Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sa/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200517
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne H.. S. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX J., zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER &
PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej
Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 23993-2/2017 -BA zo dňa 18.05.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava zo dňa
18. mája 2017 č. 23993-2/2017 -BA a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 23993-2/2017
-2/2017 -BA zo dňa 18.05.2017 na základe správnej žaloby.

Obsah preskúmavaného rozhodnutia

2.Žalovanánapadnutýmrozhodnutímrozhodlatak,že: vcelomrozsahuzamietlaodvolaniežalobkynea
súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka J. číslo XXX-XXXXXXXXXX-
GCXX/XX zo dňa 7.septembra 2016, ktorým správny orgán 1. stupňa rozhodol, že žalobkyni, ako
samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30.06.2010 a nie 31.08.2008.

3. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa dosiahla za rok 2007 a 2008, podľa údajov
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjmy z podnikania za roky 2007 a 2008 vyššie, ako
zákonom ustanovená hranica príjmu potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia. Z uvedeného
dôvodu účastníčke konania povinné sociálne poistenie vzniklo od 1.7.2008 a 1.7.2009. Slovenská
lekárska komora vydala účastníkovi konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár, v odbore (odboroch): gynekológia a pôrodníctvo, č. Z zo dňa 22.5.2006. V prípadoch ak
samostatne zárobková činná osoba - lekár má platnú licenciu Z (bez ohľadu na skutočnosť či ju aktívne

využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
vyšší ako zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne
poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalovaná mala za to, že Z. Z na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, oprávňovala účastníka konania aj po 31.08.2008, naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba.4. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu 1. stupňa,
že: žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2010

a nie 31.08.2008, nakoľko žalobkyňa bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou aj po 31.08.2008, keďže splnila zákonom stanovené podmienky
pre vznik a trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia t. j. mala právne postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie Z a zároveň žalobkyňa ku 31.08.2008 nesplnila
všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré

stanovoval § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (znenie účinné do 31.12.2010).
Všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia neskorších predpisov splnila až 30. júna
2010, pretože za rok 2009 nedosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší príjem,
ako bola zákonom ustanovená suma. Podanie odhlášky z poistenia má len deklaratórny charakter,
t.j. má charakter informatívneho oznámenia dátumu zániku povinného sociálneho poistenia. Sociálna
poisťovňa, pobočka J., okrem napadnutého rozhodnutia nevydala žiadne iné rozhodnutie vo veci

zániku povinného sociálneho poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby .
Rozhodnutie vo veci zániku, resp. vzniku poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle § 178 ods.
1, bod prvý zákona vydávajú len v sporných prípadoch. Zákon neustanovuje lehotu, dokedy má byť
rozhodnutie v zmysle § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydané. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa
považuje za právny úkon a nie právny akt - spis/ rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe, odo

dňa jej podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú účastník
konania upozornil vo svojom odvolaní.

Obsah administratívneho spisu

5. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa správny súd zistil nasledovné:

6. Sociálna poisťovňa, pobočka J. ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 07.09.2016
číslo XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe H.. S.
B. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.10.2010 a nie

31.08.2008.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania dňa 30.09.2016 na Sociálnej poisťovni, pobočke
J. odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím.
8. V odvolaní účastníčka konania poukázala na to, že podľa § 209 ods. 1 zákona, nie všetky rozhodnutia

sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých sociálna
poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V týchto
prípadoch sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinného postenia vyznačí len v spise. V auguste
2008 účastníčka konania oznámila sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po preskúmaní všetkých skutočností

sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia. Ďalej citovala ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov a uviedol, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, má účastník konania za to, že
sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje

napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej namietala, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis.
Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej a v zmysle rezolúcie
č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania

aplikovať aj na tie správne, na ktoré sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov nevzťahuje. Vytýkala sociálnej poisťovni, že ju neupovedomila o začatí predmetného konania
a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia
vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Účastníčke konania boli

zrušené povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil
registráciu pre daň z príjmu. Od 1. 09.2008 je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivostiLADY CARE s.r.o., kde vykonáva zdravotnícke povolanie. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe nikdy nevyužila a na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem.
9. Rozhodnutím číslo 3578/2008/OZ-HAL zo dňa 21.07.2008 Prešovský samosprávny kraj vyhovel

žiadosti žalobkyne o zrušenie rozhodnutia o povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho
zariadenia - ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo a rozhodnutie o povolení na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore gynekológia
a pôrodníctvo s miestom výkonu činnosti H. XXXX, XXX XX J., č.r. XXXX/XXXX/OZ-HAL zo dňa
28.12.2006 vydaného úradom Prešovského samosprávneho kraja zrušil ku dňu 31.08.2008.

10. Regionálna národná poisťovňa J. prijala 02.12.1994 od účastníčky konania prihlášku do
zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia.

11. Sociálna poisťovňa, pobočka J. prijala 27.08.2008 od účastníčky konania registračný list fyzickej
osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku poistenia 31.08.2008.

Obsah žaloby, vyjadrení k žalobe, replík a duplík

12. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017 domáhala preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 23993-2/2017 -BA zo dňa 18.05.2017. Zároveň žiadala

priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za
nezákonné a nesprávne, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vyjadrila názor, že k
31.08.2008 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie

samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“), čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobkyňa
požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému
úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola
vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením
zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.08.2008,

ani potom. Na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie
ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.09.2010 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať
obchodná spoločnosť Z. M. s.r.o., so sídlom H. XXXX, XXX XX J., A.: XX XXX XXX, ktorej bola žalobkyňa
zamestnancom. Od 01.09.2010 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z
titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovaného, v zmysle ktorého

aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné
dôsledky, považoval za nesprávny. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. 2Sa/4/2017
zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány však
sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa

názoru Krajského súdu v Prešove zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny
záver, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože
základná otázka a teda či žalobcu skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v
danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Na základe toho Krajský súdu v Prešove dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je vydané

v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá
ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa je presvedčená, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z.
žalovanou je vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobkyňa
si vždy plnila odvodné povinnosti riadne a včas. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobkyňu
s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne, mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe
predpísanie dlžného poistného a penále. Zároveň žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po
31.08.2018 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činne osoby, nespadá ako poistenec
pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č.

461/2003 Z.z.. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.: „Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutiaSociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že písomnú formu
nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku

povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka J. skutočnosti
rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO k 31.08.2008. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka J. rozhodla o
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise.
Žalobkyňa vychádza z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení

a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Podľa § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
„(3) Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka
od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu
nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“. „(4) Po uplynutí jedného roka od
právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným

činom.“. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka J.
nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. V zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné,
stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho

konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to
uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a
názov predpisu. Z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka J. nie je zrejmé, na základe ktorého
právnehopredpisurozhodlatak,akojeuvedenévovýrokurozhodnutia.Vovýrokurozhodnutiaabsentuje
akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý

právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka J. zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného
roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa § 184
ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.: „Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka
konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.“. V zmysle § 185 ods. 4 zákona č.

461/2003 Z.z.: „Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté
odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý
úkon.“. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady
Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy,
na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: „Správne orgány sú

povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ Žalobkyňa namieta aj voči

tomu, že ho Sociálna poisťovňa, pobočka J. ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového
konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23.10.2017

žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného
práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená,
že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného
dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona č.

461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade
so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho
názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia
znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia

vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania
rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho
práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosťv individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva
nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť
spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na

neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej
spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu
poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej
(procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch
spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva

výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad
na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej
funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 306/2013-36. zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený
na svojich právach. tak, že žalobu zamietol. Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. 700-3080031116-GC09/,

ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť
zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, ale pobočka Sociálnej poisťovne
rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o zániku sociálneho
poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2008 a zaniklo dňa 30.

júna 2010. Ďalej zdôraznila, že zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004
ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení
§ 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967
Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti
a záujmy v rámci odvolacieho konania, čo aj využila, keď voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu

podala odvolanie. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne
zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej
činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu

kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva
činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010,
status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom

do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá
fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného
predpisu, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely

sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na
základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom 31.08.2008,
rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č.j. 3578/2008/OZ-HAL zo dňa 21.7.2008. V čase,
kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola však aj držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár , číslo: Z vydanej Slovenskou

lekárskou komorou. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovaná ako Z túto licenciu
nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba
dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1.

júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až
do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a
s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím

príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a
s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo
činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činnej osobe
zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade,ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období
relevantný príjem (§ 21 ods. 1), ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na

vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne
pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa
osobitného predpisu (§ 21 ods. 4). Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (1.680 657,Sk), za rok 2008 (1.729 564,Sk) vzniklo
žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osoby od 1.7.2009 do 30.10.2010.

Hodnotenie správneho súdu

14. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199
ods. 1 S.s.p. (zák. č. 162/2015 Z.z.) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:

a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,

f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

15. Podľa odseku 2 § 199 S.s.p. v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

16. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy S.s.p.

17. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou
zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

administratívneho konania.

18. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na
ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

19. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo
základnými princípmi tohto zákona.

20. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej

správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.23. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, ak:
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

24. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21).
25. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 samostatne zárobkovo

činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku
rozhodujúcomnavznikalebonatrvaniepovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú
asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

26. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

27.Podľa§15ods.1písm.b)zákonaosociálnompoistenípovinnedôchodkovopoistenísú-samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
28. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a
3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento
zákon neustanovuje inak.

29.Podľa§21ods.4zákonaosociálnompoistenípovinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená
na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia
nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne
podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,

a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej
osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období
od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového
priznania,

b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného
vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3.

30.Podľa§209ods.1ZákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.31. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v

celom rozsahu.

32. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 27.08.2008 neboli v

konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením
rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, dňom 31.08.2008 stratila postavenie
samostatnezárobkovočinnejosoby,alebočijejtotopostaveniezostalozachovanéakodržiteľovilicencie
L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
33. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP, pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval
súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec

žalobných dôvodov.
34. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov
verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,
zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.
35. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie
veci v prítomnosti účastníčky bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva

už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a
nebolo jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia
aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný
prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový
správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (viac ako 9 rokov) ide o rozhodnutie

bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania
rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov
trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a
ods. 4 zákona (bez jeho identifikácie), konštatovanie licencie na výkon zdravotníckej praxe číslo Z

zo dňa 22.5.2006, údaje o príjme žalobkyne za roky 2007 a 2008, konštatovanie zrušenia povolenia
rozhodnutím zo dňa 21.07.2008, podania odhlášky z poistenia, z čoho správny orgán bez ďalšieho
vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že jej
povinné poistenie nezaniklo 31.08.2008 ale 30.6.2010.
36. Rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie,

vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky
prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľky je však aj jeho
rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právny názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia
konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo

vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali
od samotného účastníka správneho konania.
37. Konštatovanie žalovanej v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie je
správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov, je formálnym konštatovaním, nemajúcim
oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky J. zo dňa 7.9.2016, nezohľadňujúcim

požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j.
zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami
uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.
38. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa

prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskejstarostlivostiafinančnézabezpečenieobčanovvnepriaznivýchživotnýchobdobiach),naplneniektorého
v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely sociálneho

poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja,
číslo 3578/2008/OZ-HAL, zo dňa 21.07.2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia

podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a
dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c)
dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom
zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že
žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek
tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia

žalobkyne, ktoré nebolo rozporované).
39. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)
nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej

držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods.
1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca
zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito
okolnosťami sa však žalovaná podľa obsahu rozhodnutia nezaoberala, rovnako ako skutočnosťou, že

podľa dokladu v administratívnom spise (bez označenia jeho názvu) žalobkyňa bola ako odvádzateľ
poistného vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 1.12.1994 do 31.8.2008, od
1.7.2008 do 31.12.2008 je vedená ako odvádzateľ poistného spoločnosť M. s. r. o., a od 1.1.2009 do
31.1.2011, od 23.2.2011 do 28.2.2014 je vedená ako odvádzateľ poistného spoločnosť Z. M. s. r. o.

40. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou
poisťovňou, pobočka J. ako aj žalovanou, primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní
vyriešiť bola otázka, či žalobkyňa vykonávala v čase od 01.09.2009 do 30.06.2010 činnosť lekára ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Správny súd konštatuje, že riešeniu tejto otázky správne orgány
nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam,

ktoré sa v odvolaní namietali, nezaoberala sa podstatnou námietkou a to, že žalobkyňa, potom
ako podala odhlášku do Sociálnej poisťovne vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná
osoba. Bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne pobočky ako prvostupňového správneho orgánu zistiť,
z čoho vlastne príjmy za rok 2007, 2008 pozostávali. V danom smere sa správny súd stotožnil so
žalobnou námietkou žalobkyne, že z obsahu administratívneho spisu nebolo jednoznačne preukázané,

že žalobkyňa naplnila status samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľom iba licencie.
Preskúmaním postupu a rozhodnutia žalovanej nebolo preukázané, či žalobkyňa ako fyzická osoba,
ktorej bola udelená licencia podľa § 68 ods. 1 zákona číslo 578/2004 Z.z., túto licenciu aj využívala v
období od 01.09.2008.

41. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného
ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.
42. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1

SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444

ods. 1 S.s.p.).V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum
právnej pomoci.