nemá, žiadali peňaženku,
mala v nej 48 Eur, tie si zobrali. Zobrali si notebook a mobilný telefón a ona ostala na zemi ležať v zime,
pomoc si nemohla zavolať, lebo jej mobilný telefón vzali. List zanechala, aby sa vedelo, čo sa stalo.S mobilným telefónom poškodenej po čine disponoval obžalovaný ml. J. G., čo vyplynulo z výpovedí
svedkyne O. U.. S odcudzeným notebookom disponoval po čine obžalovaný I. T., ktorý ho aj vydal.
Účasť obžalovaného I. T., ako aj obžalovaného ml. J. G. v dome poškodenej L. V. bola preukázaná

aj závermi znaleckého posudku z odboru trasológie. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že k úmrtiu
poškodenej došlo z dôvodov zlyhania srdcovocievnej činnosti pri stresovej situácii v dôsledku fyzického
útoku. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného ml. J. G., obsah listu poškodenej a nepriamych dôkazov
- doličných vecí, mobilného telefónu a notebooku, znaleckých posudkov z odboru klinickej psychológie
na obžalovaného ml. J. G., znaleckého posudku z odvetvia trasológie, aj krajský súd má zato, že vina

obžalovaných E. T. a I. T. v bode 1) rozsudku bola vyslovená na základe ustáleného skutkového stavu
bez dôvodných pochybností.

Pri uznaní viny obžalovaných E. T. a I. T. v bode 2) napadnutého rozsudku okresný súd vychádzal z
usvedčujúcej výpovedí obžalovaného ml. J. G., zo svedeckej výpovedí poškodenej E. H., svedeckých
výpovedí E. P. a H. P., znaleckého posudku z odboru zdravotníctva o zraneniach, ktoré utrpela

poškodená E. H. a listinných dôkazov z ohliadky miesta činu a nálezom ručného svietidla v dome č. 196
v obci J., v ktorom sa stretávali všetci traja obžalovaní. Okresný súd preveril obranu obžalovaného E.
T., že v čase skutku bol na domácej zabíjačke, a to výpoveďami svedkov G. T., J. T., R. E. a vykonané
dôkazy aj vyhodnotil.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu pri ustálení skutkového stavu veci v bodoch
1), 2) napadnutého rozsudku, lebo okresný súd vykonal všetky dôkazy a tieto následne hodnotil tak, ako
mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Ustálený skutkový stav okresný súd následne správne a zákonne právne posúdil tak, ako je to ustálené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tomu zodpovedajúcemu odôvodneniu. Vzhľadom k tomu
krajský súd v otázke právnej kvalifikácie odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Osoby obžalovaných sú v napadnutom rozsudku hodnotené plne v súlade s výsledkami vykonaného

dokazovania. Aj zdôvodnenie výroku o treste u obžalovaných E. T. a I. T. je v takej kvalite, o ktorej nie
sú dôvodné pochybnosti a je v súlade s platným a účinným zákonným stavom upravujúcim podmienky
pre výrok o treste.

K odvolacej námietke u obžalovaného I. T., že sa na neho hľadí ako by nebol súdne trestaný a tak

nebol dôvod, aby ho okresný súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, krajský súd po starostlivom zvážení všetkých významných okolností,
zaradil obžalovaného I. T., využijúc ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Ani vo výroku o náhrade škody odvolací súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu. Odvolací
súd sa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu plne stotožnil, a preto nepovažoval za potrebné dôvody
rozhodnutia opakovať, ale v plnom rozsahu na ne odkazuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žiadny ďalší riadny opravný prostriedok nie je dôvodný.