Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814204957.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q. E.Á., Y.. XX.XX.XXXX, E. R. L. XXX, pre vymoženie
istiny 390,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava,

č.k. 12Er/468/2014-26 zo dňa 09.01.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1)Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2) V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa
§ 44 ods. 2, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 45 ods. 1 zákona
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4 § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka konštatoval, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 03925/13 zo dňa 25.07.2013.
Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u súdneho exekútora dňa 23.02.2014. Dňa 26.05.2014
doručil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na
vymoženie istiny 390,79 Eur a príslušenstva pohľadávky v zmysle návrhu na exekúciu. Uznesením č.

k. 12Er/468/2014 - 14 zo dňa 02.09.2014, súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie. Dňa 13.10.2014 oprávnený v súlade s § 30 ods. 11
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho
exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom v Bratislave. Následne sa súd prvej inštancie oboznámil
s preloženými písomnými dôkazmi (rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, rozhodcovskou

zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou) a v zmysle citovaných ustanovení
preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so
zákonom. Konštatoval, že oprávnený sa v pôvodnom konaní domáhal, aby bol povinný rozhodcovským
súdom zaviazaný na úhradu zmenkovej sumy vo výške 158,97 eur s príslušenstvom. Oprávnený si
neúplnou zmenkou zabezpečil Úverovú zmluvu s povinným, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a
oprávnený ako remitent. Povinný a oprávnený uzatvorili úverovú zmluvu dňa 05.11.2010 oprávnený

poskytol povinnému úver vo výše 350 eur a ten sa zaviazal splatiť úver a poplatok spolu vo výške
696 eur v 12 mesačných splátkach. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Z úverovejzmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o
povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania
úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť

len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Rozhodcovský súd založil svoju
príslušnosť na rozhodovanie vo veci na základe podania žaloby oprávneným na rozhodcovský súd
a na základe Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 05.11.2010, teda deň podpisu úverovej zmluvy.
Rozhodcovskú zmluvu k spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala
účastníkomspravodlivékonaniearovnézaobchádzanie,čovspotrebiteľskomvzťahuznamenázvýšenú

ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskému úveru
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom vôbec
neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov. Keďže rozhodcovská zmluva na základe ktorej
rozhodcovský súd založil svoju právomoc a príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul,
je neprijateľnou a absolútne neplatnou, rozhodnutie ktoré bolo takýmto súdom vydané nemá legitimitu

a nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie na základe uvedeného zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s §44 ods.
2 EP. Keďže bolo zistené, že v exekučnom konaní chýba spôsobilý exekučný titul.

3) V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a

žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) Podľa oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)
a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový

stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že
uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie

všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania.

Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho

posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného
konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné
konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.
Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v

exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom
súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo
k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že

zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený
uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi
zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe

uvedenéhomaloprávnenýzato,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávnenýmorgánom.Zároveňoprávnený
poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcovbolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd nad
rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5) Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je
povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

6) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

7) Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

9) V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp.zn.
SR 03925/13 zo dňa 25.07.213, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2013 a vykonateľnosť dňa
15.08.2013. Z predloženého spisu zároveň vyplýva, že právny oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o
úvere č. 705500314 zo dňa 05.11.2010, v zmysle ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške

350 eur a povinný sa zaviazal túto sumu vrátiť, zvýšenú o poplatok 346 eur, t.j. celkovo zaplatiť 696 eur
v 12 mesačných splátkach v sume 58 eur.

10)Podľa§41ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti

alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11) Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, abyvykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

12) Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v

spotrebiteľskejveci,t.j.vovecivyplývajúcejzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,ktorýmjeprávnyvzťah
založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona
a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného
titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

13)Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,podľaktoréhozmluvaoúvereuzatvorená
medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny
vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorá nekonala
ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané,

že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere identifikovaná rodným číslom
a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Súd prvej inštancie preto v
danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

14)Oprávnenýďalejvodvolanínamietal,žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
Zároveň mal oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

15)Pozornostioprávnenéhovšakušlo,žesúdprvejinštanciesavnapadnutomuznesenírozhodcovskou
doložkou zaoberal, keď uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 05.11.2010 rozhodcovskú zmluvu,
v ktorej je rozhodcovská doložka dojednaná. Túto zmluvu zároveň posúdil v zmysle § 53 ods. 4 a
Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú podmienku.

16) V zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 705500314
uzatvorenej dňa 05.11.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátanesporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

17) Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18) Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od
01.01.2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/.

Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

19) Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rozhodcovskej
zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v

jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je
otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný
osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

20) Odvolací súd ďalej dodáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

21) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská

doložka obsiahnutá v čl. 2 rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná
podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne
dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie.

22) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.23)Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).