Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203923
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313203923.2

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., IČO: 264 29 705, P.O.BOX Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, právne zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti odporcovi B. O., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX/XX, M. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7,
974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 354,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 354,- Eur od 24.7.2010
do zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Súd pripúšťa, aby do konania na strane odporcu vstúpil ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z., IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 126,05 Eur na účet jeho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 28.3.2013 sa navrhovateľ podľa Nariadenia európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporou domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd na základe zmenky zaviazal odporcu k úhrade:
a) zmenkovej sumy vo výške 354,- Eur,
b) zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 354,- Eur od 24.7.2010 do zaplatenia,

c) 6 %-ného ročného úroku, zo zmenkovej sumy 354,- Eur od 7.10.2010 do zaplatenia,
d) zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,18 Eur,

e) trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,- Eur s DPH.

Rozsudkom č.k. 18C/114/2013-27 zo dňa 8.7.2013 súd návrh zamietol. Na základe odvolania
navrhovateľa Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval právo zo zmenky pričom ako indosatár je nadobúdateľom
všetkým práv zo zmenky, ktorú odporca vystavil 24.1.2010 na zmenkovú sumu 354,- Eur a zaviazal

sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.7.2010. Indosovaná zmenka je vista
zmenkou opatrenou doložkou - na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Miestom splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - Pohotovosť s. r. o.. Indosant predložil zmenku k
zaplateniupričomjejvystaviteľdoposiaľzozmenkovejsumyneuhradilžiadnučiastku,atoanizistiny,ani
zúrokov.Keďžezmenkováistinajeopatrenádoložkouindosantnenechalskutočnosťpredĺženiazmenky

na platenie zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi povinnosť do 3 dní uhradiť
žalovanému zmenkovú sumu s príslušenstvom. Navrhovateľ k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis
z Obchodného registra a originál zmenky vystavenej odporcom.

Z uvedeného návrhu ďalej vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky, ktorú

získal od predchádzajúceho veriteľa Pohotovosť s. r. o. so sídlom v Bratislave, pričom tvrdí, že nemá k
dispozícii Úverovú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. a odporcom.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne návrh zobral späť, preto súd v tejto časti
konanie v zmysle § 96 ods. 1-3 O.s.p. zastavil.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom návrhu na uplatnenie pohľadávky, s obsahom
zmenky, s úplným výpisom obchodného registra navrhovateľa vedeného na Mestskom súde v Prahe,

oddiel C, vložka 816/16, s obsahom pripojeného exekučného spisu OS Humenné sp. zn. XXEr/XXX/
XXXX hlavne s Úverovou zmluvou a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ako aj s výpisom
z Obchodného registra predchádzajúceho veriteľa Pohovosť s. r. o. so sídlom Bratislava, s uznesením
OS Humenné, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a s uznesením
OS Humenné o zastavení exekučného konania.

Napriek tomu, že navrhovateľ svoj nárok uplatňoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 o Európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu a uplatňoval právo
vyplývajúce zo zmenky, podľa názoru súdu je povinný z úradnej povinnosti- ex offo skúmať či sa nejedná
o spotrebiteľné právne vzťahy. Skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o konanie s nízkou hodnotou

sporu resp. že si navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky na tomto právnom názore súdu nič nemení.
Ak súd zistí, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah použije v konaní pri jeho posúdení aj normy
spotrebiteľského práva za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa.

Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI, s.r.o.

vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu je taktiež
známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery.
Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil
právoplatne aj exekučný súd.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom je zrejmé, že táto listina je označená ako zmenka a je vystavená
v Humennom dňa 3.9.2009 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s. r. o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava sumu 354,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 24.7.2010
splatné:Pohotovosťs.r.o.,Pribinova25,Bratislava„bezprotestu“,„naplateniepredložiťvlehote4rokov
od vystavenia“. Vystaviteľom zmenky je odporca. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX. Na

opačnej strane - rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o. K Červenému
dvoru 3269/25a 13000 Praha, Česká republika, IČO: 26429705- navrhovateľ.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 24.1.2010 medzi Pohotovosťou s. r. o. Bratislava

(predchádzajúci veriteľ) a odporcom vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 200,- Eur a
tento sa zaviazal uhradiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 196,- Eur celkovo 396,- Eur v
12-tich mesačných splátkach po 33,- Eur počnúc od 19.2.2010 na účet veriteľa. V tejto zmluve nie sú
uvedené úroky z úveru ani RPMN.Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v článku 14, je dohoda o vyplnení zmeniek : Na

zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu
4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.

Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v ktorých je uvedená aj dohoda o vyplnení zmeniek

vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť
ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom navrhovateľa - veriteľom.
Zmenkovú sumu si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych
sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez možnosti kontroly.

Návrh, ktorý je predmetom tohto konania spĺňa podmienky na konanie v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a odporca je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2000,00-eur bez príslušenstva. Navrhovateľ hoci si uplatnil práva zo

zmenky, nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 O.s.p.

Súd je viazaný návrhom. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.
Pôvodným veriteľom, ako aj zmenkovým veriteľom a remitentom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá

postúpila túto pohľadávku zo zmenky na českú spoločnosť, terajšieho navrhovateľa. Z tohto dôvodu boli
formálne splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného nariadenia.

Keďže navrhovateľ si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo
zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a

šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou uvedená zmenka spĺňa všetky náležitosti podľa tohto
právneho predpisu.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné, sp.zn. XXEr/XXX/XXXX vyplýva, že tú istú
pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX t.j. z toho istého spotrebiteľského

právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči odporcovi
ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Z uznesenia exekučného
Okresného súdu Humenné ďalej vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd

zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného
súdu zastavené.

Navrhovateľ počas konania zotrval na svojich vyjadreniach, a to že si uplatňuje práva zo zmenky, ktoré

na neho boli indosované, ide o drobný spor a súd ma postupovať podľa vyššie uvedeného nariadenia
a sám od seba nemá čo iné skúmať, či poskytovať súdnu a právnu ochranu spotrebiteľovi. Nemá ani
čo nariaďovať pojednávanie.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
ktorývstúpildokonanianastraneodporcužiadalnávrhzamietnuť zdôvodu,žesajednáospotrebiteľský
vzťah, na čo súd ma prihliadať ex offo a zmenka je neplatná, ako neprijateľná zmluvná podmienka.Poukazoval na vysoké úroky a aj na to, že zmluva nemá náležitosti podľa zákona. Zároveň vzniesol aj
námietku premlčania.

V uvedenom spore sa jedná o spotrebiteľský vzťah o čom už rozhodli aj iné exekučné súdy. Predmetom
konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého zo zmluvy
o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné použiť okrem
ustanovení zákona o zmenkách a šekoch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom
práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca z indosovanej zmenky podľa
zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi navrhovateľa, aby
použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia
aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových
vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom

však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti
súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ).

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10, bolo
rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj

bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave.Vbode37tohtorozhodnutiajeuvedené,
že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi reálnu rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti
Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu,
že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera,
je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Pri posúdení veci, súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju
previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku
pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový

zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto
prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie
úverov alebo pôžičiek.

V liste Európskej komisie z 25.4.2013 pod číslom 2012/4165, Vec: výzva - porušenie č. 2012/4165, ktorý
bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR pravdepodobne
dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ, Európska komisia dokonca výslovne uvádza práve
obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (strana 2, 3, 14 listu EK), ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť.

Okrem iného sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej
justičnej kontrole (strana 5 EK): „Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci
používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých
podmienkach.“ Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do

blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú,
anapriekskutočnosti,žetietopohľadávkynemajúoporuvprávnychpredpisovasúzaloženénanekalých
podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského právneho vzťahu, v neprospech

spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je teda absolútne neplatnou. Bez takejto platnej dohody
je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovanú
pohľadávku.

Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007).

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch použiť aj právne názory vo vyššie
uvedených rozhodnutiach súdov EÚ a členských štátov EÚ a aplikovať aj tieto právne normy:

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú

zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na túto zmluvu nepoužije vzhľadom na § 2,
odsek 2, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na : písmeno f) na ktorých základe sa vyžaduje, že
spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov.

Zmluva aj napriek tomu má povahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, inej ako spotrebiteľský úver.

Jepotrebnérozlišovaťneplatnosťzmenkyakocennéhopapierabuďpodľazákonaozmenkáchašekoch
č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení, resp.
vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v

rozporesospotrebiteľskýmiprávnyminormamiato čiužpreneprijateľnosťzmluvnýchpodmienok,alebo
pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú neplatné podľa
ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si navrhovateľ
uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky nie sú
individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

V danej veci súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj následne
vystavenú samotnú zmenku a to z dvoch samostatných dôvodov.

Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení

s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne.

Zároveňvtejtoveciideoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuajpodľa§52anasl.Občianskehozákonníkaa

to predovšetkým podľa § 53 odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka

podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane
vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná.

Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe

tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo
zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a
ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať
práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Taktiež je zrejmé, že tento právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená
zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými
mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského
práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť vyššie uvedené ustanovenia

spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa
a to aj súdom, v každom štádiu konania.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval
absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265

Obchodnéhozákonníka.ZároveňNSSRkonštatoval,žezabsolútneneplatnejúverovejzmluvynemohlo
veriteľovivzniknúťprávonavyplnenieblankozmenky.Vodôvodneníďalejuviedol:„Obchádzaniezákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákondodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď
sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré
samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva

sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“

Nie je sporné, že v tomto konkrétnom prípade si uplatňoval navrhovateľ úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25% ročne, čo je taktiež samo o sebe v rozpore s dobrými mravmi.

Súd je viazaný návrhom a keďže si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z
cennéhopapieraadohodaovyplnenízmenkyanajejzákladevystavenázmenkasúabsolútneneplatné.

Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť
preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník

bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkon
svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V
tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú
povinnosť.

Podľa článku 4 odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd domnieva, že informácie ktoré poskytol navrhovateľ, nie
súdostatočnejasnéaleboprimerané,aleboaktlačivona uplatneniepohľadávkyniejesprávnevyplnené
a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi
možnosť tlačivo nárok na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom

určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.
Z uvedeného vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo
ak navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh
sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia pojmy: „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a
„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

V tomto prípade je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená

v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho s
poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a článok 4 odsek 4 nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa citovaného nariadenia a aj podľa O.s.p. súd môže, ale nemusí v tzv. drobných sporoch nariaďovať

pojednávanie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že navrhovateľ výslovne uvádza, že vo veci
súd nemá nariaďovať pojednávanie a aj na to, že súdu je známe z jeho činnosti, že odporcovia -
spotrebitelia v týchto veciach sú spravidla nečinní a ani sa nevyjadrujú, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

Počas konania v danej veci vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy
svojim písomným podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky,
spotrebiteľské vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Z tohto dôvodu súd rozhodoval aj o prípustnosti
vedľajšieho účastníka do konania v rozhodnutí vo veci samej, vzhľadom na veľké množstvo týchto žalôb
- návrhov a zásadu hospodárnosti konania.

Navrhovateľ proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vzniesol námietku.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1-3 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,

pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie
je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpibuď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať za súčasného právneho stavu dve skupiny.
Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú
právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho právny záujem dáva
priamo samotný zákon, respektíve vyplýva priamo zo zákona. Touto právnou úpravou štát reagoval na
európske a v súlade s ním aj na vnútroštátne spotrebiteľské právne normy, ktorých účelom je poskytnutie
ochrany spotrebiteľom a vyrovnanie nerovnováhy postavenia subjektov v spotrebiteľských právnych
vzťahoch.

Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na ochranu spotrebiteľa
na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže
vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskehosúdnehoporiadku,jepotrebnépovažovaťnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva
vznesenú zo strany žalobcu za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia zo zákona

o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania.
Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v
spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom spotrebiteľského práva EÚ a SR.

Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli teda splnené a preto súd pripustil

vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo právo
na náhradu trov tohto konania a úspešný odporca si trovy konania neuplatnil resp. mu žiadne trovy
nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd priznal trovy konania, pretože vystupoval na strane
odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č.655/2004 Z.z. vo výške 126,05 Eur (3 úkony po 26,56 Eur, 2 krát
režijný paušál 8,39 Eur, 1 krát režijný paušál 8,58 Eur + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).