Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Suchová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/208/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211745
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1410211745.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: K., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B., zastúpená Advokátskou
kanceláriou AK Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava a otec - M., o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto
r o z h o d o l :
Súd z v e r u j e maloletého K. do osobnej starostlivosti matke.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc
dňom 1.10.2010.
Zročné výživné za obdobie od 1.10.2010 do 15.2.2012 vo výške XXX,-€ súd otcovi p o v o ľ u j
e splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,-€.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým K. nasledovne:
- každý prvý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00
hod. do 18.00 hod.
- každý tretí víkend v mesiaci v čase od 10.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu,
s výnimkou mesiacov júl, august a Vianočných sviatkov v dňoch od 24.12. do 26.12.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým K. nasledovne:
- každý rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a v čase od 1.8. od 10.00 hod. do 7.8.
do 18.00 hod.
Otec maloletého p r e v e z m e a po ukončení styku o d o v z d á v mieste bydliska maloletého a
matka je p o v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Súd návrh otca z a m i e t a .Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 1.10.2010 žiadala matka o úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuK.tak,abybolmaloletý zverenýdojejosobnejstarostlivosti
s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať
na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne od podania návrhu a tiež, aby bol upravený styk otca s
maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každú nedeľu v párnom týždni s výnimkou
školských prázdnin v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. za jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že
s otcom nežijú v spoločnej domácnosti a otec na výživu maloletého neprispieva dostatočne a teda
komplexná starostlivosť o dieťa vrátane financovania jeho potrieb spočíva na nej.
Otec nesúhlasil s návrhom matky a žiadal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti,
prípadne aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov takým spôsobom, že by bol
jeden týždeň u neho a tri týždne u matky.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, je potrebné upraviť ich výkon rodičovských práv a povinností. Striedavá osobná
starostlivosť, ktorú navrhuje otec, je vzhľadom na vek dieťaťa ako aj na vzdialenosť bydlísk rodičov
nevhodná, navyše keď rodičia nie sú schopní navzájom riadne komunikovať. Odporučil, aby bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, aby ho obaja rodičia zastupovali a spravovali jeho majetok
a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého primeraným výživným, po zohľadnení veku
dieťaťa, jeho odôvodnených potrieb a samozrejme príjmových možností a schopností rodičov. Mal za
to, že v súčasnosti sa kontakt otca s dieťaťom nerealizuje pravidelne, preto bol toho názoru, že je nutná
potreba úpravy styku otca s maloletým a teda aby sa styk začal realizovať pravidelne. Odporučil styk
otca s maloletým upraviť napríklad počas každého druhého víkendu a to na jeden deň buď v sobotu
alebo v nedeľu od rána do večera. Neskôr by samozrejme mohlo dôjsť k zmene úpravy styku podľa
potrieb dieťaťa.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 208/2010-169 zo dňa 2.6.2011 súd zamietol návrh
otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým K.. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.6.2011.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 208/2010-210 zo dňa 2.8.2011 súd zamietol návrh
matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci určenia výživného na maloleté dieťa. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2011.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, šetrením pomerov v domácnosti otca v A.,
oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a
zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka vo výpovediach ako aj v písomných vyjadreniach uviedla, že s otcom žili v spoločnej domácnosti
takým spôsobom, že on väčšinu času trávieval vo H. a za nimi chodieval počas víkendov. Od marca
2010 však nežijú spolu vôbec. Odvtedy otec na výživu maloletého neprispieval žiadnym spôsobom
okrem toho, že mu v novembri 2010 kúpil vetrovku, sveter a topánky. Neskôr uviedla, že od novembra
2010 začal otec na výživu maloletého prispievať a to väčšinou sumou XX,-€ mesačne s tým že niektoré
mesiace nezaplatil a v iných mesiacoch poslal 2 x po XX,-€, resp. 3x po XX,-€. Otec sa s maloletým
stretával spočiatku tak, že prišiel jeden krát za dva týždne počas víkendu na pár hodín a stretnutí sa
zúčastňovala aj ona. Niekedy prišiel aj počas týždňa na pár hodín, ale termíny, na ktorých boli dohodnutí,
otec riadne nedodržiaval, nakoľko buď meškal, alebo neprišiel vôbec. Neskôr vypovedala, že kontakt
otcovi s maloletým umožňuje každý druhý víkend aj v sobotu aj v nedeľu a to v doobedňajších hodinách
od 9.00 hod. do 12.00 hod., kedy otec príde za synom a čas trávia všetci traja spoločne niekde na
pieskovisku, na bicykli, na kolotočoch a pod. Nesúhlasila s tým, aby sa maloletý s otcom stretával sám
a už vôbec nie, aby u otca prespával. Tvrdila, že byt, v ktorom býva otec, nie je vhodný na bývanies dieťaťom, keďže je to typický „staromládenecký“ byt, kde nie sú radiátory, kúri sa iba krbom a nie
je tam kúpeľňa. Z tohto dôvodu vlastne nikdy u otca neprespali a to ani v období pred rozchodom.
Namietala tiež, že otec nie je schopný postarať sa o maloletého, pretože často býva pod vplyvom
alkoholu a dokonca aj pod vplyvom marihuany. Potvrdila, že sa maloletý na stretnutia s otcom teší,
ale je toho názoru, že je to preto, že otec mu vždy na stretnutie niečo prinesie. Zdôrazňovala, že otec
má veľmi negatívny postoj k nej, možno dokonca až agresívny. S maloletým navštívila psychologičku
z dôvodu určitej preventívnej ochrany dieťaťa pred prípadným výsluchom na súde alebo inde, pričom
psychologička v závere odborného vyjadrenia uviedla, že matka má záujem, aby sa otec so synom
stretával, ale v jej prítomnosti a sociálnom prostredí blízkom maloletému.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že majú vedomosť, že otcovi bol zakázaný kontakt s ďalším synom
N. a poukázala na to, že otec sa zbavuje majetku, nakoľko sa vzdal svojho podielu na nehnuteľnostiach
v D.. Ďalej poukázala na to, že otec neosvedčil, že je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o
dieťa, namietala šetrenie pomerov u otca, nakoľko nemajú vedomosť, čo reálne otec v rámci šetrenia
odprezentoval a v šetrení vykonanom príslušným úradom vo H. sú uvedené nesprávne údaje o veku
dieťaťa. Argumentáciu otca o tom, že vychoval dve deti považuje za irelevantnú. Tiež poukázala na
to, že otec doteraz riadnym spôsobom neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, resp. prispieval na výživu
maloletého iba na základe vlastnej úvahy. Podotkla, že prostredie u otca maloletý nepozná a teda je
otázne, aký by to malo dopad na jeho psychický vývoj. Otec svojim konaním, ako napr. nedochvíľnosťou,
prezentoval svoj určitý nezodpovedný prístup a riadnym spôsobom nevydokladoval svoje možnosti a
majetkové pomery, ktoré skresľuje, keďže auto, ktoré užíva, je napísané na jeho matku, čo dáva tiež
určitú výpovednú hodnotu.
V konaní bolo preukázané, že matka bola do marca 2010 na rodičovskej dovolenke a poberala
rodičovský príspevok, odvtedy je riadne zamestnaná a jej príjem v roku 2010 (apríl až december) bol
XXX,XX € priemerne mesačne netto. V roku 2011 mala príjem XXX,XX. € priemerne mesačne netto.
Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Otec potvrdil, že v marci 2010 mu matka zobrala kľúče od jej bytu, ale aj po tomto období sa snažil
vzťah zachrániť, vyhľadal psychologickú poradňu v R., kde s ním bola matka dva krát, ale po poslednom
termíne dňa 13.10.2010 sa už definitívne rozišli. Matke prispieval rôznymi sumami, spočiatku väčšinou
XXX,-€ mesačne a neskôr, keď stratil zamestnanie, prispieval XXX,- až XXX,-€ mesačne. Od februára
2010 na K. neprispieval, pretože poberal iba sociálnu podporu, kupoval mu však rôzne veci, oblečenie,
jedlo, hračky a pod. Naposledy bol riadne zamestnaný vo firme, kde pracoval 15 rokov, ale k 31.3.2009
dostal výpoveď. V tomto zamestnaní zarábal X.XXX,-€ mesačne netto a tiež mohol používať auto. Od
apríla 2009 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a od tohto obdobia si robil rôzne kurzy, hľadal
si zamestnanie a neskôr si vybavil živnosť, ktorú však má zatiaľ pozastavenú do 18.4.2012, kedy ju
plánuje obnoviť a teda v súčasnosti poberá sociálnu podporu pre Q., ktorá je v podobnej výške ako
podpora v nezamestnanosti, t.j. cca XXX,-€ mesačne netto. Priamo z tejto podpory mu strhávajú výživné
na syna N. vo výške XXX,-€ mesačne. Ďalej uviedol, že býva v 1-izbovom obecnom byte vo H., ktorý
síce nemá kúpeľňu, ale má sprchový kút a ide o úplne štandardné bývanie. Tvrdil, že má s maloletým
„špičkový“vzťah,hrajúsaspoluavždysahoK.pýta,kedyznovapríde.Pokiaľbudemaťživnosť,môžesi
termíny organizovať sám a teda je schopný sa o maloletého starať. Podotkol, že maloletý je v poslednom
čase výrazne ovplyvňovaný matkou proti nemu. V tejto súvislosti namietal aj návštevu psychológa, ktorú
absolvovala matka spolu s maloletým a poukazoval na neobjektívne tvrdenia psychologičky, ktorá ho
nikdy nekontaktovala a s ním sa nerozprávala. Poprel, že by v súčasnosti užíval marihuanu a na dôkaz
svojho tvrdenia navštívil Centrum pre liečbu drogových závislostí, ktoré vyšetrenie dopadlo negatívne.
Absolútne poprel, že by bol agresívny a zdôraznil, že v živote deti nebil a nekričal na ne, naopak, deti
má rád, o čom svedčí aj video so stretnutia s K., z ktorého vyplýva, ako sa teší z jeho prítomnosti.
Potvrdil, že sa s maloletým v súčasnosti stretáva iba v R. a to iba na pár hodín, ktoré mu matka umožní
a stretnutí sa zúčastňuje aj matka, pričom je asi 2 metre od nich. Takéto stretávanie so synom považuje
za nedostatočné, pretože ho nemôže zobrať ani do kina, ani na kolotoče do D., ani na iné podujatia a
je nútený „motať“ sa iba okolo domu. Niekoľkokrát volal matku, aby prišla za ním do H., aby si urobili
spoločný program a aby aj syn spoznal jeho bývanie, čo odmietla. Skutočnosť, že K. nepozná jeho
bývanie, predsa nemôže znamenať, že by nemohol k nemu ísť, pretože v takom prípade by nemohol
ísť nikdy nikam, a to napr. ani do školy v prírode, keďže to tam nepozná. Podotkol tiež, že ho matka
o žiadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého neinformuje, nedozvedel sa o besiedke, orodičovskom združení, hoci ostatné deti mali v škôlke na besiedke oboch rodičov. Potvrdil, že pár krát sa
stalo, že na dohodnuté stretnutie meškal, ale zdôraznil, že cestuje z Viedne a stať sa to môže každému.
Z listinných dôkazov súd zistil, že do 31.3.2009 bol otec riadne zamestnaný a dosahoval príjem X.XXX,-
€ mesačne netto. Od apríla 2009 do 24.3.2011 bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti
vo výške od XX,XX € do XX,XX € na deň. Následne začal poberať sociálnu podporu pre Q. v podobnej
výške, ktorú má priznanú do 21.4.2012. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti a to k maloletému: N. a
plnoletej: U. ktorá je študentkou vysokej školy.
Maloletý K. navštevuje od apríla 2010 materskú škôlku, s čím má matka spojené výdavky na stravu,
školné a pod. Je zdravý a ostatné výdavky maloletého sú bežné.
Súd vykonal dokazovanie šetrením pomerov u otca prostredníctvom Úradu pre mládež a rodinu a
sociálnu prácu s rodinami vo Viedni a zo správy o šetrení pomerov vyplýva, že otec je uvedený na adrese
bydliska ako hlavný nájomca od 1.1.2011. Ide o obecný byt s veľkosťou 33 m2. Skladá sa z obytnej
kuchyne, WC a jednej izby používanej ako spálňa a obývačka. V byte existuje základné vybavenie ako
sprcha, sporák a práčka. Byt je trochu opotrebovaný bývaním a je vykurovaný samostatnými kachľami. V
spálni-obývačkesanachádzarozťahovacígaučaniekoľkohračiek,pričombytjezväčšejčastiuprataný
a čistý. V prípade prenocovania maloletého by bolo možné, aby maloletý spal na rozťahovacom gauči
alebo na pripravenom matraci.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti a teda návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je
dôvodný. Zároveň bolo preukázané, že od narodenia dieťaťa matka väčšinou zabezpečuje starostlivosť
o maloletého, bola s ním 3 roky na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti žije s dieťaťom sama, pričom od
rozchodu rodičov otec dieťa iba navštevuje. Starostlivosť o maloletého zo strany matky nenamietal ani
otec ani kolízny opatrovník, preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke. V časti zverenia
teda nevyhovel návrhu otca, ktorým alternatívne žiadal dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti,
prípadne ho zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd má za to, že o maloletého
je zo strany matky riadne postarané, matka zabezpečuje všetky jeho potreby a s prihliadnutím na vek
dieťaťa, ktoré je ešte len v predškolskom veku, ako aj na vzdialenosť bydlísk rodičov rozhodol tak, že ho
zveril do osobnej starostlivosti matke. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd rozhodol
tak, že toto budú vykonávať obaja rodičia, keďže nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné otcovi
obmedziťjehorodičovsképrávavtomtosmere.Čosatýkavýživného,vyhodnotiacdôkazyjednotlivoako
aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že výživné, ktoré určil vo výške XXX,-€ mesačne
je úplne primerané a to jednak veku dieťaťa ako aj príjmom oboch rodičov. V konaní nebolo preukázané
tvrdenie matky, resp. jej právnej zástupkyne, že by sa otec zbavoval majetku, naopak, bolo preukázané,že žije v 1-izbovom obecnom byte vo H. a majetok vyššej hodnoty nemá žiaden. Skutočnosť, že v rámci
dedičského konania po nebohom otcovi prenechal otec svoj dedičský podiel k bytu svojej matke súd
považuje za prirodzené a nie je možné to vyhodnotiť ako zbavenie sa majetku. Pri určovaní konkrétnej
výškyvýživnéhosúdvychádzaltedaajzpríjmovobochrodičov,t.j.zpríjmumatky,ktorýjepribližneXXX,-
€ mesačne netto, a príjmu otca, ktorý v súčasnosti je cca XXX,-€ mesačne netto a zároveň zohľadnil aj
ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Súd opäť konštatuje, že určené výživné vo výške XXX,-€ mesačne
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má iba 4,5 roka, navštevuje predškolské
zariadenie, je zdravé a nemá žiadne mimoriadne výdavky, preto vo zvyšku návrh matky zamietol.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že otázka rozsahu úpravy styku otca s maloletým je medzi
rodičmi sporná. Matka doteraz neumožňovala otcovi kontakt s dieťaťom v potrebnom rozsahu a
navyše sa pri všetkých stretnutiach zúčastňovala. Vychádzajúc z koncepcie Zákona o rodine, ktorá
priznáva obom rodičom rovnaké postavenie pri výchove dieťaťa a zdôrazňujú dôležitosť rovnocenného
vzťahu dieťaťa k obom rodičom, mal súd za to, že je v danej veci mimoriadne potrebné rozsah
úpravy styku určiť autoritatívnym rozhodnutím. Doterajší rozsah stretávania sa otca s dieťaťom súd
považuje za nedostatočný a má za to, že nie sú v tomto smere rešpektované práva dieťaťa, ktoré
má právo tráviť čas s oboma rodičmi. Bolo jednoznačne preukázané, že otec má vytvorené vhodné
podmienky na zabezpečenie starostlivosti o syna a to jednak počas víkendového obdobia, ako aj v
prípade dlhšieho obdobia počas letných mesiacov o čom svedčí aj vykonané šetrenie v mieste bydliska
otca príslušným úradom vo H., ktorého dôveryhodnosť nie je v žiadnom prípade narušená uvedením
nesprávneho dátumu narodenia dieťaťa. Súd tento dôkaz hodnotí ako objektívny a relevantný. Tiež
nebolo preukázané, že by otec užíval drogy, resp. marihuanu, ako tvrdila matka, nakoľko vyšetrenie,
ktorému sa otec dobrovoľne podrobil dňa 5.5.2011 v Centre pre liečbu drogových závislostí, bolo
negatívne. Súd teda konštatuje, že otec má vhodné bytové podmienky, o styk s dieťaťom má záujem
a je plne schopný a kompetentný synovi sa venovať, zabezpečiť všetky jeho potreby a vytvoriť mu
komfortné prostredie ako aj zaujímavý program. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že
otec je nositeľom aj rodičovských práv, ktoré mu matka doposiaľ bezdôvodne odopierala a stretnutie s
dieťaťom mu umožňovala len v obmedzenom rozsahu na pár hodín mesačne. Psychologickú správu D..,
psychologičky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorú predložila matka, súd
považuje za jednostrannú, neobjektívnu a účelovú, keďže psychologička čerpala iba z vyjadrení matky
bez konzultácie a vyšetrenia otca. Vzťah otca so synom sa za podmienok, ktoré určila matka, nemal
kedy adekvátne rozvíjať, pričom v záujme maloletého je, aby sa vzťahy s otcom upevňovali a prehlbovali.
Rozhodnutím súdu o úprave styku bude mať otec dostatok príležitostí na plnohodnotné využitie času s
dieťaťom a matka bude musieť rolu otca v živote dieťaťa akceptovať. Osoba otca môže dieťa obohatiť
napríkladotakézážitky,ktorésasmatkounedejúainýpohľadnavýchovuvovšeobecnostimôžebyťpre
dieťa v budúcnosti prospešný. Je potrebné v záujme maloletého, aby matka túto nezastupiteľnú úlohu
otca v živote dieťaťa prijala a rešpektovala. Rozsah určenej úpravy styku súd považuje v súčasnosti za
primeraný veku dieťaťa ako aj priebehu doterajšieho stretávania sa otca s dieťaťom.
Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.10.2010, t.j. dňom podania
návrhu, nakoľko rodičia už v tomto období v spoločnej domácnosti nežili a otec na výživu maloletého
neprispieval dostatočne. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého v období od 1.10.2010 do
15.2.2012 prispel iba sumou XXX,-€, čo vyplýva z listinných dôkazov ako aj zo zhodných výpovedí
rodičov, vznikol mu na výživnom dlh vo výške XXX,-€ (t.j. 16 mesiacov po XXX,-€ = X.XXX,-€ mínus
XXX,-€), ktorý mu súd povolil splácať v primeraných mesačných splátkach, spolu s bežným výživným
v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. Do zročného výživného súd otcovi započítal sumu XXX,-€, ktoré
preukázateľne zaplatil. Suma zročného výživného spočíva v platbách otca uskutočnených v roku 2010
a to v novembri XX,-€ a v decembri XX,-€, v roku 2011 v dňoch 27.2.2011 - 2 x XX,-€, 1.3.2011 - 2 x
XX,-€, 23.3.2011 - 2 x XX,-€, 11.8.2011 - XXX,-€, 30.11.2011 - XX,-€, 8.12.2011 - 2 x XX,-€, 14.1.2012
- 3 x XX,-€.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať
i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.